Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 22Csp/47/2025 8725203096 27. 02. 2026 JUDr. Erika Borovská ECLI:SK:OSPP:2026:8725203096.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, IČO: 37 927 795, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX/XX, XXX XX E. F., o zaplatenie 645,90 eur s prísl., takto rozhodol: I.
Žalobu z a m i e t a .
II.
Žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a. odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 20.08.2025 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia 645,90 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 645,90 eur od 25.09.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že dňa 04.10.2019 právna predchodkyňa žalobkyne, Všeobecná úverová banka, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, ICO: 31 320 155 (ďalej už len „VÚB a. s.“) uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru evidovanú pod č. 21524954, autorizačný kód 910980 107, vo výške 790 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou 88 pravidelných mesačných splátok vo výške 15 eur. Pred uzavretím tejto úverovej zmluvy VÚB a. s. v súlade s ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. posúdila schopnosť žalovaného tento spotrebiteľský úver splácať s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Do úvahy pritom zobrala výšku poskytovaného úveru, účel úveru a výšku príjmu žalovaného, čo preukazujú spolu so žalobou predložené listiny, výstup z úverového registra a doklad o preverení príjmu žalovaného. Žalovaný v rozpore s úverovou zmluvou svoj záväzok uhrádzať pravidelne dojednané mesačné splátky neplnil riadne a včas, čo preukazuje predložený prehľad splátok a úhrad. VÚB a. s. preto vyzvala žalovaného na úhradu omeškaných splátok, spolu s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru z dôvodu ich neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, VÚB a. s. v súlade so zmluvnými podmienkami („Následky nesplácania úveru„: „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“) ku dňu 23.08.2022 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru, a to pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.05.2022. Žalovaný zosplatnený úver nezaplatil v lehote stanovenej VÚB a. s., a to do 24.09.2022. Dňom 25.09.2022 sa tak dostal do omeškania. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi VÚB a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom dňa 30.11.2017 v znení jej dodatku zo dňa 20.12.2023 a žiadosti o prevod zo dňa 16.12.2024 pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru bola VÚB a. s. ku dňu 16.12.2024 postúpená na žalobkyňu, o čom bol žalovaný informovaný písomným oznámením postupcu. Výška postúpenej pohľadávky bola vyčíslená ku dňu 01.12.2024. Žalovaný záväzok z titulu predčasne zosplatneného úveru žalobkyni do podania žaloby nezaplatil. Žalobou si preto žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie dlžnej istiny úveru
vo výške 645,90 eur spolu s jej príslušenstvom, úroky z omeškania vo výške 6,25 % ročne z tejto dlžnej sumy 645,90 eur od 25.09.2022 do zaplatenia, a nárok na náhradu trov konania. 3. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil súdu listiny: žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, údaje k výpočtu bonity žalovaného, výpis z úverového registra, výsledok dopytu do sociálnej poisťovne, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (Quatro), obchodné podmienky Quatro, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, je prílohu a dodatok, žiadosť o postúpenie a prevod, oznámenie o postúpení pohľadávky a poštové doručenky a hárky. 4. Podaním zo dňa 14.10.2025 súd v záujme predvídateľnosti súdneho rozhodnutia oznámil zástupcovi žalobkyne predbežné právne posúdenie sporu tak, že nepovažuje za preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu žalobkyne v spore, a to z dôvodu nepreukázania predčasnej splatnosti bankovej úverovej pohľadávky v čase jej postúpenia bankou na žalobkyňu, v dôsledku čoho postúpenie pohľadávky na žalobkyňu je v rozpore so Zákonom o bankách. Dal do pozornosti judikatúru NS SR, podľa ktorej právne úkony veriteľa vo veci predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru musia obsahovať špecifikáciu splátky, ktorej nezaplatenie bolo určujúce pre využitie oprávnenia veriteľa úver predčasne zosplatniť, a pre ktorú veriteľ úver aj predčasne zosplatnil (sp. zn. 5Cdo 2/2023, sp. zn. 5Cdo 197/2022, sp. zn. 6Cdo 15/2023). Zástupca žalobkyne na toto predbežné právne posúdenie veci súdom reagoval podaním doručeným súdu dňa 22.10.2025, ktorým oznámil, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. Tvrdil, že trvá na právnom závere, že VÚB a. s. spotrebiteľský úver predčasne účinne, v súlade s ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zosplatnila. V podaní uviedol, že z obsahu listu zo dňa 24.07.2022 je zrejmé, od ktorej splátky omeškanie žalovaného trvalo, a ani výkladovými pravidlami nie je možné dospieť k inému záveru, než že úver bol predčasne zosplatnený pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.05.2022. Nakoľko žalovaný omeškané splátky počnúc splátkou splatnou dňa 20.05.2022 viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti nezaplatil, VÚB a. s. listom zo dňa 25.08.2022 vyhlásila ku dňu 23.08.2022 predčasnú splatnosť celého úveru. 5. Uznesením zo dňa 25.11.2025 č. k. 22Csp 47/2023-67 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe, doplňujúcemu vyjadreniu žalobkyne a pripojeným listinám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami bolo žalovanému riadne doručené dňa 02.12.2025. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval. 6. Súd spor prejednal a rozhodol v súlade s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania. V prejednávanej veci hodnota sporu neprevyšovala 1.000 eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, a išlo o otázky jednoduchého právneho posúdenia. V súlade s ust. § 219 Civilného sporového poriadku preto súd oznámil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia vo veci na deň 27.02.2026, kedy verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu v súlade s predbežným právnym posúdením sporu pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne celkom zamietol. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva: 7. Žalovaný nepoprel, a súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti o tvrdení žalobkyne, že dňa 04.10.2019 VÚB a. s. a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere evidovanú pod č. 9109801107, na základe ktorej sa VÚB a. s. zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo výške 790 eur, a žalovaný sa v zmluve zaviazal zaplatiť 88 pravidelných mesačných splátok vo výške 15 eur. Podľa žalobkyňou predloženej písomnej zmluvnej dokumentácie (čl. 24 - 34 spisu) jednalo sa o úver viazaný na kúpu tovaru (chladničky) od predajcu PLANEO ELEKTRO – FAST PLUS, spol. s. r. o., prevádzka Poprad, za kúpnu cenu 790 eur s nulovou akontáciou, a s nasledujúcimi parametrami: fixná ročná úroková sadzba 16,62 %, celkové náklady: 530 eur, celková čiastka: 1.320 eur, hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) 16,62 %, splatnosť prvej splátky 20.11.2019, frekvencia splátok vždy k 20. dňu v mesiaci, doba trvania zmluvy 88 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy (ďalej už len „zmluva o úvere“). Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobkyne, že úver v dohodnutej výške 790 eur aj čerpal. 8. Žalovaný ďalej nepoprel, a súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti o tvrdení žalobkyne, že žalovaný dojednané mesačné splátky neplatil riadne a včas. Podľa prehľadu splátok a úhrad za dobu od 04.10.2019 do 30.11.2024 predloženého žalobkyňou (čl. 33 – 34 spisu), ktorý žalovaný nijako nespochybnil, žalovaný za toto obdobie zaplatil len 30 splátok po 15 eur, celkom
450 eur (30 x 15 eur), pričom poslednú úhradu zaplatil dňa 28.03.2022. Následne už v uvedenom období žiadnu úhradu na úverový účet nepoukázal. 9. Z listiny označenej ako „Predžalobná upomienka“ datovanej dňom 24.07.2022 a pripojenej poštovej doručenky (čl. 35, 36 a 63 spisu) vyplýva, že týmto listom VÚB a. s. žalovanému s poukazom na zmluvu o úvere oznámila, že ku dňu vyhotovenia listiny neeviduje úhradu nedoplatku pretrvávajúceho od 20.05.2022 v celkovej výške 45 eur, a žalovaného vyzvala tento nedoplatok zaplatiť na špecifikované číslo účtu najneskôr do 13.08.2022. Žalovaného súčasne upozornila, že ak do stanoveného termínu nedôjde k úhrade tohto nedoplatku, bude oprávnená úver predčasne zosplatniť. Podľa poštovej doručenky list adresovaný žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu (čl. 50 spisu) bol žalobkyni vrátený ako nevyzdvihnutý v odbernej lehote dňa 08.08.2022. 10. Z listiny označenej ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ datovanej dňom 25.08.2022 a poštovej doručenky (čl. 37 a čl. 59 a 61 spisu) súd zistil, že týmto listom VÚB a. s. oznámila žalovanému, že nakoľko omeškané dlžné splátky neuhradil a uplynula 15 dňová lehota, od kedy bol na možnosť predčasného zosplatnenia celého úveru upozornený, došlo k 23.08.2022 k zosplatneniu celého úveru s tým, že dlžný zostatok úveru predstavuje 645,90 eur. Žalovaného vyzvala na jeho zaplatenie do 24.09.2022. Podľa doručenky aj tento list adresovaný žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu bol žalobkyni vrátený ako nevyzdvihnutý v odbernej lehote, a to dňa 13.09.2022. 11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, tzn. ku dňu 04.10.2019 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, tzn. k 04.10.2019 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 16. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 17. Vychádzajúc z cit. ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ
a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. 18. Medzi stranami nebolo sporné, a súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že zmluva o úvere v prejednávanej veci má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že žalovaný má v právnom vzťahu založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Záver, že žalovaný zmluvu o úvere uzavrel ako spotrebiteľ, tzn., že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, zhodne vyplýva z písomnej zmluvnej dokumentácie, a to predovšetkým z označenia zmluvy ako zmluvy o „spotrebiteľskom“ úvere, označenia druhu úveru ako viazaný „spotrebiteľský„ úver, označenia žalovaného v zmluve údajmi fyzickej osoby – nepodnikateľa, z pojmov obsiahnutých v zmluve o úvere ako celkové náklady „spotrebiteľa“, zo štandardných európskych informácií o „ spotrebiteľskom“ úvere, a pod. Súd poukazuje tiež na argumentáciu zástupcu žalobkyne v spore ustanoveniami spotrebiteľského práva (§ 7 zákona č. 129/2010 Z. z., ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a pod.). Niet pochýb, že VÚB a. s. pri poskytovaní úveru konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. 19. Jedným z druhov spotrebiteľských zmlúv sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere v prejednávanej veci upravoval špeciálny zákon, a to Zákon o spotrebiteľských úveroch. Súd zastáva názor, že úver poskytnutý žalovanému na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere v danej veci má charakter spotrebiteľského úveru tak, ako ho definuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a spotrebiteľská zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. 20. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere v prejednávanej veci uzavrela VÚB a. s. ako bankový subjekt (ďalej už len „banka“). Zaplatenia tejto úverovej pohľadávky banky sa však žalobou v prejednávanej veci nedomáha banka, ale žalobkyňa. Tvrdí, že žalobou uplatnená úverová banková pohľadávka voči žalovanému jej bola bankou ku dňu 16.12.2024 postúpená na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 v znení jej dodatku zo dňa 20.12.2023 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 16.12.2024. Súd sa preto najprv zaoberal skúmaním tzv. vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, z ktorého žalobcovi vyplýva uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie aktívnej vecnej legitimácie (ako aj pasívnej vecnej legitimácie) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010 a pod). V spore s ochranou slabšej strany, ktorým je aj spotrebiteľský spor, o ktorý ide aj v prejednávanej veci, súd aktívnu vecnú legitimáciu žalujúceho veriteľa skúma z úradnej povinnosti (ex offo), pričom dôkazné bremeno zaťažuje veriteľa (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa 27.10.2021,rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp 52/2020 zo dňa 11.05.2021, a pod). Zásadnou otázkou, ktorou sa súd v rámci skúmania aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v prejednávanej veci zaoberal, bola otázka, či boli splnené všetky zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky bankou na žalobkyňu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 16.12.2024 (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp 52/2020 zo dňa 11.05.2021 a pod.). 21. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorá podlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska, a ktorej základné právne postavenie vymedzuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Zákon o bankách“). Podľa § 2 Zákona o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013), a ktorá má bankové povolenie. Inú právnu formu banky tento zákon zakazuje. Banka môže bankové činnosti vykonávať iba na základe bankového povolenia podľa osobitného predpisu (Čl. 4 ods. 1 bod 42 nariadenia (EÚ) č. 575/2013) a v rozsahu a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi (napr. § 12 až 34 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). V uvedenom právnom kontexte je preto potrebné posudzovať aj činnosť banky v prejednávanej veci, spočívajúcu v postúpení pohľadávky na žalobkyňu.
22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 23. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 24. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 25. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 26. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá a druhá veta zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o doplnení a o zmene niektorých zákonov (ďalej už len „Zákon o bankách“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. 27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. 28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 29. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže v existujúcom záväzkovom vzťahu dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv a povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku a preto na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Cit. všeobecné ustanovenia § 524 ods. 1 a § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre postúpenie pohľadávky vyžadujú vždy písomnú formu, a súčasne stanovujú, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Vychádzajúc z ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie pohľadávky potrebné. V čase postúpenia pohľadávky na žalobkyňu zmluvou o postúpení (16.12.2024) Zákon o bankách ako osobitný právny predpis (lex specialis) vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v cit. ust. § 92 ods. 8 upravoval osobitné podmienky, za ktorých bolo možné postúpiť peňažnú pohľadávku patriacu banke, teda tzv. bankovú pohľadávku, buď inej banke alebo inému subjektu, ktorý nie je bankou. Postúpenie pohľadávky, ktoré bolo v rozpore s týmito osobitným predpisom, bolo v rozpore so zákonom, a podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom je vylúčené (zakázané). 30. Len na podporu tohto právneho záveru súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR zo dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo 147/2017, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon“. V tomto rozhodnutí NS SR o. i. tiež konštatuje, že: „...v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade zákona o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka...následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je
cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.“ Taktiež, napr. na rozsudok NS SR zo dňa 28.03.2018 sp. zn. 7Cdo 26/2017, podľa ktorého: „...podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu v prejednávanej veci než tú, že podmienky § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka svoju pohľadávku postúpiť inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).“ 31. Z cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je možné vyvodiť, že tento osobitný zákon pre postúpenie bankovej pohľadávky na žalobkyňu vyžadoval kumulatívne splnenie troch zákonných podmienok: existenciu splatnej pohľadávky banky, písomnú výzvu banky na jej úhradu, a nepretržité viac ako 90 kalendárnych dní trvajúce omeškanie dlžníka s úhradou napriek písomnej výzve. 32. Vo vzťahu k existencii splatnej pohľadávky banky v čase jej postúpenia súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp 23/2021 zo dňa 16.02.2022, podľa ktorého: „29. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách… 35. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.“ Tiež napr. na rozsudok NS SR sp. zn.1Cdo 234/2018 zo dňa 16.07.2019, podľa ktorého: „...Aj na základe už uvedeného je potrebné skonštatovať, že je absolútne nemysliteľné a nelogické a v konečnom dôsledku aj priečiace sa ZoB, ak by banky postupovali „živé úvery“ na akýkoľvek iný subjekt, ktorý nespadá v zmysle ZoB pod dohľad Národnej banky slovenskej. Na podporu tvrdenia dovolacieho súdu je vhodné podporne spomenúť ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ..... Žalobca totiž riadne nepreukázal také dôkazy, ktoré by svedčili o pravde jeho tvrdeniach, práve naopak, žalobca nezvládol toto dôkazné bremeno, a to viedlo k záverom o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie, a k tomu, že postúpenie záväzku nebolo platné, z čoho vyplýva, že žalobca nemôže mať dostatok aktívnej vecnej legitimácie (ďalej porovnaj tiež napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp 50/2021 zo dňa 15.02.2022 a ďalšie). Banka tak nepochybne mala právo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpiť na žalobkyňu aj celú úverovú pohľadávku voči žalovanému. Pre postúpenie celej úverovej pohľadávky bolo však nevyhnutné, aby banka úverovú pohľadávku v súlade so zákonom platne predčasne zosplatnila, alebo aby pohľadávka bola v čase postúpenia po konečnom termíne splatnosti. A to za súčasného splnenia ďalších dvoch zákonných podmienok, a to omeškania žalovaného s úhradou splatnej pohľadávky trvajúce nepretržite dlhšie viac ako 90 kalendárnych dní, a to napriek písomnej výzve banky. 33. V prejednávanej veci termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol v zmluve o úvere dojednaný na deň 20.02.2027. K postúpeniu pohľadávky založenej zmluvou o úvere bankou na žalobkyňu došlo na základe zmluvy o postúpení ku dňu 16.12.2024, tzn., pred termínom konečnej splatnosti úveru. Zástupca žalobkyne tvrdil, že banka spotrebiteľský úver z dôvodu omeškania s jeho splácaním žalovaným pred postúpením pohľadávky na žalobkyňu, a to ku dňu 23.08.2022, účinne predčasne zosplatnila. Poukazoval pritom na listy banky zo dňa 24.07.2022 a 25.08.2022. Tvrdil, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre predčasné zosplatnenie celého úveru vyžadované ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd neprisvedčil zástupcovi žalobkyne, že v čase postúpenia pohľadávky bankou na žalobkyňu zmluvou o postúpení, tzn. ku dňu 16.12.2024, postupovaná úverová pohľadávky banky bola predčasne splatnou, tzn., že postupovaná úverová pohľadávka sa stala splatnou pred dojednaným termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a to z nasledujúcich dôvodov:
34. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 35. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 36. Citované ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru dohodnutého v splátkach vyžadujú jednak výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú spotrebiteľovi, obsahujúcu upozornenie na aktuálny dlh a výslovné upozornenie na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celej úverovej pohľadávky naraz z dôvodu nezaplatenia aktuálneho dlhu. Podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej konkrétnej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565, toto právo veriteľ môže vykonať až po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, a za predpokladu, že omeškanie s konkrétnou splátkou, pre nezaplatenie ktorej právo uplatnil, trvá viac ako tri mesiace. V ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na zaplatenie celej úverovej pohľadávky naraz najneskôr. Táto lehota je však upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky tri mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je tak časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie úveru. Do splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. 37. V prejednávávanej veci žalobkyňa preukázala, že listom zo dňa 24.07.2022, ktorý sa preukázateľne dostal do dispozičnej sféry žalovaného, banka upozornila žalovaného na aktuálny dlh na omeškaných splátkach titulom zmluvy o úvere vo výške 45 eur, vyzvala ho na zaplatenie tohto dlhu najneskôr do 13.08.2022, a súčasne ho upozornil, že ak v stanovenej lehote nedôjde k jeho úhrade, je oprávnená celý úver predčasne zosplatniť. Žalobkyňa tiež preukázala, že následne listom zo dňa 25.08.2022, ktorý sa tiež preukázateľne dostal do sféry žalovaného, žalovanému oznámila, že nakoľko omeškané splátky neuhradil, ku dňu 23.08.2022 vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru, a vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 645,90 eur do 24.09.2022. Ani jeden z týchto listov však neobsahuje konkretizáciu mesačnej anuitnej splátky, ktorej nezaplatenie bolo určujúce pre využitie oprávnenia banky ako veriteľa predčasne zosplatniť celý úver, a pre ktorú banka aj celý úver predčasne zosplatnila. Preto súd v súlade s nižšie uvedenou judikatúrou NS SR predčasnému zosplatneniu celého úveru bankou ku dňu 23.08.2022 z dôvodu neurčitosti právnych úkonov banky zo dňa 24.07.2022 a 25.08.2022 nemohol priznať právne účinky, a tieto úkony v zmysle cit. ust. § 37 Občianskeho zákonníka považoval za neplatné. 38. Podľa judikatúry súdov vyšších autorít totiž ak Občiansky zákonník v cit. ust. § 53 ods. 9 hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí byť vždy zrejmé, o ktorú konkrétnu splátku sa jedná. Len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je právom (nie povinnosťou) veriteľa (,,môže veriteľ žiadať“). Veriteľ tak môže učiniť pre ktorúkoľvek omeškanú splátku, a to aj jedinú omeškanú splátku (samozrejme za splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok). Závažný dôsledok, ktorý tak môže veriteľ dosiahnuť pre nezaplatenie čo i len jednej splátky, podmieňuje nutnosť náležitého zadefinovania tej konkrétnej splátky, od ktorej včasného nesplnenia sa zosplatnenie celého úveru má odvíjať. Zadefinovanie konkrétnej splátky je dôležité tiež z dôvodu, že účelom ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je o. i. aj poskytnutie možnosti spotrebiteľovi odvrátiť dôsledok vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zaplatením splátky, pre ktorú k takémuto mimoriadnemu úkonu zo strany veriteľa môže dôjsť. A tiež aj z hľadiska časovej limitácie možnosti využitia oprávnenia veriteľa podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšej splátky. Veriteľ si totiž má právo vybrať,
pre nezaplatenie ktorej splátky bude požadovať úhradu celého úveru. Tento výber je však spojený s povinnosťou dodržať zákonnú lehotu uvedenú v § 565 Občianskeho zákonníka. Napokon, vymedzenie nesplnenej splátky je významné tiež vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka (porovnaj napr. uznesenie NS SR zo dňa 24.01.2024 sp. zn. 7Cdo 268/2022 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR R 29/2023). Z uvedených dôvodov podľa ustálenej judikatúry NS SR ak upozornenie veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevymedzuje konkrétnu splátku, ktorej nezaplatenie je určujúce pre využitie oprávnenia zosplatniť úver, nie je možný iný záver, než konštatovanie neplatnosti daného právneho úkonu pre jeho neurčitosť. Obdobne je to potrebné aplikovať aj na nadväzujúci právny úkon, a to na samotné uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia zákonom určených podmienok. 39. V prejednávanej veci obsahom listu zo dňa 24.07.2022 je bez ďalšieho iba oznámenie, že „omeškanie na úvere pretrváva od 20.05.2022...“, a že „výška nedoplatku dosiahla sumu 45 eur...“, ktorú banka žiada zaplatiť najneskôr do 13.08.2022. List neobsahuje špecifikáciu konkrétnej splátky zo všetkých omeškaných splátok, pre nezaplatenie ktorej veriteľ mienil v prípade jej nezaplatenia viac ako 3 mesiace pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru. Ani list zo dňa 25.08.2022 neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú banka následne pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 23.08.2022. Pokiaľ zástupca žalobkyne argumentoval, že výkladovými pravidlami nie je možné dospieť k inému záveru, než že úver bol predčasne zosplatnený pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.05.2022, súd v ďalšom poukazuje na judikatúru NS SR, podľa ktorej pre platnosť úkonov veriteľa vo veci predčasného zosplatnenia celého úveru je nevyhnutné, aby v nich veriteľ presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne mieni úver zosplatniť, a pre ktorú aj celý úver zosplatnil, nie iba oznámenie všetkých splátok, s ktorými je dlžník v omeškaní, a túto obsahovú náležitosť nemožno nahrádzať výkladom. A to z dôvodov už vyššie uvedených. Právne úkony nekonkretizujúce splátku, ktorej nezaplatenie bolo určujúce pre využitie oprávnenia banky ako veriteľa predčasne zosplatniť celý úver, a pre ktorý banka aj celý úver predčasne zosplatnila, sú preto nedostatočne určité a sankcionované neplatnosťou podľa cit. ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše, ak by v prejednávanej veci súd aj vychádzal z tvrdenia žalobkyne, že banka pristúpila k predčasnému zosplatneniu celého úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.05.2022, toto právo banka mohla uplatniť najneskôr do 20.08.2022 (do splatnosti najbližšej splátky po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.05.2022), čo banka neurobila, nakoľko právo uplatnila až listom zo dňa 25.08.2022. Právo banky vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.05.2022 tak zaniklo dňom 21.08.2022. 40. Na podporu uvedených právnych záverov súd dáva pozornosti napr. závery konštatované NS SR v uznesení sp. zn. 5Cdo 2/2023 zo dňa 25.01.2024, podľa ktorých: „ ...14.2...V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh...“. Ďalej tiež napr. závery vyslovené NS SR v uznesení sp. zn. 5Cdo 197/2022 zo dňa 26.06.2024: „ ...12.2... V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. 12.3. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený“. Tiež uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 15/2023 zo dňa 25.09.2024, podľa ktorého: „...19...Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok
postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore“. (porovnaj ďalej tiež napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp 25/2024 zo dňa 29.05.2025, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co Csp 14/2024 zo dňa 27.02.2025, a pod.). Tu súd len dodáva, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 123/2022 zo dňa 30.01.2024 síce otázku konkretizácie splátky v úkonoch veriteľa pri predčasnom zosplatnení úveru rieši odlišne, v kontexte vyššie uvedených rozhodnutí NS SR je ojedinelým rozhodnutím, na ktoré nenadväzujú žiadne ďalšie rozhodnutia NS SR. Preto súd mal za to, že v tejto otázke možno hovoriť o ustálenej praxi najvyšších súdnych autorít. 41. V prejednávanej veci žalobkyňa teda nepreukázala tvrdenie, že banka pohľadávku zo zmluvy o úvere predčasne zosplatnila ku dňu 23.08.2022. Žalobkyňa tak nepreukázala splnenie jednej zo zákonných podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky na ňu zmluvou o postúpení ku dňu 16.12.2024, teda existenciu splatnej pohľadávky banky v čase jej postúpenia, vyžadovanú cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Cit. ust.§ 92 ods. 8 Zákona o bankách upravovalo osobitné podmienky, za ktorých bolo možné postúpiť úverovú pohľadávku banky voči žalovanému na žalobkyňu. Postúpenie pohľadávky, ktoré bolo v rozpore s týmito ustanoveniami, bolo v rozpore so zákonom, a podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Na absolútnu neplatnosť postúpenia súd je povinný prihliadať aj bez námietky, z úradnej povinnosti (ex offo). Neplatným postúpením žalobkyňa nemohla nadobudnúť bankovú pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, a bez platného postúpenia pohľadávky nie je daná ani vecná aktívna legitimácia žalobkyne uplatňovať pohľadávku v predmetnom konaní. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom je vylúčené (zakázané). Za danej situácie preto súd žalobu žalobkyne pre nepreukázanie jej aktívnej vecnej legitimácie v konaní celkom zamietol. 42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. 44. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa § 262 ods.2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 46. Súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu nevyhovel. Preto žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, prislúcha právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú. Preto súd žalovanému žiadnu náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal. Poučenie: Proti výrokom I. – II. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.