Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 22Csp/59/2025 8725203625 24. 04. 2026 JUDr. Erika Borovská ECLI:SK:OSPP:2026:8725203625.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava – Ružinov, práv. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., IČO: 36 715 352, Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX/XX, XXX XX E. F., o zaplatenie 1082,42 € s prísl., takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 558,34 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 558,34 eur od 21.04.2026 do zaplatenia. II.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. P o v o ľ u j e žalovanému vykonať plnenie podľa výroku I. rozsudku, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. IV.
Žiadnej zo strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 25.09.2025 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia 1.082,42 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.082,42 eur od 28.01.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že dňa 12.10.2020 žalobkyňa uzavrela so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. 21637893/0109805350, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 1.324 eur na kúpu spotrebného tovaru špecifikovaného v zmluve (biela technika) v kúpnej cene 1.234 eur. Pri podpise zmluvy o pôžičke žalovaný uhradil akontáciu vo výške 0 eur a na zvyšok kúpnej ceny žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku. Cena na splátky znamená viazaný spotrebiteľský úver vo výške kúpnej ceny tovaru zníženej o zaplatenú akontáciu. Podľa zmluvy o pôžičke žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 70 mesačných splátkach vo výške 30 eur, a to do celkovej sumy 2.100 eur. Žalovaný do podania žaloby z celkovej sumy zaplatil len 690 eur. Žalovaný tak porušil zmluvnú povinnosť platiť mesačné splátky riadne a včas. Listom zo dňa 24.12.2022 („Predžalobná upomienka“) vyzvala žalovaného k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote viac než 30 dní. Žalovaného súčasne upozornila, že ak v stanovenej lehote nedôjde k úhrade aspoň najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnená celú pôžičku zosplatniť. Žalovaný ani v tejto dodatočnej lehote dlžné splátky neuhradil. Preto žalobkyňa využila svoje právo veriteľa vyplývajúce jej z čl. 10.2 zmluvných podmienok a ust. 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a pôžičku dňa 20.01.2023 zosplatnila, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.01.2023 („Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“). K zosplatneniu pôžičky došlo po márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty
na plnenie, a to vo vzťahu k splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v listine „Predžalobná upomienka“ je len najstaršou omeškanou splátkou a neurčuje začiatok plynutia premlčacej doby. Žalovaný zosplatnený dlh neuhradil. Ku dňu podania žaloby celkový dlh žalovaného zo zmluvy o pôžičke predstavoval 1.082,42 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný mal zaplatiť sumu 1.772,42 eur (stĺpec „Splátka“ v prehľade splátok a úhrad), pozostávajúcu z 26 splatných splátok po 30 eur v sume celkom 780 eur (26 x 30 eur) a predčasne zosplatnenej časti úveru 992,42 eur. Žalovaný zaplatil len 690 eur (stĺpec “Úhrada“ v prehľade splátok a úhrad). Žalobou si žalobkyňa neuplatnila nárok na zmluvnú pokutu vo výške 209,23 eur (prehľad úhrad a splátok ako stĺpec „Pokuta“). Žalobou si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po „Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti“. Oznámenie bolo zaslané žalovanému obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia je 5 dní. 3. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil súdu listinu „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“ č. 0109805350, listinu „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (Quatro)“, „Obchodné podmienky Quatro“, „Všeobecné obchodné podmienky VÚB a. s. pre depozitné produkty“, „Informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver“, listinu „Predžalobná upomienka“ zo dňa 24.12.2022 spolu s poštovou doručenkou, listinu „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru„ zo dňa 22.01.2023 a prehľad splátok a úhrad. 4. Podaním zo dňa 30.10.2025 súd v záujme predvídateľnosti súdneho rozhodnutia oznámil zástupcovi žalobkyne predbežné právne posúdenie sporu tak, že spotrebiteľský úver v prejednávanej veci považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, a to v dôsledku nepreukázania splnenia povinnosti veriteľa stanovenej v ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch žalobkyňou, tzn. povinnosti preskúmať schopnosť žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou, a dodržanie limitu pre ukazovateľ schopnosti žalovaného úver splácať. Podaním vyzval zástupcu žalobkyne s poukazom na judikatúru na uplatnenie všetkých prostriedkov procesného úroku v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Podanie bolo zástupcovi žalobkyne doručené dňa 05.11.2025. 5. Na výzvu súdu zástupca žalobkyne reagoval podaním doručeným súdu dňa 07.11.2025, v ktorom predložil analýzu príjmov a výdavkov, z ktorých žalobkyňa vychádzala pri posudzovaní schopnosti žalovaného úver splácať. Uviedol, že akceptovaný príjem žalovaného preukázaný dopytom so Sociálnej poisťovne a. s. v tom čase predstavoval 725 eur mesačne. Žalovaný nemal žiadne nezaopatrené deti a životné minimum na žalovaného predstavovalo 214,83 eur mesačne. Mesačné splátky v tom čase existujúcich úverov žalovaného boli vo výške 198 eur mesačne. Pri finančnej rezerve 78,10 eur a splátke predmetného úveru 30 eur mesačne tak celkový príjem žalovaného prevyšoval celkové výdavky žalovaného a ukazovateľ schopnosti žalovaného úver splácať bol v súlade s Opatrením NBS č. 10/2017 menší ako 1. V prílohe podania predložil výpis z úverového registra a výsledok dopytu do Sociálnej poisťovne a. s.. 6. Uznesením zo dňa 02.12.2025 č. k. 22Csp 59/2025 - 91 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe, doplňujúcemu podaniu a pripojeným listinám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami bolo žalovanému riadne doručené dňa 15.01.2026. Žalovaný na výzvu nereagoval. 7. Súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 24.04.2026 za prítomnosti žalovaného. Zástupca žalobkyne podaním doručeným súdu dňa 14.05.2026 oznámil, že netrvá na svojej účasti na pojednávaní z dôvodu nenavyšovania trov právneho zastúpenia. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluvu o úvere, ktorý zobral na kúpu chladničky, uzatváral v Poprade. V čase uzatvárania zmluvy bol ženatý a mal 6 detí. V predajni predložil doklad o svojom príjme v spoločnosti Whirlpool, kde v tom čase pracoval. Zo začiatku úver splácal. Potom prišiel o zamestnanie a úver prestal splácať. Dlhodobo sa zdržiava na adrese trvalého pobytu C. D. XX/XX, E. F.. Aktuálne je bez zamestnania, plánuje sa zaevidovať na úrade práce. Jeho manželka ukončila poberanie rodičovského príspevku. Spláca úver od Slovenskej sporiteľne a. s. vo výške 60 eur mesačne. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie v celom rozsahu návrhov zástupcu žalobkyne (žalovaný nenavrhol žiadny dôkaz) a skutkový stav vo veci ustálil nasledovne: 8. Žalovaný nepoprel, a súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach žalobkyne, že dňa 12.10.2020 uzavrela so žalovaným zmluvu označenú ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“, evidovanú pod č. 0109805350, na základe ktorej poskytla
žalovanému viazaný úver vo výške 1.324 eur na kúpu tovaru špecifikovaného ako „chladnička SAMSUNG“ v kúpnej cene 1.324 eur, a že žalovaný sa zaviazal zaplatiť pri podpise zmluvy akontáciu vo výške 0 eur a úver vo výške celej kúpnej ceny 1.324 eur spolu s jeho nákladmi, celkom čiastku 2.100 eur, zaplatiť v 70 pravidelných mesačných splátkach po 30 eur (ďalej už len „zmluva o úvere“). Tieto skutočnosti preukazujú listiny predložené v spore žalobkyňou označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“ a „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (Quatro)“, podľa ktorých sa jednalo o viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.324 eur s nákladmi 776 eur, celkovou čiastkou, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť 2.100 eur, splatný v 70 mesačných splátkach vo výške 30 eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 20.11.2020, výškou fixnej ročnej úrokovej sadzby 18,72 %, hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) 18,72 %, a dobou trvania zmluvy 70 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov žalovaného podľa zmluvy. 9. Žalovaný nepoprel, a súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti ani o tvrdení žalobkyne, že žalovaný do podania žaloby zaplatil celkom 690 eur. Táto skutočnosť vyplýva z prehľadu splátok a úhrad za dobu od 12.10.2020 do 31.07.2025, predloženého žalobkyňou, ktorý žalovaný nijako nespochybnil. Podľa tohto prehľadu žalovaný počas tejto doby dojednané mesačné splátky neplatil riadne a včas. Prvú splátku vo výške 30 eur zaplatil dňa 23.11.2020, poslednú dňa 23.08.2022 vo výške 30 eur. Medzitým zaplatil 18 splátok po 30 eur a jednu splátku dňa 09.08.2022 vo výške 90 eur. Celkom teda za uvedené obdobie zaplatil 690 eur. 10. Z listiny označenej ako „Predžalobná upomienka“ datovanej dňom 24.12.2022 a pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že týmto listom žalobkyňa oznámila žalovanému s poukazom na zmluvu o úvere, že ku dňu vyhotovenia listiny neeviduje úhradu omeškaných splátok, že omeškanie so splátkami trvá od 20.10.2022, a že výška nedoplatku na omeškaných splátkach predstavuje 90 eur. Žalovaného vyzvala nedoplatok zaplatiť do 13.01.2023. Súčasne ho upozornila, že ak do 13.01.2023 nedôjde k úhrade nedoplatku, bude oprávnená celý úver zosplatniť. Podľa pripojenej poštovej doručenky žalovaný zásielku doručovanú mu poštou prevzal dňa 04.01.2023, čo potvrdil svojim podpisom. 11. Z listiny označenej ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ datovanej dňom 22.01.2023 súd zistil, že táto listina obsahuje prejav vôle žalobkyne adresovaný žalovanému spočívajúci v oznámení, že nakoľko omeškané splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil, dlh zo zmluvy o úvere sa dňa 20.01.2023 stal splatným v celom rozsahu naraz, a výzvu žalovaného na úhradu celého dlžného zostatku vo výške 1.082,42 eur. Podľa pripojenej doručenky zásielka doručovaná žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu poštou pod č. RF789097109Sk bola žalobkyni dňa 07.02.2023 vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. 12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, tzn. ku dňu 12.10.2020 (ďalej už len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, tzn. k 12.10.2020 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 17. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 18. Vychádzajúc z cit. ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. 19. Medzi stranami nebolo sporné a súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že zmluva o úvere v prejednávanej veci má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že žalovaný má v právnom vzťahu založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Záver, že žalovaný zmluvu o úvere uzavrel ako spotrebiteľ, teda že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, vyplýva zo samotného označenia zmluvných dokumentov ako zmluva o „spotrebiteľskom“ úvere a štandardné európske informácie o „spotrebiteľskom„ úvere a pod.. Ďalej z označenia druhu úveru ako viazaný „spotrebiteľský„ úver, označenia žalovaného v zmluve údajmi fyzickej osoby – občana, ako aj z celého obsahu zmluvných dokumentov (celkové náklady „spotrebiteľa“ a pod.). Súd poukazuje tiež na argumentáciu zástupcu žalobkyne v spore ustanoveniami spotrebiteľského práva (zákonom č. 129/2010 Z. z., ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a pod.). Niet pochýb, že žalobkyňa ako banka pri poskytovaní úveru konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. 20. Jedným z druhov spotrebiteľských zmlúv sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere v danej veci upravoval špeciálny zákon, a to Zákon o spotrebiteľských úveroch. Súd zastáva názor, že úver poskytnutý žalovanému na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere v danej veci má charakter spotrebiteľského úveru tak, ako ho definuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a spotrebiteľská zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. 21. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 22. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 23. Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 24. Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. 25. Podľa § 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a). 26. Podľa § 7 ods. 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. 27. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 28. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo 14. novembra 2017 v znení účinnom k 12.10.2020, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej už len „Opatrenie NBS“), ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa ods. 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa ods. 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítajú na obdobie jedného mesiaca. Limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1. 29. Podľa § 2 ods. 4 Opatrenia NBS celková výška čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a) sa vypočíta ako aritmetický priemer čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať. 30. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely ods. 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety, zvýšená o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.
31. Podľa § 5 ods. 2 Opatrenia NBS na účely overovania údajov o príjmoch sa za externé zdroje informácii o prijme spotrebiteľa považujú a) potvrdenie o príjme spotrebiteľa od zamestnávateľa nie staršie ako tri mesiace, b) výpisy z platobného účtu spotrebiteľa, za obdobie nie staršie ako tri mesiace, ktorý nie je vedený u veriteľa, a na ktorom sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa, c) informácie o jednom alebo viacerých platobných účtoch spotrebiteľa poskytnuté spôsobom, ktorý umožňuje ukladať a reprodukovať nezmenené informácie,8) za obdobie nie staršie ako tri mesiace, ktoré nie sú vedené u veriteľa, a na ktorých sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa, d) pracovná zmluva vrátane jej dodatkov, e) potvrdenie správcu dane o výške príjmov zistených z podaného daňového priznania k dani z príjmov a súčasne doklad preukazujúci príjmy spotrebiteľa v období medzi podaním posledného daňového priznania a posúdením schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, f) aktuálne potvrdenie o výške dávky spotrebiteľa podľa osobitných predpisov9) spravidla nie staršie ako tri mesiace, g) overenie výšky príjmu spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,10) h) iný doklad preukazujúci výšku príjmov spotrebiteľa. 32. Podľa § 5 ods. 3 Opatrenia NBS čestné vyhlásenie spotrebiteľa o výške príjmu nie je preukázaním príjmu spotrebiteľ. 33. Podľa cit. ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch žalobkyňa ako veriteľ teda bola pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinná posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom vynaloženie tejto odbornej starostlivosti bola žalobkyňa povinná hodnoverne preukázať (§ 7 ods. 16 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch). V opačnom prípade má to pre žalobkyňu dôsledky vo forme sankcií uvedených v cit. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn. vo forme straty oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti aj bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru. Táto vnútroštátna úprava je dôsledkom transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, ktorá v preambule uvádza: „(8) Je dôležité, aby tento trh poskytoval spotrebiteľom dostatočnú mieru ochrany a zabezpečil si tak ich dôveru. Voľný pohyb úverových ponúk by tak mohol prebiehať za optimálnych podmienok pre tých, ktorí úvery ponúkajú, ako aj pre tých, ktorí o ne žiadajú, s náležitým zohľadnením konkrétnej situácie v jednotlivých členských štátoch...(26) Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií [5], veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.“. Podľa čl. 8 ods. 1 tejto smernice: „Členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať“. Podľa záverov vyplývajúcich napr. z rozsudku Súdneho dvora EÚ veci C-679/18 zo dňa 05.03.2020 čl. 8 a 23 Smernice 2008/48/ES sa majú vykladať tak, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať zo zákona (ex offo) existenciu porušenia povinnosti stanovenej v čl. 8 tejto smernice a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve. Možnosť takéhoto postupu pri dokazovaní priamo vyplýva z § 295 Civilného sporového poriadku, upravujúceho osobitné ustanovenia o dokazovaní v spotrebiteľských sporoch (porovnaj tiež napr.
rozhodnutia Súdneho dvora (EÚ) vo veciach C-449/13 a C -58/18), nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019, rozsudky NS ČR sp. zn. 33Cdo 2178/2018 zo dňa 25.08.218 a sp. zn. 33Cdo 201/2018 zo dňa 20.03.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoCsp 14/2022 a pod). 34. Bolo preto povinnosťou súdu aj v prejednávanej veci zaoberať sa splnením povinnosti žalobkyne ako veriteľa preskúmať úverovú bonitu žalovaného pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere s dostatočnou odbornou starostlivosťou Bolo na žalobkyni ako veriteľovi, aby splnenie tejto povinnosti hodnoverne preukázala (§ 7 ods. 16 písm. b) Zákon o spotrebiteľských úveroch). Vychádzajúc z cit. § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch odborná starostlivosť veriteľa predpokladá riadne zistenie a) čistého príjmu spotrebiteľa, b) nákladov na zabezpečenie jeho základných životných potrieb a potrieb osôb, voči ktorým mal vyživovaciu povinnosť, c) výšku splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce jeho príjem. Podľa vcelku už ustálenej judikatúry odborná starostlivosť ďalej predpokladá nie len riadne a úplné zistenie týchto údajov od spotrebiteľa, ale aj ich overenie. Vo vzťahu k príjmu spotrebiteľa je to overenie príjmu spotrebiteľa u jeho platiteľa, od ktorého príjem poberal. Tu súd poukazuje na ust. § 2 ods. 4 Opatrenia NBS, podľa ktorého celková výška čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa vypočítava ako aritmetický priemer čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať. Odborná starostlivosť predpokladá riadne zistenie a preverenie celkových osobných pomerov spotrebiteľa, bez ktorých veriteľ nemôže posúdiť výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a základných životných potrieb osôb, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, a tým ani skutočnú výšku celkových nákladov spotrebiteľa. Podľa judikatúry pri výdavkoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa veriteľ je povinný výšku týchto výdavkov od spotrebiteľa zistiť, minimálne aplikovať verejne dostupné informácie o údajoch o životnom minime upravené zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom mimine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase preverovania bonity spotrebiteľa (ďalej už len „Zákon o životnom minime“). Odborná starostlivosť veriteľa ďalej predpokladá tiež riadne zistenie a preverenie peňažných záväzkov spotrebiteľa znižujúcich jeho príjem v jednom alebo viacerých registroch. Bez zistenia a preverenia celkových skutočných príjmov a celkových výdavkov (nákladov na zabezpečenie životných potrieb a peňažných záväzkov) spotrebiteľa a ich porovnania, veriteľ logicky nemá možnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa spotrebiteľský úver splácať, a ani zistiť, či spotrebiteľ neprekračuje zákonnom stanovený limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľský úver splácať (§ 7 ods. 19 a 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Porovnaj napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018 z 25.07.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp 6/2022 zo dňa 31.03.2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoCSp 15/2022 zo dňa 30.01.2023 a ďalšie. 35. V prejednávanej veci zástupca žalobkyne si nesplnil svoju procesnú povinnosť a v žalobe neuviedol žiadne tvrdenia vo vzťahu k skúmaniu úverovej bonity žalovaného. Po oznámení predbežného právneho posúdenia veci súdom a súčasnej výzve súdu na doplnenie prostriedkov procesného útoku v tomto smere reagoval písomným podaním dňa 07.11.2025, v ktorom predložil súdu analýzu príjmov a výdavkov, z ktorých žalobkyňa vychádzala pri posudzovaní schopnosti žalovaného spotrebiteľský úver splácať. Pokiaľ ide o príjem žalovaného uviedol, že žalobkyňou akceptovaný príjem žalovaného preukázaný dopytom so Sociálnej poisťovne a. s. v tom čase predstavoval 725 eur mesačne. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o úvere pracoval v spoločnosti WHIRLPOOL SLOVAKIA a. s., a že pri uzatváraní zmluvy o úvere predložil v predajni doklad o svojom príjme. Podľa predloženého výsledku dopytu žalobkyne do Sociálnej poisťovne a. s., zo dňa 12.10.2020 priemerný vymeriavací základ žalovaného za posledné 3 mesiace (bez označenia jeho zamestnávateľa) bol 862 eur. Súd mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že by mala k dispozícii informáciu vyžadovanú ust. § 7 ods. 20 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch (skutočný celkový čistý mesačný príjem spotrebiteľa) na to, aby mohla schopnosť žalovaného spotrebiteľský úver splácať vôbec posúdiť, tzn. že by mala k dispozícii potvrdenie o výške skutočného čistého mesačného príjmu žalovaného od jeho zamestnávateľa, ktorý jej žalovaný predložil. Pokiaľ žalobkyňa vychádzala z priemerného mesačného príjmu žalovaného ako zamestnanca 725 eur, súd s poukazom na § 5 ods. 2 písm. g) Opatrenia NBS takýto príjem, ktorý vcelku korešponduje s údajmi vo výpise z obchodného registra a lustráciou súdu v Sociálnej poisťovni a. s., podľa ktorých žalovaný v čase uzatvárania zmluvy o úvere bol zamestnaný v spoločnosti Beko Manufacturing Slovakia spol. s r. o., IČO: 35796570, ktorá je právnym nástupcom spoločnosti WHIRLPOOL SLOVAKIA a. s.. a overenej výšky priemerného vymeriavacieho základu žalovaného za posledné 3 mesiace dopytom do Sociálnej poisťovni a. s. mohol považoval iba za pravdepodobný.
36. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bol ženatý a mal 6 detí. Táto skutočnosť je zrejmá z lustrácie súdu v Registri obyvateľov SR, podľa ktorej žalovaný je ženatý a má celkom 7 detí, A. B. nar. XX.XX.XXXX, G. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, H. B., nar. XX.XX.XXXX, B. B., nar. XX.XX.XXXX, a H. B., nar. XX.XX.XXXX. Zástupca žalobkyne v predloženej analýze celkových príjmov a výdavkov žalovaného neuviedol žiadne tvrdenie, či žalovaný v čase uzatvárania zmluvy o úvere bol ženatý, a ak áno, či a ako žalobkyňa zohľadnila manželku žalovaného z hľadiska nákladov na zabezpečenie jej základných životných potrieb (§ 7 ods. 20 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa údajov v zmluve o úvere žalovaný bol v tom čase slobodný, čo však nekorešponduje s tvrdeniami žalovaného na pojednávaní a tiež s údajmi vyplývajúcimi z lustrácií súdu. V analýze zástupca žalobkyne zároveň uviedol, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o úvere nemal žiadne nezaopatrené deti, čo je uvedené v zmluve o úvere, a že v celkových nákladov žalovaného boli zohľadnené len náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného v ich minimálne výške 214,83 eur mesačne. Za situácie, že žalovaný na pojednávaní uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o úvere predložil v predajni doklad o svojom príjme zo závislej činnosti, a že žalobkyňa objektívne mala možnosť od zamestnávateľa žalovaného zistiť, či žalovaný má alebo nemá uplatnený daňový bonus na deti, súd mal za to, že pokiaľ žalobkyňa pri skúmaní schopnosti žalovaného úver splácať vychádzala bez ďalšieho zo skutočnosti, že žalovaný nemá žiadne nezaopatrené deti, pričom žalovaný v tomto čase mal celkom minimálne 5 nezaopatrených a 6 neplnoletých detí, žalobkyňa pri skúmaní bonity žalovaného nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Pri zohľadnení len nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného, jeho manželky a minimálne 5 nezaopatrených detí len tieto náklady a len vo výške zodpovedajúcej sume životného minima určeného v tom čase zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „Zákon o životnom minime“) predstavovali 855,10 eur mesačne, čo aj bez ich navýšenia o 40 % rozdielu medzi žalobkyňou akceptovaným príjmom žalovaného a týmito nákladmi podľa cit. § 2 ods. 5 Opatrenia NBS prevyšovalo celkový príjem žalovaného 725 eur mesačne (214,83 eur + 149,87 eur a 5 x 98,08 eur = 855,10 eur). Navyše, podľa žalobkyňou predloženého výpisu z úverového registra zo dňa 12.10.2020 žalovaný mal v tom čase existujúce úverové záväzky zo splátkových úverov vo výške 198 mesačne, čo so splátkou predmetného úveru 30 eur mesačne spolu predstavovalo úverové zaťaženie žalovaného 228 eur mesačne. 37. Takýto postup žalobkyne ako profesionálneho bankového subjektu súd nemohol považovať za postup s odbornou starostlivosťou vynaloženou pri skúmaní schopnosti žalovaného spotrebiteľský úver splácať. Žalobkyňa hodnoverne jednak nepreukázala, že by pre účely posúdenia bonity žalovaného mala zistený skutočný čistý priemerný mesačný príjem žalovaného, a predovšetkým, že by venovala dostatočnú odbornú starostlivosť skúmaniu rodinných pomerov a s nimi súvisiacim nákladom na zabezpečenie základných životných potrieb osôb, voči ktorým mal žalovaný vyživovaciu povinnosť. Žalobkyňa tak nepreukázala, že by skúmanie bonity žalovaného, ktoré logicky predpokladalo porovnanie skutočného celkového čistého mesačného príjmu žalovaného s jeho celkovými mesačnými výdavkami, bola vykonala náležite s odbornou starostlivosťou, a že v súlade s § 7 ods. 20 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch pri skúmaní bonity žalovaného postupovala obozretne. Hodnoverne nepreukázala, že celkové výdavky žalovaného v zmysle cit. § 20 písm. c) až d) Zákona o spotrebiteľských úveroch neprevyšovali skutočný čistý mesačný príjem žalovaného podľa § 20 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a že limit ukazovateľa schopnosti žalovaného spotrebiteľský úver splácať neprekročil hodnotu 1 tak, ako to vyžadovalo cit. ust. § 2 ods. 2 Opatrenia NBS. Tu súd len zdôrazňuje, že pre účely posúdenia splnenia povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo relevantné, aká bola skutočná celková sociálno-ekonomická situácia žalovaného v čase uzatvárania zmluvy o úvere, ale akým spôsobom žalobkyňa ako veriteľ v čase uzatvárania zmluvy pristúpila k zisťovaniu a hodnoteniu bonity žalovaného ako žiadateľa o spotrebiteľský úver. Tzn., či riadne a úplne zisťovala a overovala celkovú sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa, a to ako jeho celkové skutočné príjmy, tak aj jeho celkové výdavky. Spôsob, akým v prejednávanej veci podľa výsledkov dokazovania žalobkyňa ako profesionálny bankový subjekt zisťovala a overovala všetky informácie potrebné pre posúdenie úverovej bonity žalovaného, nemožno charakterizovať inak, ako posudzovanie schopnosti žalovaného splácať úver bez úplných a riadne overených údajov, bez odbornej starostlivosti. 38. Nepreukázanie splnenia povinnosti veriteľa podľa § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch malo podľa cit. ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za následok sankciu v podobe straty oprávnenia žalobkyne požadovať na žalovanom jednorazové splatenie celého spotrebiteľského úveru.
Súd zastáva názor, že porušenie tejto povinnosti žalobkyňou má podľa cit. ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v prejednávanej veci za následok aj ďalšiu sankciu, a to sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému, a to z dôvodu, že sa jedná o hrubé porušenie tejto povinnosti veriteľa. Podľa cit. ust. § 11 ods. 2 posledná veta Zákona o spotrebiteľských úveroch za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa pritom považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42, teda aj ust. § 7 ods. 21, ktorý stanovuje pre banku maximálny povinný limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa úver splácať. 39. V prejednávanej veci veriteľ teda pre nesplnenie povinnosti podľa § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch nemal oprávnenie celú úverovú pohľadávku, ktorej konečná splatnosť podľa zmluvnej dokumentácie nastane až dňa 20.08.2026, predčasne zosplatniť. Preto ani právnym úkonom žalobkyne vo veci predčasného zosplatnenia úveru listinami zo dňa 24.12.2022 a 22.01.2023 nemožno pre ich rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka priznať právne účinky. 40. Navyše, súd zastáva názor, že žalobkyňa tiež nepreukázala, že by bola splnila všetky zákonné podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru vyžadované ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenia pre predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru dohodnutého v splátkach vyžadujú jednak výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú spotrebiteľovi, obsahujúcu upozornenie na aktuálny dlh a výslovné upozornenie na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celej úverovej pohľadávky naraz, a to pre nezaplatenie presne špecifikovanej omeškanej splátky. Podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie konkrétnej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka toto právo veriteľ môže vykonať až po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, a za predpokladu, že omeškanie s konkrétnou splátkou, pre nezaplatenie ktorej právo uplatnil, trvá viac ako tri mesiace. V ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na zaplatenie celej úverovej pohľadávky naraz najneskôr. Táto lehota je však upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky tri mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je tak časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie úveru. Do splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. 41. V prejednávanej veci ani jeden z týchto listov žalobkyne vo veci predčasného zosplatnenia celého spotrebiteľského úveru neobsahuje konkretizáciu mesačnej splátky, ktorej nezaplatenie bolo určujúce pre využitie oprávnenia banky listom zo dňa 22.01.2023 celý úver predčasne zosplatniť. Podľa judikatúry súdov vyšších autorít totiž ak Občiansky zákonník v cit ust. § 53 ods. 9 hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí byť vždy zrejmé, o ktorú konkrétnu splátku sa jedná. Len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je právom (nie povinnosťou) veriteľa (,,môže veriteľ žiadať“). Veriteľ tak môže učiniť pre ktorúkoľvek omeškanú splátku, a to aj jedinú omeškanú splátku (samozrejme za splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok). Závažný dôsledok, ktorý tak môže veriteľ dosiahnuť pre nezaplatenie čo i len jednej splátky, podmieňuje nutnosť náležitého zadefinovania tej konkrétnej splátky, od ktorej včasného nesplnenia sa zosplatnenie celého úveru má odvíjať. Zadefinovanie konkrétnej splátky je dôležité tiež z dôvodu, že účelom ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je o. i. aj poskytnutie možnosti spotrebiteľovi odvrátiť dôsledok vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zaplatením splátky, pre ktorú k takémuto mimoriadnemu úkonu zo strany veriteľa môže dôjsť. A tiež aj z hľadiska časovej limitácie možnosti využitia oprávnenia veriteľa podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšej splátky. Veriteľ si totiž má právo vybrať, pre nezaplatenie ktorej splátky bude požadovať úhradu celého úveru. Tento výber je však spojený s povinnosťou dodržať zákonnú lehotu uvedenú v § 565 Občianskeho zákonníka. Napokon, vymedzenie nesplnenej splátky je významné tiež vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka (porovnaj napr. uznesenie NS SR zo dňa 24.01.2024 sp. zn. 7Cdo 268/2022 publikované
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR R 29/2023). Z uvedených dôvodov podľa ustálenej judikatúry NS SR ak upozornenie veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevymedzuje konkrétnu splátku, ktorej nezaplatenie je určujúce pre využitie oprávnenia zosplatniť úver, nie je možný iný záver, než konštatovanie neplatnosti daného právneho úkonu pre jeho neurčitosť. Obdobne je to potrebné aplikovať aj na nadväzujúci právny úkon, a to na samotné uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia zákonom určených podmienok. Preto súd v súlade s nižšie uvedenou judikatúrou NS SR predčasnému zosplatneniu celého úveru bankou ku dňu 20.01.2023 z dôvodu neurčitosti právnych úkonov banky zo dňa 24.12.2022 a 22.01.2023 nemohol priznať právne účinky, a tieto úkony v zmysle cit. ust § 37 Občianskeho zákonníka aj z tohto dôvodu považoval za neplatné. Podľa judikatúry uvedenie iba splátky, od ktorej omeškanie dlžníka trvá, bez uvedenia aj konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ mieni a pre ktorú následne aj pristúpi k predčasnému zosplatneniu celého úveru nespĺňa podmienku určitosti právneho úkonu. 42. Vzhľadom na závery o bezpoplatkovosti a bezúročnosti spotrebiteľského úveru v prejednávanej veci, strate oprávnenia žalobkyne ako veriteľa vyžadovať od žalovaného jednorázové zaplatenie celého úveru a konečnej splatnosti úveru dňa 20.08.2026 súd žalobkyni priznal nárok iba na zaplatenie už omeškaných splátok istiny úveru. Žalobkyňa mala celkom zaplatiť 70 anuitných splátok po 30 eur. Ku dňu rozhodovania súdu (24.04.2026) však bolo splatných len 66 anuitných splátok, posledná 66. splátka bola splatná dňa 20.04.2026. Vychádzajúc z výšky istiny mesačnej splátky 18,91 eur (1.324 eur : 70 splátok = 18,91 eur) žalovaný tak ku dňu rozhodovania súdu mal zaplatiť na istine 1.248,34 eur (18,91 eur x 66 splátok = 1.248,34 eur). Keďže žalovaný doposiaľ zaplatil len 690 eur, súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť ešte 558,06 eur (1.248,64 eur – 690 eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok I. a II.). Výrokom III. súd žalovanému, ktorý podľa lustrácie súdu v Sociálnej poisťovni a. s. poberá iba dávku v nezamestnanosti vo výške 652 eur mesačne, a ktorý má vyživovaciu povinnosť ešte k trom nezaopatreným školopovinným deťom, povolil plnenie v splátkach vo výške 20 eur mesačne s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia. 43. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 45. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 46. Žalobkyňa sa žalobou domáhala na žalovanom zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.082,42 eur od 28.01.2023 do zaplatenia. Nakoľko súd predčasne zosplatnenie celého spotrebiteľského úveru nepovažoval za platné a žalobou žalobkyňa nepožadovala úroky z omeškania so zaplatením jednotlivých omeškaných splátok úveru, súd rešpektujúc ust. § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd nemôže prekročiť žalobný návrh, žalobkyni priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne až odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej omeškanej splátky, a to splátky splatnej dňa 20.04.2026, a to z priznanej sumy 558,34 eur, a v prevyšujúcej časti žalobu aj v časti jej príslušenstva zamietol. 47. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 48. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. 49. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku. Žalobe žalobkyne súd sčasti vyhovel, sčasti ju zamietol. Žalobkyňa a žalovaný boli teda úspešní pomerne. Žalobkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 558,34 eur, žalovaný v časti o zaplatenia sumy 524,08 eur ( 1.082,42 eur – 558,34 eur = 524,08 eur). Pomer úspechu a neúspechu strán bol tak vcelku vyrovnaný. Preto súd vyslovil, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva. Poučenie: Proti výrokom I. – IV. toho rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).