Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/207/2025 8725204670 27. 04. 2026 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2026:8725204670.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - matky C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., E. C. F. XXXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Monika Gondová, advokátka, so sídlom Štefánikova ulica 2, 058 01 Poprad, IČO: 57 186 618, a otca G. B., G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. J. K., L. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok, č. k.: 5P/16/2016-30 zo dňa 29.12.2016 vo výroku II. v časti bežného výživného tak, že otec G. B., nar. XX.X.XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.X.XXXX, sumou 150,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 5.12.2025. II. Dlžné výživné na maloletú A. za obdobie od 5.12.2025 do 30.4.2025 v celkovej sume 725,80 eur j e otec p o v i n n ý uhradiť v lehote do 12 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia osobe povinnej z vyživovacej povinnosti. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 5.12.2025 sa navrhovateľka – matka maloletej domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa. 2. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z r. 2017 bolo otcovi uložené platiť výživné na mal. A. vo výške 70,- eur/mesiac. Otec platí výživné nepravidelne, od apríla 2025 neplatí výživné vôbec. Od poslednej úpravy sa zmenili pomery na strane dieťaťa aj rodičov. Za takmer 9 rokov sa nároky aj potreby maloletej podstatne zvýšili. V súčasnosti navštevuje 7. ročník základnej školy, kde sú náklady na školu a mimoškolské aktivity vyššie. Vo voľnom čase dcéra rada maľuje, počúva hudbu a chodí na kone. Vo výchove a vzdelávaní matka nahrádza aj úlohu otca. Mesačné náklady sú: strava 100 eur, oblečenie a obuv 70 eur, drogéria 50 eur, stravné škola 50 eur, školské pomôcky 50 eur, voľný čas – knihy 50 eur, zdravotné potreby – vitamíny 50 eur; spolu 420 eur. Otec sa na výchove dcéry nepodieľa, nejaví záujem sa s ňou stretávať, neblahoželá jej k narodeninám, nepošle jej darček. Príjem matky tvorí prídavok na dieťa vo výške 60 eur/mesiac. Hľadá si prácu, býva u svojich rodičov, ktorí jej pomáhajú, ako vládzu. Navrhuje zvýšenie na sumu 150 eur mesačne. 3. K návrhu matka priložila potvrdenie o návšteve školy.
4. Uznesením č. k. 27P/207/2025-6 z 9.12.2025 súd ustanovil maloletej na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „procesný opatrovník“). 5. Zo správy procesného opatrovníka z 7.1.2026 vyplýva, že OSPODaSK Kežmarok dlhodobo s matkou spolupracuje pre nevyhovujúci hygienický štandard. Rodina býva v rodinnom dome starých rodičov. Mal. A. má k dispozícii zariadenú izbu. Matka počas posledného polroka s maloletou realizovali viacero zmien v domácnosti, ktoré viedli k čiastočnej náprave. V pláne sociálnej práce sa pokračuje, cieľom je zlepšovanie hygienických podmienok maloletej. Starý otec súhlasil s vyčlenením jednej izby pre maloletú, ktorá bude zariadená primerane jej veku a potrebám. Matka má dokončené stredoškolské vzdelanie, ukončené výučným listom. Snaží sa zabezpečovať všetky primárne potreby maloletej. Požiada o priznanie invalidného dôchodku. Aktuálne je zamestnaná v rámci poisťovacej firmy, kde nevykazuje zisk, avšak firma jej hradí odvody, vďaka čomu nevzniká dlh na zdravotnej poisťovni. Matka bola v 12/2025 vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie na UPSVR Kežmarok. Matka sa snaží zabezpečiť si príjem, čaká na vyjadrenie z Domova sociálnych služieb Kežmarok, kde si podala žiadosť o zamestnanie. Matka v rámci podpory zamestnanosti UPSVR Kežmarok absolvovala ošetrovateľský kurz. Brigádne si privyrába roznášaním letákov. Mal. A. C. žiačkou siedmeho ročníka základnej školy. S matkou má silnú citovú väzbu. Pomáha matke so zmenami v domácnosti a vo voľnom čase jej pomáha aj s roznášaním letákov. Rada chodí do kostola. V minulosti sa zúčastňovala aktivít pre deti v rámci farnosti. S otcom nemá vytvorený vzťah, nepozná ho. Otec sa o maloletú nezaujíma, nekontaktuje ju ani iným spôsob sa nezaujíma o jej vývoj. 6. Rozhodnutím Centra právnej pomoci – kancelária Liptovský Mikuláš z 7.1.2026 bol matke priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci až do právoplatného skončenia veci a bol jej na zastupovanie v konaní určený advokát. 7. Súd dňa 12.1.2026 nariadil informatívne stretnutie za účelom zmierlivého vyriešenia uplatneného nároku, avšak k uzatvoreniu rodičovskej dohody nedošlo. 8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 27.4.2026. 9. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, od poslednej úpravy došlo ku zmene pomerov. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní. Pokiaľ ide o výdavky na maloletú, poukázala na podaný návrh. Maloletá nemá mimoškolské aktivity, nie sú na to financie. Dcéra mala ísť na lyžiarsky, ale nemohla sa ho zúčastniť pre nedostatok financií. Pravdepodobne sa nezúčastní ani výletu. Žijú v rodinnom dome svojich rodičov v samostatnej bytovej jednotke. Otec jej vždy dopomôže, aj napriek svojim zdravotným problémom. Prišiel o nohu, financie budú nižšie. Výdavky na stravu, hygienu, bývanie, celé inkaso hradí starý otec maloletej, vývoz smetí a daň platí vo výške 1 matka (odpad 70 eur, daň 13 – 17 eur na rok), zvyšok uhrádza otec. Pravidelne varí, dcéra nechodí do školskej jedálne. Dcéra je zdravá. Otec neprispieva na výživu od 04/2025. Výživné bolo vymáhané exekučne. S dcérou sa nestretáva, nekontaktuje ju. Dcéra ho videla naposledy pred 6 rokmi. Matka je nezamestnaná. Nedarí sa jej nájsť prácu, lebo má ADHD. Vybavuje si opatrovateľský príspevok na otca, čaká na rozhodnutie. V súčasnosti poberá len prídavky na dieťa 60 eur/mesiac, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Úradu práce vracia v splátkach po 30 eur náhradné výživné, ktoré bolo exekučne vymožené. Snaží sa privyrábať si. Vybavuje si invalidný dôchodok, chodí k lekárovi. 10. Otec na pojednávaní s návrhom nesúhlasil. Okrem dcéry má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi, o ktorého sa stará. Pôjde na operáciu rúk, možno príde aj o ruky. Má tŕpnutie palcov a padanie z rúk. Lekárske potvrdenie nepriniesol. Čaká na výsledky, má plánované ďalšie testy u MUDr. Horného (neurológ, pozn. súdu). Trvá to už 1 rok. Syn má 8 rokov, jeho matka zomrela. Žije spolu so synom so svojou mamou v jej byte. Je zamestnaný na dohodu v Bratislave, robí podľa toho ako je potrebné – niekedy 5 h – niekedy 12 h. Robí od pondelka do piatku, niekedy má voľno. Zarobí minimálnu mzdu, nedostáva to na účet, do mesiaca to vyjde 200 – 300 eur, je to na dohodu. Výplatné pásky nemá. V Embracu mu skončila zmluva. Tam robil pred r. 2024, robil tam operátora výroby. Má exekúcie - dlhuje na výživnom. Platil, mal doma šeky. O dcéru sa zaujíma cez kamarátov, alebo čo si sám zistí. Naposledy ju videl v r. 2023-2024. Nevolá jej, nemá na ňu kontakt. Jeho mama má prístup na Edupage v počítači. Najvyššie vzdelanie má 2x strednú školu – automechanik (ukončené maturitou) a sústružník (ukončené výučným listom). Pracoval v tých odboroch v Embracu. Robil aj v autoservise. Tam skončil, pretože
uprednostňovali Ukrajincov. Zarobil tam do 1000 eur. V Bratislave býva na ubytovni, náklady platí šéf. Cestu zabezpečuje kamarát, náklady na cestu mu sťahuje z toho čo zarobí. Bol sa pýtať v autoservise, aj inde. Mesačné výdavky – svojej matke dáva koľko môže, aby sa postarala o syna, kým je preč. Niekedy je to 200 eur, niekedy 150 eur. Stravuje sa v Bratislave tak, že kamaráti kupujú a varia si. Iný príjem nemá. Poberá prídavky na dieťa. Viac ako 100 eur nebude môcť dávať. 11. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že sa prikláňa sa k návrhu matky, i keď navrhovaná výška výživného je nízka. Otec má vzdelanie, prax a je schopný si nájsť prácu. Zdravotný stav otca je rozporuplný, ale to nie je stav trvalý. Odporučil návrhu vyhovieť. 12. Z vykonanej lustrácie v sociálnej poisťovne je preukázané, že otec t. č. pracuje na dohodu pre J.D.Š. Group, s.r.o. s mesačným vymeriavacím základom od 01/2026 vo výške 121,- eur mesačne. Na základe dohody pracoval pre tú istú obchodnú spoločnosť s rovnakým vymeriavacím základom aj počas celého roka 2025. V období r. 2024 bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti Embraco Slovakia s.r.o. na dobú určitú, pričom od 04/2024 do 09/2024 dosahoval jeho priemerný vymeriavací základ 1260,87 eur mesačne. 13. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci. 14. Maloletá je dcérou matky C. B. a otca G. B.. Naposledy bola vyživovacia povinnosť k maloletej upravená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k.: 5P/16/2016-30 z 29.12.2016 vo výške 70 eur/ mesiac. Styk otca s maloletou bol upravený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k.: 3P/159/2017-88 z 4.6.2019 každú druhú sobotu vo vymedzenom čase. Maloletá navštevuje 7. ročník základnej školy, nenavštevuje žiadnu záujmovú mimoškolskú činnosť, je zdravá. Otec na výživu maloletej riadne a včas neprispieva, nestretáva sa s ňou, nevyužíva upravený styk, neudržiava s ňou kontakt, podľa vlastných slov sa zaujíma o prospech dcéry prostredníctvom Edupage. 15. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 16. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 17. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 18. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 20. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 21. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 22. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 24. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 26. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 27. Matka navrhla zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- eur mesačne. Otec s návrhom nesúhlasil, uviedol, že v jeho možnostiach bude prispievať najviac sumou 100 eur mesačne. Procesný opatrovník súhlasil s návrhom matky, považoval ho za odôvodnený. 28. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súd má za preukázané, že otec t. č. pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti a jeho príjem je minimálna mzda, ktorá mu je vyplácaná na ruku. Vo svojej výpovedi neskôr otec upresnil, že je to 200-300 eur mesačne. Otec má okrem maloletej A. ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, o ktorého sa osobne stará. Otec je poberateľom prídavku na dieťa (na syna). Otec má najvyššie ukončené vzdelanie stredoškolské, pričom má ukončené dve školy, a to ako automechanik (ukončené maturitou) a sústružník (ukončené výučným listom). Otec uviedol, že pracuje v Bratislave, ubytovanie mu uhrádza jeho zamestnávateľ, cestovné je mu strhávané zo zárobku, s kolegami si varia spoločne. Otec poukazoval na svoje zdravotné problémy, avšak ich nepreukázal žiadnym relevantným listinným dôkazom. Vzhľadom na uvedené súd na jeho tvrdenia o zdravotných problémoch neprihliadal. Súd nemá vedomosť o žiadnej prekážke (napr. zdravotnej alebo inej), ktorá by mu bránila sa riadne zamestnať a dosahovať príjem na úrovni aspoň naposledy dosahovaného príjmu, nie príjem, ktorý je navyše podľa oficiálnej lustrácie Sociálnej poisťovne omnoho nižší, než je ním uvádzaný príjem, ktorý mu má byť vyplácaný v hotovosti. Otec bol v minulosti zamestnaný, pracoval aj vo vyučených odboroch, pracoval v autoservise. Jeho príjem bol vo výške vymeriavacieho základu cca 1260,87 eur mesačne. Prístup otca k plnej rodičovskej zodpovednosti je ľahkovážny. Nehľadá si lepšie platenú prácu, nepreukázal snahu zvýšiť svoju životnú úroveň a tým zvýšiť životnú úroveň svojej dcéry (a zároveň aj svojho syna). To, či má alebo nemá exekúcie žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť jeho schopnosť nájsť si zamestnanie a nie je to žiadny ospravedlniteľný dôvod pre neplatenie výživného vo výške, ktorá bude reflektovať potreby maloletej. Otcova pozícia na trhu práce nie je sťažená, má širšie vzdelanie a má aj prax. Súd sa domnieva, že otec sa môže vyhýbať riadnemu zamestnaniu ako výsledku exekúcie vedenej voči nemu. Oficiálny príjem otca je vo výške 121 eur mesačne, podľa predložených zmlúv svoju prácu vykonáva v rozsahu 5 hodín týždenne. Otec avšak vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje 5 až 12 hodín denne! Svoj príjem označil vo výške minimálnej mzdy, následne uviedol, že príjem je 200-300 eur mesačne. Vykonávanie práce na dohodu v Bratislave za tak nízky príjem je nelogické a súd to považuje za účelové správanie sa otca v snahe vyhnúť sa platenia vyššieho výživného ako aj v dôsledku vedenia exekúcie, ktorou by dochádzalo k výrazným zrážkam z jeho oficiálnych príjmov. Za uvedených podmienok nie je možné určiť skutočný príjem otca, nakoľko akákoľvek odmena za ním vykonanú prácu mu je vyplácaná v hotovosti. Otec je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v primeranej výške a v takej výške, ktorá zabezpečí maloletej A. jej potreby. Je neprípustné, aby bola výživa maloletého dieťaťa ohrozená, resp. aby nebola zabezpečená z dôvodu výhovoriek otca o jeho minimálnom príjme, či zdravotných problémoch.
29. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z tzv. potenciálneho príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať a zabezpečovať tak potreby seba i svojej maloletej dcéry. Nemôže sa zbaviť vyživovacej povinnosti tým, že sa bude vyhovárať, že nemá príjem na platenie vyššieho výživného a tým bude ohrozená výživa maloletej a už vôbec nie tvrdením, že i matka sa má zamestnať. Je pravdou, že každý rodič (i matka) má vyživovaciu povinnosť a je v záujme maloletej i matky, aby si našla prácu a zabezpečila pravidelný príjem. Príjem matky avšak nie je rozhodujúcim pre určenie vyživovacej povinnosti otca – to, že matka t. č. nemá žiaden príjem nie je dôvodom pre určenie výživného vo vyššej výške otcovi. Matka navyše maloletej zabezpečuje osobnú starostlivosť, a to výlučne sama, bez pomoci otca. Otec sa o maloletú nie len že nezaujíma, ale sa s ňou ani nestretáva, čím si neplní vyživovaciu povinnosť k maloletej v pomernej časti aspoň naturálnou formou. Nárast oprávnených potrieb stúpa priamo úmerne s vekom maloletej a netreba zabúdať ani na všeobecný nárast cien a infláciu, ktorá je v posledných rokoch každodennou realitou. 30. Porovnaním otcovho príjmu v minulosti je nepochybné, že otec by mohol dosahovať príjem tak, ako tomu bolo v minulosti (vo výške vymeriavacieho základu viac ako 1250,- eur mesačne, čo by predstavovalo čistý príjem otca približne vo výške 970-1000 eur mesačne). 31. Otec má okrem maloletej A. ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi (v čase rozhodovania súdu vo veku 8 rokov). V takto naznačenom smere sa súd stotožnil s návrhom matky a určil výživné pre maloletú vo výške 150 eur mesačne, čo tvorí cca 15 % z potenciálneho príjmu otca, čo je možné považovať za primerané tak odôvodneným potrebám maloletej, ako aj potenciálnemu príjmu a možnostiam otca. Pri určovaní výživného sa súd inšpiroval tabuľkou pre určenie výživného na maloleté deti v Metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, kde prihliadnuc na vek maloletej a počet vyživovacích povinností by výživné na maloletú malo predstavovať sumu 16 % z príjmu otca. 32. Otec je povinný niesť si svoju rodičovskú zodpovednosť a to aj vrátane povinnosti platenia výživného a nemôže sa jej zbaviť tvrdeniami o jeho nízkych príjmoch. 33. Nakoľko bol návrh na zvýšenie výživného podaný matkou 5.12.2025, súd výrokom II. tohto rozsudku rozhodol o povinnosti otca uhradiť dlžné výživné na maloletú v celkovej sume 725,80 eur (suma výživného 150 eur x 6 mesiacov a 7 dní) v lehote do 12 mesiacov od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia (odo dňa doručenia rozhodnutia osobe povinnej z platenia výživného, t. j. otcovi). 34. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 35. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Matka si uplatnila nárok na náhradu trov konania. 37. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 38. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko náhrada trov konania by nebola spravodlivá, navyše matkine zastúpenie právnym zástupcom nastalo v dôsledku rozhodnutia Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie procesný opatrovník maloletého dieťaťa, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali.
Proti tomuto rozsudku môže otec a matka maloletého dieťaťa podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.