Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 4T/4/2026 8726010129 30. 04. 2026 JUDr. Daniel Komara ECLI:SK:OSPP:2026:8726010129.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Danielom Komarom, v trestnej veci proti obžalovanému A. A. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, a prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.04.2026 v Poprade, takto rozhodol: Obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., toho času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody C., uznáva
sa
z a v i n n é h o, ž e
dňa 05.11.2025 v čase približne 14:48 hod. bola príslušníkom operačného strediska Mestskej polície Kežmarok vyslaná hliadka v zložení B. D. E. a stržm. D. B., ktorá bola počas výkonu služby oblečená v služobnej uniforme s riadnym označením príslušnosti k Mestskej polícii s nápisom „Mestská polícia“, na preverenie oznámenia v meste B. na ulici F. G. k predajni potravín D. (H.), kde dochádzalo k napadnutiu osoby ženského pohlavia zo strany neznámeho mladého muža, hliadka po príchode na určené miesto zisťovala, čo sa stalo od mladej ženy, kde do tejto komunikácie vstúpil obžalovaný A. A., ktorý bol zjavne pod vplyvom alkoholu a ktorý začal hliadke vulgárne nadávať slovami „choďte do piče, lebo vás rozjebem“, hovoril B. D. E. slová vo význame, že ublíži aj jeho deťom, spomínal jeho rodinu, načo hliadka obžalovaného A. A. vyzvala, aby upustil od tohto konania, aby ustúpil od ženy, na čo on nereagoval, hliadka viackrát obžalovaného A. A. vyzývala, aby sa upokojil, načo on reagoval slovami, že ich rozkope, že im odreže hlavy, vyzýval policajtov k fyzickému zápasu, nech sa vyzlečú z uniforiem, následne hliadka mestskej polície použila výzvu „V mene zákona upustite od tohto konania“, načo obžalovaný A. A. sotil rukou do hrudníka príslušníka mestskej polície B. E., ktorý ho svojou rukou odtlačil a upozornil ho, aby dodržiaval bezpečnostnú vzdialenosť, potom sa dostal obžalovaný A. A. do tesnej blízkosti príslušníka hliadky D. E., uchopil ho rukami za uniformu v oblasti krku, pričom B. D. E. na svoju ochranu použil slzotvorný prostriedok, s kolegom D. B. obžalovaného A. A. spacifikovali použitím hmatov a chvatov sebaobrany, naložili mu na ruky služobné putá a previezli ho do budovy Mestskej polície B., pričom počas tohto zákroku obžalovaný A. A. hovoril členovi hliadky mestskej polície kpt D. E., že si ho počká pred robotou, že keď skončí a nebude mať uniformu, tak uvidí, čo s ním urobí, pričom počas útoku členovia hliadky mestskej polície neutrpeli žiadne zranenia ani poškodenia služobného odevu, teda - použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon verejného činiteľa, - inému sa vyhrážal usmrtením v úmysle pôsobiť na výkon verejného činiteľa, čím
spáchal
- prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,
- prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Za to mu súd ukladá: Podľa § 324 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, § 74 ods. 1 Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 04.02.2026 na Okresný súd Poprad obžalobu č. Pv 479/25/7703-34 zo dňa 03.02.2026 na obvineného A. A. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), § 324 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal obvinený dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný A. A. vo veci vypovedal, že dňa 5.11.2025 mal ostrejšiu výmenu názorov s priateľkou I. J. ohľadom jej bývalého priateľa, ktorý ho dva dni pred skutkom napadol v byte pani J.. Na to prišla mestská polícia, kričali a pýtali sa z diaľky, ako sa volá, na čo odmietol odpovedať. Opýtali sa to priateľky I. J., ona im odpovedala: „A. A.“, načo sa pán E. vyjadril: „Á, ten feťák, známa firma“. Obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Ráno mal víno, do času skutku vypil asi 3 deci borovičky a jedno pivo. Žiadne iné omamné látky som neužil. Prekonal ťažký rozvod s bývalou manželkou, rozišli sme sa po 11 rokoch a veľmi ho urazilo, ako sa pán E. správal. Prítomnej J. obžalovaný nič nerobil, fyzicky ju nenapádal, ona políciu nevolala. S pánom E. mali ostrejšiu výmenu názorov, tiež sa vyjadril, že ak by on nemal uniformu, že by ho pokrútil ako malé decko. Vlastne vybral ten slzotvorný sprej, ako obžalovaný stál medzi autami, dal si dole mikinu, a keď ho už začal striekať, mikinu mal cez oči, chcel vyjsť z priestoru medzi autami, nemal v úmysle nijak mu fyzicky ublížiť. Mrzí ho to, situácia bola vypätá a bol aj pod vplyvom alkoholu. C. B. obžalovaný nič nepovedal, nehovoril v množnom čísle. Skôr pána B. prosil, či by ho nemohol on spútať. Po príchode na mestskú políciu, tam prišla priateľka obžalovaného a pán E. ju nahováral, aby ho obvinila z ďalšieho trestného činu, o ktorom počul, že sa mal stať. Svedok-poškodený D. E. vypovedal, že v čase skutku dostali ako hliadka hlásenie, že muž napáda ženu, nachádzajúc sa pritom v služobnom motorovom vozidle na mieste hlásenej činnosti, odetý v služobnej uniforme. Z miesta činu mali hlásený hluk, ktorý zachytili už cez otvorené okno služobného vozidla. Keď prišli na miesto, nevyzeralo to, aby tam malo dochádzať k nejakej protiprávnej činnosti. Vo veci však chceli mať jasno, preto oslovili dve prítomné dievčatá, ktoré ukázali na obžalovaného. K nemu následne pristupovali opatrne, aby zachovali pokoj. Oslovili prítomnú ženu, pričom do rozhovoru sa zapojil aj A. A., ktorý uviedol, že prítomná osoba mu nechce dať kapsičku s dokladmi, na čo ona uviedla, že ju nemá. Vtedy zistili, čo sa vo veci deje a obžalovaný ho poslal „do piče“. Poprel pritom, aby obžalovanému adresoval slová, cit. „Á, A., ten feťák.“ Svedok proti nemu nastavil ruku, aby sa nepribližoval, na čo mu obžalovaný do ruky udrel, dosť silno a svedok ho odsotil, aby sa nepribližoval. Ako ho odstrčil, obžalovaný začal byť agresívnejší, urážal ho, ponižoval. Vyzýval obžalovaného, aby upustil od svojho konania, na čo ho obžalovaný rukami vyzýval na súboj a naznačoval, že sa ide vyzliekať. Osobitne a zreteľne svedok vyzýval obžalovaného, aby upustil od ďalšieho konania pred použitím slzotvorného prostriedku. Bolo vidno, že ten útok by mal každú chvíľu začať, preto ho svedok ešte raz odstrčil. Agresivita obžalovaného pokračovala, vyhrážal sa, že im odreže hlavy, rozkope hlavy, tieto vyhrážky aj gestikuloval rukami a nohami. Potom situácia nachvíľu utíchla, všetko sa to odohralo pred motorovým vozidlom v prítomnosti slečny, ktorá bola s obžalovaným. Bola to chvíľa. Potom obžalovaný začal byť opäť agresívny, kolega začal aj do vysielačky privolávať pomoc. Keď obžalovaný vyzliekol bundu a hodil ju na kapotu, svedok chcel ten moment využiť na to, aby bundu obžalovaného odhodil a počas toho, ako si obžalovaný mal ísť po bundu, by mohla prítomná slečna odísť. Neurobila tak, na mieste zotrvala. Keď si obžalovaný zobral bundu, svedok vytiahol slzotvorný sprej, aby ho obžalovaný videl, aj s ním zasvietil, aby pochopil, že nemá zmysel útočiť. Keď boli v úzkom priestore, svedok sa k obžalovanému
priblížil z druhej strany tak, aby kolega stál po pravici svedka a mohol mu v prípade útoku pomôcť. Keď obžalovaný prešiel popred svedka na pravú stranu a vracal sa späť, rukami chytil svedka v oblasti krku, na čo svedok jednou rukou obžalovaného vyblokoval a druhou použil slzotvorný sprej. Pri ústupe obžalovaného potkol, ten oprel sa o kapotu auta a boli mu nasadené putá. Pri nasadzovaní pút obžalovaný strašne kričal, až na celú ulicu. Vkuse adresoval vyhrážky svedkovi aj jeho rodine. Svedok pritom nechcel, aby to takto celé dopadlo. Poznám rodinu obžalovaného, nemal v úmysle privodiť mu túto situáciu. Svedok-poškodený D. B. vypovedal, že v deň skutku išli preveriť oznámenie o potýčke medzi mužom a ženou, malo tam byť nejaké napádanie. Je to zachytené v prijatých oznámeniach na mestskej polícii. Na mieste boli po blízku dievčatá, ktoré povedali, čo sa deje. Po príchode sa snažili situáciu upokojiť a zistiť, čo je vo veci. Obžalovaný pani J. nenapádal, tá nebola zranená ani nežiadala o privolanie zdravotnej pomoci. Bola v strese, ani nevedela, čo rozpráva. Chcela odísť, údajne sa malo jednať o nejakú kapsičku. Obžalovaný však po príchode hliadky napádal svedka s jeho kolegom, boli tam útoky, podráždenosť, agresivita. V podstate hneď došlo k tomu, že kolega bol strčený a sotený, pán A. sa začal vyzliekať a kolegu hneď vyzval do bitky, vulgárne sa vyjadroval. Kolegovi hovoril veci v zmysle, že mu rozjebe hlavu a svoje útoky smeroval aj voči rodine kolegu. Presné útoky vie kolega, voči nemu boli iniciované. Obžalovaný bol vyzývaný, aby upustil od svojho konania, pretože budú použité proti nemu donucovacie prostriedky. Jasne mu bol ukázaný slzotvorný prostriedok. Obžalovaný na výzvy reagoval podráždene a kolegu napadol, chytil ho za bundu. Po obmedzení osobnej slobody bol obžalovaný agresívny, narábal so sebou. Tam bol neustály krik, agresivita viac stúpala. Chcel, aby sme mu dali dole putá. Celý služobný zákrok je zaznamenaný na kamere, ktorá je na tej ulici. Svedkyňa I. J. vypovedala, že v deň skutku išla z práce. Bola dohodnutá s obžalovaným, že sa stretnú pri D. K.. Bolo asi 14.40 hod.. Obžalovaný mal vtedy vypité. Začali sa hádať, najprv v aute, potom aj vonku, a to ohľadne jej expriateľa, ktorý obžalovaného asi pred dvoma dňami napadol a obžalovaný od nej požadoval, aby ho šla udať na políciu. Ich hádku videli dievčatá a zrejme oni privolali políciu. Príslušníci sa jej pýtali, čo sa deje, na čo odpovedala, že nič, len chce odísť. Na otázku policajta, či ju obžalovaný napadol, povedala, že nie. Po oznámení mena obžalovaného policajt povedal: „No, čo ty A., ty feťák“. Vtedy začal byť obžalovaný nervózny a policajta chytil za bundu. Policajt vtedy vytiahol slzný plyn a spolu s druhým policajtom obžalovaného spacifikovali a spútali v priestore medzi autami. Dovtedy obžalovaný nebol agresívny, skákal jej do reči, ešte policajtov žiadal, aby mi dohovorili a šla na políciu v súvislosti s bývalým priateľom. Svedkyňa pritom nevie, o čom sa rozprával obžalovaný s policajtmi, počula iba, čo policajt na začiatku povedal obžalovanému. Z hľadiska fyzických útokov tam bolo len to s bundou. Svedkyňa šla do auta, chcela odísť, ale starší z policajtov jej povedal, aby ešte počkala a šla s ním na mestskú políciu. V aute nerobila nič, asi telefonovala, ale nevie s kým. Bola vystresovaná. Keď ju na mestskej polícii obžalovaný zbadal, niečo kričal, preto jej policajt povedal, aby šla inde a aby tak obžalovaný nekričal. S dvomi zamestnankyňami úradu potom čakala na štátnu políciu. Medzitým, ako čakala, starší policajt jej povedal, aby šla von, že bol s jej bratom, ktorý mu povedal, že A. jej ukradol zlatú náušnicu, či na neho nechce podať trestné oznámenie. Odpovedala, že nie, trestné oznámenie nechce podať v tejto a ani v inej veci. To bolo všetko. Štátna polícia po príchode jej povedala, že ak nechcem podať trestné oznámenie, tak potrebovať ju už nebudú. Znalec D. L. L. E., C., D. vypovedal k podanému znaleckému posudku č. 1/2026. Na jeho záveroch zotrval, uvádzajúc, že pre účely vypracovania posudku si vyžiadal zdravotnú dokumentáciu z psychiatrie Levoča a z psychiatrie Plešivec, a vykonal psychiatrické vyšetrenie obžalovaného vo výkone ÚVV Prešov dňa 03.01.2026. Obžalovaného sa dotazoval na užívanie návykových látok i na skutok, ktorý je mu kladený za vinu, pritom jeho odpovede sú uvedené v znaleckom posudku. Má za to, že popri stave opilosti v čase skutku na úrovni 1,5 – 1,8 promile orientačne, skutočnosť, či bolo užité alebo nebolo užité malé množstvo marihuany, nemá z pohľadu znalca žiaden zásadný význam, najmä s prihliadnutím na to, že pán A. má dlhoročnú skúsenosť s týmito návykovými látkami. Pri prvom užití marihuany by to mohlo mať vplyv u mladého človeka, ale pri osobe s dlhoročným užívaním, to nie je zásadnou skutočnosťou. Pri vypracovaní ZP znalec nemal toxikologické vyšetrenie obžalovaného, vykonané v čase skutku, a pokiaľ sa aj údaje o užití marihuany líšia, berúc do úvahy aj to, že vôbec nie je známe, aký druh marihuany, s akým množstvom kanabisom mal obžalovaný užiť, zásadný významný vplyv nemožno od toho čakať. Obžalovanému navrhol uloženie ochranného liečenia protialkoholického, protitoxikomanického aj patologického hráčstva, vychádzajúc pritom z toho, že abstinencia od návykových látok a hazardnej hry môže zásadne pozitívne ovplyvniť riziko protiprávnej
činnosti do budúcna. Pán A. pri vyšetrení vyslovil súhlasný postoj s ústavnou liečbou, s ohľadom na viacročnú skúsenosť s podobnými konaniami, za kľúčové znalec vždy považuje dodržanie abstinencie v reálnom životnom fungovaní. Človek sa vždy môže slobodne rozhodnúť absolvovať ústavnú liečbu aj v čase nariadenia ambulantnej liečby. V niektorých konaniach, pri ktorých hrozí TOS alebo nariadenie TOS, tak problematickým býva podmienečné prepustenie, ak sa ústavná liečba z kapacitných dôvodov nestihne u odsúdeného vykonať v nejakom skoršom termíne, preto sa znalec snaží, ak to nie je absolútne nevyhnutné, radšej ústavnú liečbu nenariaďovať, ak to nie je medicínsky nevyhnutné. Podľa záverov predmetného znaleckého posudku č. 1/2026 je ďalej zrejmé, že obžalovaný má neporušené rozumové, pamäťové a úsudkové schopnosti. Jeho osobnostná štruktúra je nevyrovnaná, s dominantnými rysmi emočnej nestability, impulzivity. Je závislý od alkoholu, psychostimulácií a kanabinoidov, jedná sa o plne rozvinutú psychickú aj telesnú formu závislosti. V čase spáchania trestného činu mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, svoje konanie mohol ovládať. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené len pod vplyvom užitého alkoholu, nejednalo sa o forenzne významné zníženie týchto schopností ani o ich vymiznutie. Z hľadiska psychiatrického nie je jeho pobyt na slobode nebezpečný. Podľa zápisu o dychovej skúške, vykonanej prístrojom AlcoQuant 6020 plus, dňa 05.11.2025 v čase o 15.36 hod., bola obžalovanému nameraná hodnota 0,75 mg/l alkoholu v krvi. Podľa správy o povesti obžalovaného, vypracovanej Mestom Kežmarok dňa 06.01.2026, vyplynulo, že obžalovaný je rozvedený, má dve deti. V evidencii má zistených celkovo 6 záznamov zo dňa 10.06.2009, 31.12.2009, 29.06.2011, 04.05.2014, 06.11.2016 a 06.05.2019, a to za priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., dva priestupky proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., jeden priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., porušenie všeobecne záväzného nariadenia Mesta Kežmarok, ktorým sa obmedzuje alebo zakazuje predaj, podávanie a požívanie alkoholických nápojov v predajniach potravín alebo na iných verejne prístupných miestach na území mesta Kežmarok, a napokon porušenie zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov. Podľa správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov zo dňa 13.01.2026 je zrejmé, že obžalovaný sa počas výkonu väzby správal k príslušníkom a zamestnancom zboru na požadovanej úrovni. Medzi ním a obvinenými sa doposiaľ nevyskytli žiadne nezhody. V ústavných a osobných veciach udržiava primeraný poriadok. Dňa 18.11.2025 bol zaradený do oddielu so zmierneným režimom. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Sociálny kontakt udržiava prostredníctvom korešpondencie, telefonovania a nárokových návštev. Pracovne zaradený nie je, preto jeho pracovná morálka nebola hodnotená. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR je zrejmé, že v období od 19.06.2020 do 12.01.2026 má obžalovaný evidované celkovo 4 záznamy. Dňa 13.09.2025 vulgárne vynadal inej osobe, dňa 29.03.2025 fyzicky napadol iného po tom, čo bol upozornený, aby nerobil hluk, bez toho, aby inému spôsobil nejaké zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie, dňa 01.11.2024 bezdôvodne fyzicky napadol iného, spôsobiac mu ľahký úraz pomliaždenia pravého oka a čela s dobou liečenia 5 až 7 dní, a dňa 19.06.2020 sa dopustil priestupky na úseku cestnej premávky. Podľa trestného rozkazu Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/21/2025 zo dňa 14.04.2025, právoplatného dňa 06.08.2025, je zrejmé, že obžalovaný bol uznaný vinným, že z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov, za súčasného uloženia povinnosti uhradiť v skúšobnej dobe zameškané výživné podľa svojich schopností. Podľa uznesenia OR PZ Kežmarok, ČVS: ORP-189/1-VYS-KK-2025 zo dňa 11.07.2025 je zrejmé, že obžalovanému bolo v inej trestnej veci vznesené obvinenie za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť dňa 10.07.2025. Vo veci bol vypracovaný aj návrh na podanie obžaloby. Podľa odpisu z Registra trestov GP SR sú zrejmé dva záznamy obžalovaného: 1. rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 1T/29/2010 zo dňa 31.05.2010, právoplatný dňa 31.05.2010, pre skutok právne kvalifikovaný podľa § 212/2a, § 194/1, § 212/2f Tr. zákona, trest odňatia
slobody podmienečne na 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok 2 mesiace do 31.07.2011, ochranné liečenie psychiatrické ústavne, na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený. 2. Trestný rozkaz Okresného súdu Poprad sp .zn. 8T/21/2025 zo dňa 14.04.2025, právoplatný dňa 06.08.2025, pre skutok právne kvalifikovaný podľa § 207/1 Tr. zákona, trest odňatia slobody na 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov do 07.02.2027, povinnosť uhradiť počas skúšobnej doby podľa svojich schopností zameškané výživné. Do spisu bol zabezpečený aj kamerový záznam zo dňa 05.11.2025, z ulice F. G. M. B., v blízkosti potravín D. K., zachytávajúci samotný priebeh skutku, aj okolnosti mu predchádzajúce. S ohľadom na vykonané dokazovanie a skutočnosti z neho plynúce, súd mal preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný trestné stíhaný, sa stal, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného prečinu útoku na verejného činiteľa podľa 324 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom útoku na verejného činiteľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, a spáchal ho obžalovaný. Svoje závery argumentuje pritom súd nasledovne. V prvom rade súd uvádza, že z hľadiska subjektu stíhaných prečinov útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), § 324 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, sa obžalovaný dopustil skutku ako subjekt všeobecný, trestne zodpovedný z hľadiska veku aj príčetnosti (§ 22 ods. 1, § 23 Tr. zákona a contrario). Z objektívnej stránky stíhaných prečinov útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), § 324 ods. 1 písm. a) Tr. zákona bolo relevantným preukázanie konania obžalovaného, spočívajúceho vo vyhrážkach usmrtením, formulačne vyjadrených odrezaním hláv zasahujúcim policajtom, ich rozkopaním, rozjebaním, a použití fyzického násilia voči zasahujúcim príslušníkom mestskej polície, ktorí mali postavenie verejného činiteľa podľa § 128 ods. 1 Tr. zákona. Súd má za to, že v okolnostiach stíhaného skutku nevznikali pochybnosti o tom, že svedkovia-poškodení D. E. a D. B. prišli na miesto skutku v služobnom motorovom vozidle, vyznačeným príslušnosti k mestskej polícii, zároveň boli odetí do služobných uniforiem mestskej polície, teda ich príslušnosť k Mestskej polícii Kežmarok nebola spochybniteľná. Konkrétnejšie z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že hliadka Mestskej polície B., v zložení D. E. a D. B., bola dňa 05.11.2025, t. j. v deň spáchania skutku, operačným strediskom vyslaná na ulicu F. G. M. B., a to za účelom preverenia oznámenia o napádaní ženy zo strany muža. O okolnostiach predchádzajúcich príchodu hliadky mestskej polície vypovedal zhodne obžalovaný i svedkyňa I. J., vypovedajúc o ich spoločnej hádke, ktorá sa odohrávala na ulici. K objektivizácii skutkového stavu pred spáchaním skutku prispel aj zabezpečený kamerový záznam, z obsahu ktorého je zrejmé, že obžalovaný fyzicky napadol svedkyňu I. J., ktorá mu neraz fyzický útok opätovala. Takto existujúci stav na mieste činu, predchádzajúci spáchaniu skutku, smel racionálne dôvodiť potrebu privolania hliadky mestskej polície, a to v záujme zabezpečenia verejného poriadku v obci a ochrany jej obyvateľov pred ohrozením ich života a zdravia. Uvedená činnosť pritom spadá do pôsobnosti obecnej polície v súlade s § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, ktorá bola k vykonaniu zákroku privolaná. Z pohľadu súdu bolo irelevantným zistenie, či oznámenie o suspektnej protispoločenskej činnosti na mieste činu bolo uskutočnené zo strany svedkyne I. J. ako potenciálne poškodenej, alebo tretej, nezainteresovanej osoby, ktorá vnímala prebiehajúcu hádku obžalovaného so svedkyňou I. J. a z toho vyvodila potrebu zásahu príslušníkov obecnej polície. Oznámenie skutočností o napádaní ženy dôvodili dôsledné preverenie situácie na mieste činu zo strany mestskej polície, osobitne za situácie, že svedok-poškodený E. zachytil hlásený hluk už pred príchodom na miesto činu, a to skrz otvorené okno približujúceho sa služobného motorového vozidla. Na potrebe vykonania služobného zákroku pritom nič nezmenila tá skutočnosť, že okolnosti prípadu nemuseli nevyhnutne nasvedčovať okamžitému páchaniu protiprávnej činnosti. Privolaná hliadka sa po príchode na miesto opodstatnene dopytovala prítomných nezainteresovaných osôb na objasnenie situácie, keď tieto osoby členov zasahujúcej hliadky odkázali priamo na obžalovaného a svedkyňu J.. Zasahujúcim policajtom bol primárne svedok-poškodený D. E., ktorý priamo a bezprostredne vnímal verbálne vyjadrovanie i fyzické správanie sa obžalovaného. Ako sám vypovedal, zákrok vykonával opatrne, zachovávajúc pokoj. Preveril dôvodnosť oznámenia priamo u svedkyni I. J., ktorá aj v priebehu súdneho konania vypovedala, že na mieste bola konfrontovaná s otázkou policajta vo vzťahu k oznamovanému napádaniu. Podľa výpovede svedkyne, táto priamo o napadnutí zo strany obžalovaného
policajtovi nevypovedala, avšak explicitne mala uviesť, že chce odísť z miesta činu. V tejto súvislosti sa pritom súd domnieva, že odpoveď svedkyne objektívne vypovedala o jej diskomforte z prítomnosti obžalovaného, naznačujúc možný predchádzajúci incident, ktorý nemusel byť nevyhnutne ukončený. Do rozhovoru svedka-poškodeného D. E. so svedkyňou J. sa však zapojil obžalovaný, ktorý bol vulgárny, zasahujúceho policajta poslal do piče, na čo svedok-poškodený E. nastavil ruku, aby sa obžalovaný nepribližoval. Do tejto ruky mu obžalovaný sotil, na čo poškodený reagoval odsotením, predchádzajúc tak ďalšiemu približovaniu obžalovaného. Agresivita obžalovaného od toho momentu eskalovala, začal zasahujúcich policajtov vyzývať na fyzický súboj a popritom sa im vyhrážal, že im odreže hlavy, rozkope ich. Obžalovaný nereagoval na výzvy policajta, aby upustil od ďalšieho protiprávneho konania. Počas agresívneho správania obžalovaného svedok-poškodený D. E. vytváral priestor pre svedkyňu I. J., aby z miesta činu mohla odísť, čo bolo jej prvotným prejaveným záujmom. Avšak, v situácii, keď sa obžalovaný dostal so svedkom- poškodeným D. E. do úzkeho priestoru medzi dvomi stojacimi autami, obžalovaný svedka-poškodeného E. fyzicky napadol chytením za uniformu v oblasti krku. Vykonaný fyzický atak obžalovaného svedok-poškodený D. E. okamžite odvrátil za použitia slzotvorného spreja s následným použitím hmatov a chvatov sebaobrany, s nasadením pút na ruky. Ani to však správanie obžalovaného nekonsolidovalo, a v ďalšom priebehu prevozu na stanicu mestskej polície bol agresívny a policajtom sa ďalej vyhrážal. V podstatných okolnostiach spáchania skutku bola výpoveď svedka-poškodeného D. E. podporená ďalším zasahujúcim policajtom, svedkom-poškodeným D. B., ktorý vypovedal o agresívnom správaní obžalovaného voči zasahujúcemu kolegovi, v rozsahu verbálnych i fyzických atakov. V neposlednom rade, hodnovernosť výpovede svedka-poškodeného E. bola podporená zabezpečeným kamerovým záznamom z miesta činu, ktorý detailne zaznamenal priebeh skutku a v podstatných bodoch skutočne potvrdzoval výpoveď svedka-poškodeného E.. Z obsahu kamerového záznamu je predovšetkým zrejmé, že obžalovaný pred spáchaním skutku fyzicky napadol svedkyňu I. J., aj keď svedkyňa zasahujúcim policajtom mala uviesť, že napádaná nebola a zhodne vypovedala aj v konaní pred súdom. Zásah policajta vyznel pre súd z videozáznamu opatrne, pritom bol to práve obžalovaný, ktorý ako prvý napadol policajta, keď mu odsotil ruku, nastavenú policajtom za účelom zabránenia obžalovanému v približovaní po tom, čo začal byť agresívny a policajta poslal do piče. Stupňujúca agresivita obžalovaného odôvodňovala ďalšie pokračovanie v služobnom zákroku policajtov, predovšetkým D. E., ktorý pre ochranu vlastného života a zdravia vykonával aj opatrenia, smerujúce k vytvoreniu si bezpečného priestoru pred obžalovaným. Okrem verbálne adresovaných výziev na upustenie od protiprávneho konania, poškodený obžalovaného aj odstrčil. Obžalovaný v priebehu skutku plieskal rukami, naznačoval fyzické útoky a napokon sa aj zobliekal do pol pása, neverbálnymi prejavmi vyzývajúc zasahujúceho policajta do fyzického súboja. K tomu napokon zo strany obžalovaného došlo, a to v situácii postavenia obžalovaného so svedkom-poškodeným E. v úzkom priestore medzi stojacimi autami. Súd v tejto súvislosti neuveril tvrdeniam obžalovaného, že pri chytení policajta za uniformu v oblasti krku nešlo o útok, ale len o obranu z jeho strany, nasledujúcu po predchádzajúcom požití slzotvorného spreja. Obsah zabezpečeného kamerového záznam, tiež výpoveď svedka-poškodeného E., zhodne a dostatočne presvedčivo preukázali, že útok obžalovaného predchádzal použitiu slzotvorného spreja, ktorý bol v tejto súvislosti použitý ako obrana policajta a prostriedok na spacifikovanie obžalovaného ako agresora. Zároveň, súd neuveril tvrdeniam obžalovaného, že zasahujúci policajt, svedok-poškodený D. E., ho mal po príchode na miesto činu označiť za feťáka. Obrana obžalovaného, prezentovaná až v konaní pred súdom, naznačuje skôr jeho snahu ospravedlniť svoje protiprávne konanie, vykresľujúc ho ako reakciu na neodôvodnenú provokáciu, ku ktorej však podľa názoru súdu nedošlo. Svedok-poškodený D. E. uvedenie predmetných slov voči obžalovanému jednoznačne poprel, rovnako sa vyjadril aj svedok-poškodený D. B., pritom súd nezistil zo strany zasahujúceho policajta dostatočný dôvod, aby voči obžalovanému mal týmto spôsobom konať a vyjadrovať sa. Aj keď výpoveď obžalovaného bola podporená výpoveďou svedkyne I. J., súd v kontexte jej výpovede vzal do úvahy, že v čase spáchania skutku bola v strese, čo sama priznala, zároveň je družkou obžalovaného, čo sa mohlo prejaviť v jej snahe, hoc aj nevedomej, vypovedať v prospech obžalovaného. O tom svedčí aj skutočnosť, že svedkyňa si nepamätala, o čom sa rozprával obžalovaný s policajtom, napriek tomu, že bola pri skutku prítomná a bezprostredne ho vnímala. Zdá sa, že svedkyňa nechce svojou výpoveďou obžalovanému uškodiť, čo je z pohľadu ich blízkeho vzťahu pre súd pochopiteľné, no má to vplyv na hodnotenie jej
výpovede. Zmätočne zo strany svedkyne pritom vyznela jej výpoveď aj vo vzťahu k vlastnému konaniu počas skutku či ku okolnostiam fyzického napadnutia za bundu policajta, k čomu malo dôjsť podľa svedkyne hneď po príchode hliadky na miesto, keď poškodený E. mal obžalovanému adresovať urážku jeho označením za feťáka. Takto prezentovanému priebehu skutku však odporuje ostatne vykonané dokazovanie. V neposlednom rade súd opakuje, že svedkyňa súdu zamlčala, že obžalovaným bola pred spáchaním skutku napadaná, napriek tomu, že kamerový záznam svedčí o opaku. Na margo toho súd len dopĺňa, že vyhrážky zabitím či použitie fyzického násilia nemožno hodnotiť ani ako primeranú reakciu na urážku. Konanie obžalovaného tak, ako je popísané v stíhanom skutku, napokon zodpovedá osobnosti obžalovaného, ako vyplynula aj zo znaleckého posudku č. 1/2026, vypracovaného D. E.. Osobnostná štruktúra obžalovaného je nevyrovnaná, s dominantnými rysmi emočnej nestability, impulzivity. Z doterajšieho protiprávneho konania obžalovaného je zároveň zrejmé, že v minulosti sa opakovane dopustil priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, keď fyzicky napadol inú osobu, a to aj bezdôvodne. Nemožno tiež opomínať, že stíhaného skutku sa dopustil obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/21/2025 zo dňa 14.04.2025, právoplatným dňa 06.08.2025. V súčasnosti je tiež dôvodne podozrivý zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť dňa 10.07.2025. V nadväznosti na vyššie uvedené, súd posúdil zásah policajtov ako legitímny, vykonaný v súlade s ich povinnosťami a právomocami podľa § 3 ods. 1 písm. a), § 7 písm. c) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Zákonné bolo aj zadržanie obžalovaného podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii s poukazom na ustanovenie § 85 ods. 2 Trestného poriadku, keďže správanie obžalovaného, nim použité fyzické násilie a vyhrážky usmrtením, adresované zasahujúcim mestským policajtom, odôvodňovali vykonať zadržanie obžalovaného, pristihnutého pri páchaní trestnej činnosti, a vykonať opatrenia, smerujúce k zabráneniu mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zabezpečení dôkazov, pritom obžalovaný bol následne odovzdaný príslušníkom štátnej polície. V kontexte obrany obžalovaného tak súd ma za preukázané, že stíhaný skutok bol spáchaný voči verejnému činiteľovi, v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, pritom obžalovaný konal v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa. Obžalovaný svojim konaním porušil chránený spoločenský záujem, spočívajúci v riadnom a nerušenom výkone verejnej moci, na ochranu ktorého je zamerané ustanovenie § 323, § 324 Trestného zákona, konajúc pritom v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona. V súlade so zásadami pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, pri jednočinnom súbehu prečinov útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), § 324 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pre výmeru trestnej sadzby bolo relevantným ustanovenie § 323 ods. 1 Tr. zákona, ktoré stanovuje trest odňatia slobody vo výmere jeden až päť rokov. Súd zároveň zistil u obžalovaného priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. f), h) Tr. zákona. Aj keď obžalovaný má evidované odsúdenie Okresným súdom Poprad sp. zn. 8T/21/2025 zo dňa 14.04.2025 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, súd na túto okolnosť neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, a to s ohľadom na diametrálne odlišnú povahu teraz stíhanej trestnej činnosti. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona súd u obžalovaného nezistil, aj keď vzal do úvahy, že obžalovaný bol v citovom rozrušení, vyvolanom predchádzajúcou hádkou s družkou I. J., intenzita ani dôvody hádky však podľa názoru súdu nedôvodili aplikáciu § 36 písm. a) Tr. zákona o ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení. Zároveň, obžalovaný mal v konaní ambivalentný postoj k spáchanej trestnej činnosti, keď skutok opakovane ľutoval, zasahujúcemu príslušníkovi E. sa ospravedlnil, v závere pojednávania však vzhliadol pochybenie prevažne na strane zasahujúceho policajta, k skutku sa nepriznal, preto ani aplikácia § 36 písm. l) Tr. zákona neprichádzala náležite do úvahy. Každopádne, prevažujúci pomer priťažujúcich okolností žiadnym spôsobom nemal dopad na zákonnú výmeru trestnej sadzby. Pri úvahách o ukladanom treste súd vzal do úvahy zásady ukladania trestu, vyjadrené v § 34 Tr. zákona. Keďže obžalovaný sa predmetného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, uloženom mu trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/21/2025 zo dňa 14.04.2025, právoplatným dňa 06.08.2025. úvahy o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia boli vylúčené a s poukazom na § 49 ods. 3 Tr. zákona bolo na mieste ukladanie nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Zohľadňujúc pritom predchádzajúcu trestnoprávnu a priestupkovú minulosť obžalovaného, súd vyhodnotil alternatívne ukladané tresty ako nedostatočne spôsobilé pre nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti, berúc pritom do úvahy, že skôr uložené miernejšie prostriedky nápravy obžalovaný nevyužil na vedenia riadneho života počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. V okolnostiach stíhaného skutku mal súd preukázané, že obžalovaný adresoval zasahujúcim príslušníkom mestskej polície vyhrážky usmrtením, pre výmeru trestu sa však súdu javilo rozhodujúce fyzické násilie, ktoré relevantne sprísnilo výmeru trestnej sadzby. Obžalovaný pritom chytil mestského policajta za uniformu v oblasti krku, tento jeho útok bol vďaka okamžitému zásahu policajta odvrátený a ďalej nemohol eskalovať, keďže obžalovaný bol spacifikovaný. Žiadna ujma na zdraví zasahujúceho mestského policajta nebola konaním obžalovaného spôsobená. Za daných okolností, fyzické násilie voči zasahujúcemu mestskému policajtovi bolo zo strany obžalovaného použité, avšak v najnižšej možnej intenzite, čomu by mal podľa názoru súdu zodpovedať aj trest ukladaný na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov. Nemožno pritom opomínať, že trest odňatia slobody je ukladaný ako nepodmienečný. Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zaradil páchateľa do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona nebol pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. V kontexte podaného návrhu prokurátora na uloženie ochranného liečenia, súd obžalovanému ukladal len ochranné protialkoholické liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona. Dychovou skúškou, vykonanou po spáchaní skutku, tiež z výpovede obžalovaného je zrejmé, že v deň skutku požil alkoholické nápoje, pod ich vplyvom a v dôsledku svojej závislosti spáchal súdený trestný čin, čo odborné posúdil aj pribratý znalec, konštatujúc plne rozvinutú formu závislosti u obžalovaného. S poukazom na § 74 ods. 1 veta posledná Tr. zákona, pri ukladanom ochrannom liečení súd uložil ústavnú formu, a to výlučne z dôvodu jeho zákonne obligatórneho ukladania popri výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, plne však rešpektujúc odporúčania znalca na uloženie ochranného liečenia protialkoholického ambulantnou formou. Pri návrhu prokurátora na uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia a ochranného liečenia patologického hráčstva, súd nemal v konaní preukázané, že by obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil v dôsledku závislosti na omamných, psychotropných látkach, či závislosti na hracích automatoch. Jediná zmienka obžalovaného o požití marihuany vyplynula zo znaleckého posudku D. L. L. E., C., D., čo v konaní pred súdom obžalovaný dementoval. Žiadne verifikácia požitia omamných látok nebola iným preukázateľným spôsobom verifikovaná, súčasne, podľa vyjadrenia znalca, užitie marihuany v uvedenej dávke by nemalo na obžalovaného zásadný vplyv, berúc do úvahy jeho dlhoročné užívanie omamných látok a mieru požitého alkoholu v čase spáchania skutku. - použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon verejného činiteľa, - inému sa vyhrážal usmrtením v úmysle pôsobiť na výkon verejného činiteľa, Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.