Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 12C/5/2026 8726200260 26. 01. 2026 JUDr. František Zelený ECLI:SK:OSPP:2026:8726200260.1
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. X, C., práv. zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátska kancelária, Urbánkova 1562/6, Košice, IČO: 35561734, proti odporcovi: Zinc Euro, a. s., Karpatská 3256/15, Poprad, IČO: 47918551, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia s prísl. takto, rozhodol: I.Odporca je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 20000560670 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 13.03.2025 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky Fakultná nemocnica Trnava, Andreja Žarnova 11, 917 02 Trnava, IČO: 00610381, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 13.03.2025. II.Súd p o u č u j e odporcu, že môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok zo zmlúv o pôžičkách, ktoré odporca sprostredkoval Rámcovou zmluvou Dlžník č.: 6L5P-84DZ-727Y zo dňa 13.3.2025 a uzatvoril v mene a na účet navrhovateľky s investormi na základe Záväznej žiadosti o pôžičku č.: 20000560670. III. Navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. odôvodnenie: Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.1. 2026 domáhala, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží odporcovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 20000560670 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 13.03.2025 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky Fakultná nemocnica Trnava, Andreja Žarnova 11, 917 02 Trnava, IČO: 00610381, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 13.03.2025. Ďalej navrhla, by súd poučil odporcu, že môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok zo zmlúv o pôžičkách, ktoré odporca sprostredkoval Rámcovou zmluvou Dlžník č.: 6L5P-84DZ-727Y zo dňa 13.3.2025 a uzatvoril v mene a na účet navrhovateľky s investormi na základe Záväznej žiadosti o pôžičku č.: 20000560670. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Návrh v písomnom podaní odôvodnila tým, že ako dlžník s odporcom uzavreli Rámcovú zmluvu Dlžník č.: 6L5P-84DZ-727Y zo dňa 13.03.2025, na základe ktorej sa odporca zaviazal vyhľadávať pre dlžníka jednotlivých investorov a obstarať v mene a na účet dlžníka uzatvorenie zmluvy o pôžičke s investormi za podmienok stanovených v tejto zmluve a navrhovateľka sa zaviazala platiť za poskytnuté služby odplatu a plniť ďalšie povinnosti v zmysle tejto zmluvy. V osobitnom dokumente bola medzi stranami uzavretá podľa § 551 Občianskeho zákonníka v ten istý deň Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 20000560670 dňa 13.03.2025 (ďalej len „DoZZ“) ktorou si odporca zabezpečil záväzok navrhovateľky voči veriteľom zo zmlúv o pôžičke a z rámcovej zmluvy Dlžník č. 6L5P-84DZ-727Y zo dňa 13.03.2025, /
bod 2.1 písm. a), b) dohody/.Na strane veriteľov predmetnej DoZZ vystupuje jednak odporca (ako veriteľ 1) a tiež investor zastúpený na základe plnej moci odporcom. Predmetom DoZZ je zabezpečenie pohľadávok veriteľov voči dlžníkovi (žalobkyni) špecifikovaných v čl. II DoZZ.
Podľa čl. II, bod 2.1 DoZZ táto zabezpečuje: -pohľadávku Veriteľa 1 (Zinc Euro, a.s.) z Rámcovej zmluvy Dlžník č. 6L5P-84DZ-727Y zo dňa 13.03.2025, v nadväznosti na Záväznú žiadosť o pôžičku č. 20000560670 vo výške rovnajúcej sa poplatku za obstaranie príležitosti uzatvoriť Zmluvy o pôžičke (poplatok za sprostredkovanie pôžičky),ktorý bude splatný v prvých 6 Zinc splátkach a ktorého výška bude maximálne vo výške súčtu týchto splátok a poplatku za správu pôžičiek a za spracovanie ZincSplátok najviac vo výške 1,57 % (ďalej len „Pohľadávka Veriteľa 1“). -pohľadávky Investorov zo zmlúv o pôžičke špecifikovaných v prílohe č. 1 k tejto Zmluve v celkovej výške 3 000 EUR (ďalej len „Pohľadávka Investorov“) (ďalej len „Pohľadávka Veriteľa 1 a Pohľadávky Investorov, ďalej len Zabezpečená pohľadávka“). Na základe tejto DoZZ požiadal odporca listom zo dňa 22.9.2025 zamestnávateľa navrhovateľky Fakultná nemocnica Trnava, Andreja Žarnova 11, 917 02 Trnava, IČO: 00610381 o vykonávanie zrážok z jej mzdy a o ich poukazovanie odporcovi. Aktuálna výška dlhu je uvedená 215,30 EUR a celková výška dlhu je vo výške 5 866,40 EUR. Vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom, týkajúci sa Rámcovej zmluvy-Dlžník zo dňa 13.3.2025 a Záväznej žiadosti o pôžičku a Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 20000560670 dňa 13.03.2025 považuje za vzťah spotrebiteľský v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože uzatvorené zmluvy sú štandardnými spotrebiteľskými zmluvami, kde odporca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľke odporca nepredložil Rámcovú zmluvu zo dňa 13.03.2025 ani Zmluvy o pôžičke, ktoré v jej mene uzavrel. Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.03.2025 pokladá pre jej neurčitosť za neplatnú, nakoľko neobsahuje označenie pohľadávky uspokojenie ktorej sa dohodou má vykonať a ani výšku dohodnutých zrážok zo mzdy. Už prvý predpoklad pre platnosť dojednanej DoZZ, a to označenie pohľadávky, predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, podľa žalobcu nespĺňa, resp., v nej úplne absentuje.Uzatvorená DoZZ dokonca v žiadnom prípade neobsahuje ani výšku zabezpečenej pohľadávky. V prípade, že zabezpečená pohľadávka v dohode o zrážkach zo mzdy nie je presne a úplne konkretizovaná, bez konkrétneho vyčíslenia tejto zabezpečenej pohľadávky, sa potom od spotrebiteľa de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a zároveň plnením, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo sa v zmysle §53 ods.4 písm. a/ OZ považuje za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Medzi záujmami odporcu ako zástupcu a záujmami navrhovateľky ako zastúpenej je rozpor, ktorý podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka neumožňuje, aby odporca dlžníka zaväzoval. Nakoľko účelom rámcovej zmluvy -dlžník bolo uzavieranie zmlúv o pôžičkách v mene a na účet dlžníka, porušenie zákazu obsiahnutého v citovanom ustanovení má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu v dôsledku čoho neprichádza do úvahy ani ratihabícia podľa §33 ods. 2 OZ. Článok 5 bod 3 a článok 10 rámcovej zmluvy - dlžník je podľa §39 OZ neplatným ustanovením. Odporca nemal oprávnenie uzatvárať v mene a na účet navrhovateľky zmluvy o pôžičke s investormi preto z takto uzavretých zmlúv nemohli vzniknúť stranám ani žiadne práva a povinnosti. Rámcová zmluva - dlžník, ktorú pripravil odporca, dlžníkovi nijakým spôsobom neumožňuje dozvedieť sa totožnosť investora. Táto okolnosť obmedzuje dlžníka v možnosti domáhať sa svojich práv voči investorovi, pretože dlžník nie je schopný označiť investora ani jedným z údajov, ktoré vyžaduje § 133 ods. 1 CSP. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme samostatnej listiny, avšak neobsahuje presné údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky odporcu majú byť zrážky zo mzdy navrhovateľky vykonávané.Nie je zrejmé, čo všetko zahŕňajú pojmy správa pôžičky a spracovanie zinc splátok. Všeobecne sa nimi ale rozumejú administratívne úkony, akými sú evidencia výšky pohľadávky (zostatku istiny, úrokov a ostatného príslušenstva), či sledovanie omeškaných splátok a s tým súvisiaca komunikácia s veriteľom a dlžníkom v podobe výziev a oznámení. Súbor týchto úkonov vrátane zasielania upomienok za omeškanie s platením pôžičky však nemôže predstavovať službu, ktorá sa vykonáva v záujme dlžníka. Je to práve veriteľ, ktorý má záujem na tom, aby sa stav
splácania jeho pohľadávky riadne evidoval, omeškanie dlžníka sledovalo, na nedoplatky upozorňovalo a vykonali sa kroky smerujúce prinajmenšom k ich mimosúdnemu vymáhaniu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou nakoľko svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu (§53 ods. 1 OZ). Poukázala na rozhodnutie súdu v obdobnej veci. /Uznesenie Okresného súdu Poprad sp.zn.: 12Csp/6/2025 zo dňa 13.2.2025/. Odporca listom zo dňa 22.9.2025 požiadal zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávanie zrážok zo mzdy napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo navrhovateľke povinnosť plniť. Zamestnávateľ navrhovateľky je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Odporca už vyzval zamestnávateľa navrhovateľky, aby vykonával zrážky zo mzdy, ktorý zrážky vykonáva. Obava, že žalovaný naplní zásah do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. DoZZ zabezpečuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. DoZZ je neprijateľná a teda neplatná. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Bola vyhotovená na predtlačenom formulári, teda navrhovateľka sa s ňou síce mala možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak (reálne) nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, a preto ju nemožno považovať za individuálne dojednanú. Navrhovateľka nebola oboznámená o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ako aj o jeho následkoch. V tomto prípade sa taktiež dá usudzovať o nedostatku slobodnej, určitej a vážnej vôle konajúcej osoby, teda navrhovateľky vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy s odporcom. Ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa podporuje závery o neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Zavedením takejto právnej úpravy zákonodarca jednoznačne prejavil záujem na ochrane spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ) a definoval podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby dohodu o zrážkach zo mzdy bolo možné akceptovať ako zabezpečovací prostriedok v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Niet pochýb, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy požiadavky formulované v ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa nespĺňa. Dohoda o zrážkach zo mzdy svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu (§53 ods. 1 OZ). Na preukázanie svojich tvrdení predložila Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 20000560670 dňa 13.03.2025, list zo dňa 22.9.2025, výplatné pásky , rozhodnutie OS PP. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 CSP Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a)poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b)uložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c)nenakladala s určitými vecami alebo právami, d)niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e)nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
g)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h)sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. (3)Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Podľa § 37 O.z. (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Podľa § 551 O.z. (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Súd po oboznámení sa s návrhom a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodným. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho skončení. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR. Nariadenie neodkladného opatrenia nie je na ujmu účastníka na súdnu ochranu konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia nie je judikovanie práv strán sporu, ale neodkladná úprava pomerov, ktorou sa má docieliť okamžitá procesná ochrana tej strany sporu, ktorá osvedčí potrebu súdnej ochrany prostredníctvom tohto inštitútu. Neodkladné opatrenie súd nariadi , ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Z obsahu návrhu je nepochybné, že neodkladným opatrením má účastník záujem zabezpečiť dočasnú úpravu pomerov strán. Zmyslom neodkladného opatrenia je takto poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia. Súd musí však zároveň prihliadať na ochranu oprávnených záujmov povinnej strany sporu, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť, ak navrhovateľ neosvedčí danosť aspoň základných skutočností, ktoré musia byť nepochybné a presvedčivé, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má dočasná ochrana poskytnúť a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Skutočnosti, ktoré majú osvedčiť nutnosť potreby dočasnej úpravy nemusia byť nepochybne preukázané, postačí ak sú pravdepodobné. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania, bez vykonania dôkazov. Súd vychádza iba zo skutočností vyplývajúcich zo spisového materiálu a zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu. ( viď rozsudok NS SR 5Cdo/65/2010, 6M Cdo/5/2012). Navrhovateľ v návrhu musí osvedčiť potrebu nariadeného opatrenia a špecifikovať ohrozenie, ktoré strane hrozí v prípade, ak by pomery strán neboli upravené ( rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu). Nariadením neodkladného opatrenia by nemalo dôjsť k nevyváženému vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť, ak navrhovateľ neosvedčí danosť aspoň základných skutočností, ktoré musia byť nepochybné a presvedčivé, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Skutočnosti, ktoré majú osvedčiť nutnosť potreby dočasnej úpravy nemusia byť nepochybne preukázané, postačí ak sú pravdepodobné. Naliehavosť záujmu na vydaní neodkladného opatrenia tak , ako to predpokladá ust. § 326/1 CSP, navrhovateľ v uplatnenom rozsahu osvedčil. Z dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmé, akú konkrétnu výšku pohľadávky veriteľa 1 má zabezpečovať. Sporná dohoda nespĺňa podmienky určitosti pri označení subjektov na strane veriteľa. V dohode má byť zabezpečená pohľadávka aj veriteľov 2 a 3 vo výške 3000,- eur, no títo nie sú v dohode nijako špecifikovaní vo forme mena, priezviska konkrétnej osoby. Daní veritelia- investori dohodu nepodpísali a za veriteľa je podpísaný iba žalovaný. Z takéhoto označenia subjektov na strane veriteľa nemožno identifikovať konkrétne osoby a dlžník nemá ani možnosť zistiť, kto v zmluve vystupuje na strane veriteľa, ktorému má byť plnené. Navrhovateľ teda osvedčil základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v majetkovej sfére navrhovateľa v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy na základe výzvy. Nakoľko navrhovateľ fakticky namieta výšku skutočnej pohľadávky odporcu, je spornou výška sumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľovi zrazená, oproti skutočnému nároku. Nariadenie neodkladného opatrenia v období, kedy zamestnávateľ navrhovateľa má začať vykonávať a vykonáva zrážky zo mzdy navrhovateľa, považuje súd za dôvodný a efektívny prostriedok súdnej ochrany. Pre odporcu nie je neprimeraným zásahom, pretože tomuto nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality odporca takto môže dané obmedzenie zniesť. Existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ale v súlade s § 337 ods. 1, 2 CSP poučil odporcu, že môže podať žalobu vo veci samej o zaplatenie dlžných splátok zo zmlúv o pôžičkách, ktoré odporca sprostredkoval rámcovou zmluvou. Následkom úspešnej žaloby môže byť zrušenie neodkladného opatrenia. Ďalšie argumenty strany navrhovateľky považoval pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za nie podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1., 262 CSP v spojení s § 354 CSP. Navrhovateľke ako úspešnej účastníčke prislúcha nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.