Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 25C/6/2026 8726200330 05. 06. 2026 JUDr. Lucia Baštová ECLI:SK:OSPP:2026:8726200330.3
Uznesenie Okresný súd Poprad v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX B., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpených JUDr. Adelaide Emilia Kuhn, advokátka, so sídlom Hlavné námestie 36, 060 01 Kežmarok, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX H., XXX XX B., 2/ A. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B., 3/ A. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B., 4/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX A. E., 5/ I. A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX XX B., všetci právne zastúpení AK Berčo, s. r. o., so sídlom J. Hanulu 19, 052 01 Spišská Nová Ves, o nahradenie prejavu vôle s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Konanie z a s t a v u j e. II. Stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad, pracovisko Kežmarok dňa 27.01.2026 žiadali, aby súd nahradil prejav vôle žalovaných 1/ až 5/ ako záložcov na záložnej zmluve č. XXX/XXX/ XXXX v znení tak, ako je uvedené v žalobe a zároveň ich zaviazal na náhradu trov konania. 2. Dňa 22.05.2026 doručili žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnili tým, že dňa 11.05.2026 uzatvorili so žalovanými Dohodu o urovnaní sporných nárokov, na základe ktorej došlo k dobrovoľnému podpisu záložnej zmluvy a tým k naplneniu účelu podanej žaloby. Navrhli preto, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, s prihliadnutím na to, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku mimosúdneho usporiadania vzájomných práv a bez zavinenia ktorejkoľvek zo sporových strán. 3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), žalobca môže vziať žalobu späť. 4. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 5. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 6. Súd po preskúmaní konania, ktoré späťvzatiu žaloby žalobcami 1/ a 2/ predchádzalo zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ vzali svoju žalobu späť ešte pred prvým pojednávaním. Súd teda v zmysle citovaných zákonných ustanovení toto konanie môže zastaviť bez toho, aby zisťoval súhlas žalovaných 1/ až 5/, avšak ten pre súd vyplynul zo samotnej uzatvorenej Dohody o urovnaní sporných nárokov zo dňa 11.05.2026.
7. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcov 1/ a 2/ ako dominus litis, ktorí vzali svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd konanie v zmysle citovaného ustanovenia § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastavil. 8. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Podľa § 256 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 11. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. Súd zastavil konanie vzhľadom na dispozičný úkon žalobcov 1/ a 2/, ktorí sú ako dominus litis oprávnení disponovať s predmetom sporu. Všeobecná právna úprava platná pre rozhodovanie o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania je ustanovená v § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom vychádza zo zásady procesného zavinenia strany na zastavení konania. 13. Integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj právo strany, ktorá v konaní (v spore) uspela, vo všeobecnosti na to, aby jej boli nahradené všetky trovy, ktoré vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva vynaložila. V prípade úvahy súdu o odchýlení sa od tohto generálneho pravidla, je súd povinný takýto odklon náležite odôvodniť, v opačnom prípade by sa dopustil porušenia základného práva na súdnu ochranu dotknutej strany. 14. Podľa pravidla vyjadreného v § 252 Civilného sporového poriadku, každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nebude spor skončený. Ide do určitej miery o výchovný účel tohto pravidla, ktorý vychádza z premisy, že strany sporu, ktoré iniciujú a vedú spor, tak konajú na vlastné riziko spočívajúc v zodpovednosti za výsledok sporu. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v ustanovení § 256 Civilného sporového poriadku a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. 15. Pri použití § 256 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku treba otázku, či účastník konania (strana sporu) zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu (žaloby), možno strane sporu uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jej správanie bol vzatý späť návrh (žaloba), ktorý bol podaný dôvodne. 16. Pojem procesné zavinenie použitý v § 256 Civilného sporového poriadku sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov, najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby (celkom alebo sčasti) alebo v dôsledku nedostatku procesných podmienok. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesno-právny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany sporu, t. j. aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby a dôsledkom je vznik trov protistrany (sp. zn. I. ÚS 469/04). Pojem procesné zavinenie je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t. j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu. Pri zastavení sporového konania je potom
pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov (strán) z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. septembra 2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010). 17. Súd konštatuje, že v prípade, ak k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby, v zásade platí, že zodpovednosť na zastavení konania nesie žalobca (v tomto prípade žalobcovia), ktorý je tak povinný nahradiť trovy konania v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku protistrane. Uvedené neplatí v situácii, ak bolo preukázané, že dôvod odpadnutia predmetu sporu, pre ktorý žalobca (resp. žalobcovia) dôvodne zobral žalobu späť, spočíval v zavinenom správaní žalovaného, resp. žalovaných (napr. splnenie žalovanej povinnosti po podaní žaloby). V prípadoch, kedy nastala situácia, že by niektorej zo strán sporu vzniklo právo na náhradu trov konania, možno ešte pristúpiť k skúmaniu, či na danú situáciu možno aplikovať výnimku podľa § 257 Civilného sporového poriadku, ktorá je vyjadrením toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom a moderovať tak mieru priznaného nároku náhrady trov konania. 18. Vzhľadom k uvedenému súd poukazuje, že už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/102/2017 zo dňa 31.07.2017 uviedol, že aplikácia citovaného ustanovenia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 Civilného sporového poriadku vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok; dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010 či 3MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 Civilného sporového poriadku považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie, ale i okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 292/07, sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 727/2000). 19. V predmetnom konaní nie je sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ vzali žalobu späť a teda zavinili zastavenie konania. Vychádzajúc len z tejto premisy, by tak mali znášať zodpovednosť na zastavení konania. Súd však v zmysle vyššie uvedeného posudzoval individuálnu povahu tohto konania a prihliadol na dôvody žalobcov 1/ a 2/, pre ktoré zobrali žalobu v celom rozsahu späť. 20. V tejto súvislosti súd konštatuje, že účelom podanej žaloby žalobcov 1/ a 2/ bolo nahradiť prejav vôle žalovaných 1/ až 5/ ako záložcov na záložnej zmluve (t. j. dosiahnuť podpísanie záložnej zmluvy žalovanými 1/ až 5/ ako záložcami), pričom v rámci mimosúdnych rokovaní došlo medzi stranami sporu k uzavretiu Dohody o urovnaní sporných nárokov zo dňa 11.05.2026, v ktorej sa žalovaný 1/ až 5/, okrem iného, zaviazali podpísať zmluvu o zriadení záložného práva v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania (ktorú podpísanú aj predložili) a zároveň v bode 4. písm. j. Dohody o urovnaní sporných nárokov vyhlásili,
že si okrem nárokov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy v znení jej dodatkov nebudú navzájom uplatňovať žiadne ďalšie náklady ani nároky. 21. Vo vzťahu k návrhu žalobcov 1/ a 2/ ohľadom nepriznania náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán z dôvodu, že k zastaveniu konania došlo bez zavinenia ktorejkoľvek zo sporových strán v dôsledku mimosúdneho usporiadania vzájomných vzťahov, sa vzhľadom k vyššie uvedenému súd zaoberal prípustnosťou aplikácie moderačného práva v zmysle ust. § 257 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že v okolnostiach prejednávanej veci boli naplnené kritéria pre jeho aplikáciu. Súdna prax pre aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pričom tieto boli v prejednávanej veci preukázané, keďže za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať aj vzájomnú dohodu sporových strán o tom, že si nebudú navzájom uplatňovať žiadne ďalšie náklady ani nároky, a preto s prihliadnutím na mimosúdne vyrovnanie sporových strán a povahu tohto konania rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. 22. O vrátení súdneho poplatku bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.