Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/26/2026 8726200535 06. 07. 2026 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2026:8726200535.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - matky A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F., G. H. XX/XX, a otca I. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F., G. H. XX/XX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Maloletý A. B., nar. XX. XX. XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. II. Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í a spravovať jeho majetok.
a
povinní
maloletého zastupovať v bežných veciach
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. mesačne sumou 100,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky počnúc dňom 16. 11. 2025. IV. Dlžné výživné za obdobie od 16. 11. 2025 do 31. 07. 2026 vo výške 850,- eur je otec p o v i n n ý uhradiť v lehote do 12 (dvanástich) mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia osobe povinnej z vyživovacej povinnosti. V. Styk otca s maloletým s a n e u p r a v u j e . VI. Žiaden z účastníkov n e m á
nárok
na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom z 11. 02. 2026 sa navrhovateľka – matka maloletého domáhala určenia rodičovských práv a povinností k jej maloletému synovi. 2. Návrh odôvodnila tým, že s bývalým manželom sú od r. 2024 rozvedení a nežijú v spoločnej domácnosti. Po rozvode sa ešte intímne zblížili, keďže sľuboval, že sa zmení k lepšiemu a bola tu šanca obnoviť ich vzťah. K náprave z jeho strany nedošlo, ale z intímneho zblíženia sa narodil syn A., preto žiada a podáva návrh na určenie výživného. Manžel jej dobrovoľne neprispieva na syna a vždy mešká s platením na dcéry, kde už výživné určené je. Poberá len rodičovský príspevok a prídavky na všetky 3 deti. 3. K návrhu pripojila rodný list maloletého, rozsudok o rozvode manželstva s otcom maloletého vrátane úpravy rodičovských práv a povinností k dvom dcéram.
4. Uznesením tunajšieho súdu č. k.: 27P/26/2026 - 12 z 13. 02. 2026 súd ustanovil maloletému na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. 5. V rámci zmierlivého vyriešenia veci a usporiadania rodičovských práv a povinností formou rodičovskej dohody súd vo veci nariadil informatívne stretnutie na 12. 03. 2026. Otec sa stretnutia nezúčastnil, uzatvorenie dohody preto nebolo možné. Matka na úkone súdu vyjadrila, že na podanom návrhu trvá, návrh podala z dôvodu, že otec na dieťa neprispieva. Táto situácia trvá od narodenia dieťaťa. S otcom dieťaťa sú rozvedení, majú ešte ďalšie dve spoločné deti. S otcom detí sa o tomto návrhu rozprávala, ale povedal, že nebude prispievať, lebo nemá z čoho. Matka je nezamestnaná, poberá len rodičovský príspevok a prídavky na tri maloleté deti, spolu v sume 530,- eur mesačne. Výdavky uviedla kolíznej opatrovníčke. Navrhuje, aby dieťa bolo zverené do jej starostlivosti a výživné bolo určené v sume 120 eur mesačne. Otec dieťaťa neprispieva ani na prvé dve deti, mal by prispievať sumou 200 eur mesačne. Vybavuje si vyplácanie náhradného výživného. Stretávanie navrhuje neupraviť. Otec nemá záujem o deti. Nemá informáciu o príjme otca a či aktuálne vôbec pracuje, v minulosti mal živnosť a robil stavebné práce. 6. Otec sa k podanému návrhu nevyjadril. 7. Zo správy procesného opatrovníka z 09. 03. 2026 vyplýva, že matka je s otcom maloletých detí rozvedená od roku 2024. Majú tri maloleté deti – syna A., ktorý sa narodil v novembri 2025 (po rozvode manželstva) a dve staršie dcéry J. (4 roky) a I. (3 roky). Matka žiada, aby bol maloletý A. zverený do jej osobnej starostlivosti, a zároveň žiada určiť výživné vo výške 120 eur mesačne. Ako dôvod matka uviedla nadmerné požívanie alkoholických nápojov zo strany otca, jeho agresívne správanie a dlhodobé neplnenie sľubov. Otec mal pred narodením syna sľubovať, že zmení svoje správanie, bude pracovať a postará sa o rodinu, avšak tieto sľuby počas tehotenstva ani po narodení dieťaťa nedodržal. Matka žije spolu s maloletými deťmi v domácnosti svojich rodičov v dvojpodlažnom murovanom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov. V spoločnej domácnosti žijú 5 súrodenci matky. V čase návštevy v domácnosti bol poriadok, hygiena bola na primeranej úrovni. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Jej celkový mesačný príjem vrátane prídavkov na tri deti predstavuje 530 eur. Mesačné výdavky tvoria najmä: elektrina: 50 eur, strava: približne 250 eur, plienky: 60 eur, oblečenie: 80 eur, hygiena: 40 eur, umelé mlieko (Babylove): 60 eur. Matka aj maloleté deti sú zdravotne v poriadku. S maloletým A. matka pravidelne navštevuje preventívne poradne u J. C. z Veľkej Lomnice. Maloletý je dojčený a zároveň dokrmovaný umelým mliekom. V čase návštevy bol vhodne a čisto oblečený, primerane vyvinutý veku, pokojne spal v kočiari. Dcéry sú primerane samostatné, vedia rozprávať, samostatne sa stravujú a obliekajú, rady sa hrajú s bábikami. Počas návštevy boli čisté, vhodne oblečené, primerane vyvinuté veku. Podľa slov matky k otcovi nemajú vytvorený vzťah, nakoľko sa ho boja z dôvodu jeho nadmerného požívania alkoholu a agresívneho správania. Podľa vyjadrenia matky otec neprispieva na výživu starších dcér. Otec býva v murovanom príbytku v blízkosti bydliska matky. V spoločnej domácnosti s otcom žijú jeho brat a otec, ktorí podľa dostupných informácií taktiež nadmerne požívajú alkoholické nápoje. Otec v minulosti pracoval ako SZČO v oblasti pomocných stavebných prác. V súčasnosti nie je vedomosť o jeho aktuálnom zamestnaní, ani o jeho príjme. Obaja rodičia majú ukončené základné vzdelanie. Počas vykonanej návštevy v príbytku sa otec nenachádzal, avšak bol zastihnutý v osade. V tom čase javil známky opitosti, nebolo možné s ním komunikovať ani overiť jeho sociálne pomery. Otec sa na predvolanie na informatívne stretnutie ÚPSVaR Kežmarok, oddelenia SPODaSK nedostavil. 8. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní 06. 07. 2026. Matka ani otec maloletej sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie pojednávania. Obaja rodičia boli počas konania pasívny. Súd mal splnené podmienky pre vykonanie pojednávanie, a preto konal a rozhodol v ich neprítomnosti. 9. Procesný opatrovník sa na pojednávaní vyjadril a súhlasil s návrhom matky. Matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa, zastupovanie a správu majetku navrhol priznať obom rodičom, výživné určiť vo výške 100 eur mesačne, vzhľadom k tomu, že otec javí minimálny záujem o dieťa, navrhuje styk neupravovať. 10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a vyjadrením procesného opatrovníka. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutočný stav veci.
11. Maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu matky a otca, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, boli rozvedení v 07/2024. Otec o maloleté dieťa od jeho narodenia neprejavuje žiaden záujem, matke so starostlivosťou nepomáha, na jeho výživu žiadnym spôsobom neprispieva. Jeho pomery nie sú súdu známe. V minulosti vykonával podnikateľskú činnosť v oblasti prípravné práce k realizácii stavby, pričom podnikateľskú činnosť ukončil 15. 02. 2025. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni nie je otec t. č. zamestnaný, ani poberateľom akýchkoľvek dávok. Jeho posledné zamestnanie (na základe dohody o pracovnej činnosti) trvalo od 11. 05. 2026 do 15. 05.2026, teda 4 pracovné dni. Maloletý žije s matkou a jej ďalšími dvomi dcérami u rodičov matky, kde má matka vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Otec matke uviedol, že jej na výživu prispievať nebude, lebo nemá z čoho. Výdavky matky vo vzťahu k starostlivosti súdu o dieťa v konaní pred súdom neboli deklarované, preto súd v plnom rozsahu odkazuje na tvrdenia matky učinené pred procesným opatrovníkom – viď bod 7 tohto odôvodnenia. Otec má okrem maloletého A. ešte dve vyživovacie povinnosti. Maloletý je zdravé dojča (dieťa do 1 roku veku). Nakoľko rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a otec nejaví o dieťa žiaden záujem, neprejavuje žiadnu rodičovskú zodpovednosť, je v záujme maloletého aj napriek pasivite rodičov s prihliadnutím na zabezpečenie stability a istoty výchovného prostredia súdnym rozhodnutím upraviť rodičovské práva a povinnosti. 12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 13. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. 14. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 16. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého, ktorý pochádza z mimomanželského zväzku, toho času nežijú spolu, nevedú spoločnú domácnosť a nedošlo medzi nimi ani k dohode o výkone rodičovských práv a povinností. Vzhľadom k uvedenému, a tiež ku skutočnosti, že rodičovské práva a povinnosti neboli doposiaľ upravené súdnym rozhodnutím, súd konštatuje, že návrh matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému bol podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka je schopná sa o maloletého náležite postarať, zabezpečuje mu ako dojčaťu 24-hodinovú nepretržitú starostlivosť a opateru na požadovanej
úrovni. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že je v najlepšom záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, tiež s poukazom na skutočnosť, že otec o maloletého záujem nejaví. 18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Osobná starostlivosť zahŕňa právo matky mať maloletého pri sebe, určiť tak miesto jeho pobytu, výchovne na neho pôsobiť a starať sa o jeho potreby. 19. Súd konštatuje, zákonnými zástupcami maloletého sú nepochybne obaja rodičia. V priebehu konania nevyvstala žiadna skutočnosť, pre ktorú by mal byť ktorýkoľvek z rodičov na týchto právach obmedzený, a preto boli priznané obom. 20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 27. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a vzniká momentom narodenia dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. 28. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 29. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. V súčasnej dobe sa o maloletého stará a všetku starostlivosť zabezpečuje matka, pričom od jeho narodenia XX. XX. XXXX otec neprispieval žiadnou sumou na jeho výživu s odôvodnením, že nemá z čoho platiť výživné. Príjem matky momentálne tvorí rodičovský príspevok spolu s prídavkami na deti v sume 530 eur. Mesačné náklady matky predstavujú výdavky na elektrinu: 50 eur, stravu: približne 250 eur, plienky: 60 eur, oblečenie: 80 eur, hygienu: 40 eur, umelé mlieko (Babylove): 60 eur. Otec t. č. nie je zamestnaný, ukončil živnosť. Súdu sa
nepodarilo zistiť, či má otec iné príjmy. Výdavky otca súdu nie sú známe, nakoľko sa k podanému návrhu nevyjadril a nezúčastnil sa ani jedného z nariadených pojednávaní. Z vlastnej rozhodovacej činnosti súdu (zo spisu 26P/13/2024, ktorým bolo manželstvo manželov rozvedené) je známe, že matka v minulosti ozrejmila, že otec v čase keď pracoval, dosahoval príjem v sume 800 – 900 eur mesačne, o prácu prišiel z dôvodu požívania alkoholických nápojov vo zvýšenej miere. Vzhľadom na vek a zdravotný stav otca je schopný dosahovať príjem v obdobnej výške, minimálne vo výške minimálnej mzdy. 30. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matka žiadala, aby bol otec povinný prispievať na výživu maloletého sumou 120 eur mesačne. Vzhľadom na potencionálne príjmy povinnej osoby - otca a výdavky maloletého, je v jeho záujme, aby otec prispieval na jeho výživu sumou vo výške 100 eur mesačne. Táto suma zodpovedá aktuálnym pomerom jednak na strane otca ako aj na strane maloletého. Otec má okrem maloletého A. vyživovaciu povinnosť k ešte 2 maloletým deťom. Vzhľadom na to, že matka žiadala o priznanie výživného odo dňa narodenia dieťaťa a návrh podala len 3 mesiace po jeho narodení, súd návrhu matky v celom rozsahu vyhovel. Otec si odo dňa narodenia dieťaťa svoju vyživovaciu povinnosť neplní a u matky je pochopiteľné a ospravedlniteľné, že svoj návrh nepodala ihneď po narodení, ale až po uplynutí doby 3 mesiacov, ktoré potrebovala jednak na starostlivosť o dieťa, ale aj zotavenie sa po pôrode. 31. Vzhľadom na uvedené priznanie výživného súd určil aj sumu dlžného výživného, a to od 16. 11. 2025 až do 31. 07. 2026, a to v celkovej výške 850,- eur (8 mesiacov a 15 dní x 100 eur / mesiac), ktoré je otec povinný k rukám matky uhradiť v lehote do 12 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia osobe povinnej z vyživovacej povinnosti, teda odo dňa doručenia rozhodnutia otcovi. 32. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 33. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd zdôrazňuje, že podľa vyjadrení matky sa otec o maloletého nezaujíma, nenavštevuje ho, neinformuje sa o jeho zdravotnom stave. Súd nemá v konaní dostupné vyjadrenie otca k danej otázke, rovnako tak nemá informácie o možnostiach otca (najmä z hľadiska časového), počas ktorého by k styku dochádzať mohlo. Matka zároveň uviedla, že maloleté deti sa otca bola pre jeho nadmerné užívanie alkoholu. 34. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z manželov si neuplatnil nárok na náhradu trov konania. 35. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 37. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.