Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/41/2026 8726200836 24. 03. 2026 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2026:8726200836.3
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. B., nar. XX. XX. XXXX, D. B., nar. XX. XX. XXXX, A. B., nar. XX. XX. XXXX, E. B., nar. XX. XX. XXXX a E. B., nar. XX. XX. XXXX, všetky bytom u matky, všetky zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov: matka A. B., F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I. a otec C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., t. č. E. XX, XXX XX J., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci určenia výživného na čas do rozvodu manželstva, takto rozhodol: I. Otec C. B., nar. XX.X.XXXX j e p o v i n n ý na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.: 27P/97/2025 prispievať na výživu maloletého A. sumou 120,- eur mesačne, na výživu maloletej C. sumou 120,- mesačne, na výživu maloletého D. sumou 110,- eur mesačne, na výživu maloletého A. sumou 110,- eur mesačne, na výživu maloletej E. sumou 100,- mesačne a na výživu maloletého E. sumou 80,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom doručenia uznesenia osobe povinnej z vyživovacej povinnosti. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 27.2.2026, doplneným 11.3.2026 sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom. 2. Návrh odôvodnila tým, že otec maloletých neplatí výživné a nijako sa nepodieľa ani neprispieva do domácnosti. Deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a momentálne je matka nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti, ktorá jej bude končiť. O deti sa stará sama. Otec má platiť výživné na deti vo výške uvedenej v rozvodovom rozsudku. Na ich výživu neprispieva a preto sa dostali do nepriaznivej finančnej situácie. Bola u nich kolízna opatrovníčka, ktorá jej poradila tento postup. Manželstvo bolo rozvedené, avšak manžel podal odvolanie. Navrhuje, aby súd neodkladným opatrením rozhodol o povinnosti prispievať na výživu detí v rovnakej výške, ako to bolo určené v rozvodovom rozsudku na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Dávka v nezamestnanosti jej skončí tento mesiac a ostane bez akéhokoľvek príjmu. Chce si vybaviť dávku v hmotnej núdzi, avšak musí vyčkať na právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva. Do práce plánuje ísť v septembri, keď jej najmladšie dieťa pôjde do škôlky. S otcom komunikujú, avšak ohľadom výživy maloletých detí nie. Otec sa o deti nezaujíma, ani ich nenavštevuje. Maloletý A. občas navštívi otca. 3. K návrhu predložila rozpis bežných mesačných výdavkov domácnosti a maloletých detí. Priemerné mesačné výdavky domácnosti matka určila vo výške 707,42 eur (nájom 237 eur, elektrina 56,06 eur, plyn 28,36 eur, strava 350 eur, internet 36 eur), výdavky mal. Mikuláša vo výške 75 eur, výdavky mal. C. vo výške 75 eur, výdavky mal. D. vo výške 78 eur, výdavky mal. A. vo výške 78 eur, výdavky mal. E. vo výške 55 eur, výdavky mal. E. vo výške 55 eur.
4. Súd z rozvodového spisu pripojil rodné listy maloletých detí a vykonal aktuálne lustrácie oboch rodičov v Sociálnej poisťovni. Z lustrácie matky vyplýva, že t. č. nie je zamestnaná, je poberateľkou dávky v nezamestnanosti vo výške 40,10 eur. Počas konania o rozvod manželstva bolo preukázané, že matka bola poberateľkou prídavkov na všetky maloleté deti (spolu 240 eur mesačne) a súd predpokladá, že je poberateľkou prídavkov aj naďalej. Otec je samostatne zárobkovo činná osoba s vymeriavacím základom od 01/2026 vo výške 914,40 eur mesačne. Zároveň bol otec v období od 13.1.2026 do 13.3.2026 zamestnaný v Pekárni Gros, s.r.o. s priemerným vymeriavacím základom 834,68 eur - čo predstavuje čistú mzdu približne vo výške 660 - 670 eur. 5. Z vlastnej rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva (sp. zn.: 27P/97/2025), kde dňa 12.12.2025 súd manželstvo účastníkov rozviedol a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť (manžel podal odvolanie voči výroku o rozvode manželstva). Súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmu otca vo výške 1.200,- eur mesačne. Otec sa s maloletými deťmi nestretáva, neplní si vyživovaciu povinnosť v naturálnej forme, na výživu maloletých k rukám matky neprispieva, neplatí si odvody a poistné. 6. Z rozvodového spisu sa súd oboznámil aj so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 29.1.2026. zo správy vyplýva, že otec na výživu maloletých detí neprispieva, má záujem o záchranu manželstva. 7. Z vykonanej lustrácie v registri obyvateľov SR je preukázané, že otec maloletých je otcom 7 detí, 6 z nich je maloletých, jedna dcéra už dosiahla vek 18 rokov. 8. Podľa § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“), neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 9. Podľa § 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 330 ods. CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
17. V zmysle citovaných zákonných ustanovení („CSP“) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). 18. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010). 19. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených. 20. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu sa konštatuje, že návrh matky maloletých na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Nie je prípustné, aby jeden z rodičov maloletým deťom neplnil výživné napr. z dôvodu prebiehajúceho rozvodového konania, pričom tento rodič tvrdí, že má záujem o záchranu manželstva. Matka sa v dôsledku nezáujmu otca zabezpečovať výživu maloletých detí dostala do nepriaznivej finančnej situácie. 21. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 22. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 23. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom trvá do času, kým maloleté deti nenadobudnú schopnosť sa živiť. Uvedená povinnosť trvá po celý čas bez ohľadu na to, či rodičia maloletých spolu žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Pri plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Súdu nič nebráni určiť vyživovaciu povinnosť aj v dobe prebiehajúceho rozvodového konania rodičov, práve s poukazom a cieľom zabezpečiť pre maloleté deti nevyhnutné materiálne podmienky pre ich riadnu výživu. 24. Účelom neodkladného opatrenia je určiť výživné v nevyhnutnej miere. Matka požadovala výživné vo výške určenej v rozvodovom rozsudku. 25. Otec maloletých je samostatne zárobkovo činnou osobou a zároveň bol počas posledných 2 mesiacov aj zamestnaný, t. j. oproti stavu počas rozvodu manželstva dokonca došlo k navýšeniu jeho príjmu. Je neakceptovateľné, aby žiadnym spôsobom nezabezpečoval výživu svojich 6 maloletých detí. Matka maloletých je t. č. nezamestnaná, je poberateľkou dávky v nezamestnanosti. Príjmy rodičov sú výrazne rozdielne. Podľa vyjadrení matky, ktorú potvrdzuje aj stav zistený v rozvodovom konaní a potvrdený správami procesného opatrovníka - ÚPSVaR Kežmarok, matka žije s maloletými deťmi v mestskom nájomnom byte (v domácnosti zároveň žije aj mal. K., ktorá bola manželom zverená do pestúnskej starostlivosti a zároveň tam žije aj plnoletá dcéra), jej mesačné výdavky spojené s bývaním v tejto domácnosti predstavujú 707,42 eur. Ďalšie výdavky maloletých boli zhrnuté v odseku 3 vyššie. K charakteru daných výdavkov súd poukazuje na to, že sa jedná o najzákladnejšie potreby maloletých,
nejde o výdavky neprimerané, naopak sú pomerne skromné. Vzhľadom na vek a potreby maloletých súd v rámci neodkladného opatrenia považuje výživné za primerané a správne, aby otec prispieval v sumách určených vo výroku tohto uznesenia (t. j. v rovnakých sumách, ako to bolo určené na čas po rozvode manželstva). Súd zdôrazňuje, že počas rozvodového konania, ktoré prebehlo v decembri 2025 došlo k riadnemu prešetreniu a zisteniu skutočného stavu, príjmov otca, výdavkov maloletých detí (tieto sú takmer totožné s výdavkami, ktoré matka tvrdí v tomto konaní), či počtu vyživovacích povinností otca. Zároveň súd zdôrazňuje, že v období bezprostredne nasledujúcom po rozvode manželstva otec uzatvoril aj pracovný pomer, čím došlo opätovne k zvýšeniu jeho príjmu (približne o sumu cca 660 – 670 eur mesačne v čistom) a teda v súčasnej dobe nie je akceptovateľné, aby otec na výživu svojich maloletých detí žiadnym spôsobom neprispieval, resp. aby bolo výživné určené v neodkladnom opatrení nižšie než výživné určené v rozvodovom rozsudku. 26. Zároveň je potrebné uviesť, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom má aj matka a súd nerozumie, prečo sa matka nesnaží zabezpečiť starostlivosť o najmladšie dieťa napr. pobytom v škôlke, resp. iným spôsobom tak, aby si mohla zamestnanie nájsť skôr než v avizovanom septembri, najmä za situácie, kedy nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečovanie bežných potrieb a otec sa o výživu maloletých detí dlhodobo nestará a neprejavuje záujem prispievať na ich výživu. 27. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 28. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 29. Súd ohraničil trvanie neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. 30. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 32. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.