Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 23C/18/2026 8726201004 16. 03. 2026 JUDr. Juraj Šteffel ECLI:SK:OSPP:2026:8726201004.1
Uznesenie Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: Advokátska kancelária PIATNIK, s.r.o., so sídlom Vysoká 425/71, 054 01 Levoča, IČO: 54 915 627, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX bytom F. G. XX, XXX XX F. G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z 11.03.2026 s a
zamieta.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia n epriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami: i) stavbou – rodinným domom, súpisné číslo XX, postaveným na pozemku C-KN parc. č. 29/4, ii)pozemkom C-KN parc. č. 29/4 o výmere 114 m2, zastavaná plocha a nádvorie, to všetko zapísané na liste vlastníctva č. XX, vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor, pre obec F. G., katastrálne územie F. G., a to najmä previesť cit. nehnuteľnosti na tretie osoby, zriadiť záložné právo alebo vecné bremeno v prospech tretích osôb k nehnuteľnostiam, alebo iným spôsobom zaťažovať predmetné nehnuteľnosti, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a uloženie povinnosti žalobcovi podať na príslušný súd žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vyššie v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia. 2. Podľa ust. § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C. s. p.“) pred začatím konania môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3. Podľa ust. § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4. Podľa ust. § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa ust. § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 5. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 6. Na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí existovať právny záujem.
7. Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej veci sa týka. 8. Právny záujem na neodkladnom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 325 ods. 1 C. s. p. 9. Žalobca/navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na ňom právny záujem, t. j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov žalovaného/odporcu. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne, aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný než právny záujem sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter. 10. Každý, kto požiada o súdnu ochranu, osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej, alebo tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva. 11. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v ust. § 325 ods. 1 C. s. p. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní. 12. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu žalobcu / navrhovateľa na nariadení neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 325 ods. 1 C. s. p. a súčasne či žalobca/navrhovateľ v návrhu osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov žalovaného/ odporcu. 13. V prvom rade skúmal, či tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. žalobca/navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. 14. Z tvrdení žalobcu/navrhovateľa neodkladného opatrenia (ďalej len ,,žalobca“) vyplýva, že žalovaný je v katastri nehnuteľností formálne vedený ako výlučný vlastník (v podiele 1/1) i) nehnuteľnosti stavbe – rodinnému domu súp. č. 53, postavenom na pozemku C-KN parc. č. 29/4, ii) pozemku C-KN parc. č. 29/4 o výmere 114 m2, zastavaná plocha a nádvorie, to všetko zapísané na LV č. XX pre obec a k. ú. F. G., vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Kežmarok. Toto skutkové tvrdenie osvedčil Výpisom z LV č. XX pre k. ú. F. G. z 09.03.2026 Tento formálny zápis v katastri nehnuteľností však podľa žalobcu nezodpovedá skutočnému materiálnemu právnemu stavu. Pôvodný starý rodinný dom, ktorý žalovaný nadobudol v dedičskom konaní v roku 1975, bol v rokoch 1993 – 1995 zdemolovaný do takej miery, že sa zachovali len tri obvodové múry a klenbová pivnica. Podľa žalobcu v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR platí, že za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Týmto okamihom pôvodná stavba vo výlučnom vlastníctve žalovanej právne i fakticky zanikla. Následne v rokoch 1995 – 1999 navrhovateľ so žalovanou a ich ďalšou sestrou vybudovali na základe ústnej dohody o spoločnom financovaní (po tretinách) úplne novú stavbu – nový rodinný dom. Táto nová stavba sa od pôvodného starého domu diametrálne líši a z hľadiska práva i faktického stavu predstavuje úplne novú vec. Pôvodný dom, ktorý bol iba jednopodlažný s pôdorysom približne 8 x 9 metrov a s jednoduchým povalovým priestorom (zatepleným iba doskami a pilinami), bol v rámci demolačných prác zničený cca. na 80-90%. Zo starej stavby sa zachovala iba pôvodná klenbová pivnica a obvodový múr z troch strán predných dvoch izieb v dĺžke približne 5 metrov. Všetko ostatné,
vrátane vnútorných priečok a stropov, bolo zbúrané a pôvodné dispozičné riešenie prízemia fakticky zaniklo. Na tomto torze a na novovykopaných základoch žalobca vybudoval nový dom, ktorého pôdorys predĺžil na 14 metrov. Došlo k vykopaniu novej pivnice, čím sa dom zväčšil a stal sa takmer celoplošne podpivničeným. Nad pôvodnou aj novou pivnicou bola vybudovaná nová železobetónová doska a vymurovalo sa úplne nové dispozičné riešenie prízemia. Následne bola zrealizovaná nadstavba úplne nového obytného podlažia, kde vznikli tri spálne, kúpeľňa a chodba so schodiskom. Zhotovila sa tiež nová strešná konštrukcia, nové komíny a kompletne sa urobili nové inštalácie (voda, plyn, elektrina, kanalizácia). Ako dokazuje aj aktuálna fotodokumentácia, z pôvodnej malej stavby vznikol moderný, podstatne väčší dvojpodlažný rodinný dom. Ako žalobca v ďalšom tvrdil, na zhotovení novej stavby sa podieľal nielen finančne (zabezpečením a financovaním 1/3 materiálu), ale aj osobne organizáciou stavebných partií a fyzickou prácou. 15. Vzťah k žalovanej žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil. V tejto súvislosti súdu prvej inštancie predložil len skutkové tvrdenie o uzavretí ,,ústnej dohody o spoločnom financovaní (po tretinách) úplne nového rodinného domu“ bez ďalších dôkazov. 16. Na tomto mieste sa dopĺňa, že neodkladná ochrana má za úlohu predísť určitému nebezpečenstvu. Preto je pri posudzovaní predpokladov jej dôvodnosti potrebné zodpovedať na dve základné otázky, a síce ,,vo vzťahu k čomu“ nebezpečenstvo hrozí a o ,,aké“ nebezpečenstvo ide. V prvom prípade ide o zabezpečované právo, v druhom o dôvod rýchlej ochrany (neodkladného zásahu), t. j. určité ohrozenie presadenia alebo uplatnenia práva. Zabezpečované právo, resp. nárok je potrebné chápať v širšom zmysle, a preto ho nemožno nahradiť len právnym vzťahom, keďže v rámci neho samotného môže vzniknúť konkrétnejšie právo (nárok), ku ktorému sa zabezpečenie viaže. V danom prípade je zrejme týmto právom právo žalobcu na nerušené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k stavbe rodinného domu. 17. Zabezpečované právo musí byť v dobe požadovanej predbežnej a neodkladnej ochrany ,,žalovateľné“, t. j. potenciálne spôsobilé pre uplatnenie v konaní vo veci samej. Tým je vylúčené zabezpečenie prostého očakávania obmedzenia práva žalobcu na nerušené nadobudnutie vlastníckeho práva v rozsahu spoluvlastníckeho podielu k stavbe rodinného domu. V tejto súvislosti porovnaj: Schuschke, W. Walker, W.-D. Vollstreckung und vorläufiger Rechsschutz. Kommentar. 5. vydanie. Munchen: Carl Heymanns, 2011. s. 1623. 18. Z predložených listinných dôkazov, presnejšie z absencie tých relevantných, mal súd za to, že žalobca existenciu vzťahu medzi ním a žalovaným upraveného právom neosvedčil, čím zároveň neosvedčil splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil ani existenciu práva, ktorého porušenie alebo ohrozenie možno efektívne chrániť rozhodnutím vo veci samej. Na tomto mieste súd poukazuje na určitý rozpor v skutkových tvrdeniach žalobcu, ktorý na strane jednej tvrdil, že stavbu nového rodinného domu financoval so svojimi dvoma sestrami po tretinách. No zároveň v určitom logickom rozpore je jeho tvrdenie, podľa ktorého (odvolávajúc sa na rozhodnutia NS SR a NS ČR) vlastníctvo k predmetnej stavbe (žalovaným vnímané ako novej veci, vzniknutej spracovaním veci starej) má nadobudnúť ten, kto realizoval stavbu (právne relevantne prejaveným) úmyslom mať ju pre seba (stavebník). Podľa žalobcu nie je v tejto súvislosti rozhodujúce komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení a že stavebníkom je osoba, ktorá sa fakticky podieľa na zriadení stavby, ak nie je z dohody alebo okolností zrejmé, že táto osoba len pomáha inému (napr. remeselník, susedská, či rodinná výpomoc). Žalobca sám v návrhu poukázal, že otázka, kto je stavebníkom podľa stavebného práva a komu je adresované stavebné povolenie, je pre posúdenie toho, kto je stavebníkom v zmysle občianskeho práva významná, nie však rozhodujúca. 19. Z uvedeného dôvodu tak v ďalšom súd nemusel skúmať splnenie podmienky potrebnosti dočasnej úpravy pomerov žalovaného inštitútom procesného práva – neodkladným opatrením. 20. Napriek tomu, nad rámec v tejto súvislosti zisťoval, či žalobca v návrhu osvedčil, či prípadné neodkladné opatrenie zabezpečí účel civilného sporového konania, t. j. ochranu porušeného alebo
ohrozeného práva a to tak, aby mohlo dôjsť k vytvoreniu situácie pre efektívne využitie procesných inštitútov slúžiacich na to, aby sa mohlo pokračovať v prípadnom konaní vo veci samej bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalobca žiada, bez toho, aby sa v ňom nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie sporových strán. 21. Skúmal tak, či v danom prípade žalobca osvedčil existenciu dôvodu zabezpečenia vyššie uvedeného práva (nerušené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k stavbe rodinného domu). Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že zabezpečovací dôvod je dostatočný (kvalifikovaný) dôvod, ktorý oprávňuje žiadať o ochranu inštitútom neodkladného opatrenia. Musí ísť o také ohrozenie presadenia práva, ktorému nemožno predísť inak ako nariadením neodkladného opatrenia. Tento dôvod, keďže legitimuje zásah do slobody, resp. majetkových pomerov žalovaného, musí byť i dostatočne kvalifikovaný (ak má byť legitímny). Je povinnosťou žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčiť konkrétne kvalifikované nebezpečenstvo i jeho vzťah ku konkrétnemu chránenému právu. Všeobecná hrozba, že žalovaný pristúpi k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu by pre nariadenie neodkladného opatrenia v zásade nepostačovala. To však neplatí v situácii, kedy žalobca riadne neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. 22. Na tomto mieste sa dopĺňa, že žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania nielen so stavbou rodinného domu, ale i s pozemkom C – KN parc. č. 29/4, zastavaná plocha a nádvorie zapísané na LV č. XX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Kežmarok. Žalobca nepredložil žiadne skutkové tvrdenie ani iný dôkaz, ktorým by osvedčil prečo by mala byť takáto povinnosť žalovanému uložená i vo vzťahu k tejto nehnuteľnej veci (skutkové tvrdenia žalobcu sa týkali výlučne stavby rodinného domu), nie však pozemku pod ním a jeho priľahlej časti. 23. O potrebe dočasnej úpravy pomerov sporových strán neodkladným opatrením za daných skutkový okolností má tak súd vážne pochybnosti. Pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí jeho navrhovateľ osvedčiť taký stav právnych (nielen faktických) vzťahov medzi sporovými stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi, t. j. naliehavosť situácie aj po právnej stránke a tiež osvedčenie ohrozenia nároku podložené konkrétnymi skutočnosťami. Zo skutkových tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je osvedčené také konanie žalovaného, ktorým už reálne zasiahol do výkonu (doposiaľ neexistujúceho a neosvedčeného) práva žalobcu na nerušené nadobudnutie spoluvlastníckeho práva k predmetu návrhu (stavbe rodinného domu). Žalobca o. i. tvrdil, že nehnuteľnosť (rozumej stavba rodinného domu) predstavuje jeho jediné a faktické obydlie. On samotný však v záhlaví návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svoj pobyt na adrese C. XXXX/XX, XXX XX D.. Táto skutočnosť je zrejmá i z lustrácie vykonanej súdom prvej inštancie 11.03.2026. Z nej je zrejmé, že žalobca má trvalý pobyt na uvedenej adrese od 29.11.2000 a tento pobyt naďalej trvá. Naopak, z lustrácie vykonanej vo vzťahu k žalovanému je nepochybné, že od 25.07.2014 má trvalý pobyt na adrese F. G. XX, teda na adrese, na ktorej sa nachádza stavba rodinného domu, ktorý ako predmet neodkladného opatrenia vymedzil žalobca. Neobstojí preto názor žalobcu, žeby prípadným vkladom darovacej zmluvy a prevodom stavby rodinného domu na tretiu osobu vzniklo bezprostredné riziko straty možnosti žalobcu domôcť sa určenia spoluvlastníckeho práva, ale i hrozba ťažko napraviteľnej ujmy spočívajúcej v zásahu do jeho práva na obydlie. Žalobca v tejto súvislosti neosvedčil ani také konanie tretej osoby, v rámci ktorého by ,,s vysokou pravdepodobnosťou“ začala podnikať právne i faktické kroky smerujúce k jeho vyprataniu, čím by v tomto vysokom veku prišiel o strechu nad hlavou. V časti tvrdení žalobcu vo vzťahu jeho práva na obydlie je potrebné poukázať na recentnú rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri I. ÚS 253/2010). K tomu súd prvej inštancie dopĺňa, že stav kedy by súd zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného v celom rozsahu práva, ktoré má garantované ústavnými i podústavnými normami práva, je neprípustný i vzhľadom na samotné znenie Článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného ustanovenia totiž nemožno vyvodiť
existenciu inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala záruky pre zotrvanie v určitom obydlí. Právo na súkromie v priestorovej dimenzii tiež nemožno interpretovať v zmysle nároku na zotrvanie v určitom konkrétnom obydlí (v danom prípade dome žalovanej). To preto, že interpretácia priestorovej dimenzie práva na súkromie ako práva na plnenie nemá obsahovo určitejšie ústavnoprávne kontúry. Preto ani Článok 21, rovnako ani Článok 19 a tým menej Článok 17 Ústavy SR nemožno interpretovať ako inštitucionálnu garanciu, ktorú by bol zákonodarca povinný rozvinúť zákonom, predstavujúcim právnu oporu pre uplatnenie naznačených nárokov. K záveru o nemožnosti vyvodiť z citovaného ústavného práva (na obydlie) nárok na zotrvanie v určitom dome (byte), resp. nárok na byt, dospela i judikatúra zahraničných ústavných súdov (napr. Spolkový ústavný súd Nemeckej spolkovej republiky vo veci 1 BvR 375/62). Okrem uvedeného citovaný ústavný článok (čl. 21 ods. 3) zásah do nedotknuteľnosti obydlia predpokladá. Ten zákon dovoľuje o. i. vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných (v danom prípade práva žalovaného na majetok). Súd je vždy povinný venovať zvýšenú pozornosť i tomu, či nenakladaním s právom (v danom prípade právom žalovaného vykonať svoje vlastnícke právo určitým spôsobom) nedochádza k zásahu doň nad nevyhnutnú mieru. Na strane žalobcu tak súd prvej inštancie nezistil také konanie žalovaného, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako porušenie jeho práva podľa Článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ust. čl. 20 ods. 1 veta prvá a veta druhá Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. 24. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 25. Vychádzajúc z dikcie ust. § 326 ods. 1 C. s. p. súd uzavrel, že žalobca v procesnom postavení navrhovateľa neodkladného opatrenia existenciu kvalifikovaného dôvodu, oprávňujúceho žiadať o ochranu práve inštitútom neodkladného opatrenia neosvedčil. V danom prípade tak nebol osvedčený základný predpoklad pre jeho nariadenie spočívajúci v potrebnosti dočasnej úpravy pomerov žalovaného. 26. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom pred začatím konania vo veci samej (§ 324 ods. 1 C. s. p.) boli žalobca úspešný. Žalovanému v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, a preto mu právo na ich náhradu voči žalobcovi priznané nebolo. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove /§ 357 písm. c) CSP/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.