Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/52/2026 8726201048 11. 06. 2026 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2026:8726201048.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci manželky A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. C., D. E. XX/XX, t. č. F., G. H. A. – E. I. I. X a manžela J. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. C., D. E. XX/XX, t. č. ÚVTOS Košice, na návrh manželky o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému K. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenému procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, takto rozhodol: I. Manželstvo manželky A. B., J. B., nar. XX. XX. XXXX a manžela J. B., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 14. 10. 2022 vo Veľkej Lomnici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Veľká Lomnica, vo zväzku 8, ročník 2022, strana 238, poradové číslo 50, r o z v á d z a . II. Maloletý K. B., nar. XX. XX. XXXX, sa na čas po rozvode manželstva starostlivosti matky. III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a spravovať jeho majetok.
z v e r u j e do osobnej
a p o v i n n í maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach
IV. Otec J. B., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V. Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e . VI. P r i z n á v a manželovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 29.09.2025 sa navrhovateľka - manželka (ďalej ako „manželka“ a „matka“) domáha rozvodu manželstva so svojím manželom (ďalej ako „manžel a „otec“) a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému K.. 2. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili v roku 2022, pred uzavretím manželstva sa narodil syn. V roku 2023 bol manžel vzatý do väzby, jej sociálna a finančná situácia sa zhoršila. Nezvládala to a oporu nenašla u svojich ani manželových príbuzných. V novembri 2024 bola prijatá do zariadenia núdzového bývania pre matky s deťmi v E. I. I. v F.. S manželom sa pred uzavretím manželstva poznali, sú z rovnakej dediny, do manželstva nevstupovali s láskou. Po krátkej známosti otehotnela, začali spolu
bývať. Ukázalo sa, že to nebol dobrý krok. Manžel mal stále problémy so zákonom a neboli si blízki ako manželia bývajú. Rozdeľoval nás pohľad na budúcnosť, odlišné životné ciele aj rozdielnosť pováh, vzťah bol pre manželku vyčerpávajúci. Pre rozvod sa rozhodla, pretože po rokoch odlúčenia vidí, že život bez neho je oveľa jednoduchší a lepší. Je pre ňu nepredstaviteľné, aby po návrate z väzby mali spolu opäť žiť. Syn otca poriadne nepozná – otec bol vzatý do väzby, keď syn nemal ani 1 rok, nemá na neho citové väzby a otec mu nechýba. Manželstvo si neplní svoj spoločenský účel a nebude ho plniť ani v budúcnosti. 3. Manželka spoločne s návrhom predložila sobášny list, rodný list maloletého a čestné prehlásenie o svojom príjme, ktorý pozostáva z dávky v hmotnej núdzi, prídavku na dieťa a náhradného výživného v sume 427,- eur mesačne. 4. Manželka bola uznesením tunajšieho súdu sp. zn.: 27P/52/2026 z 31.3.2026 oslobodená os platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. 5. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn.: 27P/52/2026 z 31.3.2026 bol maloletému na zastupovanie v tomto konaní ustanovený procesný opatrovník – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. 6. Manžel sa k návrhu vyjadril písomne 1.6.2026, s návrhom manželky nesúhlasí. Vykonáva trest odňatia slobody a nemá žiaden príjem – nepracuje, neprijíma žiadnu sociálnu dávku ani dôchodok. 7. Súd sa počas konania manželov pokúsil viesť k zmierlivému usporiadaniu ich vzťahov, a preto sa 21.4.2026 uskutočnilo informatívne stretnutie. Manželka zotrvala na podanom návrhu, manžel s ním nesúhlasil. Manželom ako rodičom maloletého sa nepodarilo uzatvoriť rodičovskú dohodu pre prípad rozvodu manželstva, a preto súd pokračoval v konaní nariadením pojednávania. 8. Vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode (ďalej len „ÚPP“) súd rozhodol na pojednávaní dňa 11. 06. 2026 za prítomnosti manželky, manžela a procesného opatrovníka. 9. Na pojednávaní sa súd oboznámil s prednesom zúčastnených osôb a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, najmä návrhom s prílohami, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok z 20.4.2026, lustráciou manžela v Sociálnej poisťovni, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok z 24.3.2026 o poberaní pomoci v hmotnej núdzi manželkou, lustráciou manžela v ZVJS, správou UVTOS a UVV Košice z 13.5.2026 a písomným vyjadrením manžela. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutočný stav veci. 10. Z kópie sobášneho listu mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 14.10.2022 vo Veľkej Lomnici, zapísané je v knihe manželstiev matričného úradu Veľká Lomnica, vo zväzku 8, ročník 2022, na strane 238, pod poradovým číslom 50. 11. Z manželstva pochádzajú jedno maloleté dieťa – K. B., narodený XX.X.XXXX. 12. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok z 24.3.2026 vyplýva, že manželka je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi vo výške 317 eur mesačne. 13. Z lustrácie manžela je zrejmé, že t. č. nie je zamestnaný a nie je poberateľom akýchkoľvek dávok a dôchodkov vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Z lustrácie ZVJS je preukázané, že manžel je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice s predpokladaným dátumom prepustenia 27. 01. 2033. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice z 13.5.2026 vyplýva, že manžel počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nebol pracovne zaradený. Je umiestnený v oddiele špecializovaného zaobchádzania, ktorý je podľa §79, odsek 1 vyhlášky č. 358/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody určený pre odsúdených s duševným ochorením, poruchou osobnosti alebo inými závažnými psychickými problémami vyžadujúcimi špecializované zaobchádzanie alebo s problémami s adaptáciou na podmienky výkonu trestu. V prípade manžela je prípadné pracovné zaradenie na pracoviská značne obtiažne. Manžel aktuálne navštevuje 1. ročník denného štúdia Spojenej školy internátnej Prakovce so zameraním na pestovateľské práce.
14. Vychádzajúc zo správy ÚPSVaR maloletý sa spolu so svojou matkou aktuálne nachádzajú v zariadení núdzového bývania E. I. I. v F., kde sú umiestnení od 29.11.2024. Maloletý navštevuje Materskú školu v Žakovciach, pričom adaptácia na nové prostredie prebehla bez výrazných problémov. Dieťa je aktívne, komunikatívne, zvláda komunikáciu v slovenskom jazyku, postupne si osvojuje základné sebaobslužné činnosti a upevňuje hygienické návyky. Zdravotný stav maloletého si vyžaduje pravidelné sledovanie v odborných ambulanciách, konkrétne v endokrinologickej, neurologickej, gastroenterologickej a alergologickej ambulancii. Matka je evidovaná na príslušnom úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi spolu s príspevkami. Zároveň jej je vyplácané náhradné výživné. Okrem toho poberá prídavok na dieťa vo výške 60 EUR mesačne a rodičovský príspevok vo výške 380 EUR mesačne. Matka sa aktívne zapája do chodu zariadenia, podieľa sa na upratovaní a starostlivosti o spoločné priestory. Pri týchto činnostiach už vyžaduje len minimálny dohľad. V rámci pracovnej terapie aktuálne vypomáha pri upratovaní zariadenia sociálnych služieb pre telesne postihnutých. Postupne si osvojuje zodpovednosť a samostatnosť. Vo vzťahu k starostlivosti o maloleté dieťa možno konštatovať, že matka trávi s dieťaťom dostatok času, zabezpečuje jeho základné potreby a vytvára primerané podmienky pre jeho vývin. Napriek pozitívnemu vývoju v oblasti samostatnosti matka zatiaľ stále vyžaduje usmernenie a podporu v niektorých oblastiach, avšak má predpoklady na samostatné fungovanie v budúcnosti. Matka trvá na výške výživného na maloleté dieťa zo strany otca vo výške 50 EUR mesačne. 15. Na pojednávaní manželka zotrvala na podanom v návrhu v celom rozsahu. Je jej to nepríjemné, ale s manželom sú bratranec so sestrenicou. Zobrali sa len kvôli tomu, že čakali bábätko. Boli tam aj nátlaky od svokry. Neľúbila ho. Neviem predstaviť vzťah po tom, keď sa dostane von z basy. Neľúbila ho a ani teraz ho neľúbi. Keď bol v Prešove, chodila na návštevy, teraz už nie. Nie sú v kontakte. Nemá záujem o záchranu manželstva - určite nie. Syn žije s ňou v IKV. Je zdravý, chodí do škôlky, prospieva. Chodí k lekárom, na endokrinológiu, neurológiu, alergiológiu. Má príjem 427 eur mesačne. Výdavky sú: 250 eur –strava a ubytovanie v zariadení, teplo, voda, na škôlku 50 eur, strava v škôlke 8-10 eur, lieky 20 eur, veci niekedy aj 50 eur, mobil 10 eur kredit. Nie je zamestnaná. Zatiaľ si prácu nehľadá. Výšku výživného žiada 50 eur, lebo nemá príjem. Dostáva náhradné výživné. 16. Manžel s návrhom nesúhlasil. Nechcel nič povedať. Nevie, prečo dala rozvod. Myslí si, že už má iného v Žakovciach. Nič jej neurobil, keď bola doma, pomáhal jej, aj synovi. Syna má rád. V pondelok dostane dopis. Bude mať narodeniny. V ústave nie je žiadna robota, nemá príjem. Vo výkone bude do r. 2033, štyri roky už sedí. Výživné na syna bude platiť, keď bude mať prácu. Sedí za lúpež. Súhlasí, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, kým je vo výkone. Keď sa vráti, bude chcieť syna naspäť. Chce mať upravený styk. Nechce sa vyjadriť k výške výživného. Nemá na zaplatenie súdneho poplatku, žiada o oslobodenie od SP. 17. Procesný opatrovník uviedol, že matka komplexne zabezpečuje starostlivosť o dieťa vzhľadom na jej situáciu. Je tam progres aj v rozširovaní rodičovských zručností. Je vhodné zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, styk otca neupravovať a určiť vyššie výživné. Matka poberá náhradné výživné a má za to, aby matka poberala vyššiu výšku výživného. 18. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. 19. Podľa čl. 4 Základných zásad zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. 20. Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
21. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 22. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 23. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 24. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zistený skutkový stav umožňuje vyvodiť záver, že medzi účastníkmi konania existuje kvalifikovaný rozvrat manželstva. Rozvrat vzťahov medzi manželmi je, najmä zo strany manželky hlboký a trvalý, a nie je reálny predpoklad obnovenia ich riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. Manželia spolu nežijú od 07/2023, nehospodária spolu, netrávia spolu čas, a to po dlhšiu dobu. Manželka považuje vzťah k manželovi za rozvrátený, neľúbi ho, ani ho neľúbila. Odkedy žije oddelene, uvedomila si, že bez neho jej je lepšie. Manžel si rozvrat manželstva nepripúšťa, nevie, prečo sa manželka chce rozviesť. Pre záchranu manželstva neurobil nič okrem toho, že vyslovil záujem o jeho záchranu. Hlavný dôvod rozvratu manželstva súd vzhliadol predovšetkým vo vzájomnom odcudzení sa manželov spôsobenom rozdielnosťou ich pováh a názorov, ktoré je navyše umocnené manželovým výkonom trestu odňatia slobody, ktorý by mal vykonávať až do roku 2033. Ide o stav trvajúci niekoľko rokov. Manželka nemá absolútne žiaden záujem o záchranu tohto manželstva, nedokáže si predstaviť opätovné spolužitie po jeho prepustení z výkonu trestu. Vzhľadom k uvedenému manželstvo účastníkov konania dlhodobo nenapĺňa svoje spoločenské funkcie a nie je predpoklad jeho obnovenia. 25. Súd pre úplnosť poznamenáva, že zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov. Len samotné presvedčenie manžela o existencii možnosti záchrany manželstva nestačí. Manželku nie je možné proti jej vôli nútiť zotrvať v manželskom zväzku, ktorý má byť zväzkom dobrovoľným. 26. Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, a aj keď v zmysle zákona o rodine úlohou spoločnosti je manželský zväzok všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru, nikoho nemožno nútiť, aby v nefunkčnom manželstve zotrval. Keďže manželstvo manželov nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, súd návrhu manželky vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol (výrok I.). 27. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v účinnom znení (ďalej len „CMP“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 28. Podľa čl. 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
29. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 30. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 31. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 32. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.. 33. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 34. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 35. Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa. Rodičia sa zhodli na úprave rodičovských práv a povinností, pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. 36. Od doby, kedy matka opustila spoločnú domácnosť, je maloletý v jej faktickej osobnej starostlivosti. Otec je dlhodobo vo výkone trestu a bude pokračovať vo výkone až do roku 2033. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa zveriť maloletého po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Maloletý má u matky vytvorené stabilné výchovné a bezpečné prostredie, v ktorom sú adekvátne napĺňané jeho potreby. Otec sa o maloletého t. č. nemôže postarať, maloletý k nemu nemá blízky vzťah, nepozná ho. Matka je pre maloletého toho času najbližšou vzťahovou osobou. Vzhľadom k uvedenému súd vyhovel návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti v plnom rozsahu (výrok II.). 37. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok súd ponechal obom rodičom, nakoľko v priebehu konania súd nezistil dôvod pre čo i len čiastkové obmedzenie ktoréhokoľvek z rodičov na týchto rodičovských právach. 38. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti, súd sa návrhom matky nestotožnil. Matka podľa názoru súdu nepožaduje pre maloleté dieťa výživné v dostatočnej výške. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že
otec je t. č. bez príjmu, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody. Nie je v jeho možnostiach platiť výživné vo vyššej výške. Platenie výživného je avšak povinnosť rodiča a výkon trestu odňatia slobody, kam sa otec dostal vlastnou trestnou činnosťou, a to spáchaním úmyselného trestného činu lúpeže, nie je ospravedlňujúcim dôvodom pre jeho neplatenie, resp. jeho platenie v nižšej výške. Maloleté dieťa a jeho potreby sú absolútnou prioritou, dieťa je potrebné zabezpečiť finančne tak, aby matka bola schopná zabezpečovať jeho potreby. Platenie výživného je zároveň aj odzrkadlením toho, ktorý z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará. Zo strany otca dlhodobo (a ešte po dlhú dobu) nie je starostlivosť vykonávaná vôbec, nedochádza teda ani k plneniu si vyživovacej povinnosti naturálne. 39. V otázke výživného súd preskúmal odôvodnené potreby maloletého ako aj majetkové pomery, možnosti a schopnosti otca, ktoré súd rozhodujúce pre zabezpečovanie vyživovacej povinnosti. Maloletý K. je v čase rozhodovania súdu takmer 4-ročný zdravý chlapec, navštevuje materskú školu, z hľadiska finančného nie sú u maloletého dané potreby mimoriadnych výdavkov (spojených napr. s osobitnými dietetickými nárokmi, nepriaznivým zdravotným stavom a pod.). Všetky výdavky u maloletého, ktorému výlučne matka poskytuje osobnú starostlivosť smerujú k zabezpečovaniu potrieb maloletého tak základných: stravovanie, ošatenie, hygiena, výdaje za predškolské zariadenie, cestovné, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajucich k rozvoju osobnosti dieťaťa: kultúra, šport, voľnočasové aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 40. Výdavky maloletého deklarované matkou (viď bližšie výpoveď matky zachytená v bode 15. tohto odôvodnenia) súd považuje za primerané. 41. Otec nie je vo výkone trestu pracovne zaradený a jeho ďalšie pracovné zaradenie je otázne. Okrem syna K. nemá otec žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, otec je zdravý. Otec nemá odborné vzdelanie. Pred výkonom trestu nemal súd žiadne informácie o akýchkoľvek prekážkach, ktoré by mu bránili sa zamestnať a dosahovať príjem. Predpokladajúc, že otec nemá odborné vzdelanie ani osobitnú prax, mohol by vykonávať zamestnanie nízkej náročnosti, kde by dosahoval najnižšiu mzdu (minimálnu mzdu). Otec t. č. na výživu maloletého neprispieva, matka je poberateľkou náhradného výživného. 42. Vychádzajúc z potenciálneho príjmu otca, zohľadňujúc pravidelné mesačné výdavky maloletého, ktoré súd nepovažuje za neprimerané, poberanie príspevkov z verejných zdrojov (matka je poberateľkou prídavku na dieťa) súd považoval za primerané určiť výživné vo výške 100,- eur mesačne, a to aj napriek súčasnej praktickej nemožnosti otca sa zamestnať. 43. V otázke úpravy styku súd rešpektoval návrh matky, kedy styk otca s maloletým aktuálne nepovažuje za vhodný ani možný. Za účelom styku by matka musela s maloletým dieťaťom cestovať do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Takúto realizáciu styku súd nepovažuje za vhodnú pre maloleté dieťa. Otec konkrétny spôsobom styku a teda jeho úpravu nenavrhol. 44. Matka bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. 45. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. 46. Manžel na pojednávaní požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Poukazujúc na jeho aktuálne majetkové pomery a nemožnosť dosahovania príjmu, súd jeho žiadosti v celom rozsahu vyhovel a obdobne ako manželku, aj jeho oslobodil od povinnosti platenia súdnych poplatkov.
47. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie manželka a procesný opatrovník maloletého dieťaťa, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali. Proti tomuto rozsudku môže manžel podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 CSP ). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP). Podľa § 27 ods. l Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.