Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 9C/20/2026 8726201187 09. 04. 2026 JUDr. Alexandra Mochnacká ECLI:SK:OSPP:2026:8726201187.1
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľa: A1P, s. r. o., so sídlom Teslova 19, 821 02 Bratislava, IČO: 43 862 373, proti odporcovi: LUBYT, s. r. o., so sídlom Jelšová 2773/24, 040 22 Košice-Vyšné Opátske, IČO: 55 109 845, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom , takto rozhodol: I. Návrh
zamieta.
II. Navrhovateľovi náhradu trov konania náhradu trov konania.
n e p r i z n á v a a odporca n e m á
právo
na
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.03.2026 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil odporcovi: „I. zdržať sa ďalšej realizácie rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu A. B., súp. č. XXXXX, prijatého v hlasovaní v období od 16.01.2026 do 24.01.2026, II. najmä - zdržať sa úhrady súdneho poplatku vo výške 2.450,- eur z fondu prevádzky, údržby a opráv domu, - úhrady trov právneho zastúpenia alebo iných nákladov spojených s vedením sporu z finančných prostriedkov domu, -uzatvárania zmlúv alebo dodatkov k zmluvám o právnom zastúpení v súvislosti s uvedeným sporom na ťarchu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, akéhokoľvek ďalšieho čerpania finančných prostriedkov z fondu domu na vedenie konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18C/71/2025, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť hlasovania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19C/13/2026.“ 2. Svoj nárok odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – nebytový priestor č. XX nachádzajúci sa na 1. poschodí (suterén) domu A. B. súp. č. XXXXX A. C. D. vo A. E.. Dom A. B. je zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Poprade, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, k. ú. D. D., ako stavba súp. č. XXXXX, postavená na parcele KN-C č. 116 o výmere 604 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Je spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení uvedeného domu v pomere 7061/106334. Odporca je správca objektu domu A. B. súp. č. XXXXX A. C. D. vo A. E., zastúpený Ing. Luciou Hendrichovskou. V období od 16.01.2026 do 24.01.2026 bolo odporcom vyhlásené písomné elektronické hlasovanie vlastníkov, ktorého predmetom bolo udelenie súhlasu na rozšírenie žaloby o určenie vlastníckeho práva k tepelnému čerpadlu vedenej na Okresnom súde Poprad
pod sp. zn. 18C/71/2025 o náhradu škody vo výške 40.000,- eur a úhradu súdneho poplatku vo výške 2.450,- eur a ďalších trov konania z prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu. Odporca vyhlásil výsledok hlasovania dňa 26.01.2026, pričom ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v apartmánovom dome A. B. odsúhlasili všetky otázky, ktoré boli predmetom hlasovania. V dôsledku uvedeného odporca v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18C/71/2025 podal návrh na rozšírenie žaloby aj o uplatnenie nároku na náhradu škody vo výške 40.000,- eur vzniknutej s demontážou externých častí tepelného čerpadla. S rozšírením žaloby, ako ani úhradou súdneho poplatku z fondu apartmánového domu nesúhlasil, pričom dňa 24.02.2026 podal ako prehlasovaný vlastník v súlade s § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „o vlastníctve BaNP“), žalobu o určenie neplatnosti predmetného hlasovania. Toto konanie je vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19C/13/2026. Ako vyplýva z vyššie popísaného skutkového stavu, zo strany odporcu bolo vyhlásené elektronické hlasovanie, na základe ktorého tento pristúpil k rozšíreniu žaloby o určenie vlastníckeho práva, o náhradu škody vo výške 40.000,eur. S uvedeným konaním sú spojené náklady, ktoré sa zaviazali hradiť vlastníci bytov a nebytových priestorov v apartmánovom dome A. B., a to čerpaním finančných prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv, do ktorého prispievajú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v apartmánovom dome, a teda aj navrhovateľ. Uvedené hlasovanie a výsledky na jeho podklade však považuje za nezákonné. Uviedol, že realizácia rozhodnutia prijatého v napadnutom hlasovaní by znamenala čerpanie finančných prostriedkov z fondu domu, vznik záväzkov voči advokátovi a tiež vznik trov súdneho konania. Fond prevádzky, údržby a opráv predstavuje spoločný majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ak by odporca v celom rozsahu realizoval rozhodnutie prijaté v spornom hlasovaní, došlo by k zásahu do majetkového práva navrhovateľa ako spoluvlastníka týchto prostriedkov. Poukázal, že uplatnenie nároku vo výške 40.000,- eur predstavuje významné finančné riziko pre vlastníkov domu. Rozhodovanie o takomto spore bez riadneho skutkového a právneho podkladu je v rozpore so zásadou proporcionality zásahu do vlastníckeho práva. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR musí každý zásah do vlastníckeho práva spĺňať požiadavky zákonnosti, proporcionality a ochrany legitímneho cieľa. V danom prípade tieto podmienky splnené nie sú. Navrhovateľ poukázal na to, že rozhodnutie prijaté v napadnutom hlasovaní predpokladá financovanie súdneho sporu z prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu. Fond prevádzky, údržby a opráv je tvorený príspevkami jednotlivých vlastníkov a predstavuje spoločný majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Použitie týchto prostriedkov na vedenie súdneho sporu preto predstavuje zásah do majetkového spoluvlastníctva vlastníkov domu. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR musí každý zásah do vlastníckeho práva spĺňať požiadavky zákonnosti, proporcionality a ochrany legitímneho cieľa. Ak by odporca čerpal finančné prostriedky z fondu na vedenie sporu, ktorého zákonnosť je spochybnená a ktorý je predmetom súdneho preskúmania, išlo by o zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa bez dostatočného právneho základu. Takýto zásah by bol nezvratný, keďže už zaplatené trovy konania a právne služby by nebolo možné reálne vrátiť späť do fondu domu. Navrhované neodkladné opatrenie predstavuje minimálny zásah do práv odporcu, keďže mu nebráni vykonávať správu domu, nebráni vlastníkom rozhodovať o iných otázkach správy domu, len dočasne pozastavuje realizáciu sporného rozhodnutia. Naopak, ak by neodkladné opatrenie nariadené nebolo, mohlo by dôjsť k nezvratnému zásahu do majetkových práv navrhovateľa. V predmetnej veci navrhovateľ osvedčuje viacero závažných porušení zákona, ktoré samy o sebe zakladajú dôvodnú pochybnosť o zákonnosti napadnutého hlasovania. 3. Navrhovateľ predložil listinné dôkazy: 4. Z čiastočného LV č. XXXX, k. ú. D. D. vyplýva zápis vlastníckeho práva pre navrhovateľa k nebytovému priestoru č. 19 v suteréne, A. B. súp. č. XXXXX (č. l. 6 – 7 súdneho spisu). 5. Zo Zmluvy o výkone správy uzatvorenej dňa 24.03.2024 vyplýva, že táto sa uzatvorila medzi vlastníkmi stavby A. B. a odporcom LUBYT, s. r. o. (č. l. 8 – 14 súdneho spisu). 6. Z vyjadrenia žalobcu k podaniu žalovaného zo dňa 10.01.2026 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 18C/71/2025 vyplýva, že ide o spor o určenie, že tepelné čerpadlo je spoločným zariadením domu, v ktorom bol podaný návrh žalobcu na pripustenie zmeny žaloby a rozšírenie žaloby v znení, že: „I. Súd určuje, že tepelné čerpadlo zn. Viessmann Energycal AW PEO AT 60.2 EB104175, dodané spoločnosťou Ekoboss, s. r. o. pre žalovaného v roku 2020 na stavbu A. B. súp. č. XXXXX, ktorého externá jednotka sa nachádzala na parc. č. KN-C 118/4, k. ú. D. D., je spoločným zariadením domu súp. č. XXXXX, evidovaného na LV č. XXXX, k. ú. D. D., Obec A. E., Okres F. v zmysle § 2 ods. 4 zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov stavby súp. č. XXXXX A. B.. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 40.000,- eur titulom náhrady škody spôsobenej demontážou a odvozom externých častí tepelného čerpadla nachádzajúceho sa pri objekte A. B. súp. č. XXXXX, ktorého externá jednotka sa nachádzala na parc. č. KN-C 118/4, k. ú. D. D., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ (č. l. 15 – 17 súdneho spisu). 7. Z listinného dôkazu Uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Poprade, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-353/2-VYS-PP-2024 zo dňa 30.10.2024 vyplýva, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil doposiaľ neznámy páchateľ na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v dobe odo dňa 15.05.2024 do 16:11 hod. dňa 23.05.2024 z oploteného priestoru nachádzajúceho sa vo vzdialenosti 5 m od východnej steny budovy „A. B.“, v C. D. G. XX, presne nezisteným spôsobom odcudzil tepelné čerpadlo zn. Wiessmann, Energycal AW PEO AT 60.2 EB104175, nezisteného výrobného čísla, čím spôsobil vlastníkom apartmánov, apartmánového domu „A. B.“ škodu krádežou vo výške 45.992,40 eur, zastavil, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci (č. l. 18 – 21 súdneho spisu). 8. Podľa § 14a ods. 11 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. 9. Podľa § 324 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 12. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a násl. ust. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. 17. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrh nie je spôsobilý na vecné prejednanie, resp. nie sú splnené zákonné predpoklady pre jeho vyhovenie. Súd poukazuje na ust. § 324 ods. 1 CSP, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie len za predpokladu, že navrhovateľ hodnoverne osvedčí existenciu nároku a zároveň potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažuje výlučne navrhovateľa. Súd zdôrazňuje, že v konaní o neodkladnom opatrení síce nie je potrebné preukázanie nároku v plnom rozsahu, avšak miera jeho osvedčenia musí byť taká, aby nevzbudzovala dôvodné pochybnosti o existencii tvrdeného práva. V posudzovanom prípade navrhovateľ túto povinnosť zjavne nesplnil. 18. V prvom rade je navrhovaný výrok I. neurčitý a vnútorne rozporný. Navrhovateľ sa domáha uloženia povinnosti zdržať sa realizácie „rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov“, avšak toto rozhodnutie nijakým spôsobom nešpecifikoval, a to ani obsahovo, ani identifikáciou jednotlivých prijatých uznesení. Takto formulovaný petit nespĺňa základnú požiadavku určitosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, keďže z neho nie je zrejmé, aké konkrétne konanie má byť odporcovi zakázané. Nedostatok určitého a zrozumiteľného petitu pritom predstavuje zásadnú vadu návrhu, ktorá bráni jeho vecnému posúdeniu. 19. Hoci navrhovateľ v ďalšej časti navrhovaného petitu II. uvádza konkrétnejšie požiadavky, tieto viaže na bližšie nešpecifikované súdne konanie vedené pod sp. zn. 18C/71/2025, 19C/13/2026 bez toho, aby konkretizoval jeho predmet, alebo vzťah k napadnutému rozhodnutiu vlastníkov. Takáto formulácia znemožňuje súdu preskúmať dôvodnosť a primeranosť požadovaného zásahu. 20. Zásadným nedostatkom návrhu je aj úplná absencia listinných dôkazov preukazujúcich existenciu a obsah rozhodnutia vlastníkov, ktorého realizácie sa má odporca zdržať. Navrhovateľ nepripojil najmä Zápisnicu z hlasovania ani znenie prijatých uznesení, čím súdu znemožnil posúdiť, či takéto rozhodnutie vôbec existuje, aký je jeho obsah a aké právne účinky vyvoláva. Za tejto situácie nie je možné dospieť ani k záveru o osvedčení tvrdeného nároku, ani o existencii bezprostredne hroziacej ujmy. Návrh
tak zostáva v rovine ničím nepodložených tvrdení. Pokiaľ ide o otázku legitimácie, navrhovateľ, ako vlastník nebytového priestoru, môže byť aktívne legitimovaný na podanie návrhu, ale neosvedčil, akým konkrétnym spôsobom má byť jeho právne postavenie napadnutým rozhodnutím dotknuté. 21. Súd zároveň poukazuje na to, že neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný prostriedok, ktorým sa zasahuje do právnych pomerov strán bez riadneho dokazovania, a preto je nevyhnutné striktne trvať na splnení zákonných podmienok pre jeho nariadenie. Tieto podmienky v danom prípade zjavne splnené neboli. 22. Súd zdôrazňuje, že v konaní o neodkladnom opatrení síce nie je potrebné úplné preukázanie nároku, avšak navrhovateľ musí nárok hodnoverne osvedčiť tak, aby nevznikali dôvodné pochybnosti o jeho existencii. Osvedčenie nároku musí dosahovať takú mieru pravdepodobnosti, ktorá odôvodňuje zásah súdu do právnych pomerov strán. 23. Požiadavka určitého a zrozumiteľného petitu predstavuje základnú náležitosť návrhu, keďže len určitý petit môže byť predmetom súdneho rozhodnutia a následne aj exekučného titulu. Petit musí byť formulovaný tak, aby z neho bolo jednoznačne zrejmé, aké práva a povinnosti majú byť rozhodnutím založené alebo uložené. 24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 CSP zamietol. 25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 26. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 27. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi trovy konania nevznikli. 28. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.