Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 10P/60/2026 8726201420 03. 07. 2026 JUDr. František Krasňan ECLI:SK:OSPP:2026:8726201420.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, vo veci starostlivosti o mal. dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, so sídlom Hraničná 13, 058 01 Poprad, deti rodičov – matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. A. E. XXXX/X, XXX XX E. – F. F., t. č. bytom G. XXXX/XX, XXX XX E. a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E., t. č. bytom H. F. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Martina Tomasová, advokátka, so sídlom Francisciho 3288, 058 01 Poprad, IČO: 36 158 992, v konaní začatom na návrh otca o zníženie výživného a úpravu styku, takto rozhodol: I. Návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu II. Žiaden z účastníkov
nemá
zamieta.
právo na náhradu trov konania.
III. Návrh otca na úpravu styku mal. dieťaťa súd v y l u č u j e na samostatné konanie. odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 10.04.2026 žiadal otec mal. dieťaťa, aby súd zmenil rodičovské práva a povinnosti k mal. dieťaťu a to tak, že zníži jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 300,- eur na sumu 100,- eur mesačne a zároveň upraví rozsah stretávania sa s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s dieťaťom prvé dva mesiace každý párny týždeň toho-ktorého mesiaca od soboty od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 do 18.00 hod., kedy mal. dieťa vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky, ďalšie 2 mesiace každý párny týždeň toho-ktorého mesiaca od soboty od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., kedy dieťa vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky a po uplynutí tohto adaptačného obdobia do budúcna každý párny týždeň toho-ktorého mesiaca od piatka 15.00 hod. do nasledujúcej nedele 18.00 hod., kedy mal. dieťa vyzdvihne z jaslí alebo miesta bydliska matky a odovzdá ho v mieste bydliska matky. Po uplynutí adaptačného obdobia je otec oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom počas vianočných sviatkov a Silvestra každý párny rok od 23.12. do 29.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 10.00 hod. do 5.1. do 18.00 hod. nasledujúceho roka a matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť. Návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia vo veci sp. zn. 10P/145/2025 zo dňa 10.11.2025, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené a schválená rodičovská dohoda, došlo k zmene pomerov na otcovej strane z dôvodu zmeny jeho zdravotného stavu a opakovaných hospitalizácií v NsP Poprad, majúcich za následok obmedzenie výkonu práce, stratu zamestnania a zvýšené výdavky na diétnu stravu a lieky. Otec už v čase súdneho konania vo veci sp. zn. 10P/145/2025 bol hospitalizovaný v dňoch 7.10.2025 – 13.10.2025 v NsP Poprad pre diagnózu akútna pankreatitída, následne v priebehu r. 2026 bol opätovne hospitalizovaný pre tú istú diagnózu 5.-.11.1.2026 a v dňoch 10.3.-.18.3.2026 s tým, že musí dodržiavať liečebný režim, diétne stravovanie a odpočinok, musí užívať lieky, mesačne cca za 40,- eur a t.č. mal ešte podľa ošetrujúceho lekára mať šetriaci režim a nenastupovať do práce, no bol nútený za tejto finančnej situácie nastúpiť do práce.
Otec na základe dohody o pracovnej činnosti pracoval v spoločnosti I. J. F., v dôsledku opakovaných hospitalizácii však došlo k predčasnému ukončeniu dohody, vtedajší príjem bol vo výške 4,69 eur/hod.. V súčasnosti pracuje v tej istej spoločnosti, vykonáva pomocné práce na stavbe v rozsahu 40 hodín mesačne, maximálne 10 hodín týždenne za dojednanú odmenu 5,259 eur/hod., teda celkovú odmenu 210,36 eur. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, s výživným mu pomáhajú uhrádzať platby kamaráti a blízka rodina a keďže matka začína robiť obštrukcie ohľadom stretávania sa dieťaťa s otcom, žiada, aby mu bol upravený styk. 2. Súd ustanovil v konaní kolízneho opatrovníka v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o rodine mal. deťom a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. 3. Matka sa k návrhu otca vyjadrila tak, že s návrhom v celom rozsahu nesúhlasí, navrhuje, aby súd maloletého ponechal v jej osobnej starostlivosti, návrh na zníženie výživného zamietol a upravil styk otca s maloletým primeraným spôsobom zodpovedajúcim jeho veku, režimu a zdravotnému stavu, aj v prípade úpravy styku otca s maloletým zostávajú rozhodujúce pravidelné potreby dieťaťa ako aj skutočné schopnosti a možnosti otca, preto nesúhlasí, aby bolo znižované výživné. Samotný záujem otca o rozšírenú starostlivosť nie je postačujúci, súd musí skúmať, či takýto model je pre dieťa bezpečný, stabilný a zodpovedá jeho aktuálnemu veku. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti v auguste 2025 matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého výlučne sama. Otec spoločnú domácnosť opustil náhle bez predchádzajúcej dohody. Po odchode otca ostala matka bez stabilného bývania a bez finančných prostriedkov s neuhradenými záväzkami za nájom a energie. Bola si nútená v krátkom čase zabezpečiť nové bývanie. Otec sa po odchode zo spoločnej domácnosti s maloletým do októbra 2025 nestretával. Matke a svojej rodine uvádzal, že sa nachádza v Nemecku, kde si mal nájsť prácu. Neskôr však uvádzal odlišné skutočnosti vrátane tvrdenia o hospitalizácii v Poprade. Matka má za to, že otec od odchodu nepreukázal dlhodobú schopnosť zabezpečovať každodennú starostlivosť o maloletého. Kontakt otca s maloletým bol realizovaný najmä počas víkendov. Matka poukázala na nadmerné požívanie alkoholu zo strany otca, dňa 14.12.2025 prišiel po maloletého pod vplyvom alkoholu, podobné situácie sa opakovali aj v nasledujúcich dňoch. Matka má vedomosť, že v marci 2026 po otcovi jeho rodina v spolupráci s políciou vyhlásila pátranie. Podľa informácií matky mal otec v tomto období prísť o prácu a bývanie. V tomto období žiadal otec od viacerých známych a kamarátov pôžičky, pričom im uvádzal, že peniaze im vráti matka maloletého. Následne matku v mieste jej bydliska opakovane vyhľadávali osoby pod vplyvom alkoholu. Matka o týchto obavách informovala aj kolíznu opatrovníčku. Matka poukázala na dlhodobú príjmovú nestabilitu otca, keď v minulosti menil zamestnania z dôvodu výpovedí od zamestnávateľov. Podľa vedomostí matky otec aktuálne býva u svojej tety. Matka do budúcna nevylučuje širší styk, ak otec preukáže stabilizáciu svojich pomerov. Poukázala, že maloletý má pravidelné výdavky, navštevuje jasle, v sume 440,- eur mesačne, suma je krytá príspevkom od štátu, matka však zabezpečuje ďalšie výdavky súvisiace so starostlivosťou o dieťa, stravu, hygienu, oblečenie. Maloletý od nástupu do jaslí je často chorý, matka s ním v čase choroby ostáva doma a maloletý je sledovaný pre podozrenie na alergie, má sklony k atopickej pokožke a matka mu kupuje drahšie kozmetické prípravky a krémy. Matka má výdavky na bývanie 600,- eur vrátane energií, v byte býva sama s maloletým. Jej aktuálny partner s ňou nebýva. Matka zároveň poukázala na to, že tvrdený príjem otca nezodpovedá jeho reálnemu spôsobu života. Otec si podľa matky môže dovoliť nové značkové oblečenie, výlety, fajčenie cigariet a iné výdavky. Otec v minulosti sám uznal, že výživné vo výške 150,eur by na potreby maloletého nepostačoval a navrhoval výživné 250,- eur, následne súhlasil so sumou 300,- eur. 4. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní pred súdom uviedla: „Trváme na podanom návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. A.. Napriek skutočnosti, že posledná úprava rodičovských práv bola v novembri 2025, tak tento návrh sme podali predovšetkým z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane otca mal. dieťaťa, tieto dôvody sme podrobne popísali v návrhu, avšak pokiaľ sa máme vyjadriť, je to predovšetkým zdravotný stav otca, ktorý mal za následok tri hospitalizácie, na základe odporúčania lekára otec má dodržiavať šetriaci režim, pokiaľ ide o výkon práce s poukazom na diagnózu a toto viedlo k ukončeniu vtedajšieho výkonu práce, ktorú vykonával na základe dohody o prac. činnosti. V dôsledku uvedeného došlo k zníženiu príjmu na strane otca, avšak poukazujeme na to, že i v čase, keď súd meritórne rozhodoval, príjem na strane otca už bol nízky a že nebude schopný plniť výživné tak, ako bol zaviazaný 300,- eur mesačne a to i s poukazom na vek mal. dieťaťa, keď takéto výživné vzhľadom na tento vek nezodpovedá ani tabuľkovému výživnému. Máme za to, že výdavky na strane maloletého matka ani nevynakladá a preto je podľa nás, aby došlo k zníženiu výživného tak,
aby otec nebol vystavovaný likvidačnej situácii, príp. exekúcii zo strany matky pre prípad, že nebude schopný plniť toto výživné. Nateraz otec dokáže uhrádzať vyslovene za pomoci jeho známych, ktorí mu v tomto čase pomáhajú. Predkladáme doklady, že nie sú to prostriedky otca mal. dieťaťa. Otec sa nebráni tomu, aby pracoval, z uvedeného dôvodu napriek odporúčaniu lekára nastúpil do zamestnania, opätovne vykonáva prácu na základe dohody o výkone prac. činnosti a potvrdenie o príjme dnes súdu predložíme a dopĺňame od januára 2026 doposiaľ. Pokiaľ ide o styk, ktorý doteraz bol upravený neobmedzene, tento navrhujeme podaným návrhom upraviť a to s poukazom na to, že komunikácia medzi rodičmi nie je ideálna, neustále sa otec musí domáhať SMS správami, kedy sa môže stretnúť so synom, v akom rozsahu a komunikácia je už aj vulgárna, čo neprispieva vzťahu medzi rodičmi a preto sme navrhli postupné adaptačné obdobie u mal. dieťaťa s tým, aby to ani nebolo prehnané a aby si maloletý mohol zvykať na dlhší časový interval ako 2 hodiny v priebehu dňa, kedy otec nestihne možno realizovať toľko aktivít, ktoré by chcel realizovať. Preto trváme na úprave stretávania v zmysle adaptačného obdobia, ktorý by mal vyústiť do toho, aby otec mohol realizovať rodičovské práva v minimálnom rozsahu, ktorý podľa skúseností súd priznáva každý párny víkend od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., čo je finálna podoba po adaptačnom období a aby boli upravené min. vianočné sviatky a Silvester, čo je v záujme mal. dieťaťa. K ostatnému sa vyjadrí otec. Krátkou cestou predkladáme potvrdenie o príjme otca, výpisy z účtu a SMS komunikáciu s matkou, aby súd mal možnosť vidieť, ako rodičia medzi sebou komunikujú, kedy a ako sa má otec stretnúť s dieťaťom. Boli sme oboznámení s pís. vyjadrením matky, k čomu sme sa vyjadrili, doložili sme tam prehľad stretávania otca. Navrhujeme, či by sa rodičia aspoň v zápisnici nedohodli napr. každý druhý víkend v zmysle 2-mesačného adaptačného obdobia, lebo je to aj pre nich v naplánovaní času efektívne a vyhnú sa zbytočným napätiam“. 5. Otec na pojednávaní pred súdom uviedol: „Po tretej hospitalizácii po akútnom zápale pankreasu, prepustený som bol 19.3.2026, som prišiel o prácu, býval som u kamaráta, prišiel som o bývanie, skončil som na ulici, som sa spustil, býval som u známeho, ktorý požíval alkohol, bolo po mne vyhlásené pátranie, nikomu som sa neozýval, skončil som tretíkrát v nemocnici, dali mi šetriaci režim, žiadna dlhodobá namáhavá práca, dlhodobá diéta najmenej polroka, pankreas je ochorenie do konca života, nemám žiadnu poriadnu výživu, aby som mal dostatok energie na náročnú prácu. Chcem si nájsť prácu, mám len základné vzdelanie, ale chcel by som si nájsť prácu s trvalým príjmom, aby som sa vedel postarať o dieťa. V čase rozvodu som robil pomocné práce na stavbe. Mám jednu vyživovaciu povinnosť. T.č. pracujem ako pomocný robotník na stavbe. Momentálne si nemôžem dovoliť pracovať za vyššiu mzdu, nie som momentálne PN, nepoberám dávku v nezamestnanosti, nemám priznanú čiastočnú ani plnú invaliditu. Pracujem brigádnicky na stavbe, pracujem 40 hodín do mesiaca, chodím na 3-4 hod. do práce. Bývam u mojej tety a uja. Za bývanie im neplatím, pomáhajú mi so stravou a všetkým. Alkohol neužívam, mám to zakázané“. 6. Matka na pojednávaní pred súdom uviedla: „Nesúhlasím s návrhom. Starám sa o dieťa v domácnosti, mám príjem od 680 – 940,- v čistom, robím administratívnu prácu. Bývam s dieťaťom sama, za bývanie platím 600,- eur vrátane energií, ide o nájom, dieťa chodí do jaslí, poplatok 380,- eur + 3,- eurá denne za stravu. Otec mal. dieťaťa robil to isté, čo teraz, teda I. J. F., stavebná firma, robil na stavbách, robil špalety okolo okien, podlahy, pracoval vždy na dohodu, z domu chodil o 6.00 hod. ráno a vracal sa od 17.00 hod., zarobil každý druhý piatok 600 – 650,- eur, teda spolu za mesiac asi 1.200,- eur. Myslím, že teraz zarába to isté. Viem, že má problémy s pankreasom, môže si za to sám, lebo pije. Minulý týždeň som ho videla, ako sedí na schodoch, fajčí a pije pivo, ako býva vo vchode bytovky, sme na rovnakej ulici, vidím ho skoro každý deň okolo bydliska. Dieťa bude mať v septembri 3 roky, z jaslí nosí každý mesiac nejakú chorobu. Otec býva u svojej tety. Myslím si, že jej platí za bývanie. Otec tvrdí, že za neho ujo platí výživné, ale ja si myslím, že rodinné pomery nie sú také, aby za neho dávali výživné 300,- eur naviac. O prvej hospitalizácii mi otec tvrdil, že bol vtedy v Nemecku za prácou, o ostatných hospitalizáciách viem. Otec chcel malého mať iba cez víkendy, lebo cez týždeň dlho pracuje. Nevoláme si, píšeme si, štvrtok – piatok sa dohodneme, naposledy bol mal. A. u otca v nedeľu, strávil tam 2-3 hodiny, väčšinou ho mával aj v sobotu aj v nedeľu, mal ho buď doobedu, ale chlapec chodí spávať, tak buď po spánku popoludní, mal ho do večera, keď boli v Tricklandii, tak bol u otca asi 4 hodiny. Otec si dieťa cez pracovné dni nežiada, vždy je stretnutie cez víkend, stretávali sa aj každý víkend s maloletým, keď sa údajne v októbri 2025 vrátil z Nemecka, brával si otec dieťa aj cez víkendy a tak to bolo aj v mesiacoch január, február 2026, v marci bol otec nezvestný, celý mesiac sa neozval, to isté vianočné sviatky, veľkonočné sviatky ja som bola so synom a rodinou, otec ho nemal. Ja nesúhlasím, aby maloletý prenocoval u otca kvôli podmienkam, ktoré nemá vytvorené, spí u tety na rozkladacej pohovke. Mne by vyhovovalo, aby otec syna brával každý párny víkend v sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu taktiež od 15.00 hod. do 19.00 hod.
bez prítomnosti matky s tým, že matka a otec sa zúčastníme podľa odporúčania kolízneho opatrovníka referátu poradensko-psychologických služieb. Nesúhlasím so znížením výživného, pretože otec klame. Od 4-12/2025 v potvrdení, kde otec zarábal 111,- eur, vtedy sme spolu žili, zarábal vtedy 1.200,- eur. Otec uviedol, že nemá dostatočný príjem, aby mu energia zo stravy vydržala na 12 hodín práce, t.j. nepracuje 4 hodiny denne, ako tvrdil. To isté, že si nechce zobrať cez týždeň, lebo je v práci a taktiež pred časom pracoval v bytovke, kde bývam a viem, že tam bol od rána do cca 17.00 hod.. Je jedno, kde bol hospitalizovaný, ale od jeho kolegu viem, že keď dostal poslednú výpoveď, tak to bolo kvôli tomu, že pil a nechodil do práce, aj skutočnosť, že bol hospitalizovaný viac ako mesiacom pred výpoveďou a ďalšiu hospitalizáciu mal až po výpovedi, tak sa to vylučuje. Prehlasujem, že sa zúčastním referátu poradensko-psychologických služieb a súhlasím s dočasnou úpravou stretávania sa s maloletým tak, ako sme sa na pojednávaní dohodli“. 7. Kolízny opatrovník na pojednávaní pred súdom uviedol: „Čo sa týka zníženia výživného, nesúhlasíme so znížením, nakoľko to nie je na prospech mal. dieťaťa. Poukazujeme na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynula krátka doba, otec sa uspokojuje s príjmom z dohody, nezaevidoval sa na príslušnom úrad práce, je dobrovoľne nezamestnaný a teda ani mu neboli priznané žiadne soc. dávky. Čo sa týka úpravy styku s mal. dieťaťom, máme za to, že by bolo vhodné odporučiť na referáte poradensko-psychologických služieb za účelom dosiahnutia rodičovskej dohody ohľadom styku otca s mal. dieťaťom, nakoľko je na prospech dieťaťa, aby malo zabezpečený kontakt aj s druhým rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Kolízny opatrovník však chce aj apelovať na rodičov, že úplne najvhodnejším riešením by bolo, ak by nemusela byť súdna úprava styku a teda rodičia by sa vedeli na styku dohodnúť tak, ako to odprezentovala matka, že nebráni styku otcovi s dieťaťom, zrejme konzultácia by mala byť výstupom dohoda rodičov ohľadom styku bez súdnej úpravy. Ponechávame na zvážení súdu odporúčanie rodičov na referát poradensko-psychologických služieb. Návrh na zníženie výživného odporúčame zamietnuť, otec nedosvedčil svoj stav, nebol mu priznaný invalidný dôchodok, v súčasnosti vykonáva tú istú prácu len na dohodu, nie na riadny príjem. Nezaevidoval sa na úrad práce a doposiaľ je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť výživné v pôvodnej výške, preto odporúčame návrh zamietnuť v celom rozsahu“. 8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 9. Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 10. Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 11. Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 12. Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, návrhom otca na zníženie výživného, vyjadrením matky k podanému návrhu, ako aj doloženými listinnými dôkazmi v spise zo strany oboch účastníkov a zistil nasledovný skutočný stav: 16. Tunajší súd vo veci sp. zn. 10P/145/2025 rozsudkom o rozvode manželstva matky a otca mal. A. upravil práva a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva a schválil rodičovskú dohodou v tom znení, že zveril mal. A. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať ho v bežných veciach, zaviazal otca prispievať na výživu mal. dieťaťa 300,- eur mesačne a styk otca s dieťaťom neupravil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2025. V tom čase matka pracovala v B. K., kde si mesačne zarobila 680,- eur, bývala sama v nájme s dieťaťom, za bývanie platila 600,- eur mesačne. Ďalej mala poberané prídavky na dieťa 60,- eur, rodinný príspevok 480,- eur a uplatňovala si daňový bonus. Otec mal. dieťaťa uviedol, že pracuje na stavbách, mesačne si zarobí 400-500,- eur a na „fuškách“ si privyrobí. Súhlasil s výživným 300,- eur, s dieťaťom sa stretáva každý víkend a vie sa dohodnúť. Inú vyživovaciu povinnosť nemal. T. č. otec v návrhu doložil, že pracuje v spoločnosti I. J. F., kde aj v minulosti pracoval, avšak teraz dosahuje celkovú odmenu za prácu mesačne 210,30 eur, lebo robí pomocné práce na stavbe v rozsahu 40 hodín mesačne a hodinová odmena je dojednaná vo výške 5,259 eur. V minulosti na základe dohody o prac. činnosti pracoval od 28.04.2025 na dobu určitú do 31.03.2026 v rovnakej spoločnosti a príjem bol 4,69 eur/hod. Na základe dohody o skončení prac. činnosti predčasne ukončil túto prácu. T.č. otec uvádzal hospitalizácie pre diagnózy akútna pankreatitída v mesiacoch 10/2025, 1/2026 a v 3/2026. Ďalej uvádzal, že musí dodržiavať šetriaci liečebný režim, diétne stravovanie a zakupovať lieky mesačne v sume 40,- eur. 17. Súd preskúmaním návrhu otca v spojení s listinnými dôkazmi predloženými zo strany otca a výpoveďami účastníkov konania dospel k tomu záveru, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti otca je neopodstatnený a je potrebné ho zamietnuť. Súd má za to, že v danom prípade nedošlo k podstatnej zmene pomerov zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine na strane otca mal. dieťaťa a teda k podstatnej zmene v takom rozsahu, aby bolo dôvodné znížiť vyživovaciu povinnosť určenú predchádzajúcim rozhodnutím súdu. Posledná úprava rodičovských práv a povinností k mal. A. bola uskutočnená v novembri 2025 rozsudkom o rozvode manželstva, kde matka sa sama starala o mal. A. a otec mal. dieťaťa pracoval pre toho istého zamestnávateľa ako pracuje v súčasnosti, avšak s iným rozsahom mesačnej práce a v inej výške dojednanej odmeny. Pokiaľ otec poukazoval na tri hospitalizácie a na odporúčania lekárov o dodržiavaní šetriaceho režimu s poukazom na diagnózu pankreatitídy, súd poukazuje, že takéto dôvody nie sú relevantné na to, aby mohla byť znížená vyživovacia povinnosť otca a ako správne poukázal kolízny opatrovník, otec pred súdom nepreukázal taký svoj osobný stav a nebol mu priznaný ani invalidný dôchodok a v súčasnosti vykonáva tú istú prácu, avšak len na dohodu, nie na riadny pracovný pomer. V danom prípade otec sa mohol zaevidovať na úrade práce, čo však neurobil a teda ak sa mu aj prechodne znížil príjem v dôsledku hospitalizácií, jedná sa len o prechodný stav, ktorý nie je trvalého charakteru a neodôvodňuje takú zásadnú zmenu schopností a možností otca (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), ktorý by odôvodňoval trvalú zmenu pomerov na strane osoby z vyživovacej povinnosti (78 ods. 1 Zákona o rodine) a podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať vyšší príjem a zamestnať sa v spoločnosti, ktorá bude taktiež sa zaoberať stavebnými činnosťami a otec bude môcť u nej vykonávať stavebné práce či pomocné stavebné činnosti, avšak aj za vyššiu hodinovú mzdu ako to nateraz dokladuje otec mal. dieťaťa. Takto preukazovaná hodinová mzda je podľa názoru súdu veľmi nízka a nezodpovedá skutočným ponukám za prácu na trhu práce (nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy) s ponukami prác (Profesia.sk), pričom je zrejmé, že otec mal. dieťaťa už v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva zrejme zamlčal svoj skutočný príjem pred súdom, keď uvádzal, že má príjem z pracovného pomeru v čistom 400-500,- eur a z práce „načierno“ tzv. „fušiek“ ďalších 200,- eur mesačne, preto je súdu zrejmé, že za daných okolností, celkového príjmu mesačne v sume okolo 700,- eur by pre prípad rozvodu nebol súhlasil s výživným vo výške 300,- eur a ako uviedla matka pred súdom na pojednávaní, otec účelovo uvádzal svoj príjem pred súdom, pretože od apríla do decembra 2025 v potvrdení, kde otec zarábal 111,- eur mesačne, ešte spolu žili a ona má vedomosť, že zarábal 1.200,- eur mesačne. Matka poukázala aj na to, že otec je v práci dlhšie ako uvádza, nielen 4 hodiny denne, pretože na prácach v bytovom dome, kde matka býva, ho videla pracovať podstatne dlhší časový úsek. Matka poukázala na to, že otec aj poslednú výpoveď dostal kvôli tomu, že požíval alkohol a nechodil do práce. Keďže zníženie výživného nie je na prospech dieťaťa a od posledného výživného uplynula krátka doba a otec sa uspokojil s príjmom z pracovnej
činnosti, nezaevidoval sa na úrade práce, je dobrovoľne nezamestnaný a neboli mu priznané žiadne dávky, súd návrh na zníženie výživného u otca zamietol. 18. Otec zároveň súdu nepreukázal, že by objektívne nebol schopný dosahovať vyšší príjem (§ 75 Zákona o rodine), nepreukázal súdu existenciu objektívnych dôvodov, pre ktoré by nemohol aj naďalej dosahovať príjem v obdobnom rozsahu ako doposiaľ. Samotná zmena formy výkonu práce z pracovného pomeru na dohodu nemôže byť na úkor mal. dieťaťa. Súd poukazuje na to, že výživné pre mal. detí má v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dobrovoľne prijaté finančné záväzky otca ani zvýšené životné náklady rodiča preto súd nemohol brať ako právne relevantné. Pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 druhá veta Zákona o rodine). Uvedené preto platí aj pre výdavky poukazované otcom, na ktoré súd nemohol prihliadať. 19. S poukazom na uvedené má súd za to, že otec mal. detí nepreukázal existenciu takej podstatnej a trvalej zmeny pomerov (napr. trvalá invalidita, nielen prechodne znížená pracovná schopnosť ale trvalý stav, ťažké zdravotné postihnutie, či dlhodobá strata práce z objektívnych dôvodov), ktorá by odôvodňovala zníženie výživného určeného na mal. A. od posledného rozhodnutia súdu v zmysle § 78 Zákona o rodine a preto návrh na zníženie výživného zamietol. 20. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 21. Návrh otca na úpravu styku s mal. dieťaťom súd vylúčil na samostatné konanie v zmysle dodržania zásady hospodárnosti konania, keďže v tomto smere je potrebné vykonať ešte ďalšie dokazovanie a preto o tomto návrhu bude samostatne konané a bude prejednaný pred súdom pod osobitne pridelenou spisovou značkou. O tomto súd rozhodol podľa § 166 ods. 2 CSP v spojení s § 2 CMP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.