Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 25C/38/2026 8726202051 17. 08. 2026 JUDr. Lucia Baštová ECLI:SK:OSPP:2026:8726202051.2
Uznesenie Okresný súd Poprad v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: BYD Auto Sales Co. Ltd., No. 3009, Biyadi Road, Pingshanxin District, Shenzhen 518118, Čína, o zaplatenie 1.704,57 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Podanie žalobcu označené ako „Žaloba na BYD Auto Sales Co. Ltd., so sídlom Čína pre podvod a nevrátenie vyplatenej sumy podľa dohody“ zo dňa 03.05.2026 o d m i e t a. II. Žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Dňa 19.05.2026 bolo Okresnou prokuratúrou Kežmarok na Okresný súd Poprad, pracovisko Kežmarok postúpené podanie A. B. C. (ako žalobcu) označené „Žaloba na BYD Auto Sales Co. Ltd., so sídlom Čína pre podvod a nevrátenie vyplatenej sumy podľa dohody“ ktoré však nespĺňalo zákonné náležitosti podania, nakoľko bolo neúplné, nezrozumiteľné a súdu z neho nebolo zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje. 2. Následne bolo súdu dňa 26.05.2026 doručené aj doplnenie vyššie uvedeného podania, v ktorom žalobca uviedol, že žalobu dopĺňa o bezdôvodné obohatenie a žiada o urýchlené vrátenie dlžnej sumy. 3. Z dôvodu nezrozumiteľnosti a neúplnosti tohto podania, súd uznesením č. k.25C/38/2026 - 33 zo dňa 26.06.2026 uložil žalobcovi, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie zo dňa 03.05.2026 doplnil, odstránil jeho vady a opravil tak, aby bolo v súlade s ustanoveniami o náležitostiach podania a žaloby podľa § 127, § 132, § 133 a § 134 Civilného sporového poriadku a zároveň ho vyzval, aby v podanej žalobe správne označil osobu žalovaného, ktorý je podľa hmotného práva skutočne povinný mu plniť ním uplatňovaný nárok a zároveň aby uviedol žalobný petit (žalobný návrh), ktorý bude jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, a bude z neho jednoznačne zrejmé, čoho sa podanou žalobou domáha (t. j. či žiada vyplatenie sumy, zablokovanie účtov alebo zadržanie tovaru). V odôvodnení uznesenia súd podrobne uviedol a vysvetlil, prečo je to potrebné a prečo bez doplnenia podania nemožno pokračovať v konaní. Zároveň súd žalobcu poučil o možnostiach zastúpenia a právnej pomoci, ako aj o tom, že ak v uvedenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, súd v zmysle § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku jeho podanie odmietne. 4. Dňa 17.07.2026 doručil žalobca súdu podanie označené ako „Doplnenie“, v ktorom okrem iného uviedol, že súdu nebráni nič v tom, aby okamžite vydal príkazy na vrátenie peňazí z účtov na základe bezdôvodného obohatenia alebo aby si vyžiadal bližšie údaje od polície, ktorá by mala okamžite konať, no zatiaľ nič sa nedeje. Vzhľadom k tomu, opätovne vyzýval na vrátenie peňazí z účtov pre neodôvodnené obohatenie, pretože sa nemôže dostať k informáciám o týchto účtoch a súd má povinnosť konať tak, aby predišiel vzniku škody, ohrozeniu práv alebo prieťahom v konaní.
5. Podľa § 129 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 6. Podľa § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 7. Súd má za to, že ani po oprave podania, resp. po doplnení žaloby zo dňa 17.07.2026 nie je možné v konaní pokračovať, pretože predmetné doplnenie obsahuje rovnaké skutkové tvrdenia ako samotná žaloba. Podanie žalobcu doručené súdu v predloženej podobe (a ani po doplnení) je neúplné a nezrozumiteľné, teda nespĺňa zákonom predpísané náležitosti žaloby a súdu z neho nie je zrejmé aké právne následky má spôsobiť, keďže ako celok pôsobí zmätočne, nezrozumiteľne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie namiesto toho, aby z neho bolo jasne a nepochybne zrejmé, čo a na základe čoho sa ním žiada, a preto ho nemožno akceptovať ako riadnu žalobu spôsobilú meritórneho prejednania. 8. Civilné súdne konanie sporové je dôsledne ovládané tzv. prejednacím princípom. Strany nesú zodpovednosť za vedenie a výsledok sporu v tom zmysle, že sú povinné substancovať svoje skutkové tvrdenia, pričom ďalšou charakteristickou zásadou civilného sporového konania je koncentračný princíp, čo znamená, že určité úkony strán musia byť koncentrované do určitého procesného štádia pod hrozbou procesnej preklúzie, teda nemožnosti dané procesné právo uplatniť neskôr. Z ustanovenia § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku pritom jasne vyplýva, že v sporovom kontradiktórnom konaní súd musí trvať na tom, aby všetky základné nevyhnutné náležitosti riadnej žaloby boli bezpodmienečne splnené skôr, ako ju doručí druhej sporovej strane. Neskoršie konanie (procesné štádium) v podobe možnosti uvádzania ďalších skutočností a označovania ďalších dôkazov žalobcom (v rámci postupu podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku či priamo na pojednávaní podľa § 181 ods. 1 a 4 Civilného sporového poriadku) už nemá a nesmie slúžiť na odstraňovanie zrejmých, závažných procesných vád žaloby, ale len na obhájenie jej vecnej dôvodnosti a opodstatnenosti. V danom štádiu sa už ďalšími tvrdeniami žalobcu nemajú odstraňovať vady žaloby v tom zmysle, aby súd a žalovaná strana až vtedy zisťovali, čo a prečo vlastne žalobca žiada, ale má sa už len žalobcom uniesť (alebo neuniesť) bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k nároku, ktorý bol (bezpodmienečne musí byť) vymedzený, riadne individualizovaný a odôvodnený už v žalobe. „Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv.“dominus litis“ (bližšie pozri Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 478). Platí totiž dispozičný princíp, v zmysle ktorého je súd viazaný žalobou, preto nesmie priznať žalobcovi niečo iné ako požaduje, ale ani priznať mu síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu (z iného skutku) než ktorý bol predmetom konania (Najvyšší súd ČR sp. zn. 33Cdo 3311/2009). V zásade tak platí, že žaloba má mať všetky zákonom vyžadované náležitosti už v čase jej doručenia na súd. 9. Keďže podanou žalobou zo dňa 03.05.2026, jej doplnením zo dňa 26.05.2026 a napokon jej doplnením zo dňa 17.07.2026, žiada žalobca okrem iného aj vydanie bezdôvodného obohatenia, súd mu v rámci odstránenia vád podanej žaloby uložil povinnosť predovšetkým správne označiť osobu žalovaného v zmysle ustanovení § 133 a § 134 Civilného sporového poriadku, teda správne označiť konkrétny subjekt, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, t. j. komu boli reálne finančné prostriedky zaplatené alebo kto finančné prostriedky skutočne prijal. 10. Žalobca síce označil ako druhú sporovú stranu – žalovaného spoločnosť BYD Europe, Holandské kráľovstvo, Schiedam 256, 3125 BK, avšak takéto označenie nevyplýva z predložených listinných dôkazov, keďže práve na základe nich je zrejmé, že žalobca predmetné finančné prostriedky neposlal tejto spoločnosti, ale súkromným osobám E. E. a F. G., pričom súd nie je povinný zisťovať za žalobcu koho by mal žalovať alebo poskytovať mu súčinnosť pri zisťovaní správneho označenia druhej sporovej strany. Žalobca nesie procesnú zodpovednosť za to, aby správne označil osobu žalovaného a zároveň, aby žaloval subjekt, ktorý je podľa hmotného práva skutočne povinný mu plniť ním uplatňovaný nárok.
11. Zároveň je na to, aby išlo o riadnu žalobu spôsobilú meritórneho prejednania potrebné, aby obsahovala riadny žalobný návrh, resp. petit, ako aj jeho odôvodnenie v rozsahu dostatočnom na to, aby bolo možné aktuálne, či v budúcnosti napr. posúdiť existenciu, či neexistenciu prekážok konania. Petit tak musí byť jasný, zrozumiteľný, presne formulovaný a spravidla by sa ním mal uplatňovať len jeden nárok, ktorý vyplýva z jedného skutkového stavu. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť petitu, ktorý nekorešponduje so zvyškom návrhu, najmä s jeho odôvodnením, spravidla zakladá prvotnú nemožnosť súdu pokračovať v konaní, kým sa tento návrh neopraví alebo nedoplní. Za žalobný návrh však nie je možné považovať len samotný petit, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, ktoré spolu s petitom vymedzuje predmet žaloby. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné, aby žalobca vyjadril svoj nárok presne tak, aby bola splnená požiadavka vykonateľnosti rozsudku, teda aby uviedol zrozumiteľný žalobný návrh, resp. výrok navrhovaného rozsudku tak, aby bol presný, určitý a vykonateľný, aby nebol vnútorne rozporný a aby z neho bolo jednoznačne zrejmé, čoho sa podanou žalobou domáha, teda či žiada vyplatenie sumy (ak áno tak akej a od koho), zablokovanie účtov (ak áno tak akých účtov – IBAN a na koho meno) alebo zadržanie tovaru (ak áno, tak akého a voči komu). Žalobca však ani túto vadu žaloby v lehote určenej súdom neodstránil, keďže zotrval na tom, že žiada vyplatenie sumy bez uvedenia akej a od koho; zablokovanie účtov, bez uvedenia akých účtov, na koho meno, číslo IBAN; zadržanie tovaru, bez uvedenia akého a voči komu. 12. Pre úplnosť súd opätovne uvádza, že žalobcu nemôže poučovať, akým spôsobom by mal formulovať žalobný návrh, aby bol v konaní úspešný a nemôže poskytovať ani poučenie o hmotnom práve. Civilné súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia, v zmysle ktorej súd pozná právo, a preto žalobca nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, keďže právne kvalifikácia je vecou súdu, no na to, aby súd uplatnený nárok právne kvalifikoval, musí žalobca uviesť rozhodujúce skutočnosti. 13. S ohľadom na vyššie uvedené tak možno ustáliť, že predmet sporu je vymedzený pomocou dvoch znakov, a to požadovaných účinkov súdneho rozhodnutia vyjadrených žalobným petitom a skutkového základu, preto na to, aby bolo zrejmé, čo je predmetom sporu musia byť kumulatívne splnené oba tieto znaky. Nestačí teda ak podanie obsahuje len petit, ktorý síce sám osebe bude perfektný, vykonateľný, určitý a zrozumiteľný, avšak bude k nemu absentovať opísanie rozhodujúcich skutočností, tak isto ako nestačí uviesť len rozhodujúce skutočnosti, ak k nim chýba petit, ktorý by z nich logicky vyplýval. 14. Zhrnúc vyššie uvedené, je súd toho názoru, že podanie žalobcu ani po jeho doplnení nespĺňa ani jeden z vyššie uvedených znakov, keďže žalobca nesprávne identifikoval druhú sporovú stranu, neopísal zrozumiteľne a určito okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, neuviedol jednoznačné a konkrétne tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku tak, aby súd mohol bez pochybností zistiť čoho a z akého dôvodu sa žalobca domáha, posúdiť procesné podmienky a aby mohol opísané skutočnosti a nároky podradiť pod konkrétnu hmotnoprávnu normu, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností žalobcom malo byť jasné a zrozumiteľné tak, aby skutkový obsah žaloby bol premietnutý do žalobného návrhu (žalobného petitu) a bol s ním vo vzájomnom logickom prepojení. Ide tak o také nedostatky, bez odstránenia ktorých nemožno v konaní pokračovať, nakoľko uvedené neumožňuje súdu ani len realizovať úkony v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže v podanej žalobe nie je ani správne identifikovaná druhá sporová strana – osoba, resp. osoby žalovaných. 15. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoje podanie napriek výzve súdu uznesením č. k. 25C/38/2026 - 33 zo dňa 26.06.2026 nedoplnil tak, aby malo zákonom požadované náležitosti a aby bolo možné o ňom v konaní pokračovať, súdu neostávalo nič iné, než v súlade s ust. § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku toto podanie žalobcu odmietnuť. Súd nie je orgánom moci zákonodarnej ale súdnej, netvorí zákon, jeho princípy a medze jeho výkladu, len ho aplikuje. Ak by súd pokračoval v konaní o takom neúplnom a nezrozumiteľnom podaní, konal by nielen v rozpore so zákonom stanovenými náležitosťami žaloby a zavedenými princípmi civilného sporového koncentrovaného a kontradiktórneho konania, ale aj v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu, lebo by uprel žalovaným ich procesné práva, keďže by im znemožnil riadne sa brániť voči uplatnenému nároku, uvádzať skutočnosti a označiť dôkazy na svoju obranu. 16. Odmietnutie podania nebráni žalobcovi podať novú, riadnu žalobu so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami. Odmietnutie podania nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci, preto žalobca môže podať kvalifikovanú žalobu opätovne.
17. Súd žalobcu opätovne poučuje, že má právo dať sa zastúpiť advokátom, či obrátiť sa na advokáta za účelom kvalifikovanej právnej pomoci pri spísaní žaloby so všetkými zákonom predpísanými náležitosťami. Ak má za to, že si advokáta nemôže dovoliť, môže sa so žiadosťou o ustanovenie advokáta, ako aj o právnu pomoc a ochranu práv obrátiť priamo na príslušné Centrum právnej pomoci. V tom prípade o tejto skutočnosti informuje súd a následne súdu zašle rozhodnutie Centra právnej pomoci o pridelení advokáta. 18. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 21. Podľa článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 22. Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu pre rozhodovanie o trovách konania v prípade, ak sa podanie odmieta, no nakoľko v tomto prípade vzniká obdobná situácia ako pri zastavení konania, pretože vo veci sa meritórne nekoná, rozhodol súd o náhrade trov konania podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pre odmietnutie podania žalobcovi náhradu trov konania priznať nemožno a žalovanému doposiaľ žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, pretože v podanej žalobe ani nebol riadne označený. Z uvedeného dôvodu súd aplikáciou procesnej ekonómie stanovenej v článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.