Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 24P/112/2026 8726202435 17. 07. 2026 JUDr. Dušan Miškovčík ECLI:SK:OSPP:2026:8726202435.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 24P/112/2026 Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, 2/ C. B., nar. XX. XX. XXXX, obe trvale bytom D. XX/XX, XXX XX E., obe toho času bytom ako navrhovateľka, obe zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov - matky: F. B., nar. XX. XX. XXXX, D. XX/ XX, XXX XX E., toho času bytom XXX XX G. X a otca: nebohý H. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, o návrhu navrhovateľky: C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. J. XXX/XX, XXX XX K., na zverenie maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti, takto sudca rozhodol: 24P/112/2026 I. Maloleté deti A. B., nar. XX. XX. XXXX a C. B., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti príbuznej C. D., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia a má právo zastupovať maloleté a spravovať ich majetok iba v bežných veciach. II. Matka F. B., nar. XX. XX. XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých A. B., nar. XX. XX. XXXX a C. B., nar. XX. XX. XXXX, na každé dieťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené podľa osobitného predpisu, a to vždy mesačne vopred do 15. dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, počnúc mesiacom, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok. III. Vo vzťahu k maloletým A. B., nar. XX. XX. XXXX a C. B., nar. XX. XX. XXXX zruš u j e neodkladné opatrenie Okresného súdu Poprad nariadené uznesením zo dňa 09. 03. 2026, číslo konania 24P/43/2026 – 24. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 24P/112/2026
1. Návrhom podaným na súde 15. 06. 2026 sa navrhovateľka - teta maloletých (ďalej len „navrhovateľka“) domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloleté deti do jej náhradnej osobnej starostlivosti (ďalej len „NOS“). 2. Návrh odôvodnila tým, že sa o maloleté deti stará od nariadenia neodkladného opatrenia sp. zn.: 24P/43/2026 - 24 z 09. 03. 2026 (ďalej len „neodkladné opatrenie sp. zn.: 24P/43/2026 – 24“), ktorým súd nariadil odovzdanie maloletých detí do jej dočasnej starostlivosti. Navrhovateľka zabezpečuje maloletým deťom ich potreby, vytvára im stabilné výchovné prostredie. Maloleté deti sú v starostlivosti navrhovateľky adaptované, k navrhovateľke si vytvorili citovú väzbu. 3. Vo veci zverenia maloletých detí do NOS súd rozhodol na pojednávaní dňa 17. 07. 2026 za prítomnosti matky a procesného opatrovníka. Navrhovateľka sa na pojednávanie nedostavila, svoju neprítomnosť ospravedlnila, nežiadala o odročenie pojednávania. Každé konanie súdu týkajúce sa maloletých musí byť predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. V záujme maloletých nepochybne bolo, aby súd rozhodol vo veci čo najrýchlejšie. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky. 4. Na pojednávaní sa súd oboznámil s prednesom zúčastnených osôb a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, najmä návrhom, lustráciou maloletých detí v Registri obyvateľov, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „ÚPSVaR“) z 15. 07. 2026, lustráciou navrhovateľky v Registri obyvateľov, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (ďalej len „evidencia priestupkov“), ako aj lustráciou matky v Sociálnej poisťovni. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutočný stav veci. 5. Vychádzajúc z lustrácie v Registri obyvateľov maloletá A., nar. XX. XX. XXXX a maloletá C., nar. XX. XX. XXXX, sa narodili matke F. B., nar. XX. XX. XXXX a otcovi H. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. 6. Neodkladným opatrením sp. zn.: 24P/43/2026 - 24 súd nariadil odovzdanie maloletých detí do dočasnej starostlivosti navrhovateľky. 7. Súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko mal za osvedčené, že matka v čase nariadenia neodkladného opatrenia nadmerne požívala alkoholické nápoje a zanedbávala starostlivosť o maloleté deti. Matka si odmietala priznať problémy s alkoholom. Nemala záujem aktívne sa podieľať na zlepšení podmienok a vytvorení prostredia vhodného na výchovu maloletých detí. Dlhodobo odmietala spoluprácu s ÚPSVaR, s mestom Spišská Belá, ako aj pomoc od Centra pre deti a rodiny Spišská Belá. 8. Zo správy ÚPSVaR z 15. 07. 2026 o šetrení v domácnosti navrhovateľky vyplýva, že maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, jej manželom a ich dvoma maloletými deťmi. Rodina sa v obci K. zdržiava od novembra 2025. Navrhovateľka je zamestnaná ako operátorka vo firme Mubea Kežmarok. Manžel navrhovateľky pracuje ako skladník vo firme Kaufland Kežmarok. Rodina má zabezpečený pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti. Navrhovateľka s manželom zabezpečuje riadnu starostlivosť aj o svoje vlastné deti. Dcéra L. ukončila základnú školu a od septembra 2026 bude pokračovať v štúdiu na súkromnej strednej škole v Poprade. J. G. od septembra 2026 nastupuje do siedmeho ročníka základnej školy v Spišskej Belej. Zo strany obce K. bolo uvedené, že vzhľadom na krátku dobu pobytu rodiny v obci nie je možné objektívne posúdiť dlhodobejšiu povesť rodiny, ani jej zapájanie sa do života obce. Obec zároveň nemá vedomosť o tom, že by sa navrhovateľka alebo jej manžel dopustili priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. V rámci preverovania rodinných pomerov boli zisťované aj pomery matky maloletých detí. Na základe vykonaného šetrenia a dostupných informácií neboli zistené podmienky na strane matky, ktoré by v súčasnosti umožňovali zabezpečenie každodennej osobnej starostlivosti o maloleté deti v potrebnom rozsahu. Pri posudzovaní situácie maloletých detí bolo prihliadané najmä na zachovanie stability ich výchovného prostredia, zabezpečenie pocitu bezpečia. Navrhovateľka prejavuje záujem zabezpečovať maloletým deťom riadnu starostlivosť, výchovu, dohľad nad ich školskými povinnosťami, zdravotnú starostlivosť a vytvoriť im vhodné rodinné prostredie. Na základe vykonaného sociálneho šetrenia, preverenia rodinných, bytových a sociálnych pomerov navrhovateľky a zadovážených podkladov neboli zistené skutočnosti, ktoré by bránili výkonu NOS zo strany navrhovateľky. V závere správy ÚPSVaR skonštatoval, že v domácnosti navrhovateľky sú vytvorené primerané podmienky na zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o maloleté deti.
Navrhovateľka má vytvorené vhodné materiálne, sociálne a osobné predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti a poskytovanie stabilného rodinného prostredia. 9. Vychádzajúc z lustrácie navrhovateľky v Registri obyvateľov navrhovateľka je príbuznou maloletých detí, sestrou nebohého otca, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. 10. Z lustrácie navrhovateľky v evidencii priestupkov vyplýva, že navrhovateľka nemá záznam v tejto evidencii. 11.Vychádzajúc z lustrácie matky v Sociálnej poisťovni matka je toho času nezamestnaná, poberá vdovský dôchodok v úhrnnej výške 184,50 eur. 12. Na pojednávaní matka súhlasila s návrhom. Uviedla, že nemá vytvorené podmienky na poskytovanie riadnej starostlivosti o maloleté deti. Toho času nemá vlastné bývanie, býva na adrese G. X. Je nezamestnaná, prácu si hľadá. S maloletými deťmi je v telefonickom kontakte. 13. Procesný opatrovník súhlasil s návrhom, nakoľko u matky neboli zistené podmienky na zabezpečovanie každodennej riadnej starostlivosti o maloleté deti. Naproti tomu navrhovateľka má vytvorené vhodné rodinné, bytové a sociálne podmienky na zabezpečovanie tejto starostlivosti. 14. Podľa článku 5 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 15. Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 16. Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. 17. Podľa § 44 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a/ zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, b/ pestúnska starostlivosť, c/ ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej osobnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. 18. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. 19. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. 20. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. 21. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. 22. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. 23. Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. 24. V prejednávanej veci sa súd zaoberal dôvodnosťou návrhu, a teda či sú splnené podmienky na zverenie maloletých detí do NOS navrhovateľky. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že tieto podmienky sú naplnené. Súd konštatuje, že navrhovateľka je príbuznou maloletých detí - ich tetou, ktorá sa o maloleté deti stará od nariadenia neodkladného opatrenia sp. zn.: 24P/43/2026 – 24, nakoľko matka nezabezpečovala maloletým deťom riadnu starostlivosť. Navrhovateľka má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, má osobné predpoklady zdravotné, osobnostné, morálne a spôsobom svojho života zaručuje, že NOS bude vykonávať v záujme maloletých detí. Navrhovateľka nemá záznam v evidencii priestupkov. Navrhovateľka má dostatočné bytové a materiálne zázemie bližšie opísané v bode 8 tohto odôvodnenia, ktoré jej umožňuje postarať sa o maloleté deti. Starostlivosť o maloletých zabezpečuje tiež za pomoci svojho manžela. Naproti tomu matka nemá toho času vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti. Matka nemá zabezpečené stabilné bývanie, ani stabilný príjem z pracovnej činnosti. Vzhľadom
na vykonané dokazovanie, súd konštatuje, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby starostlivosť o ne naďalej zabezpečovala navrhovateľka. Súd nadôvažok konštatuje, že NOS má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Je preto v záujme maloletých detí naďalej vyrastať v prostredí biologickej rodiny, kde im navrhovateľka spolu s manželom poskytuje náležitú starostlivosť, bezpečné a stabilné prostredie. Zverením maloletých detí prechádza na navrhovateľku právo a povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých. Právo zastupovať maloletých a spravovať ich majetok má navrhovateľka iba v bežných veciach. 25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že zveril maloleté deti do NOS navrhovateľky, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia a má právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok iba v bežných veciach (výrok I.). 26. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 31. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. 32. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a vzniká momentom narodenia dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 33. Aj keď boli maloleté deti zverené do NOS, vyživovacia povinnosť ich matky nezaniká. Súd pri určovaní výšky výživného pri matke maloletých detí vychádzal z toho, že matka je toho času nezamestnaná, nemá stabilný príjem z pracovnej činnosti. Matka poberá vdovský dôchodok v úhrnnej výške XXX,XX eur. U matky súd určil vyživovaciu povinnosť primerane k jej majetkovým pomerom. Vzhľadom k uvedenému súd zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí, na každé dieťa mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, na účet ÚPSVaR (výrok II.). 34. Podľa § 367 ods. 7 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v účinnom znení (ďalej len „CMP“) súd zruší neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 35. Neodkladným opatrením sp. zn: 24P/43/2026 - 24, súd nariadil odovzdanie maloletých detí do dočasnej starostlivosti navrhovateľky. Keďže súd rozhodol vo veci samej a toho času odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením sp. zn.: 24P/43/2026 - 24 z 09. 03. 2026 (výrok III.).
36. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd na návrh. 38. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 39. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.), nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. sudca Poučenie: 24P/112/2026 Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie matka maloletých detí a procesný opatrovník maloletých detí, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali. Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie navrhovateľka v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.