Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rimavská Sobota 13Er/162/2008 6908211698 29. 10. 2024 JUDr. Martina Koreňová ECLI:SK:OSRS:2024:6908211698.2
Rozhodnutie Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX proti povinnému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. C. XX o vymoženie 657,24 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Svätoplukova 36, Rimavská Sobota 979 01 o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: Exekúciu z a s t a v u j e. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie vo výške 49,93 eur. Okresný súd Rimavská Sobota j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Cirbesovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 49,93 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Oprávnený požiadal súdneho exekútora o vymoženie sumy 657,24 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie. 2.Súdny exekútor podal na súd návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd (z obsahu predloženého ex. spisu) zistil, že majetok povinného nestačí ani na úradu trov exekúcie, o čom svedčia aj lustrácie v príslušných registroch. 3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“). 4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. -2-
13Er/162/2008
5. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 6.Vo vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h/ je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s
právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. 7. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. 8. Súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na podporu tohto záveru súd navyše vykonal aj aktuálnu lustráciu v databáze Sociálnej poisťovni a majetku cez ústredný portál katastrálneho úradu. Výsledky obidvoch šetrení potvrdili záver, ktorý uviedol súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekučného konania. 9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 10. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 11.Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
-3-
13Er/162/2008
9.Súdny exekútor si vyčíslil odmenu pri zastavení exekúcie sumou 77,67 eur s DPH, ktorú špecifikoval nasledovne: 1. odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.........................................................................33,19 eur, 2.hotové výdavky podľa § 22 ods. 1 vyhlášky......(poštovné a poplatky)....................26,54 eur, 4. hotové výdavky podľa § 22 ods. 1 vyhlášky......(tlač, kopírovanie)........................... 5,- eur, + DPH 20 % Celkom spolu ...............................................................................................................77,67 eur. 9. Súdny exekútor si vyúčtoval minimálnu odmenu v súlade s citovaným § 14 vyhlášky, na základe čoho mu súd priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v uplatnenej výške 33,19 eur.
10. Súd poukazuje na to, že preukázaním vynaloženia hotových výdavkov na „poštovné“ je predloženie rozpisu, kedy, komu a čo bolo posielané so špecifikovaním ceny zásielky. Vzhľadom na to, že súdny exekútor uvedeným spôsobom nešpecifikoval hotové výdavky, súd mu priznal „poštovné“ len za tie zásielky, ktorých doručovanie považoval za preukázané vychádzajúc z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 482/08 priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 6,80 Eur bez DPH, a to za poštovné - upovedomenie o začatí exekúcie – oprávnený a povinný doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením vo výške 2x1,70 Eur, poštovné – žiadosť o súčinnosť vo výške 1,70 eur, poštovné - výzva pre povinného doručovaná dňa 1.7.2010 vo výške 1,70 eur a poplatok za lustrácie vo výške 1,62 Eur bez DPH. Zvyšné uplatnené hotové výdavky súd nepovažoval za preukázané z dôvodu, že v exekučnom spise sa nenachádzajú doklady preukazujúce ich vynaloženie. 11. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za výdavky uplatnené za overenie poverenia, pretože vznik ani výška takýchto výdavkov nebola v spise súdneho exekútora preukázaná, súdny exekútor nepredložil doklady preukazujúce vznik takýchto výdavkov a preto súd považuje tieto hotové výdavky a ich výšku za nepreskúmateľnú. 12. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za kopírovanie a tlač listín vo výške 5,- Eur. Kopírovanie a ostatné výdavky majú administratívnu povahu a preto nemôžu svojim charakterom tvoriť hotové výdavky, za ktoré by exekútorovi prináležala náhrada. Súd tento výklad prijal v prvom rade preto, že samotné ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky demonštratívnym výpočtom uvádza, aký charakter majú mať hotové výdavky exekútora, t.j. cestovné náhrady, ktoré exekútor musí uhradiť externým (cudzím)subjektom (znalec, telekomunikačné služby, poplatky orgánom štátnej správy a samosprávy, poštovej službe), príp. len ich časť ako napr. pohonné hmoty (cestovné). Okrem uvedeného je potrebné uviesť, že súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na výkon exekučných titulov (§2Exekučného poriadku), ktorej výkon je zároveň svojim spôsobom (za splnenia zákonných predpokladov podľa Exekučného poriadku) slobodným povolaním. Ak by súd priznal výdavky za kancelárske náklady(kopírovanie, tlač), exekútor by ako predstaviteľ slobodného povolania neznášal ani minimálnu časť nákladov na svoj výkon exekučnej činnosti. Súd preto zastáva názor, že takéto náklady si musí exekútor znášať sám z
-4-
13Er/162/2008
priznanej odmeny. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši aj stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. Apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. 13. Súdny exekútor si uplatnil aj 20 % DPH z priznaných trov exekúcie. Súdny exekútor preukázal súdu, že je platiteľom DPH a tak mu súd priznal uplatnenú sumu zodpovedajúcu 20 % DPH z odmeny. 14. Súd teda rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spolu v celkovej výške 49,93 € s DPH.
15. Zo súdneho exekučného spisu má súd za preukázané, že súdnemu exekútorovi nebol poskytnutý preddavok na trovy exekúcie, preto exekučný súd rozhodol, že štát, v zastúpení okresného súdu, je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spolu v celkovej výške 49,93 € s DPH. Poučenie: Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s. p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Proti výroku náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.