Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rimavská Sobota 3Csp/13/2024 6924200765 30. 10. 2024 JUDr. Lívia Mikulášová ECLI:SK:OSRS:2024:6924200765.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 3Csp/13/2024 Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Líviou Mikulášovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, v konaní o zaplatenie 1.027,02 eur s prísl., takto rozhodol: 3Csp/13/2024 I. Žaloba sa zamieta. II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania. odôvodnenie: 3Csp/13/2024
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.02.2024 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.027,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.027,02 eur od 17.10.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (postupca) uzatvoril so žalovaným dňa 24.01.2017 Zmluvu č. 8018114985, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 16.10.2023 medzi postupcom Tatra banka, a.s., a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný aj napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca dňa 06.08.2021 vypovedal zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1.027,02 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.027,02 eur, z riadneho úroku vo výške 0,00 eur, z úroku z omeškania vo výške 0,00 eur, poplatkov vo výške 0,00 eur a z poistenia splátok vo výške 0,00 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 1.027,02 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.027,02 eur. 3. V žalobe žalobca označil nasledovné listinné dôkazy: zmluva o postúpení súboru pohľadávok vrátanej jej prílohy, základnú zmluvu o poskytovaní produktov a služieb a žiadosť o poskytnutie Raiffeisen pôžičky (spotrebiteľský úver), žiadosť o otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytnutie rezervy (spotrebiteľský úver) zo dňa 07.08.2017, výpoveď zmluvy o rezerve a posledná výzva na zaplatenie, podací hárok, posledná výzva na zaplatenie, platobnú históriu, pokus o zmier, oznámenie o postúpení pohľadávky. 4. Na výzvu súdu žalobca uviedol vo vyjadrení zo dňa 12.04.2024 ďalšie skutkové tvrdenia, keď uviedol, že žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 07.08.2017 s E. F., G. , odštepný závod Raiffeisen banka ako veriteľom Zmluvu o otvorení a vedení bežného účtu a poskytnutie rezervy (spotrebiteľský úver) (ďalej ako „zmluva“). Na základe zmluvy bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie (rezerva) vo výške 50,00 eur. Žalovaný sa do mínusovej hodnoty na účte dostal obratom zo dňa 25.01.2021, kedy realizoval výber z bankomatu v zahraničí vo výške 929,21 eur. Výsledný zostatok na účte po vykonaní tohto obratu predstavoval sumu 253,31 eur. Ďalej predložil súdu prehľad jednotlivých bankových operácií žalovaného od 25.01.2021 do 31.1.2022. Žalovaný z poskytnutého úverového rámca (opakovaným čerpaním a dopĺňaním úverového rámca platbami) vyčerpal sumu 5.158,92 eur, pričom išlo o výbery kartou, platby kartou, úhrady iných pohľadávok a pod. Žalovaný počas obdobia existencie povoleného prečerpania uhradil sumu 4.329,07 eur, ktorá bola v plnom rozsahu započítaná na istinu. Žalovanému boli zároveň počas existencie povoleného prečerpania vyúčtované poplatky za vedenie účtu v celkovej výške 49,50 eur a úroky v celkovej výške 147,67 eur. Pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny vo výške 829,85 eur, z poplatkov vo výške 49,50 eur a úrokov vo výške 147,67 eur. 5. Následne dňa 17.04.2024 žalobca súdu zaslal ďalšie skutkové tvrdenia, v ktorých uviedol, že súdu zasiela Podmienky zmeny poskytovania rezervy zo dňa 13.11.2018, podľa ktorých bola žalovanému navýšená a poskytnutá rezerva (povolené prečerpanie) vo výške 1.000 eur s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 19,90%. Ročná úroková sadzba bola uplatňovaná len na sumu čerpaných prostriedkov prevyšujúcich 50,00 eur. Čerpanie rezervy (povoleného prečerpania) do výšky 50,00 eur pôvodný veriteľ neúročil. 6. Súd vo veci dňa 22.04.2024 vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor. V odpore žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže táto nie je zo strany žalobcu preukázaná. Podľa názoru žalobcu, keďže žalobca nepreukázal pripísanie odplaty na účet postupcu, čo bolo podmienkou nadobudnutia účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, zmluva o postúpení pohľadávky nemohla nadobudnúť účinnosť, a tak nedošlo k postúpeniu pohľadávky, čo má za následok zároveň nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Ďalej namietal, že žalobcovi nebola doručená žiadna výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky, výpoveď zmluvy. Namietal aj výšku žalovanej sumy, ktorá nie je v podanej žalobe žiadnym spôsobom vyšpecifikovaná, konkrétne z čoho táto suma pozostáva, žiadnym spôsobom skutkovo nezdôvodnil. Argumentoval, že žalobca v podanej žalobe uviedol, že nárok žalobcu pozostáva len z istiny vo výške 1.027,02 eur, avšak až vo vyjadrení zo dňa 12.04.2024 uviedol, že táto suma pozostáva z istiny vo výške 829,85 eur, z poplatkov vo výške 49,50 eur a úrokov vo výške 147,67 eur. V tomto smere sa javia vyjadrenia žalobcu za rozporuplné. Žalobca nešpecifikoval ani poplatky vo výške 49,50 eur, rovnako neuviedol, ako dospel k sume 147,67 eur, ktoré predstavujú žalovaný úrok. Žalovaný uviedol, že žalobca v podanej žalobe uviedol, že vypovedal zmluvu o rezerve č. KTK0018018114985 výpoveďou zo dňa 06.08.2021, nie je zrejmé, pre ktorú splátku, resp. debetnú operáciu k tomu došlo, keď k tomu uvádza skutkové tvrdenie až vo vyjadrení zo dňa 12.04.2024, že to malo byť kvôli debetnej operácii zo dňa 25.01.2021 vo výške 929,21 eur, avšak to nie je vôbec uvedené v podanej výpovedi. Taktiež nie je zrejmé, prečo vypovedal zmluvu až dňa 06.08.2021, keď sa žalovaný mal dostať do uvedeného debetu už dňa 25.01.2021. Je otázne, či vôbec mohlo dôjsť k výpovedi zmluvy, ak žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.04.2024 uvádza, že po vykonaní tejto debetnej operácie vo výške 929,21 eur zo dňa 25.01.2021 ostal výsledný zostatok na účte vo výške 253,31 eur, keď na druhej strane žalobca v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 16.04.2024 uvádza, že žalovanému bola navýšená a poskytnutá rezerva, povolené prečerpanie až vo výšky 1.000 eur, teda bol v povolenom limite
prečerpania. Žalobca považuje poskytnutý úver v podobe povoleného prečerpania za bezúročný a bez poplatkov. Navrhol, aby si súd vyžiadal prehľad bankových operácií na predmetnom bankovom účte priamo od žalobcu za celé obdobie trvania zmluvného vzťahu, t. j. už od dátumu 07.08.2017, kedy by bol sumár kreditných a debetných bankových operácií na tomto účte hodnoverný so zohľadnením, či došlo k preplateniu tzv. istiny úveru, alebo naopak nie. Aj keby sme vzali do úvahy prehľad bankových operácií na bankovom účte žalovaného za obdobie od 02.01.2020 do 19.10.2023 tak z toho prehľadu vyplýva, súčet všetkých kreditných operácií 19.544,60 eur a súčet všetkých debetných operácií 18.527,47 eur. Z uvedeného vyplýva podľa názoru žalovaného, že žalovaný ešte preplatil úver o sumu 1.017,13 eur. Ďalej namietal, že zmluva o otvorení a vedenie bežného účtu a poskytnutie rezervy zo dňa 07.08.2017 sú zmluvami formulárovými, ktorých obsah žalovaný nemohol meniť, mohol ich len ako celok odmietnuť alebo prijať. Žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k tomu, či žalovanému bola riadne doručená výzva podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.., taktiež v podanej žalobe chýbajú skutkové tvrdenia a označenie dôkazu o tom, že by oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené alebo aspoň odoslané. Namietal aj chýbajúce skutkové tvrdenia o tom, že pred poskytnutím úveru právny predchodca žalobcu konal s odbornou starostlivosťou a skúmal schopnosť žalovaného spotrebiteľský úver splácať, taktiež popieral, že by zmluva o povolenom prečerpaní mala všetky povinné náležitosti zmluvy, ktoré vyžaduje zákon § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 7. Žalobca vo svojej replike uviedol, že zmluva o rezerve spĺňa všetky náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Predmetom konania je nárok z úveru – povoleného prečerpania, ktoré bolo v zmysle čl. 8.1 Zmluvy dohodnuté na dobu neurčitú. Ide teda o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícií celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícií celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať k dispozícií tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorý sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. V konkrétnom prípade bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Listinu zo dňa 06.08.2023 je preto potrebné považovať za výzvu na splnenie dlhu podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Táto výpoveď bola doručená dňa 11.08.2021, je teda zrejmé, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo 12.10.2021, po uplynutí výpovednej doby. Žaloba poukazuje na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to výpoveďou zo dňa 06.08.2023. Poprel tvrdenia žalovaného, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované v ustanovení § 10 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o požiadavku žalovaného na predloženie výpisu z účtu aj za predchádzajúce obdobie, nepovažuje ju za relevantnú pre výsledok konania. Predmetom konania je úver vo forme povoleného prečerpania, ktorý bol poskytnutý od 25.01.2021. Predchádzajúce operácie na bežnom účte nie sú predmetom tohto konania, keďže okamihom keď sa žalovaný dostal na účte do plusových hodnôt došlo k splateniu povoleného prečerpania, teda jeho zániku. Pokiaľ ide o skúmanie bonity žalovaného uviedol, že z úverového registra mal veriteľ informáciu o úverových záväzkoch s mesačnými splátkami vo výške 91,00 eur. Nový úver bol poskytnutý v sume 50,00 eur, preto veriteľ bral do úvahy ako mesačnú splátku sumu 2,50 eur, teda 5% z poskytnutého úverového rámca. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa boli vo výške 93,50 eur. Veriteľ počítal s mesačným čistým príjmom vo výške 426 eur, o ktorom získal informáciu z externých zdrojov – dopytu do Sociálnej poisťovne. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa a jedného dieťaťa v sume 290,54 eur. Výška výdavkov teda neprekročila sumu príjmov a schopnosť splácať poskytnutý úver. 8. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že žiada neprihliadať na vyjadrenie žalobcu (repliku) doručenú súdu dňa 23.08.2024, keďže bola preukázateľne doručená súdu po uplynutí 10 dní od doručenia z hľadiska sudcovskej koncentrácie konania a práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Naďalej trvá na svojom návrhu na vykonanie dôkazu, a to predloženie celého výpisu z účtu, a to aj za predchádzajúce obdobie pred dátumom 25.01.2021, pretože pre posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má rozhodujúci význam celá história splácania úveru, a na toto nemá vplyv ani tvrdenie žalobcu, že akonáhle sa dostal žalovaný na účte do plusových hodnôt, došlo k splateniu povoleného prečerpania. Pokiaľ ide o posúdenie bonity žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo v prípade žalovaného nebolo zohľadnené navyše aj zvýšenie o 40% rozdielu medzi celkovou výškou príjmu spotrebiteľa a životným minimom ( § 2 Opatrenia NBS č. 10/2017). Žalovanému nie je
zrejmé, prečo pre úver, ktorý je predmetom konania s úverovým rámcom 50 eur, prečo veriteľ bral pri posudzovaní bonity žalovaného ako mesačnú splátku len sumu 2,50 eur, teda 5% poskytnutého úverového rámca, keď tento úverový rámec mohol dlžník prekročiť ak v rámci jedného mesiaca, kedy by bolo potrebné a nevyhnutné ako výdavok žalovaného započítať sumu 50,00 eur, a nie len sumu 2,50 eur. V takomto prípade súčtom súm 290,54 eur a 50 eur a 91 eur by sme dospeli k záveru, že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený poskytnúť žalovanému predmetný úver. Žalovanému nie je zrejmé, prečo žalobca počítal s jedným s výdavkov žalovaného len so sumou 91 eur ako jedného z úverových záväzkov žalovaného, keď zo „ Základnej zmluvy o poskytovaní produktov a služieb a žiadosti o poskytnutie Raiffeisen pôžičky (spotrebiteľský úver) zo dňa 24.01.2017 vyplýva, že žalovaný mal splácať mesačnú splátku úveru vo výške 130,56 eur, a nie sumu 91 eur. Na základe toho má za to, že žalovanému bol poskytnutý úver formou povoleného prečerpania na jeho bankovom účte nesprávnym posúdením jeho bonity. 9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom boli prítomné obe strany sporu prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach, uviedol, že žaloba je nedôvodná a žiada, aby súd žalobu zamietol v celom jej rozsahu a priznal im plnú náhradu trov konania. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Základnou zmluvou o poskytovaní produktov a služieb a žiadosť o poskytnutie Raiffeisen pôžičky (spotrebiteľský úver) zo dňa 24.01.2017, Žiadosťou o otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytnutie rezervy zo dňa 07.08.2017, výpoveďou zmluvy o rezerve a posledná výzva na zaplatenie zo dňa 06.08.2021, podací hárok č. EPH248185009, poslednou výzvou na zaplatenie zo dňa 30.12.2021, platobnou históriou, zmluvou o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 16.10.2023, prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok medzi Tatra banka a EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 16.10.2023, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2023, Podmienkami zmeny poskytovania rezervy (spotrebiteľský úver) zo dňa 13.11.2018 a zistil nasledovný skutkový stav veci. 10. Zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe vyplýva, že právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa 24.01.2017 uzavreli zmluvu č. 8018114985 titulom ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Keďže žalovaný neplnil pohľadávku riadne a včas, porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, a tak postupca dňa 06.08.2021 vypovedal zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 1.027,02 eur, ktorá pozostávala z riadneho úroku vo výške 0,00 eur, z úroku z omeškania vo výške 0,00 eur a poplatkov vo výške 0,00 eur a z poistenia splátok úveru vo výške 0,00 eur. Zo zmluvy pripojenej k žalobe uzavretej dňa 24.01.2017 vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný okrem základnej zmluvy o poskytovaní produktov a služieb uzavreli aj zmluvu o poskytovaní spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalovanému vo výške 6.000,- eur. 11. Na výzvu súdu žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.04.2024 uviedol, že žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 07.08.2017 s Tatra bankou, a.s. odštepný závod Raiffeisen banka ako veriteľom Zmluvu o otvorení a vedení bežného účtu a poskytnutie rezervy. Na základe zmluvy bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie (rezerva) vo výške 50,00 eur. Žalovaný sa do mínusovej hodnoty dostal obratom zo dňa 25.01.2021, kedy realizoval výber z bankomatu v zahraničí vo výške 929,21 eur. Výsledný zostatok na účte po vykonaní tohto obratu predstavoval sumu – 253,31 eur. Ďalej uviedol, aké následné operácie žalovaný realizoval od 25.01.2021 do 31.01.2022. Uviedol, že žalovaný z poskytnutého úverového rámca (opakovaným čerpaním a dopĺňaním úverového rámca platbami) vyčerpal sumu 5.158,92 eur, pričom išlo o výbery kartou, platby kartou, úhrady iných pohľadávok. Žalovaný počas obdobia existencie povoleného prečerpania uhradil sumu 4.329,07 eur, ktorá bola v plnom rozsahu započítaná na istinu. Žalovanému boli zároveň počas existencie povoleného prečerpania vyúčtované poplatky za vedenie účtu v celkovej výške 49,50 eur a úroky v celkovej výške 147,67 eur. Pohľadávka žalobcu vo výške 1.027,02 eur tak pozostáva z istiny vo výške 829,85 eur, z poplatkov vo výške 49,50 eur a úrokov vo výške 147,67 eur. 12. Ďalším vyjadrením zaslaným súdu dňa 17.04.2024 žalobca uviedol, že zasiela súdu Podmienky zmeny poskytovania rezervy zo dňa 13.11.2018, podľa ktorých bola žalovanému navýšená a poskytnutá rezerva (povolené prečerpanie) vo výške 1.000,- eur s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 19,90%. 13. Podľa § 139 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení ( ďalej len „CSP“) žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
14. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. 15. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. 16. Podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. 17. Podľa § 141 CSP ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2. 18. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 19. V predmetnom spore žalobca podaním doručeným súdu 12.04.2024 a následne 17.04.2024 podstatne doplnil a zmenil rozhodujúce skutočností tvrdené v žalobe. V žalobe uviedol, že dňa 24.01.2017 právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvorili Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorá bola pripojená k žalobe. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky, pričom pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 1.027,02 eur, ktorá pozostávala len z istiny neuhradeného úveru. V ďalších vyjadreniach dňa 12.04.2024 žalobca uviedol, že žalovaný ako dlžník a právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavreli dňa 07.08.2017 Zmluvu o otvorení a vedení bežného účtu a poskytnutie rezervy. Z predmetnej zmluvy, ktorá bola pripojená k žalobe vyplýva, že žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o bežnom účte a súčasne o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania (rezerva), výška rezervy bola stanovená do 50,00 eur. Žalovaný sa dostal do mínusovej hodnoty obratom zo dňa 25.01.2021, výsledný zostatok na účte po vykonaní obratu predstavoval sumu 253,31 eur. Súdu predložil prehľad operácií žalovaného. Z tohto prehľadu ako aj z tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovaná pohľadávka vo výške 1.027,02 eur predstavuje istinu vo výške 829,85 eur ( teda nie istinu vo výšku 1.027,02 eur, tak ako to tvrdil v žalobe) a poplatky vo výške 49,50 eur a úroky vo výške 147,67 eur, pričom ide o podstatné doplnenie skutkových tvrdení týkajúcich sa špecifikácie pohľadávky. Následne až dňa 17.04.2024 žalobca doručil súdu ďalšiu zmluvu „ Podmienky zmeny poskytovania rezervy (spotrebiteľský úver)“ , ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 13.11.2018. Predmetom tohto spotrebiteľského úveru bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania (rezerva), celková výška rezervy predstavovala sumu 1.000 eur pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 19,90%. Na podklade tejto zmluvy si žalobca uplatňoval v žalobe nárok na zaplatenie sumy 1.027, 02 eur, keď ako žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.08.2024 uvádza, že predmetom tohto konania je úver vo forme povoleného prečerpania, ktorý bol poskytnutý od 25.01.2021, pričom skutkové tvrdenia o uzavretí tejto zmluvy a poskytnutie rezervy v sume 1.000 eur v žalobe chýbajú, boli doplnené až 17.04.2024 a následne bola dňa 17.04.2024 pripojená k žalobe aj táto zmluva. Uvedené predstavuje podstatné doplnenie skutkových tvrdení v žalobe, o tom na akom právnom základe a z akého právneho vzťahu mala vzniknúť pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému a taktiež sa jedná o podstatnú zmenu skutkových tvrdení ohľadne špecifikácie pohľadávky. 20. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má povinnosť uviesť také podstatné skutkové tvrdenia už v žalobe, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku. Pokiaľ žalobca tvrdí v ďalších vyjadreniach nové skutočnosti na preukázanie svojho nároku, prípadne tieto skutočnosti podstatným spôsobom dopĺňa, mení, ide o zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP. Zmenou žaloby je napríklad, keď žalobca chce to isté plnenie, žalovaná suma zostane rovnaká, nedôjde ani k zmene žalobného návrhu, ale dôjde k zmene skutkového základu žaloby ( žalobca chce to isté plnenie, ale z inej zmluvy), čo je aj tento prípad. 21. Predmetná vec je spotrebiteľským sporom medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde uplatnený nárok predstavuje pohľadávku dodávateľa (pôvodne banky), ktorá pri uzatváraní zmlúv so žalovaným ako spotrebiteľom konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný v postavení spotrebiteľa nekonal v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej
činnosti ( § 52 ods. 3,4 zák. č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka účinného do 30.06.2024). Podľa § 296 CSP sa zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa. Preto súd zmenu žaloby, ktorú žalobca urobil podaním doručeným súdu dňa 12.04.2024, kde podstatne zmenil aj skutkové tvrdenia ohľadne špecifikácie pohľadávky a následne podaním zo dňa 17.04.2024 nepripustil a na zmenené a doplnené skutkové tvrdenia v týchto podaniach neprihliadol. O zmene žaloby nerozhodoval samostatným uznesením, nakoľko k zmene žaloby došlo pred jej doručením žalovanému ( § 141 CSP). 22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nezabezpečil a nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, a to predloženie a prečítanie prehľadu bankových operácií na predmetnom bankovom účte za celé obdobie trvania zmluvného vzťahu z dôvodu jeho nadbytočnosti a rovnako sa súd bližšie nezaoberal prostriedkami procesnej obrany žalovaného, keďže žalobu zamietol z dôvodu, že došlo zo strany žalobcu k zmene žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná. 23. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania od žalobcu, ktorý úspešný nebol, v plnom rozsahu. O výške trov žalovaného bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Poučenie: 3Csp/13/2024 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rimavská Sobota. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach. Pokiaľ strana sporu bude odvolanie podávať poštou alebo osobne do podateľne súdu, je vhodnejšie, aby ho doručila na Okresný súd Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, SNP 539/1, 050 01 Revúca. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.