Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 11Csp/42/2024 7824200745 20. 12. 2024 JUDr. Peter Dudič ECLI:SK:OSRV:2024:7824200745.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu Fio banka, a.s., so sídlom V Celnici 1028/10, 117 21 Praha 1, Česká republika, IČO: 61 858 374, proti žalovanému A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 11.159,89 Kč s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11.159,89 Kč spolu s úrokom vo výške 14,9 % ročne zo sumy 11.159,89 Kč od 01.04.2024 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 11.159,89 Kč od 01.04.2024 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Rožňava dňa 9.4.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 11.159,89 Kč spolu s úrokom vo výške 14,90 % ročne zo sumy 11.159,89 Kč od 1.4.2024 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 11.159,89 Kč od 1.4.2024 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že sporové strany uzavreli Zmluvu o úvere vo forme kontokorentného úveru dňa 31.5.2019, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 10.000 Kč k bežnému účtu. Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky. Pred poskytnutím úveru žalobca v súlade s ust. § 86 zák. č. 257/2016 Sb. posúdil úverovú schopnosť klienta tak, že vychádzal z údajov klienta v podanej žiadosti, a tieto následne overil. Žalovaný uviedol priemerný príjem 18.000 Kč, čo zodpovedalo jeho pohybom na účte vedený u žalobcu, bolo vychádzané z príjmu 15.784 Kč. Žalovaný uviedol, že iný úver nemá, čo si žalobca overil v registri BRKI. Podľa neho mal žalovaný 1 úver, pričom sa jednalo o predchádzajúci kontokorentný úver, ktorý poskytol žalobca žalovanému, avšak dohodou bol ukončený. Ďalej si žalobca overil, že voči žalovanému nie sú vedené konania o vymoženie pohľadávky tretích osôb. Nevyhnutné výdavky žalovaný uviedol vo výške 10.000 Kč, čo žalobca overil pohybmi na účte, pričom s ohľadom na výšku životného minima stanovil výdavky na 10.000 Kč. Z vykonaného šetrenia je zrejmé, že žalovaný mal k dispozícií voľné finančné prostriedky vo výške 5.784 Kč, čo je dostatok na splátku úveru 400 Kč mesačne. Žalobca ďalej podrobne popísal postup pri uzatváraní Zmluvy cez Internetbanking (IB) v súlade s OP. Zmluva umožňovala žalovanému čerpať finančné prostriedky do výšky úverového rámca 10.000 Kč a žalovaný sa zaviazal platiť banke úrok 18,90 % ročne. Žalobca poukázal na priloženú listinu – výpis z účtu, kde je podrobne rozpísané čerpanie a splácanie úveru. Žalobca zaslal žalovanému Výpoveď zo zmluvy zo dňa 10. 5.2023, na základe ktorej došlo k ukončeniu zmluvy ku dňu 31.5.2023, žalovaný si listinu neprevzal. Celkový dlh žalovaného k 31.3.2024 činí 11.159,89 Kč.
3. Z podanej žaloby vyplýva, že právny vzťah vnikol na základe zmluvy, ktorú uzavrel veriteľ – banka so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, záväzkový vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje nárok (zmluva o úvere), bol uzavretý podľa právneho poriadku Českej republiky. Súd preto skúmal, či je vo veci daná právomoc slovenského súdu. Základnou normou, podľa ktorej sa posudzuje právomoc slovenského súdu v konaniach s medzinárodným prvkom je Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len MPS). 4. Podľa § 2 MPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 5. Určovanie právomoci súdov krajín Európskej únie vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade určuje NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 (prepracované znenie) z 12. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1). 6. Podľa čl. 1, bod 1 Brusel 1, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii). 7. Podľa čl. 17 bod 1 písm. c/ , Brusel 1, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. 8. Podľa čl. 18 bod 2. Brusel 1, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 9. Podľa čl. 62 bod 1. Brusel 1, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. 10. Podľa § 13 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ), na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 11. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. 12. Na základe citovaných noriem je daná právomoc aj príslušnosť tunajšieho súdu konať o žalobe žalobcu. Jedná sa o spotrebiteľský záväzkový vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo žaloby vyplýva, že hoci žalobca sídli v Českej republike, svoju podnikateľskú činnosť smeruje aj do Slovenskej republiky, v ktorej má žalovaný ako spotrebiteľ bydlisko. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, jedná sa o občana SR, jeho adresa trvalého pobytu je v obvode Okresného súdu Rožňava. 13. Súd vo veci dňa 7.5.2024 vydal platobný rozkaz č.k. 11Csp/42/2024-203, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému a preto uznesením č.k. 11Csp/42/2024-219 zo dňa 8.10.2024 zrušil platobný rozkaz zo dňa 7.5.2024. 14. Žalobu spolu s prílohami podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd doručil žalovanému a vyzval ho, aby sa do 15 dní písomne vyjadril k pripojenej žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pričom táto mu bola doručená postupom podľa § 116 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP a to zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu od 5.11.2024 do 21.11.2024. 15. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
16. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 EUR. 17. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 EUR. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Z predložených dôkazov zistil tento skutkový stav: 18. Sporové strany uzavreli cez IB Zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme kontokorentného úveru dňa 31.5.2019. Zmluva bola uzavretá podľa českého právneho poriadku (čl. V. bod 5.). Žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému úver vo forme kontokorentného úveru (ďalej len „KTK“) do výšky úverového limitu 10.000 Kč k jeho bežnému účtu s odkazom na Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Úverový rámec bol poskytnutý na dobu 1 rok odo dňa autorizácie s automatickou obnovou vždy na dobu 1 rok, ak nebude zmluva vypovedaná jednou zo zmluvných strán v zmysle OP. Výška úrokovej sadzby bola dojednaná na 18,90 % ročne, bol pripojený splátkový kalendár úroku splatný vždy v posledný deň v mesiaci a to od 30.6.2019, posledná splátka úroku splatná dňa 31.5.2020, prvý deň poskytnutia úverového rámca 16.2019. Výška RPMN činí 20,66 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 0,00 Kč, celkové náklady 11.893,01 Kč. Súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky pre kontokorentný úver. 19. Žalobca pripojil aj Dohodu o ukončení pôvodnej zmluvy o KTK z 31.5.2019, Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb z 22.10.2015 vrátane OP k rámcovej zmluve, Cenník úrokov a Cenník služieb. 20. Žalobca pripojil listiny k overeniu bonity: Žiadosť žalovaného o poskytnutie KTK, výpisy o pohyboch na účte žalovaného, listiny k overeniu údajov. 21. Žalobca doložil súdu listinu - prehľad obratov na účte žalovaného (čl. 122 až 138) za obdobie od 1.6.2019 až do 31.3.2024. Žalobca predložil vyčíslenie, z ktorého je zrejmé, že ku dňu 31.3.2024 bolo zo strany žalovaného dosiahnuté prekročenie úverového limitu a to v sume vo výške 11.159,89 Kč, pričom uvedenú sumu žalobca žalovanému neuhradil. 22. Listom zo dňa 10.5.2023 oznámil žalobca žalovanému, že ku dňu 31.5.2023 vypovedá Zmluvu o KTK z 31.5.2019 podľa čl. IX. odst. 1 OP a žalovaný bol vyzvaný k okamžitej úhrade debetu 9.951,88 Kč. Podľa kópie zásielky sa zásielka vrátila žalobcovi z korešpondenčnej adresy v ČR s poznámkou nevyzdvihnutá v odbernej lehote. 23. Listom zo dňa 29.6.2023 bol žalovaný vyzvaný na okamžité zaplatenie dlhu vo výške 8.721,20 Kč bez príslušenstva ako dlh zo Zmluvy o KTK. Podľa kópie zásielky sa zásielka vrátila žalobcovi z adresy trvalého bydliska s poznámkou „neznámy“. 24. Súd zisťoval právnu úpravu, ktorá sa má použiť na prejednávanú vec. Určovanie rozhodného práva pre záväzkové vzťahy vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade určuje Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). 25. Podľa čl. 1 ods. 1 Rím I, toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci. 26. Podľa čl. 3 ods. 1 Rím I, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami
prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. 27. Podľa čl. 6 ods. 1, 2 Rím I, bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. 28. V tomto prípade súd po preskúmaní čl. V. bod 5. Zmluvy o úvere konštatuje, že táto bola uzavretá podľa práva platného v Českej republike, konkrétne podľa zák. č. 257/2016 Sb. o spotrebiteľskom úvere, čo možno považovať za dohodu o voľbe práva platného na území Českej republiky. K poskytovaniu služby došlo na území ČR, jedným z účastníkov – veriteľom a poskytovateľom úveru bola banka so sídlom na území ČR, pričom súd z okolností prípadu nezistil možnosť postupovať podľa čl. 6 bod 1 Nariadenia a preto sa na tento právny vzťah vzťahuje právo Českej republiky. 29. Súd vlastnou činnosťou z portálu právnych predpisov „ASPI“ zistil nasledovný právny stav platný v Českej republike. 30. Podľa § 419 z. č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (v znení úč. do 31.12.2020 – v platnom znení v čase uzavretia zmluvy – ďalej len „OZ“ ) spotřebitelem je každý člověk, který mimo rámec své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svého povolání uzavírá smlouvu s podnikatelem nebo s ním jinak jedná. 31. Podľa § 1810 OZ, ustanovení tohoto dílu se použijí na smlouvy, které se spotřebitelem uzavírá podnikatel (dále jen „spotřebitelské smlouvy“) a na závazky z nich vzniklé. 32. Podľa § 1812 ods. 1 OZ, lze-li obsah smlouvy vyložit různým způsobem, použije se výklad pro spotřebitele nejpříznivější. Podľa ods. 2, k ujednáním odchylujícím se od ustanovení zákona stanovených k ochraně spotřebitele se nepřihlíží. To platí i v případě, že se spotřebitel vzdá zvláštního práva, které mu zákon poskytuje. 33. Podľa § 1813 OZ, má se za to, že zakázaná jsou ujednání, která zakládají v rozporu s požadavkem přiměřenosti významnou nerovnováhu práv nebo povinností stran v neprospěch spotřebitele. To neplatí pro ujednání o předmětu plnění nebo ceně, pokud jsou spotřebiteli poskytnuty jasným a srozumitelným způsobem. 34. Podľa § 1815 OZ, k nepřiměřenému ujednání se nepřihlíží, ledaže se jej spotřebitel dovolá. 35. Nemali by byť žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah samá posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“). V súlade so štandardnou judikatúrou ESD (t. č. aj slovenských súdov) je súd povinný poskytnúť spotrebiteľovi ochranu ex offo (viď napr. rozsudok ESD č. C 397/11 Joros). Súd preto zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa Zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (ďalej len „OZ“) a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru. 36. Podľa § 2395 OZ, smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
37. Podľa § 2396 OZ, úvěrovaný vrátí úvěrujícímu peněžní prostředky v měně, ve které mu byly poskytnuty. V téže měně platí i úroky. 38. Podľa § 2399 ods. 1 OZ, úvěrovaný vrátí úvěrujícímu poskytnuté peněžní prostředky v dohodnuté době, jinak do měsíce ode dne, kdy byl o vrácení požádán. 39. Podľa § 1806 OZ, úroky z úroků lze požadovat, bylo-li to ujednáno. Jedná-li se o pohledávku z protiprávního činu, lze úroky z úroků požadovat ode dne, kdy byla pohledávka uplatněna u soudu. 40. Podľa § 1998 ods. 1 OZ, závazek lze vypovědět, ujednají-li si to strany nebo stanoví-li tak zákon. Ods. 2, je-li závazek vypovězen, zaniká uplynutím výpovědní doby. Lze-li však závazek vypovědět bez výpovědní doby, zaniká závazek účinností výpovědi. 41. Podľa § 1968 OZ, dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele. 42. Podľa § 1970 OZ, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednajíli strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená. 43. Podľa § 2 NAŘÍZENÍ VLÁDY č. 351/2013 Sb., kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů. 44. Repo sadzba ČNB od 23.6.2022 bola 7 %. 45. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, spotřebitelským úvěrem je odložená platba, peněžitá zápůjčka, úvěr nebo obdobná finanční služba poskytovaná nebo zprostředkovaná spotřebiteli. 46. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb., poskytovatel před uzavřením smlouvy o spotřebitelském úvěru nebo změnou závazku z takové smlouvy spočívající ve významném navýšení celkové výše spotřebitelského úvěru posoudí úvěruschopnost spotřebitele na základě nezbytných, spolehlivých, dostatečných a přiměřených informací získaných od spotřebitele, a pokud je to nezbytné, z databáze umožňující posouzení úvěruschopnosti spotřebitele nebo i z jiných zdrojů. Poskytovatel poskytne spotřebitelský úvěr jen tehdy, pokud z výsledku posouzení úvěruschopnosti spotřebitele vyplývá, že nejsou důvodné pochybnosti o schopnosti spotřebitele spotřebitelský úvěr splácet. Ods.2, poskytovatel při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele posuzuje zejména schopnost spotřebitele splácet sjednané pravidelné splátky spotřebitelského úvěru, a to na základě porovnání příjmů a výdajů spotřebitele a způsobu plnění dosavadních dluhů. Hodnotu majetku přitom zohledňuje tehdy, jestliže ze smlouvy o spotřebitelském úvěru vyplývá, že spotřebitelský úvěr má být částečně nebo úplně splacen výnosem z prodeje majetku spotřebitele, nikoli pravidelnými splátkami, nebo jestliže z finanční situace spotřebitele vyplývá, že bude schopen splácet spotřebitelský úvěr bez ohledu na své příjmy. 47. Podľa § 104 zákona č. 257/2016 Sb., smlouva o spotřebitelském úvěru vyžaduje písemnou formu a musí obsahovat informace podle § 106 až 108 a § 109 odst. 1 uvedené jasným, výstižným a zřetelným způsobem. Nesplnění této povinnosti nebo písemné formy nemá za následek neuzavřenínebo neplatnost smlouvy. 48. Podľa § 122 ods. 4 zákona č. 257/2016 Sb., u dluhu ze spotřebitelského úvěru, s jehož plněním je spotřebitel v prodlení delším než 90 dnů, vzniká věřiteli právo pouze na úrok, který odpovídá úroku určenému zápůjční úrokovou sazbou ve výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů, nebyl-li sjednán úrok nižší.
49. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 50. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany. 51. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd konštatuje, že nárok žalobcu uplatnený žalobou v tomto konaní je dôvodný. Tak ako už bolo konštatované vyššie, súd posudzoval vzťah medzi sporovými stranami ako záväzkovo právny vzťah, ktorý vznikol na základe elektronicky cez IB uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie celkového dlhu 11.159,89 Kč, ktorý eviduje na účte žalovaného. Súd v súlade so súčasnou judikatúrou podrobil predmetný zmluvný vzťah prieskumu z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa a zisteniu, či zmluvné dojednania, na ktoré sa žalobca v žalobe dovolával a o ktoré opieral svoj nárok, nepredstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. V zmysle Zmluvy a OP čl. III. bod 2., 5. a 6. je klient povinný odo dňa čerpania úveru platiť úroky z poskytnutých finančných prostriedkov, úroky z úveru a úroky z omeškania sú splatné k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca. Banka postupuje tak, že úroky, aj úroky z omeškania, ako aj poplatky účtované v súlade so Sadzobníkom sú účtované na ťarchu úverového účtu klienta a stávajú sa súčasťou vyčerpanej čiastky úveru, úroky a úroky z omeškania sa od nasledujúceho mesiaca počítajú z takto navýšenej istiny. Súd tak konštatuje, že takýmto spôsobom sa účtované úroky, úroky z omeškania aj poplatky stávajú súčasťou istiny ako úver a následne sú úročené dojednanou úrokovou sadzbou. V súlade s Občianskym zákonníkom platným pre Českú republiku je takýto postup možný, pokiaľ to strany dojednajú. Takýto postup bol dojednaný medzi stranami v článku III. Obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, preto súd konštatuje, že tento postup banky je v súlade s českým právom. Výpisom z účtu žalovaného žalobca preukázal, že žalovaný nesplácal úroky v lehote splatnosti. Na účte žalovaného vzniklo odo dňa 31.3.2023 trvalé omeškanie s platením peňažného dlhu. Uvedeným postupom sa žalovaný dostal do debetu, ktorý prekročil výšku úverového rámca, na základe čoho v súlade so zmluvným dojednaním čl.VI. OP žalobca oprávnene pristúpil k výpovedi Zmluvy o KTK ku dňu 10. 05. 2023 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej pohľadávky. Zmluva o KTK bola ukončená dňa 10.5.2023, žalovaný dlh neuhradil. Z Prehľadu pohybov na účte plynie záväzok 11.159,89 Kč a žalobcovi tak patrí vyčíslená suma 11.159,89 Kč. V súlade s čl. IV. bod 2 OP patrí žalobcovi aj úrok z úveru až do úplnej úhrady úveru, s poukazom na ust. § 122 ods. 4 zákona č. 257/2016 Sb. vo výške „repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů“, t.j. 14,90 % zo sumy 11.159,89 Kč od 01.4.2024 do zaplatenia. Keďže je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd k istine priznal aj úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v zákonnej výške 15 % ročne zo sumy 11.159,89 Kč a to od 01.4.2024 do zaplatenia dlhu. Celý dlh je žalovaný povinný uhradiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.3 CSP). 52. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 53. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo 54. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 55. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 56. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd zároveň aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešne strane sporu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu tak, ako bolo uvedené v druhom výroku tohto rozsudku, pričom súd v predmetnej veci nevidel a strany ani netvrdili žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, na základe ktorých by sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je mozˇne´ podatˇ odvolanie v lehote do 15 dni´ odo dnˇa jeho dorucˇenia na Okresnom su´de Rožňava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 pi´sm. m) CSP). V odvolani´ sa ma´ popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania, a si´ce ktore´mu su´du je urcˇene´, kto ho robi´, ktorej veci sa ty´ka, cˇo sa ni´m sleduje, podpis, spisova´ znacˇka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviestˇ, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra´vne (odvolacie do^vody) a cˇoho sa odvolatelˇ doma´ha (odvolaci´ na ´vrh) (§ 363 CSP). Odvolanie mozˇno odo^vodnitˇ len ty´m, zˇe: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej mozˇno odo^vodnitˇ aj ty´m, zˇe pra´voplatne´ uznesenie su ´du prvej insˇtancie, ktore´ predcha´dzalo rozhodnutiu vo veci samej, ma´ vadu uvedenu´ v odseku 1, ak ta´to vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinny´ dobrovolˇne nesplni´, cˇo mu uklada´ vykonatelˇne´ su´dne rozhodnutie, opra´vneny´ mo^zˇe podatˇ na´vrh na vy´kon exeku´cie podlˇa osobitne´ho za´kona (za´k. cˇ. 233/1995 Z.z.).