Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 11C/1/2026 7826200076 29. 04. 2026 JUDr. Peter Dudič ECLI:SK:OSRV:2026:7826200076.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 2.000,00 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2026 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.000,00 eur. 2. Žalobu odôvodnil tým, že ako otec žalovaného poskytol žalovanému finančnú hotovosť vo výške 2.000 eur na kúpu motorového vozidla, ku ktorej aj došlo. Po krátkom čase žalovaný motorové vozidlo predal a peniaze žalobcovi nevrátil. Vrátenie sumy 2.000 eur žalobcovi má umožniť pokryť výdavky za zdravotnícke pomôcky a materiál potrebný na jeho liečbu. 3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí v celom rozsahu, nakoľko je skutkovo aj právne nedôvodný. Finančné prostriedky vo výške 2.000 eur mu boli zo strany žalobcu poskytnuté ako dar na kúpu motorového vozidla, nie ako pôžička. Medzi účastníkmi konania nikdy nebola uzatvorená žiadna dohoda, písomná ani ústna, o povinnosti tieto finančné prostriedky vrátiť, ani o ich vrátení po prípadnom predaji vozidla. Nebola dohodnutá ani lehota splatnosti, ani žiadne podmienky vrátenia. Žalovaný motorové vozidlo zakúpil dňa 18.11.2022 a bol jeho vlastníkom od 18.11.2022 do 29.11.2024, teda po dobu viac ako dvoch rokov. Tvrdenie žalobcu uvedené v návrhu, že vozidlo „po krátkom čase predal“ je objektívne nepravdivé a zavádzajúce. Toto tvrdenie považuje žalovaný za účelové a v rozpore so skutočným stavom veci. Zdôraznil, že nikdy nebolo spomenuté ani dohodnuté, že by bol povinný po predaji vozidla poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi vrátiť. Samotné určenie účelu daru (kúpa motorového vozidla) nezakladá povinnosť dar vrátiť, pokiaľ nebola výslovne dohodnutá podmienka jeho vrátenia, čo sa v danom prípade nestalo. Skutočnosť, že motorové vozidlo zakúpil, dlhodobo ho užíval a následne ho po viac ako dvoch rokoch predal, potvrdzuje, že účel daru bol splnený. Prípadné dodatočné tvrdenia žalobcu o povinnosti vrátenia finančných prostriedkov považuje za účelové a vytvorené až po vzniku sporu. Na podporu svojich tvrdení predložil screenshoty komunikácie medzi účastníkmi konania, Kúpnu zmluvu k motorovému vozidlu zo dňa 18.11.2022, Predajnú (kúpnu) zmluvu k motorovému vozidlu zo dňa 29.11.2024 a zároveň navrhoval vykonať dôkaz
oboznámením sa s obsahom zápisnice z pojednávania vo veci výživného vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 10Pc/52/2025-49, zo dňa 5.1.2026, na ktorom žalobca podľa jeho tvrdenia sám uviedol, že mu finančné prostriedky dal, nie požičal. Navrhoval, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 5. Žalobca v replike uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí, nakoľko je zavádzajúce. Finančnú hotovosť vo výške 2.000 eur poskytol na nákup motorového vozidla, nie však ako dar, ale ako krátkodobú pôžičku s povinnosťou návratu tejto hotovosti po našetrení tejto sumy. Nie je v takej finančnej situácii, aby bol schopný takúto hotovosť len tak darovať, nakoľko jeho zdravotný stav si vyžaduje vysoké náklady na liečbu. O to viac, že žalovaný má aj súrodenca, jeho druhého syna, ktorý by si teda tiež zaslúžil rovnomerný dar, ako to preklasifikoval žalovaný. Má za to, že žalovaný má dostatočné finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla, vyplývajúce z pracovných aktivít v zahraničí v rokoch 2024 a 2025 a tiež pred týmto obdobím dlhodobo na Slovensku, konkrétne ako čašník v reštauračnom zariadení Ranč pod Ostrou Skalou, prevádzka Stratená. Žalovaný však vozidlo chcel vlastniť a používať čo najskôr, v dobrom úmysle mu ako jeho otec chcel takýmto spôsobom dopomôcť s vopred stanovenou dohodou o neskoršom vrátení požičanej sumy. Žalovaný musel predpokladať, že pri zadovážení motorového vozidla značky G. budú aj ďalšie príslušné náklady vyššie, čo sa týka servisu, náhradných dielov, pneumatík a tiež náklady súvisiace s prevádzkou, teda aj nákupom pohonných hmôt. Medzičasom predmetné motorové vozidlo vymenil za novšie a luxusnejšie, o čom sa mu ani nezmienil, ale požičané finančné prostriedky napriek tomu nevrátil. Spôsob života žalovaného je podľa jeho mienky vedený nadštandardným spôsobom, nakoľko na status študenta si je schopný dovoliť pravidelnú návštevu barov, kaviarní, ďalších spoločenských zariadení s konzumáciou zakázaných látok, hlavne cez víkendy spolu so svojimi kamarátmi, ktorých rodičia sú zrejme finančne inak zabezpečení vzhľadom na ich vybavenie. Žalovaný si takýmto spôsobom chce dokazovať vyššiu úroveň porovnajúc sa so skutočnosťou. Žalovaný je plnoletý, zdravý študent, ktorý je schopný privyrábať si primerane svojmu veku, možnostiam a v prípade snahy o vyššie spomínaný spôsob života je v jeho moci to zmeniť, no nie na úkor dobrej vôle žalobcu, zdravotne ťažko postihnutého otca, uznaného posudkovým lekárom na 50 %, nevyliečiteľne chorým, závislým na inzulíne a nákladnej prísnej diéte. Zároveň v inom konaní došlo k rapídnemu navýšeniu výživného na podnet žalovaného zo 100 eur mesačne na 250 eur mesačne, ktoré bolo tiež neprimerané žalobcovým možnostiam a schopnostiam. Napriek všetkému si žalobca plní svoju rodičovskú povinnosť voči žalovanému svedomito a zodpovedne. Na záver zdôraznil, že nikdy nebolo z jeho strany spomenuté ani dohodnuté, že poskytnutá finančná hotovosť vo výške 2.000 eur bola daná ako dar a netreba ju vrátiť, ako sa žalovaný nesprávne domnieva. Trval preto na vrátení plnej čiastky 2.000 eur do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu na jeho bankový účet. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na stanovisku, že medzi účastníkmi nikdy nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke ani k dohode o vrátení finančných prostriedkov, a to ani po predaji motorového vozidla. Uviedol, že žalobca začal požadovať vrátenie finančných prostriedkov až v roku 2025 po vzniku vzájomných konfliktov súvisiacich s výživným a ďalšími konaniami, pričom dovtedy žiadna požiadavka na ich vrátenie vznesená nebola. Túto skutočnosť žalovaný považuje za potvrdenie, že poskytnuté finančné prostriedky mali povahu daru. Za účelové označil tvrdenia žalobcu týkajúce sa jeho zdravotného stavu a finančných možností, ako aj poukazovanie na životný štýl žalovaného, jeho osobné pomery a údajné správanie, keďže tieto okolnosti podľa názoru žalovaného nesúvisia s predmetom konania a nie sú podložené dôkazmi. Rovnako poprel existenciu akejkoľvek dohody o vrátení finančných prostriedkov po ich „našetrení“. Žalovaný zároveň poukázal na tvrdenia samotného žalobcu, podľa ktorých by si obdobný finančný príspevok zaslúžil aj jeho ďalší syn, čo podľa žalovaného nasvedčuje tomu, že finančné prostriedky boli poskytnuté ako dar. Ďalej uviedol, že žalobca na pojednávaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 10Pc/52/2025-49 dňa 05.01.2026 uviedol, že žalovanému finančné prostriedky „dal“, nie „požičal“. Na záver zdôraznil, že žalobca sám potvrdil, že až do roku 2025 vrátenie finančných prostriedkov nepožadoval, čo podľa jeho názoru vylučuje existenciu dohody o pôžičke. Poskytnuté finančné prostriedky preto považuje za dar určený na kúpu motorového vozidla, pričom samotné určenie účelu daru podľa žalovaného nezakladá povinnosť jeho vrátenia, ak takáto povinnosť nebola medzi účastníkmi dohodnutá. 7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že požičal žalovanému peniaze vo výške 2.000 eur, kúpil si auto za 4.000 eur, 2.000 eur mal svojich a 2.000 eur mu poskytol on. Auto predal po 2 rokoch, peniaze nevrátil a kúpil si nové za 10.000 eur, takže mladý pán si žije luxusne, 250 eur má výživné a otec je diabetik, ťažko chorý, má 1.000 eur aj s tým, čo zarobí a nemá na zdravotnícke pomôcky ale jeho syn sa vozí na aute za 10.000 eur. Žalobca nečakal, že to auto predá tak rýchlo, bolo už staršie aj sa začalo kaziť,
ale rátal s tým, že mu peniaze vráti, keď auto nemá. Dohodli sa, že pri predaji auta mu peniaze vráti. Pôžička bola poskytnutá asi v roku 2023, s tým, že ak to auto zakúpené predá, tak že mu tú sumu vráti. Vyzýval ho na vrátenie smskami, na ktoré mu žalovaný neodpisoval. Nepamätá si dátumy. Dozvedel sa, že auto predal, tak mu písal a volal, no nedvíhal telefón. Žalobca žiadal o navrátenie plnej výšky 2.000 eur, nie je ochotný platiť luxusný život žalovaného, aby on užíval všetkých výhod a žalobca má trpieť, chodiť ťažko pracovať, aby on si mohol užívať tento život. Žalobca si myslí, že 250 eur mesačne na výživnom to má dnes málokto. 8. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a uviedol, že žalobca mu peniaze dal v roku 2023, s tým, že vedel že si hľadá auto a chcel mu pomôcť s tým, aby si nekúpil veľmi staré auto, tak mu dal peniaze. Šiel do Rakúska. Žalovaný si kúpil auto, nikdy nebolo spomenuté, že by tie peniaze mal vrátiť. Auto mal 2 roky cca. Auto predal a stále nebolo spomenuté ani slovo a to sme boli v pravidelnom kontakte, on bol so mím v servise týždeň predtým ako sa auto predalo. Tvrdil v servise, že mu uhradí servis polovicu, lebo vtedy to bol vyšší obnos nejakých 1.300 eur, s tým, že mu polovicu vráti, o tom má aj správu, kde sám napísal, že peniaze nevráti. Potom sa prestali baviť. V júli, auguste žalovanému žalobca zavolal, že chce zrušiť exekúciu na neho kvôli výživnému, kde žalovaný povedal, že mu to nepodpíše a vtedy začal tento spor, že on chce peniaze naspäť. Žalovaný v decembri podal na súd návrh na zvýšenie výživného a odvtedy sa ťahá toto, že chce peniaze vrátiť. Ale dokiaľ on od žalovaného nechcel zrušenie exekúcie, nepadlo ani slovo, že mu má peniaze vrátiť. Nikdy sa nebavili o termíne splatnosti, keď mu dával peniaze. Na vrátenie ho vyzýval smsmkami v ten deň, keď povedal, že papier o exekúcii mu nepodpíše. Vtedy mu začal žalobca vypisovať nech mu pošle peniaze naspäť. Najprv spolu volali, ale žalobca na žalovaného vrieskal, potom začal písať ale žalovaný na to neodpovedal. Žalovaný odmietol vrátenie finančného obnosu a uviedol, že žalobca vie veľmi dobre, že peniaze, ktoré použil na kúpu nového auta si sám zarobil a nemajú nič spoločné s tým, že žalobca mu dáva výživné. 9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi - screenshotmi komunikácie medzi účastníkmi konania, Kúpnou zmluvou zo dňa 18.11.2022, Kúpnou zmluvu zo dňa 29.11.2024 a Zápisnicou o pojednávaní sp. zn. 10Pc/52/2025-47 zo dňa 05.01.2026, písomnými vyjadreniami strán sporu a výsluchom strán sporu a zistil tento skutkový stav: 10. Zo screenshotov komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalobca daroval („dal“) žalovanému sumu 2.000 eur za účelom kúpi motorového vozidla. 11. Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.11.2022 vyplýva, že žalovaný ako kupujúci s predávajúcim uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo typ: BMW 320d Touring, rok výroby: 2002, farba: strieborná. 12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2024 vyplýva, že žalovaný ako predávajúci s kupujúcim uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo uvedené v čl. I zmluvy, typ: BMW E46 320d, rok výroby: 2002, farba: sivá metalíza. 13. Zo zápisnice o pojednávaní sp. zn. 10Pc/52/2025-47 zo dňa 5.1.2026 vyplýva, že účastníci konania uzavreli dohodu, na základe ktorej súd vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal povinného na výživné platiť oprávnenému na výživné, počnúc od 1.1.2026 do budúcna, výživné mesačne po 250 eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred (výrok I.), povinný na výživné sa zaväzuje uhradiť oprávnenému na výživné sumu 500 eur ako príspevok na školné, vždy do konca mesiaca august toho ktorého roka, počas štúdia (výrok II.), zastavil konanie v prevyšujúcej časti (výrok III.) a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). 14. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 15. Pre platné uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí).
16. Podľa § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 17. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi. To znamená, že žalobca je povinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu. Dôkazné bremeno v tomto spore zaťažovalo žalobcu. 18. Z predložených dôkazov a vyjadrení strán sporu, súd konštatuje, že nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému sumu 2.000 eur, ktorú žalovaný použil na kúpu motorového vozidla, ktorého sa stal vlastníkom. Sporným medzi stranami bolo, či účelom transakcie bola pôžička, ako to tvrdil žalobca, alebo išlo o dar, ako tvrdil žalovaný. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie má za to, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, neoznačil resp. nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdené skutočnosti a neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto spore zaťažuje. Žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke (najmä povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu), nepreukázal dátum uzavretia zmluvy, ani prípadnú dohodu o splatnosti pôžičky. Nepreukázal, že by žalovaného vyzval na vrátenie pôžičky. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenia v žalobe, v spore ničím neosvedčil ústne uzavretú zmluvu o pôžičke, na ktorú sa v žalobe odvolával. Súd preto žalobu považoval za nedôvodnú a preto ju zamietol. 19. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 23. O trovách konania súd rozhodol podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva protistrane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto má oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd nevzhliadol a strany ani netvrdili žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa podľa § 257 CSP odôvodňujúce nepriznať stranám sporu nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je mozˇne´ podatˇ odvolanie v lehote do 15 dni´ odo dnˇa jeho dorucˇenia na Okresnom su´de Rožňava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 pi´sm. m) CSP). V odvolani´ sa ma´ popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania, a si´ce ktore´mu su´du je urcˇene´, kto ho robi´, ktorej veci sa ty´ka, cˇo sa ni´m sleduje, podpis, spisova´ znacˇka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviestˇ, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra´vne (odvolacie do^vody) a cˇoho sa odvolatelˇ doma´ha (odvolaci´ na ´vrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie mozˇno odo^vodnitˇ len ty´m, zˇe: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej mozˇno odo^vodnitˇ aj ty´m, zˇe pra´voplatne´ uznesenie su ´du prvej insˇtancie, ktore´ predcha´dzalo rozhodnutiu vo veci samej, ma´ vadu uvedenu´ v odseku 1, ak ta´to vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinny´ dobrovolˇne nesplni´, cˇo mu uklada´ vykonatelˇne´ su´dne rozhodnutie, opra´vneny´ mo^zˇe podatˇ na´vrh na vy´kon exeku´cie podlˇa osobitne´ho za´kona (za´k. cˇ. 233/1995 Z.z.).