Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Senica 26P/7/2024 1224200086 10. 06. 2025 JUDr. Jaroslav Ivan ECLI:SK:OSSE:2025:1224200086.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Senica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom vo veci navrhovateľky: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, C., zastúpená: Márton & Partners, s.r.o., so sídlom Dlhá 4, Senec, IČO: 47 242 019 a manžela navrhovateľky: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpený: D. A. F., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, C., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu: I. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto rozhodol: I. Manželstvo manželov: D. A. a A. A., B. C., uzavreté dňa XX.XX.XXXX A. C. – E. D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C. – E. D. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX sa r o z v á d z a . II. Maloletá I. A., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach je oprávnený každý z rodičov. III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej I. v ý ž i v n ý m vo výške 235,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. IV. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou I. každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi odovzdať v mieste bydliska matky a otec je povinný maloletú matke riadne a včas vrátiť a matke odovzdať v mieste bydliska otca. V. Matka maloletej je p o v i n n á zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 253,52 eura pripojeným príkazom na úhradu, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. VI. Otec maloletej je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 253,52 eura pripojeným príkazom na úhradu, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. VII. Návrh v časti poberania daňového bonusu z a m i e t a . VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka podala na Mestskom súde Bratislava II návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva a zároveň úpravy pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu: I. na čas po rozvode tak, že žiadala zveriť mal. I. do jej (výlučnej) osobnej starostlivosti, s tým, že zastupovať a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 400,- eur mesačne a súčasne
upraviť styk otca s maloletou tak, že tento bude oprávnený sa s ňou stýkať každý nepárny piatok v čase od 10:00 hod do 16:00 hod. a každú párnu sobotu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. s preberaním a odovzdávaním maloletej na verejnom priestranstve – v detskom centre LAPKY s.r.o., Bratislava, Pri Hrubej lúke 5. Súčasne žiadala rozhodnúť, že daňový bonus na dieťa bude poberať matka. Náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi nepriznať. 2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela manželstvo, v priebehu roku 2019 sa im narodila dcéra, postupne začali medzi manželmi nezhody, tieto sa stupňovali počas celého trvania manželstva, hádky medzi manželmi boli aj niekoľkokrát denne, pričom podnetom bola aj bežná každodenná starostlivosť o maloletú, keď manželovi vadilo napríklad to, že keď maloletá v noci plakala, tak že jej utíšenie nešlo tak rýchlo, ako si predstavoval, čo pripisoval neschopnosti matky. Manželovi vadilo aj to, že keď sa maloletá učila chodiť tak niekedy padala, čo taktiež kládol matke za vinu. Najviac sa však navrhovateľky dotklo obmedzovanie jej osobnej slobody, manžel jej zakazoval chodiť svojvoľne mimo domu s maloletou, mohla ísť len na vopred nahlásenú prechádzku po dedine a do obchodu, nikam inam. Manžel kontroloval navrhovateľku aj v tom, či plnila jeho inštrukcie. Manžel navrhovateľku obmedzoval aj v kontakte s jej kamarátkami. Navrhovateľka uviedla, že z dôvodu dlhodobého psychického týrania to začala zajedať a priberať, čo jej manžel necitlivým spôsobom vyčítal (maloletej ukazoval obrázky hrocha s dôvetkom, že je to maminka). Manžel navrhovateľku aj ohováral pred príbuznými, že je lenivá, že nemá upratané v domácnosti. Navrhovateľku toto všetko viedlo k presvedčeniu o rozvode manželstva, načo jej manžel reagoval hystericky vyhlásením, že „skočí pod vlak“, toto vyhrážanie použil aj pred ich dcérou. Čo sa týka zverenia maloletej na čas po rozvode, s ohľadom na jej nízky vek a doterajšiu takmer výlučnú osobnú starostlivosť zo strany matky, žiadala ponechanie tohto modelu starostlivosti o maloletú. Navrhovateľka súčasne uviedla, že vzťah medzi otcom a maloletou nechce prerušiť, má záujem na jeho udržiavaní s perspektívou prehlbovania a rozvíjania. Navrhovateľka uviedla, že pred podaním návrhu bola nútená odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti. 3. Manžel navrhovateľky v písomnom podaní zo dňa 28.05.2024 (č.l. 111) žiadal s poukazom na ust. § 5 a 6 zákona č. 161/20105 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako „CMP“) o postúpenie veci miestne príslušnému súdu. Zo strany súdu mu bolo písomným podaním zo dňa 29.5.2024 oznámené, že daná vec o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode bola pôvodne vedená na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 29P/3/2024, no vec bola z tohto súdu dňa 11.1.2024 postúpená na tunajší súd - Okresný súd Senica (vec je toho času vedená pod sp. zn. 26P/7/2024). Tunajší súd s týmto postúpením veci súhlasil (nevyslovil nesúhlas). Súd je aj naďalej toho názoru, že je miestne príslušným súdom na konanie v danej veci. Vo vzťahu k miestne príslušnosti súd dopĺňa, že miestna príslušnosť vo veci rozvodu manželstva je upravená v § 92 CMP, podľa ktorého „na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.“ S poukazom na potvrdenie Obce E. zo dňa 30.01.2024 (č.l. 38) súd uvádza, že posledným spoločným bydliskom rozvádzajúcich sa manželov bolo E. XXX, čo je v obvode Okresného súdu Senica a súčasne na tejto adrese má doposiaľ aj manžel navrhovateľky svoje bydlisko, čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Senica v danej veci. 4. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení zo dňa 30.08.2024 (č.l. 151) uviedol, že na navrhovateľku podal trestné oznámenie vo veci podozrenia z marenia výkonu úradného rozhodnutia. Súčasne je na matku vedená na OR PZ v Bratislave aj konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu týranie blízkej a zverenej osoby pod : ORP-285/1-VYS-B4-2024. Uviedol, že matka maloletú svojvoľne vytrhla z miesta, kde sa maloletá narodila, kde vyrastala, matka nemá príjem a stále bývanie, žiadal preto zveriť maloletú do jeho osobnej (výlučnej) starostlivosti, s tým, že matka by sa s maloletou stýkala každý párny víkend od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. K výživnému uviedol, že toto nepožaduje. 5. Súd nevykonal dokazovania navrhované manželom navrhovateľky v písomnom podaní zo dňa 8.7.2024 (č.l. 141), a to znalecký posudok znalcom z odboru psychiatrie na navrhovateľku (na pojednávaní manžel navrhovateľky odôvodnené tým, že navrhovateľka trpí hraničnou poruchou osobnosti a psychózou), nakoľko súd jednak v rámci znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia (k tomu uznesenie súdu zo dňa 14.10.2024 na č.l. 172) povolil pre prípad potreby pribrať konzultanta z odboru psychiatrie a súčasne aj s ohľadom na lekársku správu D. J. K. zo dňa 2.7.2024 (č.l.
135) to nepovažoval za potrebné na zistenie stavu veci (nehospodárne). Súd nevykonal ani dokazovanie predloženým CD nosičom navrhovateľkou (č.l. 149), týkajúci sa odovzdávania maloletej zo strany otca, nakoľko súd to nepovažoval za potrebné, keďže na ňom malo byť zachytené vyjadrenie zástupkyne jej manžela (to uviedla navrhovateľka na pojednávaní dňa 10.9.2024), čo nie je pre súd podstatným pre rozhodnutie súdu o osobnej starostlivosti o maloletú I. a napokon na vykonaní dokazovania týmto médiom ani napokon netrvala. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom manžela navrhovateľky, zisťovaním názoru maloletej I., listinami: sobášny list manželov, rodný list maloletej, potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku, lustráciami v Sociálnej poisťovni, potvrdeniami o príjme otca, správami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správami sociálnej poisťovne, posudkom o invalidite na otca, výpisom z účtu matky, správami kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, správou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny – referát poradensko psychologických služieb, potvrdením o návšteve súkromnej materskej školy, lekárskou správou na matku, správou OO PZ Bratislava – Dúbravka, správou ZUŠ Bratislava, znaleckým posudkom č. 30/2025, prehľadom príjmov a výdavkov matky, daňovým priznaním matky, lekárskou správou zo dňa 31.5.2024 a 31.1.2025 a správou OR PZ Bratislava IV. zo dňa 4.3.2025 (vyhotovené zo spisu OS Senica sp. zn. 26P/80/2024), z ktorých zistil tento stav: 7. Zo sobášneho listu vedeného v knihe manželstiev matričného úradu C. – E. D., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo D. A., nar. XX.XX.XXXX a A. C., nar. XX.XX.XXXX, dohoda o priezvisku bola na A. - A.. 8. Rodným listom mal. I. A. mal súd preukázané, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX Bratislave – Nové Mesto otcovi D. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A., B. C., nar. XX.XX.XXXX. 9. Z potvrdenia Obce E. zo dňa 30.01.2024 bolo zistené, že manželia mali posledné spoločné bydlisko na adrese: E. XXX. 10. Lustráciami v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec maloletej (aj ako manžel navrhovateľky) bol vedený ako zamestnanec Základnej umeleckej školy, Bratislava od 2.9.2008 do 31.08.2024 a od 1.9.2024 je vedený ako zamestnanec Základnej umeleckej školy L. M. C., E. a súčasne ako poberateľ invalidného dôchodku vo výške 255,80 € (ku dňu 21.2.2024) a vo výške 261,20 € (ku dňu 9.6.2025). Matka maloletej (aj ako navrhovateľka) bola vedená v období od 1.7.2011 do 30.6.2023 ako SZC s názvom A. A.. Matka má od 15.01.2024 vedenú ako adresu trvalého pobytu: B. XXXX/X, C. – L. (lustrácia v Registri obyvateľov). 11. Z potvrdenia Základnej umeleckej školy (ďalej aj ako „ZUŠ“) Bratislava o príjme otca za obdobie od 02/2023-01/2024 mal súd preukázané, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za dané obdobie bol vo výške 1.028,42 eura (č.l. 55). Z potvrdenia ZUŠ Bratislava o príjme otca za obdobie od 8/2023-07/2024 mal súd preukázané, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za dané obdobie bol vo výške 1.010,- eur (č.l. 147). Z potvrdenia ZUŠ Skalica o príjme otca za obdobie od 09/2024-04/2025 mal súd preukázané, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za dané obdobie bol vo výške 1.043,14 eura, je poberateľom daňového bonusu a je zamestnaný na dobu určitú od 1.9.2024 (č.l. 320). 12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ako „UPSVR“) Senica zo dňa 22.02.2024 (č.l. 56) súd zistil, že otec maloletej nie je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok ani dávky v hmotnej núdzi. Zo správy UPSVR Bratislava zo dňa 28.02.20204 (č.l. 57) súd zistil, že matka maloletej je od 1.8.2019 poberateľkou prídavku na dieťa (mal. I.), v roku 2023 a 2024 vo výške 60,-€ mesačne. 13. Zo správy Sociálnej poisťovne (ďalej len ako „SP“) zo dňa 1.3.2024 súd zistil, že matka maloletej nebola poberateľkou dávok za obdobie posledných 12 mesiacov, otec maloletej poberal nemocenské (9,10/2023) a ošetrovné (1/2024) v celkovej sume 684,80 eura a invalidný dôchodok - v roku 2024 vo výške 255,80 € mesačne. Zo správy SP zo dňa 9.6.2025 (č.l. 340) vyplýva, že matka maloletej nebola poberateľkou dávok, otec maloletej je poberateľom invalidného dôchodku (priznaného od 4.6.2018), aktuálne vo výške 261,20 € mesačne.
14. Z posudku na otca maloletej zo dňa 28.01.2022 (č.l. 78) súd zistil, že má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %, invalidita trvalá, z dôvodu choroby: psoriáza, s obmedzením vykonávania práce: bez prachu a vlhkosti. 15. Zo zoznamu príjmov a výdavkov matky za roky 2023 a 2024 (č.l. 119-123) súd zistil, že v roku 2024 (1-5/2024) mala matka priemerný mesačný príjem 205,70 € od spoločnosti: Oriflame Slovakia s.r.o., v roku 2023 mala od tejto spoločnosti príjem v celkovej sume 3.519,56 eura a výdavky tejto spoločnosti 1.530,66 € (rozdiel predstavuje suma 1.988,90 € ročne). Zo zoznamu príjmov a výdavkov matky za obdobie 05/2024 až 05/2025 (č.l. 323-329) súd zistil, že matka uviedla od spoločnosti: Oriflame Slovakia s.r.o. príjem v celkovej sume 2.305,75 eura a výdavky tejto spoločnosti 1.453,26 € (rozdiel predstavuje suma 852,49 € ročne), príjem – Etsy v celkovej sume 518,-€. Z daňového priznania matky za rok 2024 ako osoby A. A. súd zistil, že základ dane predstavuje suma 849,13 €. 16. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.6.2024 (č.l. 124) súd zistil, že sa opakovane snažili prešetriť pomery v domácnosti otca na adrese. Smolinské 388 (dňa 2.4.2024, 12.4.2024, 18.4.2024, 2.5.2024 a 31.5.2024), no neúspešne, napriek zanechaniu odkazu v poštovej schránke ich otec maloletej ani raz nekontaktoval. Kolízny opatrovník odporučil zveriť mal. Timeu do osobnej starostlivosti matky, otcovi upraviť styk. V rámci šetrenie pomerov v domácnosti matky (správa UPSVR Bratislava zo dňa 24.05.2024) bolo zistené, že táto sa nachádza na adrese N. X A. C., matka tam s mal. I. žije od 8.1.2024 v prenajatom 2 izbovom byte na jeden rok z možnosťou predĺženia, jedná sa kompletne zariadený byt, udržiavaný v čistote, s vytvoreným detským kútikom, hračkami. Matka uviedla, že jej príjem je cca. 270,-€ mesačne, poberá prídavok na dieťa, má založenú živnosť, náklady na bývanie predstavuje suma 580,-€, žije z dedičstva po svojom otcovi, maloletá navštevuje Súkromnú materskú školu C. XX, C., maloletá má ošetrujúceho lekára v C., s otcom sa maloletá stretáva. Bol vykonaný aj pohovor s maloletou (ktorá si vyžiadala prítomnosť svojej matky) primerane veku a rozumovej vyspelosti maloletej, ktorá uviedla, že otca má rada, do škôlky chodí rada, má tam aj kamarátky. Šetrením neboli zistené žiadne závažné nedostatky, maloletá má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre celkový zdravý vývin. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 19.8.2024 (č.l. 148) súd zistil, že dňa 8.8.2024 boli prešetrené pomery v domácnosti otca na drese: E. XXX, otec žije v rodinnom dome v jeho vlastníctve, dom má 3 izby, kuchyňu, špajzu, toaletu a kúpeľňu, domácnosť je zariadená potrebným nábytkom, dom je v rekonštrukcii, mesačné poplatky s bývaním uhrádza otec maloletej v sume 160,-€ za plyn, 35,€ za vodu, 17,-€ za internet, 35,-€ za elektrinu, v zimnom období za drevo platí 200,-€ mesačne. Od septembra 2024 začal pracovať v ZUŠ Skalica s pracovným časom od 14:00 hod do 18:30 hod. tri dni v týždni, piatok má voľný deň kvôli maloletej. Otec potvrdil stretávania maloletej podľa neodkladného opatrenia. Zopakoval, že podľa neho je matka psychicky narušená, trpí hraničnou poruchou osobnosti a psychózou, nikdy sa neliečila, neberie žiadne lieky. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 9.6.2025 (č.l. 342) súd zistil, že domácnosť otca bola niekoľkokrát navštívená, otec nebol nikdy zastihnutý, oddelenie napriek odkazu nekontaktoval. Zo správy z prešetrenia pomerov v domácnosti matky zo dňa 6.6.2025 (č.l. 343) súd zistil, že matka s maloletou naďalej bývajú na adrese N. X, C., a to od 8.1.2024, bytové podmienky sa medzičasom nezmenili, mal. I. začala navštevovať logopedickú starostlivosť, aktuálne sa s otcom stretávajú každý druhý týždeň od piatka 18:00 hod. do nedele 18:00 hod., otec ju však vracia neskôr ako je dohodnuté. Ošetrujúcim lekárom maloletej je D. H. E.. Maloletá navštevuje toho času Súkromnú materskú školu a základnú školu Kresťanské centrum „Ako doma“ v C., od septembra 2025 bude maloletá navštevovať základnú školu v tom istom centra. Opätovne bolo uvedené, že maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jej potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. 17. Správou UPSVR Senica, referát poradensko psychologických služieb zo dňa 10.6.2024 súd zistil, že im dňa 10.4.2024 bola odoslaná žiadosť o poradenstvo vo vzťahu k manželom (rodičom maloletej), uskutočnilo sa 5 konzultácií, z toho 3 individuálne s matkou a 2 individuálne s otcom maloletej, ktorý na ďalšie dohodnuté stretnutie sa nedostavil (bez ospravedlnenia). 18. Z potvrdenia Súkromnej materskej školy zo dňa 1.7.2024 (č.l. 134) vyplýva, že maloletá navštevuje Súkromnú materskú školu Ako doma, do škôlky chodí v sprievode matky, ktorá ju taktiež vyzdvihuje, 2 krát ju vyzdvihol otec maloletej, je vždy čistá, upravená, učesaná, jej adaptácia na škôlku je dobrá, stala sa aktívnou v oslovovaní detí, s ktorými sa chce hrať, aktívne sa zapája do vyučovacích aktivít, reaguje na pokyny učiteľky, je poslušná. Totožný je obsah správy zo dňa 30.8.2024 (č.l. 155).
19. Z lekárskej správy na matku – potvrdenia pre súd D. J. K., všeobecný lekár zo dňa 2.7.2024 (so súhlasom matky) súd zistil, že matka bola v minulosti krátkodobo liečená na panickú poruchu v roku 2003 ako 17 ročná, odvtedy nebola vyšetrovaná ani liečená v súvislosti s psychickými problémami, zo zdravotného hľadiska nevidí lekárka žiadne prekážky na strane matky, ktoré by jej bránili vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú dcéru. 20. Z lekárskej správy na maloletú D. H. E. súd zistil, že dňa 31.5.2024 sa dostavil k nej otec s mal. I. za účelom vyšetrenia, s podozrením na ubližovanie dieťaťu matkou, pričom lekárka vyšetrením zistila hematóm v oblasti čela, aj na obidvoch predkoleniach, s tým, že maloletá nevedela uviesť, kde a kedy sa udrela, lekárka nezistila zámerné ubližovanie dieťaťu, keďže podobné hematómy môže získať pri bežnom hraní. Z lekárskej správy na maloletú zo dňa 31.01.2025 Národného ústavu detských chorôb vyplýva, že v sprievode otca sa dostavila mal. I. s tým, že podľa otca máva každé 2 týždne zvýšenú teplotu, podľa otcu ju matka neprebaľuje, nedáva čistú bielizeň. Záver správy je: pacientka bez známok KP – dekompenzácie, orientačne neurologicky v norme, ústavnú liečbu nevyžaduje, s odp.: dostatok tekutín, biseptol, dôkladná hygiena genitálu. 21. Zo správy OR PZ Bratislava IV, OO PZ Dúbravka zo dňa 12.7.2024 vyplýva, že bol riešený rodičovský konflikt medzi rodičmi maloletej dňa 10.5.2024, kedy maloletá nechcela ísť od otca k matke, otec si maloletú po vzájomnej dohode opätovne prevzal. Dňa 29.5.2024 im bol doručený priestupkový spis z O PZ Šaštín – Stráže, v ktorom otec maloletej uviedol, že matka sa v dostatočnej miere nestará o ich spoločné dieťa a schválne jej ubližuje, čo nebolo potvrdené a vec bol v zmysle § 60 ods. 3 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch odložená, nakoľko nebolo podozrenie z priestupku. Na ich žiadosť boli UPSVR Bratislava prešetrené aj pomery na O. N. X, C., pričom šetrením neboli zistené žiadne závažné nedostatky pri výchove maloletej, čo bolo obsahom správy UPSVR Bratislava zo dňa 8.7.2024 (šetrenia vykonané dňa 12.1.2024, 4.3.2024 a 20.5.2024). Zo správy OR PZ Bratislava IV. OO PZ Dúbravka zo dňa 11.12.204 vyplýva, že neevidujú žiadne trestné stíhanie voči matke maloletej, ani nevedie objasňovanie pre podozrenie s priestupku. Zo správy OR PZ Bratislava IV zo dňa 4.3.2025 vyplýva, že vec trestného oznámenia otca na matku maloletej pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, vedená pod ČVS: ORP-285/1-VYS-B4-2024 bola uznesením vyšetrovateľa podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zo dňa 14.02.2025 odmietnutá, uznesenie neodbudlo právoplatnosť dňa 28.02.2025. 22. Z predloženého sumáru výdavkov a príjmov matky (č.l. 322,323) vyplýva, že matka ako výdaje uviedla za bývanie sumu 580,-€, výdavky na mal. I.: strava 118,-€, obuv a odevy 40,-€, hygienakozmetika 20,-€, zdravotná starostlivosť 27,-€, doprava 8,29 €, voľnočasové aktivity 20,-€, dovolenky a rekreačné pobyty 30,-€, obedy v MŠ 45,-€, školné 125,-€, školské aktivity 5,-€, celkovo výdaje na maloletú matka vyčíslila teda v sume 438,29 € mesačne. Výdavky matky má predstavovať suma 1.087,€, z toho predmetné bývanie 580,-€, strava matky 300,-€, obuv a odevy 20,-€, hygiena – kozmetika 27,-€, zdravotná starostlivosť 40,-€, doprava 40,-€, mobil 20,-€, voľnočasové aktivity 20,-€, dovolenky a rekreačné pobyty 30,-€ a mimoriadne výdavky (darčeky) 10,-€. 23. Zo znalecké posudku č. 30/2025 znalca: G. P. D., G., znalca z odboru: psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých zo dňa 10.04.2025 vyplývajú nasledovné zistenia znalca uvedené v jeho závere: a) obaja rodičia disponujú schopnosťami, ktorými môžu pozitívne vplývať na výchovu maloletej, b) mal. I. má k otcovi pozitívny emocionálny vzťah, otec prejavuje I. pozitívne emócie, má k nej vrúcny emocionálny vzťah, c) mal. I. má k matke vytvorený pozitívny emocionálny vzťah, matka k I. rovnako. Tento vzťah má výraznejšiu emocionálnu rovnováhu ako s otcom (obojstranne vyvážený emocionálny vzťah prijímania a prejavovanie emócii na základe percepcie maloletej), d) obaja rodičia sú pre mal. I. zdroj pozitívnych emócií, ale k matke je prežívanie pozitívnych emócií intenzívnejšie ako k otcovi, e) obaja rodičia sú podľa maloletej starostliví, majú ju radi, ale vníma, že otec s niektorými informáciami pracuje tak, že matke vytvára problémy. S uvedeným je maloletá reálne konfrontovaná, pretože má skúsenosť, ako otec informácie použije. Silnejšie emocionálne puto s matkou takto otec nevedome podporuje, f) maloletá I. preferuje matku, opakovane zdôrazňuje, že chce bývať s matkou a otca navštevovať. K dôvodom sa znalec vyjadril iba čiastočne, vzhľadom k tomu, že u maloletej boli manifestované obranné
mechanizmy. Na základe zistení znalec konštatoval, že maloletá interpretuje výroky, ktoré otec povedal o mame a nepáčia sa jej, má pocit že otec „ubližuje" mame svojim správaním, g) vzťah maloletej je ovplyvnený k obom rodičom na základe vnímania rodinnej dynamiky: rodičia spolu nekomunikujú, nepriamo vťahujú maloletú do konfliktu tým, že zdieľajú informácie prostredníctvom nej napr.: čo nemá povedat', čo počuje. To, že otec hovorí „nepekne o matke" sa prejavuje vo vnímaní rodičov, kde matku vníma v pozitívnejšie, uvedené v dlhodobejšie časovom horizonte môže ovplyvniť vnímanie otca ako horšieho rodiča. Zároveň sa môžu zvyšovať prejavy úzkostí, vzhľadom k tomu, že má aj k otcovi emocionálne pozitívny vzťah (aj keď je menej silný v porovnaní s matkou), h) rodičia nedokážu diskutovať o potrebách mal. I., nezdieľajú rovnaké názory na výchovu a majú problém navzájom rešpektovať odlišné pohľady na výchovu. Rodičia sa vyhýbajú spoločnej komunikácií, takže nie sú ochotní spolupracovať. Majú však určitú schopnosť na výchove spolupracovať, pretože napriek vzájomnému nesúladu prebieha stretávanie s oboma rodičmi. Absentuje však potreba uznať navzájom odlišné pohľady na výchovu, i) určitá miera vzájomného rešpektu medzi rodičmi existuje avšak jeho úroveň a prejavy majú určité limity. Obaja rodičia si uvedomujú význam druhého rodiča pre vývin maloletej, j) predstava maloletej I. je jasná, chce bývať s mamou a k otcovi chce chodiť cez víkend. Vhodný styk sú dvojtýždňové intervaly stretávanie od piatku po MŠ alebo škole do nedele napr. do 17. hod., aby sa mohla pokojne pripraviť na večerný relax a školský deň. Navrhované dvojtýždňové intervaly stretnutí s otcom podporujú pravidelnosť a predvídateľnosť, čo maloletej môže pomôcť cítiť sa stabilne, vymedzený čas s rodičmi môže prispievať k jej pocitu bezpečnosti. Je v záujme maloletej byt' zverená do osobnej výchovnej starostlivosti matky, k) obaja rodičia majú záujem o výchovu maloletej a z dôvodu uvedeného záujmu obaja uplatňujú manipulatívne techniky pre dosiahnutie cieľa. 24. Manžel navrhovateľky zo znaleckým posudkom nesúhlasil (podanie z 28.4.2025), považuje ho za neplatný a neobjektívny, nakoľko bol vypracovaný viac ako 12 mesiacov po tom, čo maloletá bola v starostlivosti matky, podľa neho bola maloletá ovplyvnená matkou. Žiadal vypracovať posudok v čase, keď maloletá bude bývať s ním 16 mesiacov, vtedy budú výsledky dokazovania úplne odlišne. Podľa zástupkyne navrhovateľky (podanie z 6.5.2025) znalecký posudok podporuje návrh matky na úpravu práv a povinností v časti zverenia maloletej, taktiež súhlasili s úpravou styku podľa znaleckého posudku od piatku do nedele 17. hodiny. 25. Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že nezhody medzi manželmi nastali po svadbe, manžel nebol spokojný s jej starostlivosťou o maloletú, nevedeli sa dohodnúť na chode domácnosti, manžel na ňu kričal, ponižoval ju kvôli jej postave, trvalo to až do času jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Manžel ju obmedzoval aj v osobnej slobode, nechcel ju nikam pustiť, zakazoval jej kontaktovať sa s jej kamarátkami. Navrhovateľka uviedla, že k manželovi už necíti lásku, iného partnera nemá. S manželom spoločne nebývajú od 8.1.2024, kedy opustila spoločnú domácnosť na základe svojho rozhodnutia kvôli psychickému týraniu zo strany jej manžela (trestné oznámenie nepodala), čoho svedkom bola aj mal. I., intímne spolu nežijú od 8/2023, posledný rok spoločného spolužitia manžel spával už v inej miestnosti, finančne spoločne nehospodária od 01/2024. Navrhovateľka uviedla, že nemá záujem na obnovení manželstva. Býva v C., kde má svoju rodinu, má tu stabilné bývanie, príjem má zo živnosti (sprostredkovanie predaja Oriflame) 200,-brutto, svoje výdavky hradí z dedičstva, má strednú ekonomickú školu s maturitou, poberá prídavok na dieťa 60,-€ mesačne, nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Zotrvala na mesačných výdajoch predložených súdu. Mal. I. má dobrý zdravotný stav, má len bežné ochorenia, navštevuje materskú školu v C., starostlivosť o maloletú zabezpečuje ona. Zotrvala na zverení maloletej do jej starostlivosti, nakoľko maloletá je na ňu naviazaná. Navrhovateľka poprela, že by mala nejaké psychické problémy. Nemá výhrady voči tomu, aby sa maloletá stretávala s otcom, jej predstava je každý druhý víkend od piatku do nedele s prespaním. Navrhovateľka uviedla, že jej manžel v jej prítomnosti hovoril maloletej, že je psychicky chorá, že mal. I. ukradla, načo maloletá reagovala odmietavo. V súčasnosti sa stretávanie maloletej realizuje každý druhý víkend od piatku do nedele. Navrhovateľka uviedla, že vlastní motorové vozidlo, je držiteľkou vodičského oprávnenia, je aktívnou vodičkou, vyzdvihovanie maloletej v E. by pre ňu nebol problém. 26. Z výsluchu manžela navrhovateľky vyplýva, že v manželstve sa stal zo strany navrhovateľky terčom vulgárnych nadávok, nakoľko nenapĺňal jej predstavy v sexuálnej oblasti, čo pretrvávalo asi 6 rokov, v minulosti už kvôli tomu on podal návrh na rozvod, ktorý potom stiahol. Podľa manžela navrhovateľky navrhovateľka nezvládala starostlivosť o domácnosť (špinavé riady, nebolo z čoho jesť), navrhovateľka
mu nato povedala, že nie je slúžka. Do klasického zamestnania manželka nechodila, v biblii si prečítala, že žena nemá pracovať, o rodinu sa má postarať muž. Manželka mala inú predstavu o svojom manželovi. Manželstvo vníma ako nefunkčné, inú partnerku taktiež nemá. Nezhody v manželstve vznikali aj z dôvodu diametrálne odlišných názorov na výchovu mal. I.. Zverenie mal. I. do jeho osobnej starostlivosti odôvodnil jej zdravým psychickým vývojom a tým, aby bola v bezpečí. Manžel navrhovateľky potvrdil, že spoločne nežijú s navrhovateľkou od 01/2024, kedy navrhovateľka svojvoľne opustila ich spoločnú domácnosť. Uviedol, že s navrhovateľkou spoločne nekomunikujú, ani sa nezdravia. Zopakoval, že navrhovateľka podľa neho trpí hraničnou poruchou osobnosti, čo mu mal uviesť psychológ P. D., ktorý vychádzal z toho, ako mu on popísal priebeh dňa a správanie navrhovateľky, psychologička J. vychádzala z osobného stretnutia s matkou a súčasne vychádza z jeho 10 ročného spoločného spolužitia s navrhovateľkou. Uviedol, že pracuje ako učiteľ hry na husle, príjem má zo zamestnania, poberá aj čiastočný invalidný dôchodok (miera invalidity 50 % z dôvody psoriázy). Jeho celkové mesačné výdavky sú do 400,-€, t.j. voda 31,-€, elektrina 35,-€, plyn 170,-€, daň za dom po prepočte 10,-€, drevo vo vykurovacom období (október až apríl) 200,-€, pohonné hmoty 90,-€. Má jednu vyživovaciu povinnosť. Poberá daňový bonus na maloletú. Býva v E. č. XXX, do zamestnania (v E.) chodí každý deň okrem piatku, t.j. od pondelka do štvrtka. Ak by mu bola maloletá zverená, tak doobeda by bola v škôlke, poobede by išla s ním zo zamestnania do 15. hod., potom by do 18. hod. bola u jeho sestry, ktorá býva neďaleko jeho zamestnania. Manžel vníma na maloletej zmeny, a to od 01/2024, táto nekomunikuje, je vyčerpaná, má špinavé vlasy a zapáchajúce oblečenie od moču. Keď bol v škôlke, tak si všimol, že maloletá sa hráva oddelene od iných detí. Keď je s maloletou, chodia k jeho rodičom, učí ju bicyklovať. Manželke neprispieval výživným na maloletú, lebo odišla zo spoločnej domácnosti. Maloletej zakupuje oblečenie, stravu, chodia na výlety. Manžel navrhovateľky poprel, že by sa kvôli rozvodu vyjadril jeho skočením pod vlak. Manžel navrhovateľky na ostatnom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku ako alternatívu zverenia maloletej do jeho výlučnej osobnej starostlivosti navrhol striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch, resp. 3 týždne u neho a týždeň u matky (s čím kolízny opatrovník nesúhlasil), s tým, že si svoje pracovné povinnosti zariadiť tak, aby mohol maloletú každý deň voziť do C. do školy a tam ju aj vyzdvihovať, prípadne si nájsť zamestnanie v C. a tam aj bývať. Taktiež má motorové vozidlo, je držiteľom vodičského oprávnenia. 27. Zástupkyňa navrhovateľky v záverečnej reči uviedla, že žiada manželstvo rozviesť a čo sa týka úpravy rodičovských práv žiadala, aby maloletá I. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec by bol oprávnený s maloletou I. stretávať každý druhý piatok v čase od 17:00 hod. do nedele 16:00 hod., s tým, že čo sa týka miesta preberania, dieťa by si v piatok prevzal otec v mieste bydliska matky a maloletú by si matka v nedeľu prevzala v mieste bydliska otca. Navrhla upraviť vyživovaciu povinnosť. Matka súhlasila s vyjadrením jej zástupkyne. 28. Zástupkyňa manžela navrhovateľky v záverečnej reči uviedla, že súhlasí s rozvodom manželstva, s tým, že maloletá by bola tri týždne u otca a týždeň u matky. Výživné otec nepožaduje v takomto režime. Súd pri rozhodovaní podľa nej nevychádzal z hodnoverných dôkazov. Matkou navrhované výživné nevychádza z usmernenia pre súdy, ktoré stanovuje výšku výživného pre dieťa. 29. Manžel navrhovateľky v záverečnej reči uviedol, že s rozvodom súhlasí. Čo sa týka zverenia do starostlivosti maloletej matky alebo otca, uviedol, že pojednávanie je namierené proti nemu, umožniť maloletej iba návštevy u neho, s tým absolútne nesúhlasil, nakoľko otec má rovnaké práva a maloletá má rovnaké právo tráviť čas s otcom. Čo sa týka výživného, s tým nesúhlasil, nakoľko skutky matky boli devastačné v minulosti, čo potvrdzuje aj súčasné konanie matky, ktorá prihlásila maloletú do súkromnej školy s poplatkom 850,- eur mesačne, za podmienok, že nemá prácu. Znova namietol, že nebol spravený psychiatrický posudok na matku. Výživné navrhoval „nulové“, nakoľko každý si bude uhrádzať výdavky z vlastných zdrojov počas realizovania osobnej starostlivosti. 30. Kolízny opatrovník v záverečnej reči uviedol, že súhlasí so znaleckým posudkom, a preto v prípade rozvodu navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke a určiť otcovi výživné ohľadom na jeho možnosti a schopnosti a styk otca s maloletou upraviť podľa návrhu zástupkyne matky. Ak by v budúcnosti nebola taká vzdialenosť medzi bydliskami rodičov, styk by bolo možné realizovať aj v týždni. 31. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. 33. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 34. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 35. Podľa § 23 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. 36. Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19. 37. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 38. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 39. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 40. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 41. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 42. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 43. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 44. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 45. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 46. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 47. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 48. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 49. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 50. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 51. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. 52. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. 53. Podľa § 33 ods. 1 prvá veta zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. 54. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 55. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 56. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu na rozvod manželstva je možné vyhovieť, tento bol podaný dôvodne. S rozvodom manželstva súhlasili obaja manželia, no nakoľko rozvod manželstva nie je nárokovateľný, súd vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, či sú tu dôvody dané Zákonom o rodine na rozvod manželstva (§§ 22 a § 23 ods. 1 Zákona o rodine). Z dokazovania podľa súdu jednoznačne vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú narušené do takej miery, že manželstvo si jednak už neplní svoj účel, tento účel v súčasnej situácii ani plniť
nemôže s ohľadom aj na to, že manželia spoločnej nekomunikujú, nezdravia sa, bývajú oddelene, za danej situácie nie je ani predpoklad, že by si v budúcnosti manželstvo účastníkov opätovne mohlo plniť svoj účel (súčasný stav vykazuje znaky nemennosti). Manželstvo nepochybne nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu ich dcéry I. (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine). Manželstvo účastníkov konania si svoj účel neplní už určitý (kvalifikovaný) čas, manželia spoločne nežijú od januára 2024, t.j. po dobu dlhšiu ako jeden rok, kedy sa navrhovateľka rozhodla opustiť spoločnú domácnosť manželov, čo odôvodnila psychickým týraním zo strany jej manžela. Nie je predmetom tohto konania skúmať, či konanie manžela navrhovateľky naplnilo podstatu psychického týrania alebo nenaplnilo, toto môže byť predmetom trestného konania, ku ktorému však nebol zo strany navrhovateľky daný podnet. Podstatným pre tento „rozvodový“ súd je zistiť, aké sú vzťahy medzi manželmi (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine), či manželia dodržiavajú svojej povinnosti (§ 18 Zákona o rodine). Dokazovaním bolo zistené, že manželia spoločne od 01/2024 nežijú, ani finančne spoločne nehospodária od tejto doby, intímne spolu nežijú od 8/2023, pričom posledný rok spoločného spolužitia manželia spávali už oddelene. Z uvedeného podľa súdu jednoznačne vyplýva, že v danom prípade sa nejedná o nejaký o krátkodobý (prechodný) stav, naopak je súd toho názoru, že vzťahy medzi manželmi sú jednak vážne narušené ako i trvalo rozvrátené (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine). Za situácie, že manželia spoločne nekomunikujú, dokonca sa nezdravia, nebývajú spoločne, jeden z manželov podáva trestné oznámenia na druhého z manželov, nemožno podľa súdu ani dôvodne očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Za daného stavu tak návrh na rozvod manželstva súd vyhodnotil ako dôvodný, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol (výrok I. tohto rozsudku). 57. Súd pri rozhodovaní o rozvode pritom zisťoval a prihliadal na príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, prihliadal na záujem maloletej I. a v neposlednom rade i na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine. Čo sa týka príčin vedúcich k rozvratu manželských vzťahov, tie podľa súdu boli dané jednak rozdielnym názorom na vedenie spoločného manželského života, čo sa prejavovalo v nesúlade manželov ohľadom starostlivosti o spoločnú domácnosť (výhrady manžela voči špinavému riadu, čo navrhovateľka argumentovala tým, že nie je slúžka), zásadne odlišným názorom na výchovu maloletej taktiež podstatným spôsobom zasiahlo do manželského spolužitia a napokon to bolo nepochybne aj pocit obmedzovania osobnej slobody navrhovateľky zo strany jej manžela, jej ponižovania zo strany manžela kvôli jej postave ako i tvrdenia manžela navrhovateľky o nenapĺňaní túžob jeho manželky v sexuálnej oblasti, čo malo byť aj predmetom vulgárnych nadávok zo strany navrhovateľky voči nemu. Tieto skutočnosti podľa súdu podstatným spôsobom spôsobili rozvrat vzťahov medzi manželmi. Napokon si manželia neplnia už ani ich povinnosť v zmysle § 18 Zákona o rodine žiť spolu. Čo sa týka prihliadnutia súdu na záujem maloletej I. v súvislosti s rozvodom manželstva jej rodičov, vychádzajúc zo stavu, že rodičia už vyše roka spoločne nebývajú, s prihliadnutím aj na názor mal. I., súd dospel k záveru, že rozvod manželstva v danej situácii nebude v rozpore so záujmom mal. I.. V opačnom prípade by bola mal. I. podľa súdu vystavovaná opakovaným konfliktným situáciám medzi jej rodičmi, čo by nepochybne nebolo v jej záujme. 58. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP), pričom v danej veci k dohode rodičov o tejto úprave v vo vzťahu k mal. I. nedošlo, súd postupoval v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine, pričom pri tomto rozhodovaní postupoval tak, aby to bolo v najlepšom záujme maloletej I. (Čl. 5 Zákona o rodine, najmä stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, názor dieťaťa). Čo sa týka úpravy pomerov manželov k ich maloletej I., matka ju navrhovala zveriť do jej výlučnej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné vo výške 400,-€ mesačne, otec navrhoval zveriť mal. I. naopak do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, resp. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd pri rozhodovaní o zverení mal. I. zohľadnil skutočnosť, že od januára 2024 rodičia spoločne nežijú, osobnú starostlivosť o maloletú I. zabezpečuje matka, aj keď je potrebné uviesť ako nato poukazoval opakovane aj otec maloletej, že matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v Smolinskom na základe jej vlastného rozhodnutia, a to aj s mal. I., otec nato súhlas nedal. K tomuto súd uvádza, že nie je predmetom toho konania posudzovať túto samotnú skutočnosť (odsťahovania sa) čo do jej podstaty, súd je povinný pri rozvode manželstva rodičov upraviť ich rodičovské práva a povinnosti na čas po rozvode, zohľadňujúc pritom najlepší záujem dieťaťa. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka starostlivosť o mal. I. od 01/2024 zabezpečuje riadne, šetrením kolízneho opatrovníka neboli zistené v tejto starostlivostí žiadne nedostatky, súd zohľadnil pri rozhodovaní o zverení aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý sledujúc taktiež najlepší záujem dieťaťa navrhol zverenie mal. I. do osobnej starostlivosti matky. Vo vzťahu k výhradám otca proti zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky, t.j. že matka nemá príjem a stále bývanie, súd
vykonal dokazovanie a zistil, že príjem matky zo zárobkovej činnosti je síce nízky (cca. 200,-€ mesačne), matka je poberateľkou prídavku na dieťa 60,-€ mesačne, no k tomu matka uviedla, že životné náklady hradí z finančných prostriedkov z dedičstva. To, že takýmto spôsobom osobnú starostlivosť o mal. I. od 01/2024 po finančnej stránke zvláda, súd nemal pochybnosť, nakoľko maloletá navštevuje materskú školu, dokazovaním neboli zistené žiadne nedostatky ohľadom zabezpečenia stravy, ošatenia ani ako iných potrieb pre mal. I.. Súd pritom zdôrazňuje, že je zodpovednosťou každého rodiča (v tomto prípade matky), ktorý má zverené dieťa do osobnej starostlivosti zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie tejto starostlivosti a výchovy k dieťaťu. Ani námietka stáleho bývania nebola súdom vyhodnotená ako dôvodná, nakoľko matka od januára 2024 býva v C. v zariadenom prenajatom byte, neboli zistené žiadne ani len náznaky možného problému s bývaním matky s mal. I., nájomný byt je pritom bežným typom zabezpečenia bytovej potreby. Čo sa týka výhrad otca o nevhodnom správaní matky k maloletej, či dokonca podozrenie na týranie, toto bolo dokazovaním vyvrátené správou OR PZ Bratislava IV zo dňa 4.3.2025, z ktorej vyplýva, že otcom podané trestné oznámenie na matku pre podozrenie z týrania bolo právoplatne odmietnuté. Aj predložená lekárska správa zo dňa 31.5.2024 D. E. (lekárka mal. I.) podľa súdu vyvrátila podozrenie na týranie matkou pre výskyt hematómov, podľa lekárky sa jednalo obežné hematómy. Súd sa dôkladne otázkou možného nevhodného správania matky k maloletej zaoberal, žiaden dôkaz v konaní takéto podozrenie nepotvrdil. Čo sa týka výhrad otca k zdravotnému stavu matky, ktorá má podľa neho trpieť psychickými problémami, tu súd vychádzal z lekárskej správy D. J. K. zo dňa 2.7.2024, ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že matka síce bola v minulosti krátkodobo liečená, a to na panickú poruchu, alebo ešte v roku 2003 (t.j. vyše pred 20 rokmi) ako 17 ročná, odvtedy nebola matka vyšetrovaná ani liečená v súvislosti s psychickými problémami, zo zdravotného hľadiska nevidela lekárka žiadne prekážky na strane matky, ktoré by jej bránili vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú dcéru. Z tohto dôvodu potreba znaleckého skúmania matky psychiatrom súdom nebola vyhodnotená ako dôvodná a potrebná. Navyše ani zo znaleckého posudku v danej veci č. 30/2025 (po vyšetrení matky psychológom) nevyplývajú žiadne dôvodné podozrenia pre zdravotné problémy psychického charakteru na strane matky. Súd teda nemal za preukázané žiadne z výhrad otca k zvereniu maloletej I. matky. To však automaticky neznamenalo, že súd bol povinný zveriť mal. I. matke, a to aj s prihliadnutím na záujem otca o jeho výlučnú osobnú starostlivosť, resp. striedavú osobnú starostlivosť. Čo sa týka otcom navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti otca, súd v tejto súvislosti k tomu uvádza, že by bolo nelogickým, aby otec súhlasil aj s osobnou starostlivosťou matky, ak by na jej strane boli ním tvrdené závažné skutočnosti (výhrady) na takéto poskytovanie starostlivosti maloletej, a to či už týranie maloletej matkou alebo psychické problémy na strane matky. Aj týmto spôsobom súd nemal pochybnosť vo vzťahu k osobnej starostlivosti matky pri konfrontovaní s tvrdeniami (námietkami) otca, ktoré súd v konečnom dôsledku vyhodnotil preto ako účelové s cieľom zmariť zverenie mal. I. do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Pri posudzovaní možnosti zverenia mal. I. do striedavej osobnej starostlivosti (ako jednej z foriem poskytovania osobnej starostlivosti) súd dospel k záveru, že takáto forma zverenie možná v danom prípade nie je, nakoľko by to nebolo v záujme mal. I., a to jednak s prihliadnutím na závery vyplývajúce z predmetného znaleckého posudku č. 30/2025 (závery boli súdom vyložené v prospech zvereniu maloletej matke), ani s ohľadom na vzdialenosť (pozn. súdu – pre súd je rozhodujúci súčasný stav a nie potencionálny) medzi bydliskom otca v E. a bydliskom matky v C. (cca. 75 km), pri zohľadnení toho, že by s tým bolo nevyhnutne spojená potreba denne voziť (zabezpečiť jej prepravu) maloletú do školského zariadenia do C., keďže maloletá tohto času ukončila materskú školu v Bratislave a od septembra tam nastupuje aj do základnej školy. Pri existencii pracovných povinností otca v E. si to súd ani nevie reálne predstaviť, nehovoriac o negatívnom dopadne takéhoto cestovania na maloletú. Pri takejto vzdialenosti bydlísk rodičov (cca. 75 km) nie je podľa súdu možné zabezpečiť potreby maloletej I. spojené s jej povinnou školskou dochádzkou do takej miery, aby ju to neprimerane a nedôvodne nezaťažovalo (napr. samotným denným cestovaním z a do školy na tejto trase). Súd taktiež zohľadnil názor maloletej vyjadrený pred znalcom, ktorý je uvedený v predmetnom znaleckom posudku, t.j. že mal. I. chce bývať s mamou a k otcovi chce chodiť cez víkend. Nezanedbateľný význam pri rozhodovaní súdu v otázke zverenia mal. I. mal ako dôkaz aj predmetný znalecký posudok č. 30/2025, ktorého účelom bolo zistiť pre súd aj citové väzby medzi rodičmi a maloletou, vývinové potreby maloletej ako i schopnosti rodičov sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o mal. I. tak, ako to pre súd vyplýva z ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine. S odkazom na závery tohto znaleckého posudku v kontexte argumentácie súdu uvedenej vyššie súd prijal potom v otázke zverenia maloletej záver, že v najlepšom záujme maloletej bude jej zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti matky pri rešpektovaní práva otca na styk s maloletou I., a preto zveril maloletú I. do osobnej starostlivosti matky, pričom každý z rodičov je oprávnený zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach (výrok II.), nakoľko tieto rodičovské práva a povinnosti prináležia obom rodičom. K výhrade otca k znaleckému posudku uvedenej
v bode 24. tohto odôvodnenia súd uvádza, že akým spôsobom by sa mal. I. vyjadrovala, ak by bola znalecky skúmaná v čase, ktorému by predchádzal jej výlučný pobyt u otca v trvaní 16 mesiacov je hypotetická, danú situáciu nie je možné ani reálne navodiť. Pre súd je pri jeho rozhodovaní vždy podstatným a rozhodujúci súčasný stav veci. Navyše zo znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia voči maloletej uplatňovali kvôli ich záujmu o zverenie mal. I. manipulatívne techniky pre dosiahnutie ich cieľa, čo je taktiež odpoveďou na predmetnú výhradu otca. 59. Pri zverení maloletej matke, pri absentujúcej dohode rodičov na výživnom, bolo potom povinnosťou súdu v zmysle § 24 ods. 1 zákona o rodine súčasne určiť, ako má otec ako rodič, ktorému nebola mal. I. zverená do osobnej starostlivosti, prispievať na jej výživu. Matkin návrh bol vo výške 400,-€ mesačne. Súd potom pri rozhodovaní o výške výživného otcovi pre mal. I. prihliadal na jej odôvodnené potreby, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca (§ 75 ods. 1 zákona o rodine). Takýmto postupom súd potom určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 235,- eur mesačne (výrok III.), zohľadňujúc aj tú skutočnosť, že matka neuvádzala so zabezpečením starostlivosti o maloletú mimoriadne, zvýšené výdavky, mal. I. je zdravým dieťaťom vo veku 5 rokov. Súčasný pravidelný príjem matky je vo výške cca. 260,-€ mesačne (s prídavkom na dieťa), výdavky na mal. I. vyčíslila matka v sume 438,29 € mesačne bez bývania. Súd v zásade nemal výhrady voči takejto sume výdavkov pre dieťa vo veku 5 rokov (predškolský vek), žiadne z týchto výdavkov nevyhodnotil súd za neprimeraný, okrem školného v škôlke vo výške 125,-€ (súkromná škôlka), preto pri ponížení toho výdavku pri eventuálnej platbe za škôlku pri verejnej materskej škole by súd za primeraný výdavok považoval polovicu tejto sumy, t.j. cca. 60,-€, čo by sa premietlo to výšky odôvodnených nákladov na mal. I. v sume 373,29 € mesačne, k čomu je potrebné pripočítať aj náklad na bývanie (pomernú časť vo vzťahu k mal. I.), ktorý má matka vo výške 580,-€ mesačne. Suma 580,-€ ani žiaden z výdavkov síce otcom namietané neboli, no súd tieto náklady vyhodnocoval z dôvodu zistenia odôvodnených potrieb maloletej. Pri bývaní súd zohľadnil, že ak by sa aj nejednalo o nájomný byt, bežne pri platbách spojených s užívaním bytu musí ten ktorý rodič, zabezpečujúci bývanie dieťaťu, uhrádzať náklad za hypotéku. Preto suma 580,-€ ako výdavok matky za bývanie v C. nebol vyhodnotený ako neprimerane vysoký. No nakoľko len samotná matka sa rozhodla odísť bývať do C. (aj keď za svojou rodinou), preto do určitej miery je povinná znášať primerane zvýšené výdavky s tým spojené (bývaním) na svoju ťarchu. Súd preto ako odôvodnený výdavok za bývanie vo vzťahu k mal. I. vyhodnotil sumu 200,-€ mesačne, a teda celkové základné odôvodnené potreby mal. I. (ešte nenastúpenej do základnej školy) predstavuje suma 573,29 €. S prihliadnutím na potreby maloletej ako i možnosti a schopnosti otca, ktorý má zníženú pracovnú schopnosť o 50 % zohľadňujúc jeho príjmy zo závislej činnosti ako učiteľa na ZUŠ Skalica vo výške priemerne 1.043,14 € mesačne, ku ktorému je potrebné pripočítať aj pravidelný príjem – invalidný dôchodok aktuálne vo výške 261,20 € poberanej otcom mesačne, tak pravidelný priemerný mesačný príjem otca predstavuje suma 1.304,34 €. Poukazujúc na síce právne nezáväznú (no odporúčaciu) Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR pre určovanie výživného by rozsah vyživovacej povinnosti otca v danom prípade, keď otec mal. I. má jednu vyživovaciu povinnosť a mal. I. je zdravým dieťaťom v predškolskom zariadení (predškolský vek) mala predstavovať suma rovnajúcu sa 18 % jeho príjmu, čo pri sume 1.304.34 (1.043,14 € + 261,20 €) predstavuje suma 234,78 €. Súd zaviazal otca na prispievanie na výživu mal. I. sumou 235,-€ mesačne tak ako je uvedené vo výroku III. toho rozsudku, nakoľko dospel k záveru, že uvedené suma zodpovedá jednak možnostiam, schopnostiam otca ako povinného rodiča ako i odôvodneným potrebám mal. I. ako oprávnenej na výživné, pri zohľadnení tejto skutočnosti, že matka sa sama rozhodla ísť bývať do C., kde sú náklady na živobytie (bývanie) vyššie, preto ako súd uviedol, je preto podľa súdu povinná znášať primerane zvýšené výdavky s tým spojené (bývaním) na svoju ťarchu. Splatnosť výživného súd určil vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky v zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Súd ešte dodáva, že nepovažoval za nevyhnutné dokazovať- preukazovať jednotlivé výdavky rodičov napr. pokladničnými blokmi, nakoľko to nepovažoval jednak za hospodárne, tieto výdavky neboli medzi rodičmi spornými, no hlavne sa tak na strane matky ako i na strane otca jedná o bežné výdavky na bývanie, stravu, ošatenie a pod., t.j. bežné výdavky, o ktorých existencii súd nemal pochybnosť a ich výška nebola súdom vyhodnotená ako neprimeraná. 60. Nakoľko sa rodičia nedohodli ani na úprave styku otca s mal. I. (§ 25 ods. 1 Zákona o rodine) a nejednalo sa ani o prípad, že by rodičia žiadali styk neupraviť, bolo s ohľadom aj na súčasné vzťahy medzi rodičmi potrebné presným spôsobom vymedziť rozsah styku otca s mal. I. v rozhodnutí o rozvode tak je to stanovené v § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Súd pri tomto určovaní vychádzal jednak z aktuálneho faktického stavu, t.j. že stretávania otca s mal. I. sa realizuje každý druhý víkend od piatku do nedele, zohľadňujúc pritom tú skutočnosť, že otec nemá v piatok pracovný deň, má možnosti vyzdvihnúť
motorovým vozidlom maloletú v C.. Predmetný rozsah styku otca s maloletou určený súdom v jeho výroku IV. t.j. každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., bol podporený aj znaleckým posudkom č. 30/2025 vypracovaným v tomto konaní. Zohľadňuje skutočnosť, že tak matka ako i otec maloletej budú mať k dispozícii (každý z nich) jeden celý víkend na trávenie voľného času s mal. I.. Čas súd stanovil na 17. hodinu, zohľadňujúc vo vzťahu k nedeli odporúčanie znalca k zachovaniu večerného relaxu dieťaťu a jeho prípravy na školský deň. Čo sa týka odovzdávania a preberania maloletej, súd to stanovil tak, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť (t.j. pripraviť potrebné osobné veci, doklady, ap.) a otcovi odovzdať v mieste bydliska matky a naopak otec je povinný maloletú matke riadne a včas vrátiť a matke odovzdať v mieste bydliska otca. Súd takto zohľadnil, že matka bez súhlasu otca zmenila bydlisko maloletej do C., čím nepochybne sú spojené finančné nároky na pohonné hmoty pri realizácii styku otca s maloletou, čím sa tieto náklady rozdelia na polovicu každému z rodičov (nebudú v celom rozsahu na ťarchu otcovi) a súčasne bude takto podľa súdu vytvorený u každého z rodičov určitý podklad na zodpovedné, včasné a riadne odovzdávanie a preberanie maloletej tým ktorým rodičom, nakoľko právo preberať maloletú ako i povinnosť ju odovzdávať má každý z rodičov takto stanovené v rovnakom rozsahu (vzájomnosť). 61. Nakoľko v priebehu konania bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie, bol vypracovaný znalecký posudok č. 30/2025, pričom každý z rodičov zložil na jeho vypracovanie preddavok vo výške á 250,-€ (spolu teda 500,-€), znalcovi bolo právoplatne uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.04.2025 priznané znalečné vo výške 1.007,04 €, súd toto priznané znalečné vyplatil vo výške 500,-€ jednak zo zložených preddavok rodičov a vo zvyšnej výške 507,04 € (rozdiel sumy 1.007,04 a sumy 500,-€) z rozpočtových prostriedkov súdu (č.l.307-309), čo predstavuje trovy štátu práve v sume 507,04 €. Nič na tomto závere nemení nespokojnosť otca so závermi tohto znaleckého posudku. S poukazom na ust. § 57 CMP bolo potom povinnosťou súdu aj bez návrhu rozhodnúť o povinnosti nahradiť tieto trovy štátu vo výške 507,04 €. Jedna polovica z tejto sumy predstavuje čiastka 253,52 €, ktorá tak pripadá na každého z rodičov, keďže na úhrade týchto trov konania štátu sú povinní sa podieľať v rovnakom rozsahu obaja rodičia mal. dieťaťa. Súd preto výrokom V. tohto rozsudku rozhodol o povinnosti matky a výrokom VI. aj o povinnosti otca zaplatiť štátu náhradu trov konania, každý v sume 253,52 eura pripojeným príkazom na úhradu, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 62. Čo sa týka návrhu matky v časti, ktorým sa domáhala toho, že daňový bonus na maloleté dieťa bude poberať ona, súd tento návrh posúdil ako nedôvodný, keďže otázka poberania daňového bonusu je komplexne riešená zákonom č. 595/2003 Z.z., keď v zmysle § 33 ods. 1 prvá veta tohto zákona č. 595/2003 Z.z. si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa ten daňovník, s ktorým žije toto dieťa v domácnosti. Tento osobitný zákon presne stanovuje podmienky uplatnenia daňového bonusu, a to bez potreby ingerencie súdu, navyše v konaní o úprave rodičovských práv a povinností, ktoré je v danom prípade spojeným konaním s konaním o rozvod, priestor na takéto určenie tu podľa súdu ani ustanovením § 24 ods. 1 Zákona o rodine možný nie je. Podľa súdu tak neboli dané právne dôvody ani možnosti na rozhodovanie súdu o poberaní daňového bonusu na mal. I. tak ako to žiadala matka, preto jej návrh bol súdom v tejto časti zamietnutý ako nedôvodný (výrok VII.). 63. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 64. S poukazom na ust. § 52 CMP súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo (výrok VIII.), nakoľko v tomto konaní zákon neustanovuje inak a ani jeden z účastníkov náhradu trov konania ani nežiadal priznať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Senica, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku – Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).