Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 8Csp/92/2019 6119259034 04. 10. 2024 Mgr. Vladimír Gurka ECLI:SK:OSSL:2024:6119259034.10
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX A. v konaní o zaplatenie 3 906,44 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd n e p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Právny predchodca žalobcu, spol. Poštová banka, a.s., sa v upomínacom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 5 760,31 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 666,15 eur od 22.2.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.6.2015 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1529654324 (ďalej aj „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli okrem iného Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5 000 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť istinu spolu s úrokmi, poplatkami a iné peňažné plnenia podľa zmluvy. V dôsledku omeškania žalovanej upozornil žalobca žalovanú v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) na možné predčasné zosplatnenie úveru a nakoľko žalovaná na výzvu nereagovala, vyhlásil dňa 23.6.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná uhradila dňa 23.1.2017 sumu 5,91 eur a následne od 21.2.2017 do 21.2.2019 25 splátok po 10 eur. Na predžalobnú výzvu pred podaním žaloby žalovaná nereagovala. Žiadal preto žalobe vyhovieť s tým, že zmluvné úroky zo zvyšku si neuplatňuje. 3. Na podporu svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1529654324 zo dňa 23.6.2015, výpis označený ako „Aktuálny stav úveru“ ku dňu 28.2.2019, upozornenie - výzvu na úhradu dlžnej časti úveru zo dňa 30.5.2016 a doklad o jej odoslaní, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 23.6.2016 a doklad o jej doručení žalovanej, dva podacie hárky zo dňa 28.2.2019 a 30.5.2016 a predžalobnú výzvu zo dňa 27.2.2019. V rámci žaloby zároveň odkázal na listinné dôkazy založené v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica, a to Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“, Obchodné podmienky (ďalej aj „OP“) a Sadzobník. 4. Na výzvu upomínacieho súdu, či žalobca súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti istiny vo výške 3 906,44 eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 906,44 eur od 22.2.2019 do zaplatenia z dôvodu, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za bezúročnú a bez
poplatkov pre nesprávne uvedenie celkovej čiastky, ktorú mala žalovaná zaplatiť, právny zástupca žalobcu súhlasil s vydaním platobného rozkazu v takomto rozsahu. 5. Okresný súd Banská Bystrica v časti, s ktorou žalobca súhlasil, žalobe vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 16Up/396/2019 zo dňa 20.5.2019, ktorý nebol žalovanej doručený do vlastných rúk. Právny zástupca žalobcu navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, preto Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil tunajšiemu súdu. 6. Súd poučil žalovanú o jej procesných právach a povinnostiach, ktoré poučenie žalovanej poslal spolu so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ju vyzval, aby sa k nim vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie jej tvrdení. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila, aj keď jej boli riadne doručené. 7. V priebehu konania právny zástupca žalobcu predložil súdu návrh na zmenu žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na spol. EOS KSI Slovensko, s.r.o. K návrhu bola pripojená zmluva o postúpení pohľadávok č. I/2019 zo dňa 6.5.2019, časť prílohy č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok so špecifikáciou postupovanej pohľadávky, súhlas postupníka so vstupom do konania a dve plné moci na zastupovanie žalobcu, ako aj nového žalobcu. Uznesením č.k. 8Csp/92/2019-117 zo dňa 10.3.2020 pripustil zmenu žalobcu. 8. Súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a ich zástupcov. Po prvom pojednávaní právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 24.8.2020 uviedol, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle čl. VI bod 6.8 písm. a) Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery. K svojmu vyjadreniu pripojil tieto Obchodné podmienky jeho právneho predchodcu účinné od 13.6.2015, ako aj sadzobník poplatkov jeho právneho predchodcu účinný od 1.5.2015 a Všeobecné obchodné podmienky jeho právneho predchodcu účinné od 1.1.2015. 9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 11.9.2020 žalobu zamietol a žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vychádzal pri zamietnutí žaloby z nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre nesplnenie podmienok na postúpenie pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., a to najmä pre nepreukázania dohody zmluvných strán o možnosti veriteľa predčasne zosplatniť úver. 10. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 5CoCsp/4/2021-204 zo dňa 16.12.2021 potvrdil napadnutý rozsudok a nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vychádzal z toho, že súd má právo skúmať vecnú legitimáciu strán sporu, ktorá je procesnou podmienkou. Na ďalšiu námietku žalobcu poukázal odvolací súd na to, že úprava tak podstatnej podmienky akou je dohoda o zosplatnení pohľadávky vo všeobecných podmienkach je nekalou obchodnou praktikou a táto nebola platne uzavretá. 11. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1Cdo/104/2022 zo dňa 30.1.2024 zrušil vyššie uvedený rozsudok odvolacieho súdu. Podľa názoru dovolacieho súdu v rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje vysporiadanie sa so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu, pričom dovolací súd citoval body 12 – 14 z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/9/2019 zo dňa 27.5.2020 (v ktorom NS SR odkázal na zásadu prednosti platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou v súvislosti so stavom, keď zmluva odkazuje výslovne na inú listinu, ktorá nie je podpísaná stranami, čo nespôsobuje neplatnosť takejto zmluvy). 12. Krajský súd v Prešove následne uznesením č.k. 5CoCsp/11/2024 zo dňa 23.5.2024 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie s poukazom na to, že súd prvej inštancie nezistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav a zo zistených skutočností prijal predčasný záver, ak žalobu zamietol (a to aj vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré vyčítal dovolací súd odvolaciemu súdu). Predovšetkým sa súd prvej inštancie nevysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu, že je nelogické pripustenie žalobcu do sporu namiesto pôvodného žalobcu a následne tvrdenie, že k postúpeniu nedošlo a tiež v jeho rozhodnutí absencia odôvodnenia vo vzťahu k rozhodnutiu SD EÚ vo veci Home Credit C – 42/15. Na záver však odvolací súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/7/2021 vo vzťahu k postupu pri rozhodovaní o zmene strany sporu pri postúpení pohľadávky, v ktorom bol vyslovený aj názor, že otázkou či tvrdené právo (povinnosť), ktoré malo byť prevedené alebo
ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je, alebo či na iného skutočne prešlo, alebo bolo prevedené, sa nezaoberá, pretože sa týka už posúdenia veci samej, ku ktorému sa súd vyjadruje až v rozhodnutí vo veci samej. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal aj na ďalšie rozhodnutia NS SR, napr. 5Cdo/248/2012, 7Cdo/587/2014, 4Cdo/195/2015, 1Cdo 163/2017 či 2Cdo/62/2020, podľa ktorých súd rozhodujúci o súhlase so zmenou musí posúdiť, či žalobca preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd v tomto štádiu preto nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa hmotného práva skutočne k prechodu alebo k prevodu práv a povinností došlo. Uvedené závery sú plne opodstatnené aj vo vzťahu k ust. § 80 ods. 1, 2 CSP (rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/163/2017). 13. Súd prvej inštancie po vrátení veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu, žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Zároveň súd vyzval žalobcu na predloženie dokladov o skúmaní schopnosti žalovanej splácať úver jeho právnym predchodcom a tiež na vyjadrenie, ako bola žalovaná oboznámená s Všeobecnými obchodnými podmienkami a Obchodnými podmienkami. 14. Právny zástupca žalobcu na uvedenú výzvu oznámil súdu, že žiadateľka o úver bola zamestnaná v obci Lomnička od 02/2015, uviedla čistý mesačný príjem 335 eur, ktorý bol overený v Sociálnej poisťovni s pozitívnym výsledkom. Veriteľ overil príjem vo výške 301 eur. Výdavky na úver boli 109 eur a v úverovom registri neboli zistené peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Ďalej poukázal na to, že žalovaná sa oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Obchodnými podmienkami, pričom citoval určité ustanovenia z úverovej zmluvy ohľadom oboznámenia sa s týmito listinami. Na záver citoval zo zrušujúceho rozhodnutia NS SR v tejto veci. 15. Na preukázanie svojich tvrdení k svojmu vyjadreniu pripojil žiadosť o úver zo dňa 23.6.2015 a 2 listiny označené ako „Dáta dopytu“. 16. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca a žalovaná (ktorá sa neospravedlnila), preto súd prejednal aj v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a ich doterajších vyjadreniach. K prípadnej neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v predposlednej vete bodu 4.6 úverovej zmluvy právny zástupca žalobcu uviedol, že pri podpise zmluvy boli žalovanej doručené všeobecné obchodné podmienky, ktorými disponuje, preto je tam uvedené, že žalovaná súhlasí so znením týchto podmienok. 17. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu tak, ako sú uvedené vyššie (v bode 3, 7, 8 a 15 odôvodnenia), zistil tento skutkový stav: 18. Dňa 23.6.2015 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1529654324, a to na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 23.6.2015. V tejto žiadosti boli okrem výšky požadovaného úveru (5 000 eur) a doby splácania úveru (108 mesiacov) boli uvedené údaje o žalovanej, a to meno, priezvisko, rodné číslo, adresa jej trvalého bydliska, že je slobodná, že má základné vzdelanie, že býva s rodičmi, že nemá vyživovaciu povinnosť k deťom, že žiada o základný súbor poistenia, telefónne číslo, email, adresa zamestnávateľa, doba zamestnania (od 02/2015), ako aj údaje o jej čistom príjme (355 eur), o iných príjmov (0 eur), o mesačných splátkach iných úverov a pôžičiek (0 eur) a o zrážkach (0 eur). Z dokladov uvedených v bode 15 odôvodnenia (dáta dopytu) vyplýva, že pred poskytnutím úveru právny predchodca žalobcu overoval v Sociálnej poisťovni príjem žalovanej, kde bolo kladne odpovedané na otázky, či žalovaná mala vymeriavací základ aspoň 301 (eur) a v Eurisc-e overoval doterajšie záväzky žalovanej z úverových zmlúv, kde neboli zistené žiadne takéto záväzky žalovanej. Životné minimum v dobe poskytnutia úveru predstavovalo sumu 198,09 eur. 19. Na základe vyššie uvedenej zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5 000 eur. Podľa bodu 2 zmluvy mala žalovaná splatiť úver v 108 mesačných splátkach po 109,00 eur (mesačná anuitná splátka 104 eur a náklady spojené s poistením vo výške
5 eur) vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc dňom 25.7.2015 a končiac dňom 25.6.2024. Celková výška nákladov (t.j. celková čiastka úveru podľa zmluvy) bola v zmluve uvedená vo výške 10 998,52 eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 20,90 % ročne, odplata vo výške 22,10 %, najvyššia prípustná výška odplaty 23,06 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola uvedená vo výške 23,10 % ročne a priemerná RPMN vo výške 11,53 % ročne. Podľa zmluvy si žalovaná zvolila základný súbor poistenia. Žalovaná podľa Aktuálneho stavu úveru uhradila od 25.7.2015 do 16.2.2016 celkovo 5 splátok po 109 eur (čiastočne aj s malým omeškaním) a ďalej sumy 0,52 eur, 14,48 eur, 104 eur, 15 eur, 104 eur a 0,56 eur, t.j. celkom 783,56 eur, z ktorých suma 55,56 eur bola započítaná na poplatky, suma 650,06 eur na úroky a suma 77,94 eur na istinu. Vzhľadom na omeškanie žalovanej právny predchodca žalobcu vyhotovil dňa 30.5.2016 výzvu na splatenie dlžnej časti úveru, ktorá bola odoslaná na adresu žalovanej dňa 30.5.2016. Touto výzvou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že podstatne porušila úverovú zmluvu, vyzval ju na úhradu dovtedy dlžných splátok úveru a upozornil ju na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná aj napriek výzve neuhradila žiadnu splátku, preto výzvou zo dňa 23.6.2016 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že ku dňu 23.6.2016 sa jej úverová pohľadávka stáva predčasne splatnou. Žalovaná bola zároveň vyzvaná na jej úhradu do 10 dní od jej doručenia. Žalovaná si výzvu prevzala dňa 27.6.2016. Následne od 22.8.2016 do 21.2.2019 uhradila žalovaná 31 splátok po 10 eur, a to každý mesiac jednu splátku. Dňa 6.5.2019 bola uzavretá medzi pôvodným a súčasným žalobcom zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní. 20. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 21. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 22. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 23. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 24. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.1.2017, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 26. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 28. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 29. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 30. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán (právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaná vystupovala ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti ani nikto v priebehu doterajšieho konania nenamietal a tieto boli nesporné. 31. Podstatou odvolacích, ale aj dovolacích námietok žalobcu boli najmä 2 okruhy problémov: 1. že sa žalobca nestotožňuje s názorom, že by časť obsahu zmluvy nemohla byť upravená odkazom na obchodné podmienky, ktoré podľa zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a s ktorými sa mala žalovaná možnosť oboznámiť (a to aj s poukazom na rozhodnutie SD EÚ vo veci C 42-15) a že by úprava podmienok na zosplatnenie úveru v obchodných podmienkach spôsobovala neplatnosť takejto dohody a 2. že súd popiera za žalovanú skutkové tvrdenia žalobcu, teda stavia sa do pozície pomyselného advokáta žalovanej. 32. Dovolací súd vyslovil názor, že odvolací súd sa bližšie nevysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu, a to jednak s otázkou platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu a k absencii odôvodnenia vo vzťahu k rozsudku SD EÚ vo veci C 42-15 (teda hlavne k 1. okruhu popísaného v predchádzajúcom odseku). Následne odvolací súd mal za to, že týmito otázkami sa bližšie nezaoberal ani súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa preto v súvislosti so skúmaním aktívnej legitimácie žalobcu zaoberal námietkami žalobcu ohľadne „platnosti“ postúpenia a postupu súdu, keď najprv pripustil na strane žalobcu vstup súčasného žalobcu a následne dospel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie a tiež sa následne zaoberal aj rozsudkom SD EÚ vo vec CF 42-15, ktorá súvisí s námietkou žalobcu, že v zmysle tohto rozhodnutia nemusia byť všetky listiny na 1 listine. 33. Pokiaľ ide o skúmanie aktívnej legitimácie, k tomuto je potrebné uviesť, že pri jej skúmaní súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva a túto súd skúma vždy. V súvislosti s tým súd skúma, či žalobca je nositeľom práva, ochrany ktorého sa domáha a či žalovaný je nositeľom povinnosti, ktoré zodpovedá právu žalobcu. Jej skúmanie nesúvisí s § 151 ods. 1 C.s.p. ohľadne skutkových tvrdení strany, ktoré má protistrana poprieť. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením podmienok upravených v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (vzhľadom na čas, kedy bola pohľadávka postúpená) v nadväznosti na splnenie podmienok § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ. Posúdenie prípadnej platnosti právnych úkonov, z ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok, je posúdením právnej otázky v súvislosti s posúdením aktívnej legitimácie žalobcu a súd ju skúma aj bez prípadných popretí skutkových tvrdení jednotlivých strán sporu. Súd preto skúmal platnosť právnych úkonov týkajúcich sa postúpenia pohľadávky bankou na súčasného žalobcu. 34. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorú dovolací súd zhrnul tak, že žalobca namietal nelogickosť postupu súdu, keď najskôr pripustil žalobcu do konania a následne vyhodnotil, že k postúpeniu nedošlo, sa súd prvej inštancie plne stotožňuje s názormi NS SR v rozhodnutiach, na ktoré odvolací súd poukázal v uznesení sp. zn. 5CoCsp/11/2024 zo dňa 23.5.2014 v bodoch 31 a 32. Aj podľa názoru súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o pripustení novej strany sporu na strane žalobcu súd skúma formálnoprávne podmienky na pripustenie vstupu nového subjektu, avšak súd pri rozhodovaní o pripustení iného subjektu na strane žalobcu neposudzuje prevod alebo prechod práv a povinností podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúceho možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej. V tomto smere súd prvej inštancie poznamenáva, že s týmito názormi sa stotožňuje aj vzhľadom na reálne situácie, ktoré v podobných konaniach bežne nastávajú, a to jednak vzhľadom na čas vstupu nového subjektu na strane
žalobcu, kedy návrhy na pripustenie zmeny žalobcu sú súdu doručované v rôznych štádiách konania (nie zriedka aj krátko po podaní žaloby, kedy žaloba ešte ani nebola doručená protistrane) a jednak vzhľadom na skutočnosť, že napr. pri postupovaní pohľadávok banky na iný subjekt, ktoré pohľadávky sa týkajú spotrebiteľských zmlúv (úverov), podľa súčasnej judikatúry slovenských súdov sa skúma napr. aj otázka, či listiny súvisiace so zosplatňovaním úverov sa dostali do dispozičnej sféry spotrebiteľa. V čase doručenia návrhu na pripustenie zmeny na strane žalobcu sa môže javiť, že takéto doručovanie do dispozičnej sféry spotrebiteľa nie je preukázané, ale v priebehu konania môžu byť doložené ďalšie doklady preukazujúce splnenie takejto podmienky (čo tiež nie je zriedkavé). Za tohto stavu potom otázku platnosti postúpenia pohľadávky z pohľadu hmotného práva v rozsahu zodpovedajúceho možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej je potrebné vyriešiť až pri rozhodovaní vo veci samej po zohľadnení celého dokazovania (keďže až do skončenia dokazovania môže žalobca preukázať a zdokladovať všetky skutočnosti, ktoré môžu z pohľadu súdu chýbať pre jeho úspech v konaní). Súd prvej inštancie sa preto nestotožnil s touto námietkou žalobcu a napriek pripusteniu súčasného žalobcu do konania v jeho priebehu skúmal pred vydaním rozsudku vo veci samej jeho aktívnu legitimáciu súvisiacu s platnosťou postúpenia pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na neho. 35. Ako už bolo uvedené, vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu je v danom prípade dôležité prihliadať na to, či boli splnené podmienky na postúpenie práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Tento zákon upravuje podmienky poskytovania určitého druhu úverov (konkrétne spotrebiteľských úverov). Jednou z podmienok v tomto ustanovení na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že konečná splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 25.6.2024, teda splatnou v celom rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v cit. § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Ustanovenie § 565 OZ zase stanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V danom prípade teda prichádza do úvahy iba možnosť, že si zmluvné strany dohodli možnosť veriteľa žiadať celý dlh predčasne naraz. Priamo zo zmluvy o úvere takáto dohoda nevyplýva. Podmienky vyhlásenia úver za predčasne splatný sú upravené iba v bode 6.9 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úver. 36. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca v odvolacom a dovolacom konaní namietal, že by časť obsahu zmluvy nemohla byť upravená odkazom na obchodné podmienky. K tejto námietke žalobcu súd udáva, že súd prvej inštancie vo svojom prvom vo veci vyhlásenom rozsudku nijakým spôsobom nespochybňoval, že by súčasťou spotrebiteľskej zmluvy nemohli byť aj obchodné podmienky. Podobne súd prvej inštancie nespochybňuje žiadnym spôsobom rozhodnutie SD EÚ vo veci C 42-15, v ktorom uvedený súd vyslovil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Zároveň je však potrebné vnímať a interpretovať uvedené rozhodnutie SD EÚ a jeho závery v kontexte jeho odôvodnenia. SD EÚ v bode 34 odôvodnenia tohto rozhodnutia uviedol, že „je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.“ Aj v zmysle tohto rozhodnutie je teda súd povinný skúmať okolnosti prípadu, a to aj z pohľadu, či zmluva obsahuje presné odkazy na iné listiny a či skutočne boli tieto iné listiny aj odovzdané spotrebiteľovi, aby mal možnosť sa s nimi oboznámiť. 37. Súd prvej inštancie po poslednom rozhodnutí odvolacieho súdu vyzval žalobcu na vyjadrenie sa, akým spôsobom bola žalovaná oboznámená so všeobecnými obchodnými podmienkami a obchodnými podmienkami. K tomuto žalobca iba citoval bod 4.6 zmluvy o úvere bez toho, aby sa k tomu bližšie vyjadril a tiež bez toho, aby predložil nejaký doklad preukazujúci, či a akým spôsobom bola žalovaná oboznámená s jednotlivými obchodnými podmienkami, príp. či jej boli odovzdané pred podpisom zmluvy. V tomto smere z pohľadu súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k okolnosti, ktorú aj SD EÚ považuje za dôležitú pri úprave zmluvných práv a povinností na viacerých listinách.
38. Iba formulácia vo formulárovej zmluve o oboznámení sa s obchodnými podmienkami, ktorú zmluvnú podmienku nedokáže spotrebiteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť, podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukazuje skutočnosť, že bol spotrebiteľ skutočne oboznámený s týmito podmienkami. Navyše bod 4.6 zmluvy o úvere je neurčitý pokiaľ ide o to, s ktorými dokumentami bola vlastne žalovaná oboznámená, keďže v prvej vete tohto bodu sú spomenuté Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy, v druhej vete je úprava reklamácií, ktoré upravuje Reklamačný poriadok, ďalej je ustanovenie o oboznámení sa s Formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a v ďalšej vete je uvedené, že dlžník bol oboznámený s príslušnými dokumentami. Z takejto formulácie nie je jednoznačne jasné, s ktorými konkrétnymi dokumentami mala byť žalovaná oboznámená. 39. Vo vzťahu k dohode o zosplatnení (teda nie celej zmluvy o úvere) súd prvej inštancie aj po rozhodnutiam súdov vyššieho stupňa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zotrváva na názore, že súd takúto dohodu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou súd nemal preukázanú. V tomto smere súd je potrebné zopakovať, že zo zmluvy o úvere takáto dohoda nevyplýva a v zmluve nie je ani zmienka o práve veriteľa na predčasné zosplatnenie úveru. Podobne v zmluve nie je ani žiaden odkaz na úpravu predčasného zosplatnenia v obchodných podmienkach. Z čl. 4.6 zmluvy o úvere pritom nevyplýva, že by všeobecné obchodné podmienky alebo obchodné podmienky boli odovzdané žalovanej. Nielen z úradnej činnosti je súdu známe, že vyhlásenie o oboznámení sa s VOP, OP a ďalšími listinami slúži predovšetkým záujmom veriteľa, pretože oboznámenie sa s niekoľko desiatok stranovými VOP či OP pri podpise zmluvy je prakticky nereálne. Uvedené je možné vnímať aj v tomto konaní, kde sa žalobca bližšie nevyjadril k otázke súdu ohľadne oboznámenia sa s VOP a OP, ale iba citoval uvedené ustanovenie zmluvy. Predovšetkým je však potrebné uviesť, že ak aj veriteľ mal záujem upraviť niektoré podstatné náležitosti zmluvy o úvere alebo podstatné práva a povinnosti v inom dokumente ako priamo v zmluve o úvere (medzi takéto podstatné práva a povinnosti z pohľadu súdu patrí aj úprava prípadných nárokov pri riadnom neplnení si zmluvných povinností, keďže pri využití tohto práva veriteľom ide o podstatnú zmenu v právach a povinnostiach strán sporu), je potrebné to urobiť presným odkazom na konkrétne ustanovenie inej listiny (ako to vyžaduje aj SD EÚ) a tiež aby predložil doklady o tom, že takáto listina bola skutočne druhej strane aj doručená tak, aby sa s ňou mohla oboznámiť. Obchodné podmienky totižto majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, či zložito formulovanej, prípadne malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú. Ak právny predchodca žalobcu do zmluvy iba zakotvil ako súčasť zmluvy VOP a OP, v ktorých zakomponoval aj tak podstatné právo, ako je predčasné zosplatnenie úveru bez toho, aby v zmluve bol odkaz na presné ustanovenie OP alebo VOP, kde sú podmienky zosplatnenia upravené, ide z pohľadu súdu o nekalú praktiku veriteľa, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Za tohto stavu, ak súd nemal preukázané, že by žalovaná bola skutočne oboznámená s VOP a OP, a to aj vo vzťahu k podmienkam predčasného zosplatnenia úveru, súd vyhodnotil, že nemal preukázanú takúto dohodu, keďže ak má ísť o dohodu dvoch zmluvných strán, vyžaduje sa súhlasný prejav oboch strán. Iba všeobecná formulácia v bode 4.6. bez preukázania reálneho oboznámenia žalovanej s VOP a OP nepostačuje. 40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou o možnosti žiadať predčasné splatenie úveru nebola platne uzavretá. Za tohto stavu potom aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru súd nepovažoval za platné, keďže bolo vykonané v rozpore so zákonom (konkrétne s § 565 OZ). 41. V súvislosti s otázkou (ne)platnosti predčasného zosplatnenia úveru súd ešte dodáva, že v zmysle cit. § 53 ods. 9 OZ sa vyžaduje, aby dodávateľ upozornil spotrebiteľa na uplatnenie práva požadovať celý zostatok dlhu pred lehotou jeho splatnosti. Takúto výzvu pred zosplatnením a jej odoslanie na adresu žalovanej mal súd v tomto konaní preukázanú. Ustanovenia § 53 ods. 9 OZ ani § 565 OZ výslovne neukladajú povinnosť uvádzať aj splátku, pre ktorú sa požaduje predčasné splatenie dlhu. Na druhej strane je však možné uplatniť predčasnú splatnosť úveru podľa § 53 ods. 9 OZ „najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky“. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je právom nie povinnosťou veriteľa, teda je na uvážení veriteľa, či toto právo využije a ak áno, tak pre nezaplatenie ktorej splátky. V prípade spotrebiteľskej zmluvy, ak omeškanie musí trvať aspoň 3 mesiace a právo podľa § 565 OZ môže veriteľ uplatniť do splatnosti najbližšej splátky, tak veriteľ musí toto právo uplatniť do
splatnosti 4. splátky po omeškanej splátke, pre ktorú sa dlh zosplatňuje. Ak toto právo neuplatní v tejto lehote, môže predčasnú splatnosť vyhlásiť až pre ďalšiu v poradí neuhradenú splátku, za dodržania ostatných už popísaných predpokladov. Uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh predčasne zosplatňuje, je preto potrebné považovať za potrebné (aj keď to výslovne v OZ upravené nie je), aby sa predišlo prípadným pochybnostiam, pre ktorú splátku veriteľ úver zosplatnil a či boli splnené všetky podmienky na platné zosplatnenie úveru. Ak takáto splátka uvedená nie je, potom je potrebné vyhodnotiť zosplatnenie ako neplatné pre jeho neurčitosť. Ide teda o ďalší dôvod (okrem už vyššie popísaného), pre ktorý súd vyhodnotil zosplatnenie ako neplatné 42. Ak úver nebol platne zosplatnený, v čase postúpenia pohľadávky nebola ešte celá pohľadávka splatná, preto postúpenie pohľadávky bolo vykonané v rozpore s cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý výslovne zakazuje postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ak nie sú splnené podmienky upravené v tomto ustanovení. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. 43. Žalobca v dovolaní citoval aj z rozhodnutí, ktoré poukazovali na preferenciu platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 a aj v rozhodnutí NS SR v danej veci bolo citované iné rozhodnutie NS SR, ktorý na toto rozhodnutie o preferencii platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou odkazovalo. Aj v tomto smere je podľa názoru súdu prvej inštancie zohľadniť okolnosti jednotlivých prípadov a výsledky, ku ktorým súdy nižších inštancií dospeli. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 je možné vyvodiť, že išlo o riešenie zmluvy o budúcej zmluvy uzavretej medzi dvoma fyzickými osobami a podstata problému, ku ktorému Ústavný súd zaujal svoje stanovisko, bola v tom, že náležitosti, ktoré mala obsahovať až budúca zmluva neobsahovala už zmluva o budúcej zmluve. Ústavný súd považoval za príliš formalistické požadovať od laikov takú detailnú formuláciu zmluvy a dospel k záveru, že ak sa dá zmluva posúdiť ako platná aj ako neplatná, je potrebné dať prednosť platnosti pred neplatnosťou. V danom prípade ide o trochu odlišnú situáciu, keď na jednej strane stojí dodávateľ, ktorý zväčša predloží formulárovú zmluvu a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý takúto zmluvu nemá ako ovplyvniť. V takomto vzťahu je nepochybne nadvláda dodávateľa z pohľadu či už vyjednávacej pozície, právnych vedomostí a pod. Za takejto situácie je preto podľa názoru súdu prvej inštancie oprávnené klásť na dodávateľa vyššie nároky v súvislosti s formuláciami zmlúv, ktoré sám pripraví a v prípade, ak nepreukáže určité skutočnosti podstatné pre rozhodnutie súdu, musí znášať aj prípadný následok straty sporu. 44. Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/9/2019 zo dňa 27.5.2020, z ktorého citoval NS SR v rozhodnutí týkajúceho sa tohto konania vyplýva, že súdy nižších inštancií dospeli k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu uvedenia podstatných náležitostí v prílohe (teda v určitej inej listine). V danom prípade súd prvej inštancie ani v prvom vydanom rozsudku ani v tomto rozsudku nespochybňuje platnosť úverovej zmluvy ako celku, či skutočnosť, že by všeobecné obchodné podmienky či obchodné podmienky nemohli byť súčasťou zmluvy, ale vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy skúmal podmienky upravené najmä zákonom o spotrebiteľských úveroch na platné postúpenie pohľadávky. Keďže z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru nebola preukázaná platne uzavretá dohoda o možnosti veriteľa zosplatniť úver (teda iba neplatnosť iba jednej zmluvnej podmienky), súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. 45. Súd sa zároveň zaoberal aj otázkou, ako bola skúmaná bonita žalovanej pred poskytnutím úveru, teda jej schopnosť splácať poskytnutý úver. Zo žiadosti o úver a vyššie uvedených dokladov o preverovaní pomerov žalovanej vyplývajú určité skutočnosti týkajúce sa pomerov žalovanej, ako sú uvedené vyššie. K tejto otázke sa žalobca na výzvu súdu aj vyjadril, pričom doložil vyššie uvedené doklady preukazujúce skúmanie príjmov a záväzkov žalovanej. Z týchto okolností daného prípadu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu skúmal pred poskytnutím úveru bonitu žalovanej v rozsahu jej príjmov, výdavkov spojených s jej záväzkami v určitom registri a zisťoval aj jej osobné pomery, údaje v súvislosti s jeho zamestnaním a typ bývania. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu skúmal tieto údaje o žalovanej, vzhľadom na zistené skutočnosti týkajúceho sa tohto konkrétneho prípadu súd vyhodnotil, že bola porušená povinnosť skúmať bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. 46. Z vykonaného dokazovania totižto vyplýva, že právny predchodca žalobcu skúmal výdavky žalovanej iba čo sa týka dovtedajších splátok úveru. V čase uzavretia zmluvy platný zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 7 neupravoval posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver tak podrobne, ako je tomu v súčasnosti. V každom prípade však aj v čase uzavretia zmluvy platný zákon o spotrebiteľských úveroch podľa § 7 ods. 1 a ods. 15 ukladal veriteľovi povinnosť postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou (vrátane posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver, vynaloženie ktorej je povinný hodnoverne preukázať), pričom v § 7 ods. 16 bolo upravené, čo sa rozumie vynaložením odbornej starostlivosti, a to okrem iného aj posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi. 47. Žalobca vychádzal z príjmu žalovanej vo výške 301 eur. V tom čase bolo životné minimum, ako určitá štátom určená suma na uspokojenie aspoň základných životných potrieb, stanovené vo výške 198,09 eur. Splátka úveru spolu s poistením bola v zmluve o úvere uvedená vo výške 109 eur. Ak súd zohľadní výšku splátky úveru a výšku životného minima, tak súčet týchto súdu prevyšuje príjem zistený právnym predchodcom žalobcu. Aj keď zákon o spotrebiteľských úveroch neupravoval bližšie podrobnosti o odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity klienta (žiadateľa o úver), z podstaty tohto ustanovenia je možné vyvodiť, že zákonodarcovi išlo o to, aby úvery boli poskytované žiadateľom v takých výškach a s takými splátkami, aby boli schopní dlhodobo plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, najmä teda riadne a včas splácať úver. 48. Ak životné minimum má predstavovať akúsi hranicu minimálnych nákladov na uspokojenie základných životných potrieb, tak aj bez výslovnej právnej úpravy je z pohľadu súdu vhodné zohľadniť takto určenú sumu aj pri poskytovaní úverov. Ak splátka úveru podľa zmluvy v súčte so životným minimom prekračuje hranicu príjmu, z ktorého veriteľ vychádzal pri skúmaní bonity žalovanej, došlo podľa názoru súdu prvej inštancie k porušeniu odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobcu. Súd prvej inštancie však nevyhodnotil postup právneho predchodcu žalobcu až ako hrubé porušenie odbornej starostlivosti veriteľa skúmať schopnosť žalovanej splácať úver, pretože súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu zohľadňoval osobné, príjmové a záväzkové pomery žalovanej a prihliadal aj na údaje zo Sociálnej poisťovne a z príslušnej databázy alebo registra, avšak z vyššie uvedených dôvodov tento postup právneho predchodcu žalobcu súd vyhodnotil ako nepostačujúci vzhľadom na okolnosti tohto prípadu. Následkom takéhoto konania veriteľa podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy je to, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Ak napriek tomu k predčasnému zosplatneniu úveru došlo, išlo o zosplatnenie v rozpore s § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ktoré súd vyhodnotil ako neplatné. Aj z tohto pohľadu potom následné postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo v rozpore s právnymi predpismi, teda neplatné, čoho následkom je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 49. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaná ako strana, ktorá mala vo veci plný úspech, by mala nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. Žalovaná si však žiadne trovy neuplatnila a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli, preto súd žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.