Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5Csp/57/2024 7724200150 18. 10. 2024 JUDr. Emília Mišenková ECLI:SK:OSSL:2024:7724200150.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa v konaní pred sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX C., právne zastúpený advokátom: JUDr. Michal Barnovský, advokát, so sídlom Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 53 287 461, o zaplatenie sumy vo výške 3.357,58 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I.
Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným na Okresnom súde Michalovce, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 3.357,- eur s prísl. a nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 16.10.2023 medzi postupcom Tatra banka, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ďalej uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 24.2.2020 zmluvu č. 3120721256, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca vyhlásil podaním zo dňa 4.2.2021 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 3.405,62 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.928,04 eur, z riadneho úroku vo výške 429,54 eur, z úroku z omeškania vo výške 48,04 eur, z poplatkov vo výške 0,00 eur a z poistenia splátok vo výške 0,00 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku v sume 3.357,58 eur v nasledujúcej štruktúre: neuhradená istina úveru vo výške 2.928,04 eur, neuhradený riadny úrok vo výške 429,54 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 48,04 eur, ktorá pozostáva z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 29,34 eur a z neuhradených sankčných poplatkov vo výške 18,70 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatnil aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 5.2.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a náhradu trov konania.
2. Okresný súd Michalovce vydal dňa 29.1.2024 pod sp. zn. 14Csp/3/2024 platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu. 3. Žalovaný podaním zo dňa 8.3.2024 podal návrh na odpustenie zmeškania lehoty a odpor proti platobnému rozkazu odpor. Návrh na odpustenie zmeškania lehoty zo strany žalovaného na podanie odporu proti platobnému rozkazu odôvodnil nepriaznivým stavom žalovaného, ktorý trval počas celej doby plynutia lehoty na podanie odporu, v dôsledku ktorého nebol spôsobilý podať odpor proti platobnému rozkazu, resp. nájsť si právneho zástupcu za účelom zastupovania v konaní a podania odporu. 4. Žalovaný ďalej odôvodnil podaný odpor proti platobnému rozkazu tým, že má za to, že v prípade zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.10.2023 medzi postupcom a žalobcom, na základe ktorej mal postupca postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému, ide o neplatný právny úkon, v dôsledku čoho v prípade žalobcu absentuje vecná legitimácia v tomto spore. Zastáva názor, že zo strany postupu nedošlo a ani nemohlo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, a to z toho dôvodu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aby postupca posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného predmetný spotrebiteľský úver splácať, resp. aby si splnil povinnosť normovanú v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z listín predložených žalobcom v rámci žaloby žiadnym spôsobom nevyplýva, aby sa postupca zaoberal príjmovou stránkou žalovaného alebo jeho výdavkovou stránkou. Za tohto stavu teda možno uzavrieť, že postupca nezistil a ani nezisťoval príjem žalovaného, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného, peňažné záväzky zničujúce príjem žalovaného, počet členov domácnosti žalovaného a pod. Žalobca taktiež nepreukázal, aby postupca prihliadol na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať predmetný spotrebiteľský úver. Keďže nie je preukázané splnenie podmienok v súlade s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ide za tohto stavu v prípade zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2023 medzi postupcom a žalobcom o neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené teda žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia v spore. V závere odporu žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Michalovce. 5. Okresný súd Michalovce uznesením sp. zn. 14Csp/3/2024-72 zo dňa 15.3.2024 žalovanému odpustil zmeškanie lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Michalovce č.k. 14Csp/3/2024-58 zo dňa 29.1.2024. Následne listom zo dňa 18.4.2024, s poukazom na žalovaným vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Michalovce, postúpil vec Okresnému súdu Stará Ľubovňa, ako všeobecne miestne príslušnému súdu žalovaného. 6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že predkladá výstup z interných aplikácii postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľa o úver. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity. Žalobca poukázal aj na priloženú odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.3.2024 vo veci NBS-000-096-061. V ďalšej časti repliky žalobca popísal skutočnosti zistené v rámci overovania bonity žalovaného a posudzovanie schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver v rámci tohto procesu. Žalobca považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky, napriek písomnej výzve banky, v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového tajomstva. Trvá na podanej žalobe a navrhuje, aby konajúci súd rozhodol v zmysle podanej žaloby. 7. Žalovaný v duplike k replike žalobcu v podstate zopakoval tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe. Vo vzťahu k nákladom na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/11/2023 zo dňa 29.6.2023, z ktorého jednotlivé state aj doslovne citoval. V ďalšej časti dupliky zotrval na tvrdení, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia v spore a to aj z dôvodu, že žaloba nepreukázal zákonné podmienky postupiteľnosti bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže nepreukázal relevantnú písomnú výzvu
banky tak, ako ju má na mysli § 92 ods. 8 zákona o bankách. Takouto výzvou nemôže byť výzva postupcu zo dňa 2.6.2020. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/35/2023 zo dňa 25.10.2023 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/142/2017 zo dňa 16.1.2018. Na základe uvedeného, a to predovšetkým z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko žalobca nie je subjektom, ktorý je nositeľom hmotného práva v predmetnom právnom vzťahu, navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 8. Žalobca reagoval na dupliku žalovaného podaním zo dňa 30.8.2024, ktorým dal do pozornosti súdu, že veritelia pri overovaní bonity pracujú s dátami z rôznych zdrojov, ktoré sú v rôznej forme. Je preto obťažné tieto dáta poskytnúť v ich pôvodnej forme tak, aby mali pre súdy aj výpovednú hodnotu. Postupca preto na účely súdneho konania vyhotovil Osvedčenie o skúmaní bonity, do ktorého pretavil informácie, ktoré použil pri overovaní bonity. Pre vylúčenie pochybností žalovaný predkladá aj ďalšie dôkazy preukazujúce riadne skúmanie bonity spotrebiteľa. V ďalšej časti vyjadrenia, k námietke žalovaného o nepreukázaní výzvy pred postúpením pohľadávky konštatoval, že zosplatnenie je výzvou podľa § 92 ods. 8 ZoB, pričom v tejto súvislosti poukázal na najnovšie uznesenie Najvyššieho súdu SR s. zn. 1Cdo/154/2022 z 27.2.2024, ktorého podstatnú časť doslovne citoval. Záverom navrhol, aby konajúci súd vyhovel podanej žalobe. 9. Súd vykonal pojednávanie dňa 18.10.2024, ktorého sa zúčastnili právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Obaja právni zástupcovia v celom rozsahu zotrvali na svojich doterajších písomných vyjadreniach. 10. Na predmetnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 11. Právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 24.2.2020 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3120721256, predmetom ktorého bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 3.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 73,29 eur, pri výške úrokovej sadzby: 15,99 % ročne, výška RPMN predstavovala 19,58 %. Prvá splátka bola splatná dňa 25.2.2020, ostatné splátky splatné k 25. dňa príslušného mesiaca a dátum poslednej splátky bol stanovený na deň 25.12.2024. 12. Výzvou zo dňa 2.6.2020 (č.l. 44 spisu) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že eviduje voči nemu ku dňu 1.6.2020 pohľadávky v omeškaní: nepovolené prečerpanie na účte v sume 585,96 eur a spotrebiteľský úver vo výške 222,71 eur a zároveň vyzval žalovaného na úhradu omeškaných súm bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych dní. Súčasne upovedomil žalovaného o tom, že ak pohľadávku v omeškaní v stanovenom termíne neuhradí, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uvedených úverových produktov. 13. Nakoľko žalovaný neuhradil omeškané platby, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 4.2.2021 (č.l. 38) zaslal žalovanému oznámenie o vyhlásení splatnosti, v ktorom uviedol, z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splatných pohľadávok viac ako tri mesiace od vzniku omeškania vyhlasuje splatnosť pôžičky/úveru. Zároveň ho vyzval na bezodkladnú úhradu pohľadávky z úveru k 3.2.2021 vo výške 3.394,34 eur. 14. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. 15. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 16.10.2023 medzi postupcom Tatra banka, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Predmetná pohľadávka je predmetom teraz prejednávanej veci. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení: 16. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
17. Podľa 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 20. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 21. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 24. Podľa § 1 písm. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa, tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 25. Podľa § 2 písm. a), b) c) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelenú Národnou bankou Slovenska.
26. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase postúpenia dlhu (ďalej aj ako „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania v právnych vzťahoch vzniknutých po 1.2.2013 je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Právne posúdenie veci 30. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 24.2.2020 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3120721256, predmetom ktorého bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 3.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 73,29 eur, pri výške úrokovej sadzby: 15,99 % ročne, výška RPMN predstavovala 19,58 %. Prvá splátka bola splatná dňa 25.2.2020, ostatné splátky splatné k 25. dňa príslušného mesiaca a dátum poslednej splátky bol stanovený na deň 25.12.2024. 31. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanému nárok vzniknutý mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a preto súd na právny vzťah založený touto zmluvou o úvere prednostne aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (okrem iných) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky (§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).
32. Je pritom nutné poznamenať, že spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý je predmetom sporu, žalobca v spore nespochybňoval. 33. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok, ktorý na neho prešiel titulom právneho nástupníctva po tom, čo právny predchodca žalobcu vykonal predčasné zosplatnenie úveru. 34. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného nároku sa súd prednostne zameral na skúmanie vecnej legitimácie strán sporu, predovšetkým na skúmanie, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). 35. Z uvedeného dôvodu súd zameral pozornosť na vysporiadanie sa s otázkou platného postúpenia pohľadávky, na základe ktorej by súd mohol konštatovať, že žalobca je skutočným nositeľom práva, ktorého sa v spore voči žalovanému domáha. 36. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Tieto hmotnoprávne podmienky pre platné a zákonné postúpenie pohľadávky, v spojení s § 17 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť splnené kumulatívne. Súd poukazuje na to, že § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom sa stali zročnými aj ďalšie splátky. Pre prípad, že sa jedná o pohľadávku banky, pristupujú ďalšie podmienky pre postúpenie pohľadávky definované v § 92 ods. 8 zákona o bankách. 37. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného plniť svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho mal právny predchodca žalobcu úver zosplatniť, a to listom zo dňa 4.2.2021, súd prioritne teda skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu, či bolo preukázané zosplatnenie úveru. Totiž k postúpeniu pohľadávky mohlo dôjsť iba v prípade splatnosti celého dlhu. 38. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že výzvou zo dňa 2.6.2020 (č.l. 44 spisu) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že eviduje voči nemu ku dňu 1.6.2020 pohľadávky v omeškaní: nepovolené prečerpanie na účte v sume 585,96 eur a spotrebiteľský úver vo výške 222,71 eur a zároveň vyzval žalovaného na úhradu omeškaných súm bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych dní. Súčasne upovedomil žalovaného o tom, že ak pohľadávku v omeškaní v stanovenom termíne neuhradí, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uvedených úverových produktov. 39. Nakoľko žalovaný neuhradil omeškané platby, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 4.2.2021 (č.l. 38) zaslal žalovanému oznámenie o vyhlásení splatnosti, v ktorom uviedol, z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splatných pohľadávok viac ako tri mesiace od vzniku omeškania vyhlasuje splatnosť pôžičky/úveru. Zároveň ho vyzval na bezodkladnú úhradu pohľadávky z úveru k 3.2.2021 vo výške 3.394,34 eur. 40. Súd sa v prvom rade zaoberal výzvou uskutočnenou v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva potom pre jej platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. musí z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky má následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať zaplatenie celej pohľadávky.
41. Zo systematického zaradenia ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 v Občianskom zákonníku, ako aj logického výkladu, vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony, ktoré musia byť pre možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť adresné a určité. Prvým úkonom je výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, keď z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej splátke výzva a zosplatnenie smeruje. V tomto smere súd konštatuje, že z výzvy zo dňa 2.6.2020 (č. l. 44 spisu) ako ani z oznámenia o vyhlásení splatnosti zo dňa 4.2.2021 (č. l. 38 spisu) nevyplýva, vo vzťahu ku ktorej nezaplatenej splátke malo dôjsť k zosplatneniu pohľadávky (keď uvedenú skutočnosti žalobca v žalobe ani nešpecifikoval). 42. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 43. V zmysle podmienky určitosti právneho úkonu je nutné konštatovať, že z predmetnej výzvy ako aj z oznámenia o zosplatnení pohľadávky nevyplýva, pre ktorú splátku, kedy a v akej výške sa žalovaný dostal do omeškania, keď sa jedná o podmienku pre následné zosplatnenie úveru. Spotrebiteľovi musí byť z výzvy a oznámenia jednoznačne určiteľné, pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ dlh chce zosplatniť, resp. zosplatňoval. Zo súdu predloženej výzvy a oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zmienené skutočnosti nevyplývajú a súd teda ustálil, že takéto právnym predchodcom žalobcu uskutočnené právne úkony sú neurčité a nezrozumiteľné, čiže tieto úkony neboli uskutočnené v súlade so zákonom (§ 37 ods. 1, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), nedošlo teda k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a právny predchodca žalobcu teda nemohol platne postúpiť pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej úverovej zmluvy. 44. Právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý je nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky bez splnenia zákonných podmienok (§ 53 ods. 9 občianskeho zákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka, § 91 ods. 8 zákona o bankách pri bankách, § 17 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch) je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, ktorá, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb AG vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. 45. V tejto súvislosti súd uvádza, že predžalobná upomienka ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pre svoju určitosť musia jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu splatnosť úveru, keď pokiaľ táto podstatná náležitosť chýba, jedná sa o neurčité právne úkony v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. S takýmto záverom sa rovnako stotožnil Krajský súd v Prešove, ktorý v rozhodnutí zo dňa 28.06.2018 sp. zn. 6Co/26/2017 uviedol, že „Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa §103 OZ. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti, nejasný, vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods.1 OZ)“. 46. Vo vzťahu k samotnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorú mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil právny predchodca žalobcu listom zo dňa 4.2.2021, súd uvádza, že keďže výzva ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuvádzajú, pre nezaplatenie ktorej splátky malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, súd ani z dostupných údajov nie je schopný overiť, či došlo k splneniu podmienok definovaných v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keď dlžník musí byť pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní najmenej 3 mesiace, keď v tejto lehote musí byť dlžníkovi zo strany veriteľa doručená notifikácia s lehotou 15 dní na zaplatenie tak, aby 15dňová lehota na zaplatenie uplynula v rámci 3-mesačnej lehoty. Súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ nevie na základe žalobcom uskutočnených úkonov overiť, či žalobca bol v omeškaní 3 mesiacov, keď v tomto časovom úseku mala byť uskutočnená výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
o to viac nie je možné očakávať od žalovaného, spotrebiteľa bez právneho vzdelania, aby k takémuto overeniu dospel. Až po splnení týchto podmienok môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru. Tým, že výzva ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru sú neurčité, súd nemohol overiť splnenie zákonnej podmienky stanovenej na postúpenie pohľadávky. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe ani len skutkovo netvrdil, pre nezaplatenie ktorej splátky malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca si v konaní nesplnil svoju povinnosť skutkových tvrdení, keď rozhodné skutkové konania, ktoré majú vplyv na preukázanie uplatneného nároku tak, ako je uvedené vyššie v rozsudku, v žalobe (ako aj v ostatných vyjadreniach žalobcu) absentujú. Súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť realizácie práva veriteľa predčasne zosplatniť úver podmieňuje uplynutím 3 mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Samotný veriteľ predsa musí vedieť, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky svoje právo zosplatniť úver realizuje, a nie je žiaden dôvod, aby touto informáciou nedisponoval aj dlžník. Nie je žiaden racionálny dôvod, aby tento dôležitý údaj nebol obsiahnutý aspoň v jednej notifikácii veriteľa. 47. Ďalej súd uvádza, že v prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 OZ neplatný. 48. V danom prípade teda súd má za to, že výzva na zaplatenie neuhradených splátok, obsahujúca možnosť zosplatnenia úveru zo dňa 2.6.2020 je neurčitá a nespĺňa požiadavku určitosti, preto ju nemožno považovať za kvalifikovanú výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca napokon v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by žalovanému odoslal výzvu, ktorá by spĺňala podmienku určitosti, tzn. z ktorej výzvy by bolo zrejmé, s akou splátkou a v akej výške je žalovaný v omeškaní. 49. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami súd poukazuje na § 525 Občianskeho zákonníka, ktorý jednoznačne definuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť, pričom postúpenie určitých pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi predpismi (§ 92 ods. 8 zákona o bankách, § 17 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch), prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určitých podmienok. Na tomto mieste súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní, sp. zn. 1Cdo/147/2017, v ktorom posudzoval platnosť/neplatnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka a konštatoval (rozhodnutie zo dňa 24.04.2018), že osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je neplatné postúpenie potrebné. Najvyšší súd v predmetnom konaní výslovne uviedol, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd v predmetnom konaní zároveň konštatoval, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. 50. Rovnako súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR uvedené v rozsudku z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, podľa ktorého podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.). Z uvedeného
teda vyplýva, že je povinnosťou žalobcu preukázať, že v konaní boli splnené všetky podmienky upravené § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona o bankách, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) za splnenia ktorých môže byť postúpená banková pohľadávka. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 51. Zároveň je v tejto súvislosti nutné poukázať na rozsudok NS SR zo dňa 24.04.2018, sp. zn. 1Cso/147/2017 (R 60/2016), kde Najvyšší súd konštatoval, že „je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi“. 52. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným dospel k záveru, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 92 ods. 8 zákona o bankách, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch tak neboli splnené, keď právny predchodca žalobcu nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru: Preto je potrebné považovať vyhlásenie mimoriadnej splatnosti za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a ak došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon, keďže v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch sa postúpila pohľadávka, ktorá nebola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 53. Svoje rozhodnutie opiera prvoinštančný súd aj o právny názor Najvyššieho súdu SR obsiahnutý v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023 a taktiež o závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, pretože hoci banke nevyplýva povinnosť špecifikovať splátku, pre ktorú dochádza k zosplatneniu v samotnom akte zosplatnenia, banka je povinná uviesť a konkretizovať takúto splátku vo výzve, ktorá zosplatneniu predchádza, a to tak, aby daná výzva spĺňala požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. 54. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd uzatvára, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky, vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.10.2023, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a postupca (právny predchodca žalobcu) zostal veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla, na základe čoho je nutné konštatovať, že v konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. 55. Nakoľko súd konštatoval absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ďalšími tvrdeniami sporových strán sa už nezaoberal, keďže tieto nemohli zvrátiť ustálenie neurčitosti právneho úkonu (výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V tomto smere súd poukazuje na konštatáciu Ústavného súdu SR, ktorý vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 56. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 57. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 58. Úroky z omeškania predstavujú sekundárny právny nárok, ktorý vzniká ex lege ako dôsledok porušenia primárnej právnej povinnosti plniť svoj peňažný záväzok včas a riadne. Možno ich vymedziť
ako určitú majetkovú sankciu, ktorú zákon spája výlučne s omeškaním plnenia peňažného záväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že súd zamietol žalobcu čo do zaplatenia istiny, nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré sú sekundárnym nárokom závislým od povinnosti zaplatenia istiny. Súd preto nárok žalobcu aj vo vzťahu k zaplateniu úrokov z omeškania z dlžných súm zamietol. 59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 60. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 61. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 62. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď súd žalovanému ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník, samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Stará Ľubovňa. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.