Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5Er/399/2010 8510204432 14. 10. 2024 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2024:8510204432.2
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Ing. Jana Kollárová, so sídlom Hlavná 81/ A, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX A., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kočim, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom Okružná 3, 071 01 Michalovce (náhradník súdnej exekútorky JUDr. Eriky Beňovej), v konaní o vymoženie 33,46 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Z a m i e t a žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eriky Beňovej, Exekútorský úrad Bardejov, so sídlom Ulica Českej Lipy 41, 085 01 Bardejov, zo dňa 15.10.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. odôvodnenie: 1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 33,46 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,46 eur od 26.5.2007 zaplatenia, trov rozhodcovského konania vo výške 230,00 eur, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/436/2009 zo dňa 8.3.2010 a tiež trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 16,50 eur. Súdna exekútorka JUDr. Erika Beňová následne podala žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 5Er/399/2010 - 10 zo dňa 18.11.2010 prvým výrokom exekučné konanie v časti trov rozhodcovského konania vo výške 230,- eur zastavil a druhým výrokom nepriznal súdnej exekútorke trovy exekučného konania v zastavenej časti. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.8.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 15CoE/25/2011 24 zo dňa 1.7.2011. 3. Následne podané dovolanie oprávneného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Cdo/311/2012 zo dňa 31.1.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2013, odmietol. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania dovolací súd uznesením sp. zn. 2Cdo/311/2012 zo dňa 31.1.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.4.2013, zamietol. 4. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/28/2017 zo dňa 23.1.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 20/2018 dňa 29.1.2018, bol na majetok oprávneného - dlžníka Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 vyhlásený konkurz. Za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Dana Husťáková, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice. Uznesením Okresného súdi Košice I. sp. zn. 31K/28/2017, zverejneným v Obchodom vestníku č. 100/2019 dňa 27.5.2019 bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty Ing. Jana Kollárová, so sídlom kancelárie Hlavná 81/A, 040 01 Košice. 5. V priebehu exekučného konania bola súdna exekútorka JUDr. Erika Beňová rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 39472/2018/152 zo 04.06.2018, odvolaná z funkcie súdnej
exekútorky so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 21.06.2018, čím došlo k zániku výkonu funkcie menovanej exekútorky v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Za náhradníka JUDr. Eriky Beňovej vymenovala Slovenská komora exekútorov súdneho exekútora JUDr. Juraja Kočiho, so sídlom Exekútorského úradu v Michalovciach, Okružná 3. 6. Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 7. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. 8. Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. 9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. 10. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). 11. Podľa § 35 ZoRK, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. 12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 13. Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). 16. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 18. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 19. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatváranej vo viacerých prípadoch, ktorej obsah spotrebiteľ obvykle nemení), a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. 20. Vzhľadom na konkurz vyhlásený na majetok oprávneného považoval súd za potrebné vysporiadať s otázkou prerušenia konania v zmysle ust. § 48 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa citovaného ustanovenia na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Podľa názoru súdu sa však toto konanie priamo netýka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho oprávnenému - úpadcovi. Uplatňované plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bolo oprávnenému priznané rozhodcovským rozsudkom, čo súdu v takom prípade vytvára priestor za striktne daných podmienok na súdnu kontrolu v tomto konaní predloženého exekučného titulu, ktorým, je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/436/2009 zo dňa 8.3.2010. Povinnosťou súdu je preto preskúmať postup a rozhodnutie rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu a svoju súdnu kontrolu aplikovať v rozsahu splnenia základných podmienok rozhodcovského konania a rozhodnutia. 21. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Pokiaľ by bolo ustanovenie § 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57 EP, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. 22. Súdu podľa jeho názoru v tomto prípade konkurz vyhlásený na majetok oprávneného nebráni pokračovať v predmetnom exekučnom konaní a v kontexte vyššie uvedených skutočností posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to predovšetkým s prihliadnutím na právo účastníkov konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, teda v záujme predchádzania zbytočných prieťahov spôsobených prerušením konania bez toho, aby súd preskúmal rozhodcovský rozsudok z hľadiska objektívnej možnosti plnenia, teda či plnenie ktorého sa oprávnený domáha je vôbec dovolené, ako aj z hľadiska prijateľnosti, resp. neprijateľnosti zmluvných podmienok odôvodňujúcich záver súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
23. V posudzovanom prípade vymáhaná pohľadávka vznikla na základe ,,Poistnej zmluvy č. 4354900169“ (ďalej len „Zmluva“) zo dňa 25.2.2007. Na základe predmetnej Zmluvy bolo žalobcom Rapid life životná poisťovňa, a.s., povinnému ako žalovanému poskytnuté poistenie. Ďalej z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať vo veci a priznať žalobcovi v jeho návrhu požadované plnenia, pretože sa jedná o spor medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvnými stranami Zmluvy. Podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 25.2.2007, sa zmluvné strany dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa odseku 2 Ďalších zmluvných dojednaní k Zmluve, ktoré sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok, zmluvné strany vyjadrujú spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti Všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. 24. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, súd posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, keďže oprávnený pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s povinným, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (povinný je označený identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby nepodnikateľov, t. j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). V tomto prípade sa teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i pôsobnosť príslušných vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Uvedená poistná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Uzatvorená Zmluva je preto v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. 25. Uvedené skutočnosti sú zrejmé z poistnej zmluvy a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ). Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl. 6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 26. Za neprijateľné treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ani ustanovením, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného
viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ sám rozhodne stať sa žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). 27. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. 28. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom, rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud". 29. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva (doložka) nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, sú plne namieste obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd čerpá aj z vysokého nápadu podobných exekučných vecí s podobným postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. 30. Súd taktiež poukazuje i na tú skutočnosť, že hoci v ďalších zmluvných dojednaniach v bode 2 poistník a poisťovňa vyjadrili svoju vôľu jednoznačne riešiť svoje spory formou rozhodcovského konania, nie je tento ich súhlas s rozhodcovským konaním možné považovať za individuálne dojednaný, nakoľko povinný ho mal nanútený zo strany oprávneného a podpisoval ho ako súčasť zmluvy (podpis v rovnaký deň, ako podpis zmluvy), nemohol znenie tohto ustanovenia ovplyvniť, a teda nemôže obstáť tá skutočnosť, že by povinný slobodne vyjadril takýto súhlas. Teda nemôže sa v danom prípade hovoriť o slobode vôle pri vyjadrení súhlasu s rozhodcovskou doložkou, a teda ani táto skutočnosť nemôže
ovplyvniť názor súdu na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá je obsiahnutá vo všeobecných poistných podmienkach. Rovnako tak treba brať na zreteľ i tú skutočnosť, že vo všeobecných poistných podmienkach sa nenachádza iba súhlas či nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, ale i iné ustanovenia, ktoré sú pre povinného výhodné (zánik zmluvy nezaplatením splátky) a ktoré povinný, spotrebiteľ podpísal pre uľahčenie vypovedania, resp. zániku zmluvy, a spolu s nimi musel prijať i rozhodcovskú doložku. Ak by mala byť úplne individuálne dojednaná, museli by sa individuálne dojednania týkať výslovne iba rozhodcovskej doložky bez spätosti s inými ustanoveniami a v prvom rade musí byť ovplyvnenie znenia textu jasne dané na výber. 31. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva (doložka) v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. 32. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy (doložky) teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská zmluva podľa citovaného ustanovenia neplatná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie. 33. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka vykladané v súlade so smernicou č. 93/13/EHS. 34. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone. 35. Súd záverom poznamenáva, že na to, aby sa na rozhodcovskú zmluvu (doložku) pri štandardnej spotrebiteľskej zmluve prihliadalo ako na individuálne dojednanú, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať pochybnosti o skutočnom, vážnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli poskytnuté informácie čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ bude mať možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky), čo musí byť aj náležite preukázané. 36. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd postupom podľa § 44 ods. 2 EP zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).