Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 4Er/33/2011 8511200436 10. 10. 2024 JUDr. Jana Sroková ECLI:SK:OSSL:2024:8511200436.3
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING a. s., so sídlom Michalská 387/16, IČO: 35 838 825, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti povinným: 1.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, 2.) D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX a 3.) C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX o vymoženie sumy 2510,78 eur s príslušenstvom takto rozhodol: I. Súd v konaní pokračuje s dedičom po povinnom v 2.) rade a to: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X. II. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú. III. Súd exekúcie z a s t a v u j e. IV. Súd povinným v 1.) a 3.) rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a. V. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávneným v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 31.12.2010, doručený súdnemu exekútorovi dňa 24.01.2011 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 2510,78 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil oprávnený Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 4C 55/94-12 zo dňa 13.05.1994. Okresný súd Stará Ľubovňa na návrh oprávneného udelil dňa 23.03.2011 poverenie č. 5710 021013 * na vymoženie peňažnej pohľadávky oprávneného pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súdny exekútor Rudolf Krutý 31.10.2023 bol odvolaný z funkcie a na jeho miesto nastúpil súdy exekútor JUDr. Ladislav Jakubec. 2. Povinní v 1. rade a 3. rade dňa 16.06.2021 súdu doručili podanie označené ako „Žiadosť o pozastavenie trov exekúcie a úrokov z omeškania“. Povinný v 1. rade vzniesol námietku premlčania pričom sa k tejto žiadosti pripojil aj povinný v 3. rade. 3. Oprávnený vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.03.2022 uviedol, že s návrhom na zastavenie exekúcie v celom rozsahu nesúhlasí. Povinní 1. a 3. rade mali možnosť svoje námietky vzniesť už v základnom súdnom konaní. Ďalej uvádza, že exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Nenastala žiadna skutočnosť, na základe ktorej by mal tunajší súd námietkam povinného v 1. a 3. rade vyhovieť. Povinný v 1. a 3. rade nepreukázali uhradenie celého nároku, ktorý si oprávnený uplatňuje v tomto exekučnom konaní. Taktiež povinný v 1. a 3. rade v podanom
návrhu na zastavenie exekúcie neuvádzajú iné dôvody, ktoré by spôsobovali, že exekučný titul, resp. nárok priznaný v exekučnom titule nie je vymáhateľný. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie, navrhuje podané námietky proti exekúcii zamietnuť a priznať oprávnenému plnú náhradu trov konania. 4. Súd šetrením v súdnom registri „D“ zistil, že dedičské konanie po nebohom povinnom v 2. rade bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 2D/126/2018, Dnot 168/2018 pričom uznesenia vyplýva, že dedičom po nebohom povinnom v 2. rade je A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, ktorý je v predmetnom exekučnom konaní povinný v 1. rade. 5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 6. Podľa § 9a ods. 1 EP účinného do 31. 3. 2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 7. Podľa § 37 ods. 3 EP účinného do 31. 3. 2017 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. 8. Podľa § 37 ods. 4 EP ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. 9. Podľa § 63 ods. 1 Civilného sporového konania, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 10. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. 11. Podľa § 65 ods. 1 Civilného sporového poriadku, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. 12. Podľa § 460 Občianskeho Zákonníka (ďalej len „OZ“), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 13. Podľa § 470 ods. 1 a 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. 14. Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 16. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 60/1940 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 17. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 18. Podľa § 110 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. 19. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobre uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práv, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 20. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 460, § 470 ods. 1 OZ). Právoplatným uznesením súdu bola schválená dohoda dedičov 2D/126/2018-22, Dnot 168/2018 zo dňa 08.10.2018, pričom jediným dedičom po nebohom povinnom v 2. rade sa stal A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je zároveň v predmetnom exekučnom konaní povinným v 1. rade. Preto súd rozhodol o pokračovaní s dedičom, tak ako je uvedené pod bodom I. uznesenia. 21. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Jedným zo spôsobov skončenia exekučného konania je zastavenie exekúcie. Ide o jediný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone. Súd skúma existenciu týchto dôvodov na základe návrhu alebo aj bez návrhu. Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prichádza do úvahy, ak nie je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie, ale jeho pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Ide pritom o akýkoľvek dôvod, ktorý nie je taxatívne uvedený v zákone. Jeho podmienkou však je, že vznikol po vydaní exekučného titulu a súdnym rozhodnutím bolo vyslovené, že je exekúcia neprípustná. Zákon presne nešpecifikuje neprípustnosť exekúcie, súdna prax však ako jeden z dôvodov neprípustnosti exekúcie akceptuje, že došlo k premlčaniu práva a povinný vzniesol námietku premlčania. Premlčanie práva priznaného exekučným titulom nespôsobuje neúčinnosť tohto exekučného titulu, pričom súd na premlčanie prihliadne iba na základe vznesenej námietky premlčania povinným a v prípade, ak došlo k premlčaniu práva, podľa § 57 ods. písm. g) Exekučného poriadku vyhlási exekúcie za neprípustnú a exekúciu zastaví. 22. Premlčanie je hmotnoprávnym inštitútom, ktoré samo o sebe nespôsobuje zánik práva (pohľadávky), ale bráni len jeho vymáhateľnosti. Ide o subjektívne právo dlžníka vzniesť po uplynutí premlčacej doby na súde námietku proti uplatneniu práva.
23. V danom prípade, súd po preštudovaní obsahu podaní, súdneho spisu, došiel k záveru, že námietka premlčania bola povinným v 1. a 3. rade vznesená dôvodne. Súd z obsahu exekučného spisu zistil, že predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C 55/94-12 zo dňa 13.05.1994, pričom návrh na vykonanie exekúcie pôvodný oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 24.01.2011. V zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. V danom prípade exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.1994 a stal sa vykonateľným dňa 12.09.1994, teda od tohto dňa začala oprávnenému z exekučnému titulu plynúť 10-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 12.09.2004. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 24.01.2011, je zrejmé, že si právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty. 24. Súd mal na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení za preukázané, že povinní v 1. a 3. rade vo svojom návrhu účinne a dôvodne uplatnili námietku premlčania vymáhaného nároku v celom jeho rozsahu, a preto je ďalšie vedenie exekúcie proti povinným v 1. a 3. rade neprípustné. S poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a exekúciu zastavuje. (výrok II. a III. uznesenia). 25. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 26. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 29. O náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi tohto konania súd rozhodol postupom podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 EP a § 255 ods. 1, § 257 CSP tak, že povinnému v 1. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že povinnými v 1. a 3. rade bola úspešne vznesená námietka premlčania. Preto oprávnený by v zásade mal povinným v 1. a 3. rade nahradiť trovy tohto konania, avšak povinným v 1. a 3. rade náhradu trov exekučného konania súd nepriznal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy vznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018). 30. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd v zmysle § 200 ods. 5 EP a § 262 ods. 2 CSP a priznal náhradu trov exekúcie súd exekútorovi voči oprávnenému, keďže oprávnený bol v konaní neúspešný, pretože povinní v 1. a 3. rade úspešne vzniesli námietku premlčania, je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti výrokom II., III., IV., V. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.