Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5Er/462/2013 8513206970 15. 10. 2024 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2024:8513206970.2
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: 1/ A. B., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, 3/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom G. A., zomrela XX.XX.XXXX, o vymoženie 2 655,64 eur s príslušenstvom takto rozhodol: I. Súd v konaní p o k r a č u j e s dedičmi povinnej 3/ rade : 1. H. I. J., K. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. M. N. XXX, XXX XX B. M., 2. M. K., K. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. N. X, XXX XX O., 3. K. F., nar. XX.XX.XXXX,trvale bytom H. J. N. XXXX/XX, XXX XX G. A.. II. Súd exekúciu z a s t a v u j e. III. Súd povinným v 1/, 2/ a 3/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a. IV. Súdny exekútor má n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Dňa 09.12.2013 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 19.11.2013, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 27.11.2013, a exekučného titulu – právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 1Zm 432/2012-16 zo dňa 27.3.2013. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 2 655,64 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie. Súd poverením č. 5710 033556 zo dňa 12.03.2014 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Exekútorský úrad Košice so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice. 2. Dňa 21.01.2016 doručil oprávnený cestou súdneho exekútora doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 8.01.2016 podľa § 243 e) zákona č. 233/1995 Z.z., prílohou ktorého bola Zmluva o revolvingovom úvere č.6692173270 zo dňa 25.1.2007.Oprávnený uviedol, že dňa 25.1.2007 uzavrel s povinným v 1. rade Zmluvu o revolvingovom úvere č.6692173270 na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 3 319,46 eur. za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 365,13,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a to za celú dobu poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy bol dlžník povinný uhradiť istinu úveru v 3 mesačných splátkach vo výške 1 106,49,- eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 30.3.2008 stal splatný celý nesplatený záväzok zo zmluvy vo výšky 2 213,01 eur a vznikol
oprávnenému nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy vo výške 2 655,64 eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľom za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad meškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov. Povinný v 2. rade podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k peňažnému záväzku dlžníka zo zmluvy spočívajúcom v úhrade úveru, prípadne zmluvných pokút a ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy a zároveň podpísal zmenku ako zmenečný ručiteľ za vystaviteľa zmenky. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmlenke dohodnutým v zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Oprávnený uviedol, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko zmluva bola uzatvorená s povinným v 1. rade ako podnikateľom. Oprávnený uzavrel s povinným v 1. rade, ktorý je právnickou osobou zmluvu podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka. Ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorého charakter nemení ani skutočnosť, že povinný v 2. rade podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k záväzku povinného v 1. rade zo zmluvy. na právne postavenie povinného v 2. rade preto nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov spotrebiteľa. Vzhľadom na túto skutočnosť, nie je možné použiť na daný záväzkový vzťah ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, neprijateľných podmienkach, ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka. Rovnako na daný zmluvný vzťah a to ani v prípade povinného v 2. rade nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou. 3. Súd po preskúmaní Zmluvy o revolvingovom úvere č.6692173270 konštatuje, že povinný je v zmluve označený rodným číslom ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy. 4. Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal, že povinný vystupuje ako podnikateľ, na predmetný právny vzťah boli aplikované spotrebiteľské právne normy. K tomu súd poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluva o úvere má tak povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. 5. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. 6. Dňa 06.03.2017 súdny exekútor oznámil, že na povinného v 1. rade bol vyhlásený konkurz. Okresný súd Stará Ľubovňa zistil, že konkurzný súd členského štátu Rozhodnutím Okresného súdu Rosenheim zo dňa 09.11.2015, sp. zn. 601/ IN 255/15 vyhlásil na majetok povinného v 1. rade konkurz. 7. Súd zistil, že povinná v 3. rade E. F., nar.XX.XX.XXXX dňa XX.X.XXXX zomrela. Súd šetrením v súdnom registri „D“ zistil, že dedičské konanie po nebohej povinnej v 3. rade je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5D/105/2024-85. Dedičské konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Súd dňa 24.09.2024 prostredníctvom povereného notára zistil okruh dedičov a to : 1 H. I. J., K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. M. XXX, 2. M. K., K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, O. N. X, 3. K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, G. A..
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 9. Podľa § 37 ods. 3 EP účinného do 31. 3. 2017 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. 10. Podľa § 37 ods. 4 EP ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. 11. Podľa § 63 ods. 1 Civilného sporového konania, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 12. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. 14. Podľa § 65 ods. 1 Civilného sporového poriadku, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. 15. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 16. Podľa § 470 ods. 1 a 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. 16. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 460, § 470 ods. 1 OZ). 17. Na základe oznámenia súdneho komisára, súd rozhodol o pokračovaní s dedičmi po nebohom povinnom v 3. rade v konaní tak, ako je uvedené I. výroku tohto uznesenia. 18. Podľa § 243f ods. 1 EP v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 19. Podľa § 243f ods. 3 EP Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Podľa § 243f ods. 4 EP ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
20. Podľa § 243f ods. 5 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. 21. Podľa § 243f ods. 6 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 22. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti sa v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu 4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 23. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 24. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 25. Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. 26. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. 27. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.12ce) 28. Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, sa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014. 29. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, sa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,2) zamestnania alebo povolania,2a). 30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy 31. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 32. Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere príkladmo vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. 33. Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 34. Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 35. Preskúmaním zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o. (pôvodný názor oprávneného) zistil, že v bode 21. Riešenie sporov – rozhodcovská doložka je obsiahnutá neprijateľná podmienka, rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetného ustanovenia zmluvných dojednaní, podľa ktorých "akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledovných rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát so sídlom v Bratislave, JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka so sídlom v Košiciach, JUDr. Michal Krnáč, advokátom so sídlom v Žiline alebo JUDr. Erikom Končokom, advokátom so sídlom v Bratislave." 36. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie so statnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Okrem toho rozhodcovská doložka je vsunutá medzi ostatné podmienky drobným, ťažko čitateľným písmom. Naviac súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nebola platná ani z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma, pretože rozhodcovská doložka nebola obsiahnutá
v dokumente, podpísanom zmluvnými stranami. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19. 38. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č.93/13/EHS z 5.4.1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to hlavne článkom 3 ods. 1, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 39. Exekučným titulom v tomto konaní je Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.3.2013. Exekučné konanie bolo začaté na návrh oprávneného. Oprávnený v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku podaním doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Doplnenie návrhu bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 15.01.2016 t.j. v stanovenej lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok a ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia t.j. dňa 23.12.2015. 40. Nakoľko sa jedná v tomto konaní o vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v zmysle § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, preto je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) bod 2. Exekučného poriadku, a to pre neprípustnosť použitia zmenky, pričom v zmysle § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014. Zároveň oprávnený nepreukázal opak teda, že tu nie je dôvod na nezastavenie exekúcie, t.j. že v pôvodnom konaní pri vydaní zmenkového platobného rozkazu bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, preto platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku. 41. Z vyššie citovaných ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na poklade, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti síce uviedol, avšak nepredložil všetky relevantné dôkazy na osvedčenie týchto skutočnosti, súdu predložil len Zmluvu o úvere č. uzatvorenú medzi oprávneným a povinným a nebola doložená zmenka, z ktorej si oprávnený svoje právo uplatnil a teda nie je zrejmé, na akú sumu znela a kto ju vystavil. Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle § 243f ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd preto exekúciu v súlade s týmto ustanovením zastavil.(Súd poukazuje na judikatúru v obdobnej veci napr. uznesenie KS Košice 16CoE/215/2017 zo dňa 21.12.2017). 42. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 43. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 45. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 46. O náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi tohto konania súd rozhodol postupom podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1, § 257 CSP tak, že povinnému v 1.
rade, 2. rade a 3. rade náhradu trov konania nepriznal. Procesné zavinenie zastavenia exekúcie je na strane oprávneného, nepredložením relevantných dôkazov, ktorá skutočnosť bola dôvodom na následné zastavenie konania. Preto oprávnený by v zásade mal povinným nahradiť trovy tohto konania, avšak povinným náhradu trov exekučného konania nepriznal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké vznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018). 47. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 48. Podľa § 262ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 49. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 EP a § 262 ods. 2 CSP a priznal náhradu trov exekúcie súd exekútorovi voči oprávnenému, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.