Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 7C/42/2016 8516201422 05. 12. 2024 JUDr. Emília Mišenková ECLI:SK:OSSL:2024:8516201422.17
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: 1/ Slovenská republika, zastúpená: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, 2/ A. B., C. D., na neznámom mieste, 3/ E. D., na neznámom mieste, 4/ F. G., na neznámom mieste, 5/ E. D., C. H., na neznámom mieste, 6/ E. D., na neznámom mieste, 7/ A. D., na neznámom mieste, 8/ I. J., na neznámom mieste, 9/ F. J., na neznámom mieste, 10/ A. J., na neznámom mieste, 11/ K. A., C. J., na neznámom mieste, 12/ E. I., C. D., na neznámom mieste, 13/ K. L., C. D., na neznámom mieste, 14/ F. D., na neznámom mieste, 15/ A. D., na neznámom mieste, 16/ E. J., na neznámom mieste, 17/ A. D., na neznámom mieste, 18/ A. H., C. K., na neznámom mieste, 19/ F. J., na neznámom mieste, 20/ M. J., na neznámom mieste, 21/ E. J., na neznámom mieste, 22/ A. I., C. N., na neznámom mieste, 23/ A. H., C. I., na neznámom mieste, 24/ I. J., na neznámom mieste, 25/ O. O., na neznámom mieste, 26/ F. H., na neznámom mieste, 27/ A. H., na neznámom mieste, 28/ F. M., na neznámom mieste, 29/ E. M., C. F., na neznámom mieste, 30/ F. M., na neznámom mieste, 31/ F. J., na neznámom mieste, 32/ A. H., C. O., na neznámom mieste, 33/ O. O., na neznámom mieste, 34/ O. N., na neznámom mieste, 35/ A. N., na neznámom mieste, 36/ A. N., na neznámom mieste, 37/ H. N., na neznámom mieste, 38/ P. K., C. H., na neznámom mieste, 39/ F. K., na neznámom mieste, 40/ P. K., na neznámom mieste, 41/ F. K., na neznámom mieste, 42/ I. K., na neznámom mieste, 43/ J. B., na neznámom mieste, 44/ E. K., na neznámom mieste, 45/ A. I., C. K., na neznámom mieste, 46/ E. D., C. K., na neznámom mieste 47/ F. D. (Juskuv), na neznámom mieste, 48/ A. K., C. K., na neznámom mieste, 49/ A. J., C. M., na neznámom mieste, 50/ A. K., C. H., na neznámom mieste, 51/ K. M., C. M., na neznámom mieste, 52/ E. A., na neznámom mieste, 53/ A. A., C. H., na neznámom mieste, 54/ K. M. - H., C. D., na neznámom mieste, 55/ A. A., na neznámom mieste, 56/ E. A., na neznámom mieste, 57/ E. A., na neznámom mieste, 58/ A. A., na neznámom mieste, 59/ O. Q., na neznámom mieste, 60/ A. D., na neznámom mieste, 61/ F. D., na neznámom mieste, žalobcovia v 2. - 61. rade zastúpení: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava proti žalovanému: Obec Ľubotín, IČO: 00 330 035, so sídlom Na rovni 302/12, Ľubotín, právn. zast. JUDr. Michalom Dicom, advokátom Advokátskej kancelária, 17. novembra 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto rozhodol: I. Súd z a s t a v u j e konanie voči žalobcom v: 2. rade A. B., C. D., 3. rade E. D., 4. rade F. G., 5. rade E. D., C. H., 6. rade E. D., 7. rade A. D., 8. rade I. J., 9. rade F. J., 10. rade A. J., 11. rade K. A., C. J., 12. rade E. I., C. D., 13. rade K. L., C. D., 14. rade F. D., 15. rade A. D., 16. rade E. J., 17. rade A. D., 18. rade A. H., C. K., 19. rade F. J., 20. rade M. J., 21. rade E. J., 22. rade A. I., C. N., 23. rade A. H., C. I., 24. rade I. J., 25. rade O. O., 26. rade F. H., 27. rade A. H., 28. rade F. M., 29. rade E. M., C. F., 30. rade F. M., 31. rade F. J., 32. rade A. H., C. O., 33. rade O. O., 34. rade O. N., 35. rade A. N., 36. rade A. N., 37. rade 37. rade H. N., 38. rade P. K., C. H., 39. rade F. K., 40. rade P. K., 41. rade F. K., 42. rade I. K., 43. rade J. B., 44. rade E. K., 45. rade A. I., C. K., 46. rade E. D., C. K., 47. rade F. D. (F.), 48. rade A. K., C. K., 49. rade A. J., C. M., 50. rade A. K., C. H., 51. rade K. M., C. M., 52. rade E. A., 53. rade A. A., C. H., 54. rade K. M. - H., C. D., 55. rade A. A., v 56. rade E. A., v 57. rade E. A., v 58. rade A. A., v 59. rade O. Q., v 60. rade A. D., v 61. rade Juraj Diňa.
II. Žiadna zo sporových strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie vo vzťahu žalobcov v 2. – 61. rade voči žalovanému zastavené. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . IV. Žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania voči žalobcovi v 1. rade v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí. odôvodnenie: 1. Na tunajšom súde bola dňa 18.4.2016 podaná žaloba, ktorou sa Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“) ako žalobca v 1. rade ďalší žalobcovia v 2. – 61. rade označení ako nezistení vlastníci zastúpení SPF, domáhali voči žalovanému Obec Ľubotín určenie vlastníckeho práva k parcele registra KN „C“ č. 687/1 - orná pôda o výmere 68.485 m2 a parcela registra KN „C“ č. 963 - trvalé trávne porasty o výmere 31.203 m2, zapísaným na LV č. X, ktorým v súčasnosti zodpovedajú pozemky, parcely registra „C“ č. 2402, 2403, 2404, 2406, 2414, 2415, 2416, 2417, 2418, 2419, 2420 zapísané na LV č. XXXX, k. ú. R. (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“). kat. úz. R., obec R., S. L. R., vo vlastníctve žalovanej Obce Ľubotín. 2. Svoj návrh odôvodnili tým, že sporné parcely boli na základe geometrického plánu č. 166/2005 zo dňa 6.9.2005, overeného pod č. 606/5 zo dňa 12.12.2005, vytvorené z pôvodných parciel tak, ako je to presne špecifikované v podanej žalobe. V rámci konania ROEP v kat. úz. R. bolo v zmysle § 11 zákona NS SR č. 180/1995 Z.z. potvrdené rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni (správny orgán) č. 2006/01242/Ľu/132/CA zo dňa 18.4.2006 nadobudnutie vlastníctva k sporným parcelám registra KN „C“ č. 687/1 a 963, kat. úz. R., v celosti podľa GP č. 166/2005 zo dňa 6.9.2005, žalovanou, a to vydržaním ku dňu 1.5.2001. Na základe uvedeného rozhodnutia boli sporné parcely zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. X, kat. úz. R. v prospech žalovanej Obce Ľubotín v celosti. V žalobe sa ďalej uvádza, že zo strany obce neboli absolútne splnené podmienky vydržania sporných parciel, nakoľko žalovaná nepreukázala žiadny právny titul vstupu do držby ani držbu sporných parciel. 3. Tunajší súd uznesením č.k. 7C/42/2016-86 zo dňa 14.7.2016 vyzval zástupcu žalobcov, aby spresnil a doplnil žalobu doručenú súdu dňa 18.4.2016 tak, aby spĺňala všetky náležitosti stanovené v § 127 ods. 1 CSP a § 132 CSP, najmä aby uviedol označenie strán - konkrétne menovite označil žalobcov v 2. rade, uviedol žalobný návrh tak, aby bol jasný, zrozumiteľný a vykonateľný - je treba presne uviesť veľkosť spoluvlastníckeho podielu toho-ktorého žalobcu, ku ktorému vlastnícke právo žiada podanou žalobou určiť. 4. Žalobca dňa 28.10.2016 podal návrh na prerušenie konania do vykonania (zápisu) zmien v katastri nehnuteľnosti na základe rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav v kat. úz. R. a rozdeľovacieho plánu. 5. Uznesením č.k. 7C/42/2016-99 zo dňa 6.12.2016 bolo konanie vo veci prerušené do vykonania zmien v katastri nehnuteľnosti na základe rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav v kat. úz. R. a rozdeľovacieho plánu. Ďalším uznesením č.k. 7C/42/2016-117 zo dňa 19.10.2018 súd rozhodol, že pokračuje v konaní a vyzval zástupcu žalobcov, aby v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia spresnil a doplnil žalobu v zmysle uznesenia sp. zn. 7C/42/2016 zo dňa 17.7.2016. 6. Podaním zo dňa 29.1.2019 žalobca v 1. rade upresnil označenie žalobcov v 2. rade, ktorých v konaní pred súdom zastupuje Slovenský pozemkový fond, uvedením ich mien a zároveň doplnil a špecifikoval žalobný návrh v súlade s údajmi katastra nehnuteľností za účelom vykonateľnosti žalobného návrhu. Zároveň uviedol, že vo zvyšnej časti berie žalobu späť (čiastočné späťvzatie) a navrhol konanie zastaviť. V podaní zo dňa 9.12.2019 (č.l. 235) bližšie špecifikoval čiastočné späťvzatie, pričom poukázal na ustanovenie § 145 ods. 3 CSP a uviedol, že „čiastočné späťvzatie žaloby“ sa týka časti pôvodne žalovanej parcely KN „C“ č. 963, kat. úz. R. (žaloba bola podaná ešte pred vykonaním projektu
pozemkových úprav v kat. úz. R.). Po vykonaní projektu pozemkových úprav v kat. úz. R., ktorá po pozemkových úpravách je vo vlastníctve štátu, v správe Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. 7. Na tomto mieste súd poznamenáva, že uvedené čiastočné späťvzatie bolo doručené súdu dňa 29.1.2019, pred doručením žaloby žalovanému, preto súd v zmysle § 145 CSP konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. 8. Súd doručil žalobu a pripojené listiny žalovanej dňa 6.2.2019, spolu s uznesením zo dňa 1.2.2019, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadrila k žalobe. Vo vyjadrení zo dňa 7.11.2019 žalovaná uviedla, že sa s podanou žalobou nestotožňuje, poukázala na to, že sporné nehnuteľnosti nadobudla na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni sp. zn. 2006/01242/Lu/132/CA z 18.4.2006, a to vydržaním dňom 1.5.2001. Z obsahu uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad v Starej Ľubovni pri vydávaní rozhodnutia vychádzal aj z čestných vyhlásení svedkov znalých miestnych pomerov a spoluvlastníkov sporných nehnuteľností. Týchto bolo viac ako 50 a pri vydávaní rozhodnutia pozemkový úrad tieto skutočnosti si overoval a v citovanom rozhodnutí to aj konštatuje a poukazuje na výpovede jednotlivých svedkov, ktoré boli vykonané pred členmi komisie. Ako teda vyplýva z citovaného rozhodnutia pozemkového úradu, Obec Ľubotín sporné pozemky nadobudla vydržaním dňom 1.5.2001. Od uvedeného obdobia, a to odhliadnuc od doby predchádzajúcej, ich nerušene dobromyseľne užíva, čiže od vydania rozhodnutia o vydržaní sporných nehnuteľností do podania žaloby uplynula doba viac ako 15 rokov. Berúc v úvahu, že obec Ľubotín sporné pozemky nadobudla na základe právoplatného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v administratívnom konaní, pričom rozhodnutie v zákonnej lehote nebolo napadnuté a obec ich užíva v dobrej viere o správnosti a zákonnosti rozhodnutia viac ako 15 rokov, má za to, že žaloba je nedôvodná. Navyše s poukazom na uvedené je podaná aj oneskorene, pretože uplynula už aj desaťročná vydržacia lehota. S poukazom na uvedené skutočnosti má za to, že žaloba žalobcov je nedôvodná. 9. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej, vo vzťahu k „čiastočnému späťvzatiu žaloby“ poukázal na ustanovenie § 145 ods. 3 CSP s tým, že toto sa týka časti pôvodne žalovanej parcely KN „C“ č. 963, k. ú. R. (žaloba bola podaná ešte pred vykonaním projektu pozemkových úprav v k. ú. R.). Po vykonaní projektu pozemkových úprav v k. ú. R. časť tejto pôvodne žalovanej parcely sa stala časťou novovytvorenej parcely KN „C“ č. 2401, k. ú. R., ktorá po pozemkových úpravách je vo vlastníctve štátu, v správe Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Podaním zo dňa 29.1.2019 sa tak upresnil a špecifikoval predmet žaloby. K rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni zo dňa 18.4.2016 a k vydržaniu sporných parciel žalovanou sa vyjadrili v podanej žalobe, na ktorú týmto poukazuje. Zastáva názor, že žalovaná nepreukázala splnenie zákonných podmienok vydržania sporných parciel. Slovenský pozemkový fond v rámci konania ROEP v k. ú. R. nedal súhlas na vydanie citovaného rozhodnutia a rozhodnutie mu ako správcovi dotknutých pozemkov ani nebolo doručené. So spornými parcelami žalovaná nenakladala, ani ich nedržala. Sporné parcely boli v užívaní poľnohospodárskych subjektov, na základe nájomných zmlúv, uzavretých so SPF. Žaloba v danej veci bola podaná dňa 18.4.2016 a nie po 15-tich rokoch ako tvrdí žalovaná. Vec bola pred podaním žaloby aj predmetom rokovania so žalovanou. 10. Žalovaná v duplike zo dňa 2.1.2021 uviedla, že žalobca v podanom vyjadrení neuviedol nové skutočnosti, ktoré by neboli známe z podanej žaloby. Keďže k tejto zaujali písomné stanovisko, na tomto v celom rozsahu trvajú. V prípade potreby predložia súdu návrh na výsluch svedkov, pôvodných vlastníkov, od ktorých obec nadobudla sporné parcely. Ich prehľad ako aj zoznam svedkov je zrejmý z citovaného rozhodnutia OPÚ. 11. Zástupca žalovaného, starosta Obce Ľubotín, na pojednávaní dňa 19.9.2021 poukázal na to, že v žalobe je jeho prababka vedená ako neznámy vlastník, a podobne ďalší žalobcovia boli známi. Takže on je tiež právny dedič, na tom pozemku ako chlapec osobne chodiť pomáhať, obrábať ho s dedom, čiže trvá na to, že to nie sú neznámi vlastníci, ale sú to ich prarodičia. Tak napríklad jeho otec dal súhlas na prevod na obec, čiže on bol vtedy dedičom, dal súhlas s prevodom na obec a teraz je dedičom on. A na základe takéhoto systému obec oslovila x týchto ľudí a na základe tohto postupovali pri vyporiadavaní sporných pozemkov. Poukázal na to, že to išlo na prospech, na rozvoj obce. Keby tieto pozemky obec medzitým predala inej osobe, tak SPF by skončil, pretože by tie pozemky už nemohol napadnúť. Teda tie pozemky vysporiadavali z dôvodu, že chceli, aby na pozemkoch ich prarodičov rozvíjala obec a dedičia s takýmto postupom súhlasili. Podotkol, že rozhodnutie vydal štátny orgán a na to, aby bolo
takéto rozhodnutie vydané, obec musela splniť všetky podmienky, ktoré bolo potrebné splniť. V prípade, že obec v niektorých prípadoch podmienky nesplnila, takéto rozhodnutie nebolo vydané, boli aj takéto prípady. 12. Svedkyňa T. A. I. vo výpovedi pred súdom uviedla, že bola zamestnankyňou SPF od roku 1995 do februára roku 2021. V čase, keď prebiehala ROEP v obci Ľubotin, bola členkou komisie. Nemá vedomosť o tom, že by v rámci ROEP bol prejednávaný návrh Obce Ľubotín na osvedčenie sporných pozemkov. So spornými pozemkami SPR nakladal tak, že tieto boli v prenájme najprv v spoločnosti Adrika Ľubotín a potom boli prenajímané spoločnosti Hric SHR. Predseda komisie ROEP pre Obec Ľubotín bol starosta a rozhodovaciu právomoc mal Pozemkový úrad, pán C.. Nepamätá si, aby bolo SPF doručené rozhodnutie Okresného úradu Stará Ľubovňa o vydržaní sporných parciel Obcou Ľubotín. O tom, že Obec Ľubotín si vydržala sporné parcely sa dozvedela vtedy, keď ju vyzval právny odbor, aby išla na rokovanie. Ostatné pozemky, ktoré si vysporiadavala obec, ktoré spomínal starosta obce, t.j. pozemky pod nejakými nehnuteľnosťami, čiže pod škôlkou, cestami a podobne, ktoré užívala obec, tak tieto v podstate obec užívala a to vysporiadanie bolo v poriadku. Avšak pokiaľ išlo o sporné parcely, ktoré sú predmetom tohto konania, išlo o poľnohospodárske pozemky, ktoré užívali poľnohospodári a tam pokiaľ tieto pozemky vydžala obec, ktoré v podstate neužívala, tak tam to nebolo v poriadku. 13. Zástupkyňa žalobcov v 1. - 61. rade na pojednávaní dňa 19.8.2021 poukázala na podanú žalobu a na jej doterajšie vyjadrenia. Vyslovila presvedčenie, že zo strany obce Ľubotín neboli absolútne splnené podmienky vydržania sporných parciel, k čomu sa už bližšie vyjadrili v ich písomných vyjadreniach. Zdôraznila, že nie je možné zamieňať vzdanie sa vlastníctva so splnením podmienok vydržania. Má za to teda, že obec takéto podmienky nepreukázala, teda nepreukázala žiaden právny titul vstupu do držby, ani držbu sporných parciel, o čom predložili dôkazy. Navyše SPF ako zákonný správca sporných parciel nebol absolútne vyzvaný vyjadriť sa k týmto skutočnostiam. Čo sa týka námietky aktívnej legitimácie žalobcov, poukázala na jej doterajšie vyjadrenia, ako aj na rozhodnutia súdov, ktoré riešia danú problematiku, ako aj na prax súdov, kde je podané množstvo žalôb, kde sú žalovaní práve títo tzv. nezistení vlastníci a kde by sa nedalo ani vysporiadavať tieto pozemky pri názore, ktorý zastáva žalovaná strana. Teda má za to, že tie oprávnenia SPF zastupovať nezistených vlastníkov tu má, nedošlo tu k procesu preukázania vlastníctva, tak ako to stavuje zákon v zmysle § 20 zákona 180/1995 Z.z. Navrhla podanej žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov konania. 14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že s podanou žalobou sa nestotožňuje, poukázal na svoje prednesy a právne vyjadrenia k veci. Dal do pozornosti § 7 Občianskeho zákonníka, § 61 CSP a § 20 zákona 180/1995 Z. z., z ktorého vyplýva, že SPF nie je oprávneným subjektom na podanie takejto žaloby, v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/94/2018, kde je riešená obdobná problematika a je k tomu aj ďalšie množstvo podobných rozhodnutí súdov, napr. aj rozhodnutie KS BB sp. zn. 17 Co/527/2018, z ktorých jednoznačne vyplýva, že SPF nie je osobou oprávnenou podať takúto žalobu. Žalobcami sú neznáme osoby, bez bližšej špecifikácie, pričom má za to, že bolo preukázané z ich strany v priebehu konania, že ide o osoby zomrelé, ktoré majú svojich dedičov. Jedným z nich je aj pán starosta. Čiže nemôže byť vedené konanie voči osobám, ktoré zomreli, Slovenský pozemkový fond ich nemôže zastupovať, nemá k tomu oprávnenie. Z tohto dôvodu navrhol zamietnuť žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú. 15. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 7C/42/2016 zo dňa 353 zo dňa 8.9.2021, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. 16. Na podklade odvolania žalovanej Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením č.k. 3Co/6/2022-416 zo dňa 11.4.2022 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení, okrem iného, uviedol, že prvoinštančný súd nezisťoval tam (v uznesení odvolacieho súdu) konštatované významné skutočnosti, t. j. či pozemky zapísané v pozemnoknižných vložkách č. 93, 94, 29, kat. úz. U. boli pridelené prídelencom alebo či bola prevedená správa k nim na inú socialistickú organizáciu alebo či majetok vo vlastníctve štátu prešiel do vlastníctva obce, pričom uvedené zistenia sú rozhodujúce a významné pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v 1. rade. Ak sa totiž preukáže, že nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca v 1. rade žiada určiť vlastnícke právo (bývalý židovský majetok) neboli majetkom štátu, na vzťah medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou obcou nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb., ani zákona č.
330/1991 Zb. a v nadväznosti na to nemožno aplikovať ani ust. § 14 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemku. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcov v 2. až 61. rade, prisvedčil žalovanej obci, že súd v konaní sa nijako nevysporiadal s otázkou či títo žalobcovia, ktorí vystupujú ako účastníci konania majú spôsobilosť byť účastníkmi konania. Osoby označené v žalobe ako žalobcovia v 2. až 61. rade už zrejme nežijú a preto mal súd prvej inštancie predovšetkým skúmať, či žalobcovia v 2. a 61. rade v čase začatia konania mali spôsobilosť byť účastníkmi konania v prejednávanej veci, v opačnom prípade pri zistení neodstrániteľnej prekážky konania, správny postup súdu mal spočívať v bezodkladnom zastavení konania voči osobe, ktorej sa nedostatok podmienky týkal. V tejto súvislosti sa súd nijako nevysporiadal s obranou žalovaného tvrdeného na pojednávaní dňa 30. 01. 2020, že ide o pozemky známych, starých rodičov, občanov obce, ktorí pozemky ako fyzické známe osoby užívali, po ich smrti pozemky užívali ich právni nástupcovia. Keď sa v obci v roku 2003 rozpracoval územný plán a na sporných nehnuteľnostiach bola naplánovaná IBV, občania obce Ľubotín ako právni nástupcovia pôvodných vlastníkov boli uzrozumení o územných plánoch obce, vedeli, že na sporných nehnuteľnostiach bude IBV, súhlasili s tým, vzdali sa svojho vlastníckeho práva v prospech obce a obec sporné pozemky užíva viac ako 15 rokov (č. l. 245 - 247). V dôvodoch uznesenia odvolací súd ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nezistil presvedčivo všetky náležitosti vydržania, pričom konštaval, že žalovaný v konaní oprávnenosť držby odvíja od rozhodnutia správneho orgánu č. 2006/01242/Ľu/132/ CA z 18.04.2006, a preto je nesporné, že žalovaná obec v konaní preukázala existenciu titulu pri vstupe do držby (rozhodnutie správneho orgánu z 18. 04. 2006). 17. Po vrátení spisu zaslal súd uznesenie odvolacieho súdu sporovým stranám s tým, že prípadné návrhy na doplnenie dokazovania môžu oznámiť súdu v lehote 15 dní. 18. Právny zástupca žalovanej v podaní zo dňa 18.5.2022 oznámil, že ak žalobca preukáže skutočnosti uvedené v bodoch 21 – 24 uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/6/2022 z 11.4.2022, navrhuje predvolať a vypočuť ako svedkov osoby uvedené v jeho podaní, t.j. dedičov pôvodných vlastníkov a bývalého riaditeľa OPÚ. V prípade nesplnenia pokynu krajského súdu navrhuje žalobu bez ďalšieho zamietnuť. 19. Slovenský pozemkový fond navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním listín označených v jeho podaní zo dňa 30.6.2022 (č.l. 445). 20. Súd listom zo dňa 21.9.2022 vyzval právneho zástupcu žalovaného na doplnenie skutkových tvrdení, aby oznámil dátumy úmrtí žalobcov v 2. – 61. rade a predložil dôkazy na podporu týchto tvrdení. 21. Právny zástupca žalovaného dňa 7.12.2022 doložil doposiaľ získané dôkazy, ktoré majú potvrdzovať jeho tvrdenia v tomto súdnom konaní, ako aj podklady komisie ROEP, ktoré slúžili na bližšiu identifikáciu dedičov (žalobcov v 2. – 61. rade). 22. Súd nariadil pojednávanie na deň 8.11.2024, na ktoré sa dostavil zástupca žalobcov – Slovenského pozemkového fondu, štatutárny orgán žalovaného – starosta obce Ľubotín, jeho právny zástupca a svedkovia A. O. C. a A. H.. 23. Svedok A. O. C., bývalý riaditeľ Obvodného pozemkového úradu, na pojednávaní dňa 8.11.2024 uviedol, že register obnovenej evidencie pozemkov obce Ľubotín, resp. v katastrálnom území obce Ľubotín, bol zverejnený 30.11.2007. Schválený bol 1.4.2010, zapísaný do katastra bol 1.12.2011. Podľa jeho vedomosti v tom čase, ak boli podané námietky proti registru, tak boli prerokované v komisii a všetky boli vybavené. O prípadných námietkach Slovenského pozemkového fondu nemá informácie. Slovenský pozemkový fond bol účastníkom tohto konania, bola tzv. komisia pre ROEP dotknutej obce, kde SPF mal svojho zástupcu. Boli tam aj zástupcovia ďalších organizácií a občanov, resp. vlastníkov pozemkov. Register bol na určitú dobu zverejnený a všetci účastníci mohli podať námietky k tomu. Čiže po uplynutí tejto lehoty došlo k schváleniu registra a k jeho odovzdania na kataster, kde bol zapísaný. 24. K rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni zo dňa 18.4.2006, uviedol, že pri vydávaní tohto rozhodnutia sa správny orgán opieral aj o čestné vyhlásenia svedkov, resp. osôb znalých miestnych pomerov. Prikláňali sa k tomu preto, že v ich časti, teda v časti, ktorá pôvodne patrila pod Prešovský okres, bolo známe, že došlo k vytopeniu archívu, kde boli znehodnotené listiny z pozemkovej knihy a záznamové listiny. Podľa jeho názoru obec splnila obec splnila podmienky vydržania. Po tohto
vykonaní procesu projekt ROEP-ky bol schválený a proti tomuto bolo možné podať námietky v lehote 30 dní odo dňa doručenia výpisu návrhu registra, alebo jeho uverejnenia na obci. Pokiaľ si pamätá, Slovenskému pozemkovému fondu, vzhľadom na veľkú databázu, to bolo doručované na CD nosiči po vzájomnej dohode. On nebol členom komisie, rokovaní komisie sa zúčastňoval ich zástupca, ako zamestnanec pozemkového úradu, v ktorej boli aj zástupcovia SPF obce a katastra. Všetky námietky boli prejednávané opäť v komisii a po ich prejednaní bolo to postúpené správnemu orgánu na vydanie konečného rozhodnutia. On bol až na konci tohto procesu, kde toto rozhodnutie podpísal. 25. Na otázku, zástupcu SPF, čo robili s návrhmi, ktoré boli podávané mimo lehoty, svedok uviedol, že to si už nepamätá, ale viem, že SPF nemal žiadne pripomienky, ani námietky k návrhu registra. 26. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ ide o čestné vyhlásenia uvádzané v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu zo dňa 18.4.2006, boli to občania, spravidla starší občania obce, ktorí mali prehľad o týchto vlastníckych vzťahoch. Neznámych vlastníkov zastupoval SPF a ak išlo o známych vlastníkov, tak to praktizovali tak, že bol potrebný súhlas známeho vlastníka. Na otázku, či má vedomosť o tom, že toto rozhodnutie, teda rozhodnutie OPÚ zo dňa 18.4.2006 bolo doručené aj SPF, uviedol, že všetky vydané rozhodnutia v tomto konaní, čo sa týka jednotlivých etáp, boli doručované aj SPF. 27. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či svedok má vedomosť o tom, že by zo strany SPF bola niekedy podaná nejaká námietka, že nie je dourčené nejaké rozhodnutie, svedok uviedol, že zo strany SPF neboli dané žiadne námietky. Potom nasledovala ešte etapa tzv. komasácie, čiže pozemkových úprav, čiže sceľovania pozemkov, tam on bol vedúci projektu pozemkových úprav pre obec Ľubotín, podľa zákona 330/91 Zb. Toto konanie sa skladalo z viacerých etáp, ku ktorým bolo možné dať námietky alebo pripomienky, všetky rozhodnutia boli zverejňované a nemá poznatok, že by k týmto rozhodnutiam boli zo strany pozemkového fondu boli dané nejaké námietky. 28. Svedok A. H. na pojednávaní dňa 8.11.2024 uviedol, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, nachádzajúce sa v kat. úz. S. R., E. U., obhospodaruje, ide o pozemky za ihriskom, bežne označované ako kamence alebo za ihriskom. Svedok uviedol, že prebral činnosť po otcovi, asi pred 4 rokmi, čiže v r. 2020, 2021, predtým to užíval otec, ktorý to prebral po Agrike, ktorá to obhospodarovala pred nimi. Agrika obhospodarovala celé územie Ľubotínu, ale potom sa to rozdelilo a im vyšla tá časť, ktorá je sporná, teda oni obhospodarujeme tú časť za ihriskom. Keďže vlastníctvo k tomu pozemku je teraz sporné, tak nemajú k tomuto nájomnú zmluvu, resp. nie je to uvádzané v nájomnej zmluve so SPF. Keď to preberal jeho otec po Agrike, tie sporné parcely tam boli. 29. Na otázku, či si svedok pamätá aj roky 1990 a rok 2000, kto tam bol, kto to obhospodaroval, uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť, neviem povedať, či to obhospodarovala obec, alebo niekto iný. Oralo sa tam, robilo sa tam, ale on nevie, kto to obhospodaroval v minulosti. Nevie sa vyjadriť k tomu, či Agrika mala nájomnú zmluvu k tým pozemkom. 30. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, starostu obce Ľubotín Ing. výsluchom svedkov T. A. I., A. O. C., A. H., oboznámením celého spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 31. Žalobca v 1/. rade, ktorý v konaní zároveň vystupuje aj ako zástupca žalobcov v 2/. - 61. rade (v žalobe označených ako tzv. nezistených vlastníkov), sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.4.2016 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, v pôvodne podanej žalobe k parcelám registra KN „C“ č. 687/1 - orná pôda o výmere 68.485 m2 a parcele registra KN „C“ č. 963 - trvalé trávne porasty o výmere 31.203 m2, zapísaným na LV č. X, kat. úz. R., obec R., a následne, po upresnení petitu žaloby, k novovytvoreným parcelám tak, ako je to uvedené v jeho podaní zo dňa 29.1.2019 (č.l. 140 a nasl.). 32. Žalovaný bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník sporných nehnuteľností v rámci konania ROEP v kat. úz. R., na základe rozhodnutia správneho orgánu Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni, č. 2006/01242/Ľu/132/CA dňa 18.4.2006, ktorým mu bolo podľa § 11 zák. č. 180/1995 Z.z. potvrdené nadobudnutie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území R., podľa geometrického plánu č. 166/2005 vyhotoveného geodetom A. Q., zo dňa 6.9.2005, k parcelám CKN: p. č. 687/1 o výmere 68.485 m2, druh pozemku orná pôda a p. č. 963 o výmere 31.202
m2, druh pozemku TTP, v podiele 1/1, a to vydržaním, dňom 1.5.2001. V označenom rozhodnutí sa konštatuje, že žalovaný k návrhu pripojil geometrický plán č. 166/2015, čestné prehlásenia svedkov znalých miestnych pomerov a LV č. XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a LV č. XXX. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že na základe čestných vyhlásení svedkov znalých miestnych pomerov a spoluvlastníkov K. D., F. J., M. D., T. F. J., A. K., F. I., O. J., A. H., H. V., O. I., F. O., T. H., T. F. N., J. D., F. J., A. I., H. I., F. I., A. I., O. I., A. I., A. N., F. J., F. N., M. B., E. O., H. O., A. J., Q. M., E. D., M. N., F. N., O. V., W. V., F. V., A. I., F. D., J. I., H. I., F. I., A. A., E. Q., J. H., O. I., F. H., E. L., A. H., I. L., F. H., J. D., F. D., J. G., O. D., J. V., podpísaných pred členmi komisie, komisia doporučila správnemu orgánu potvrdiť nadobudnutie vlastníctva k uvedeným pozemkom vydržaním. Z uvedených čestných vyhlásení svedkov, ako aj samotného doporučenia komisie vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa užíval nehnuteľnosť od roku 1990. Navrhovateľ túto užíva dobromyseľne a nerušene s vedomím, že mu patrí podľa zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, od 1.5.1991 ako majetkoprávne vysporiadanú s pôvodnými vlastníkmi a v prírode reálne vymedzenú. Počas celej doby držby a ani v súčasnosti sa nik iný nedomáha vlastníckeho práva k dotknutej veci. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosti správny orgán skonštatoval, že S. R. splnila podmienky vydržania stanovené v § 134 Občianskeho zákonníka a v § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. a preto nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním potvrdil. 33. Zo záznamu z prerokovania rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni zo dňa 18.4.2006 spísaného dňa 13.4.2016 plynie, že SPF spochybňuje vlastnícky nárok obce k parcelám registra KN „C“ č. 687/1, a KN „C“ 963. Vo vzťahu k SPF ide o pôvodné parcely, z ktorých boli vytvorené uvedené KN „C“ parcely č. 687/1 a 963, kat. úz. R., ktorých pôvodnými vlastníkmi (spoluvlastníkmi) bola aj Slovenská republika a nezistení vlastníci, v zast. SPF. Za obec Ľubotín bol prítomný starosta obce T. F. H., ktorý konštatoval, že obec Ľubotín si v rámci ROEP vysporiadala pozemky, ktoré dlhodobo užívala. Návrhy na vysporiadanie pozemkov boli predložené do komisie ROEP podľa požiadaviek tejto komisie. Vo väčšine pozemkov, ktoré vysporiadavala, boli vlastníkmi fyzické osoby, v niektorých prípadoch židovská náboženská obec a občania židovskej národnosti. Pri predkladaní návrhu do komisie ROEP obec predložila súhlasy pôvodných vlastníkov a tiež jednala o pozemkoch s náboženskou židovskou obcou, ktorej zástupcovia z Banskej Bystrice a Bratislavy osobne navštívili obec a súhlasili s prevodom pozemkov na obec. Na základe súhlasu komisie bolo vydané rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni. 34. Z výpovede (v tom čase) starostu obce Ľubotín na pojednávaní dňa 30.1.2020 súd zistil, že on do funkcie nastúpil v roku 2003, vtedy už bol rozpracovaný územný plán obce Ľubotín, v rámci ktorého bola na sporných parcelách naplánovaná IBV a boli oboznámené s tým všetky štátne orgány, vrátane SPF. V roku 2003 začala ROEP-ka, vytvorila sa komisia, ktorej členmi boli starosta, ďalší členovia znalí miestnych pomerov obce a zástupcovia všetkých potrebných orgánov – pozemkového úradu, katastra, SPF, lesov a ďalších štátnych orgánov. Kataster Ľubotín bol jeden z najhorších, ktorí nemali vysporiadané pozemky, s tým sa museli v ROEP vysporiadať. Vtedy s poslancami urobili zoznam ľudí, ktorých mená figurovali na sporných parcelách, boli to v podstate všetci tí, ktorí sú uvedení v žalobe, vlastne ich prarodičia. Čiže všetkých vlastníkov, resp. dedičov vlastníkov uvedených na sporných parcelách , oslovili s tým, že tam bude IBV a oni sa v podstate vypísali, čiže vzdali sa vlastníctva v prospech obce. V tej ROEP-ke dávali všetky pozemky dokopy, dokonca rokovali aj so Židovskou náboženskou obcou. Všetko dávali dokopy, nikoho neobchádzali, obišli všetkých známych vlastníkov, u neznámych vydedukovali, kto je dedičom a takto sa im cez tie vyjadrenia vypísali celé famílie. Tie pozemky, ktoré sú sporné, sú pozemkami ich prarodičov, oni tam chodili ako deti, oni ich užívali až do roku 2001, kedy nastal ten proces vysporiadavania. Potom ten územný plán bol riadne schválený, asi v roku 2008 a zase sa to všetko posielalo všetkým tým organizáciám, aj SPF, a to aj so zakreslenou IBV. Dokonca v zmysle uvedeného štát sám zmenil ornú pôdu na ostatnú plochu, čiže na takú, kde sa dá stavať. V čase, keď obchádzali tých ľudí, ktorí im dali čestné prehlásenie, obišli všetkých tých vlastníkov a vtedy SPF nevystupoval ako ich zástupca. Takže robili to v dobrej viere, v roku 2006 bolo vydané rozhodnutie, potom sa zapísalo na katastri a začala sa chystať IBV. Ten proces trval niekoľko rokov, zástupca SPF sa pravidelne zúčastňoval týchto komisií. Väčšinu z tých, ktorí sú označení ako žalobcovia na neznámom mieste, vedia zdokladovať, sú známi ich dedičia, avšak nepovažovali to za potrebné, pretože mali za to, že stačí to, že sú uvedení v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu zo dňa 18.4.2006.
35. Z rodného listu F. H., (bývalý starosta žalovaného) nar. X.XX.XXXX, (č.l. 519) je zrejmé, že jeho otcom F. H., nar. XX.X.XXXX, ktorého rodičmi sú F. H. a A. H., C. O. a matkou J. H., C. N., nar. XX.X.XXXX, jej rodičmi sú O. N. a E. N., C. D.. 36. Zo sobášneho listu vydaného v Lipanoch dňa 13.4.1966 (č.l. 520) plynie, že dňa 20.10.1962 uzavreli manželstvo: F. H. a J. N.. Rodičmi manžela sú: F. H., nar. XX.X.XXXX a A., C. O., nar. XX.X.XXXX. Rodičmi manželky sú: O. N., nar. X.X.XXXX a E., C. D., nar. X.XX.XXXX. 37. Rodný list vydaný v Plavči dňa 30.1.1957 (č.l. 521) osvedčuje, že sa dňa 30.8.1913 narodil F. H., ako rodičia sú uvedení: F. H. a A. H., C. K.. 38. Z rodného listu vydaného dňa 30.1.1957 v Plavči (č.l. 523) vyplýva, že dňa 20.3.1913 sa narodila A. O., jej rodičmi sú O. O. a E. O., C. K.. 39. Z rodného listu vydaného dňa 10.10.1991 v Orlove (č.l. 498) plynie, že dňa 31.1.1932 sa narodil A. H., ktorého otcom je A. H. a matkou A. H., C. J.. 40. Z výpisu z knihy narodení z 22.12.1955 (č.l. 525) je zrejmé, že dňa 27.2.1878 sa narodil F. H., ako syn: E. H. a A. H., C. I.. 41. Z výpisu z knihy narodení z 22.12.1955 (č.l. 526) plynie, že F. H. sa narodil dňa XX.X.XXXX, ako syn: F. H. a A. H., C. O.. 42. Z výpisu z knihy narodení zo dňa 22.12.1955 (č.l. 527) je zrejmé, že dňa 30.8.1913 sa narodil F. H., ako syn: F. H. a A. H., C. K.. 43. Úmrtné listy na č.l. 492 a 493 deklarujú, že F. N., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX a A. N., C. N., nar. XX.X.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. 44. Z osvedčenia o dedičstve 2D/179/2013, Dnot 256/2013 zo dfňa 15.1.2014 (č.l. 494) je zrejmé, že prebehlo dedičské konanie po A. N., C. N., pričom ako dedičia prichádzajú do úvahy: T. H., a F. N.. Č.l. 494 – osvedčenie o dedičstve 2D/179/2013, Dnot 256/2013, dedičia: T. H., F. N.. 45. Z lustrácií v registri obyvateľstva, Ministerstva vnútra, predložených žalovaným plynie, že pri vyhľadanej osobe: č.l. 529 - M. B., nar. XX.X.XXXX, je evidovaná matka: A. B., C. D., otec F. B. a deti: X. O., nar. XX.X.XXXX, F. M., nar. XX.X.XXXX, F. W., nar. XX.XX.XXXX, A. J. I., nar. X.X.XXXX. č.l. 530 - E. D. je evidované dieťa: F. D., nar. XX.X.XXXX č.l. 531 - F. D., nar. XX.X.XXXX, zomr.: X.X.XXXX sú evidovaní: matka E. D., C. H., otec E. D. a deti: H. D., E. M., J. I.. č.l. 558 - H. O., nar. XX.X.XXXX, je evidovaný manžel O. O., nar. XX.XX.XXXX, matka: F. G., C. M., nar. XX.X.XXXX, otec: F. G. a deti: H. J., nar. XX.X.XXXX, O. O., nar. X.X.XXXX, M. O., nar. XX.XX.XXXX. č.l. 532 - A. D. je uvedené: matka neznáma, otec: neznámy, dieťa J. D., nar. XX.X.XXXX. č.l. 533 - J. D., nar. XX.X.XXXX. zomr.: XX.X.XXXX je evidovaná matka K. D., C. V., nar. X.X.XXXX, otec A. D. a deti F. D., nar. XX.X.XXXX, W. D., nar. XX.X.XXXX, E. H., nar. XX.X.XXXX, A. D., nar. XX.X.XXXX, A. J., nar. X.X.XXXX. č.l. 556 - O. J., nar. X.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX, je evidovaný otec F. J., matka E. J., C. M. a deti: F. J., nar. XX.X.XXXX, A. J., nar. XX.X.XXXX. č.l. 547 - E. I., je evidované dieťa: E. Q., C. I., nar. XX.XX.XXXX, č.l. 548: - E. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr.: XX.X.XXXX je evidovaná matka E. I., C. D., otec E. I. a deti: E. P., nar. X.X.XXXX, F. Q., nar. X.X.XXXX, O. Q., nar. XX.X.XXXX
č.l. 561 - F. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, je evidovaná matka: A. D., C. K., otec: A. D. a deti A. E. S., nar. XX.X.XXXX, T. H., nar. XX.X.XXXX, č.l. 528 - M. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, je evidovaná matka E. J., C. I. , otec F. J. a dieťa: T. D. J., nar. XX.X.XXXX, č.l. 579 - H. J., 7.6.1937, zom. 18.9.2005, je evidovaná matka: P. D., C. J., otec: A. D. nar. XX.X.XXXX a deti A. L., nar. XX.X.XXXX, T. F. J., nar. XX.X.XXXX, F. J., nar. XX.X.XXXX, č.l. - 580: - F. J., nar. XX.X.XXXX, matka H. J., C. D., nar. X.X.XXXX, otec: A. J., č.l. 551 - A. H. je evidované dieťa: F. H., nar. XX.X.XXXX, č.l. 552 - F. H., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, je evidovaná matka A. H., C. K., otec F. H. a deti: F. H., nar. XX.X.XXXX, H. M., nar. XX.X.XXXX, A. H. nar. XX.XX.XXXX, F. H., nar. XX.X.XXXX, T. A. H., nar. XX.X.XXXX, č.l. 553 - F. H., nar. XX.X.XXXX, zom. 4.3.2015, je evidovaná matka A. H., otec F. H., nar. XX.X.XXXX a deti: O. H., nar. X.X.XXXX, A. Q., nar. X.X.XXXX, T. H., nar. X.XX.XXXX. č.l. 569 - E. N., 11.12.1919, zomr. X.XX.XXXX, je evidovaná matka: E. J., Q. otec: F. J. a deti: W. N., nar. XX.X.XXXX, T. N., nar. X.X.XXXX č.l. 570 - F. J. – dieťa E. N., C. J., nar. XX.XX.XXXX, č.l. 565 - T. F. J., nar. XX.XX.XXXX, je evidovaná matka: H. J., C. A., otec E. J., nar. XX.XX.XXXX. č.l. 536 - O. O. je evidované dieťa: J. I., C. O., nar. XX.X.XXXX; č.l. 537 - J. I., nar. XX.X.XXXX, je evidovaná matka: r. Knapiková, otec O. O. a deti: C. O., nar. X.X.XXXX, W. I., nar. X.X.XXXX. č.l. 562 - E. L., nar. XX.X.XXXX, je evidovaná matka: A. I., C. H., nar. XX.XX.XXXX, otec F. I. č.l. 563 - A. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, je evidovaná matka: A. H., C. O., otec A. H., deti: E. L., nar. XX.X.XXXX, O. I., nar. X.X.XXXX. č.l. 538 - F. M., je evidované dieťa: A. Q., nar. XX.X.XXXX, č.l. 540 - A. Q., nar. XX.X.XXXX, je evidovaná matka: E., C. J., otec F. M. a dieťa: A. F. I. č.l. 573 - A. N., nar. X.X.XXXX, je evidovaná matka: K. N., C. D., otec: A. N., nar. X.XX.XXXX, deti: P. N., nar. XX.X.XXXX, F. H., nar. X.X.XXXX, I. Q., nar. XX.X.XXXX, A. N., nar. XX.X.XXXX. č.l. 576 - F. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr.: XX.X.XXXX, je evidovaná matka: A. N., otec E. N. a deti: F. N., nar. XX.X.XXXX, T. H., nar. XX.X.XXXX, č.l. 577 – T. H., nar. XX.X.XXXX, matka: A. N., C. N., nar. XX.X.XXXX, otec: F. N., nar. XX.XX.XXXX a deti F. H., nar. XX.X.XXXX, č.l. 575 - F. N., nar. X.X.XXXX, zomr.: XX.X.XXXX, je evidovaná matka A. N., otec E. N. a deti: W. N., nar. XX.X.XXXX, T. F. N., nar. X.X.XXXX č.l. 574 - T. F. N. nar. X.X.XXXX, zomr.: XX.X.XXXX, matka E. N., C. J., nar. XX.XX.XXXX, otec F. N., nar. X.X.XXXX, a deti: A. N., nar. X.X.XXXX, N. Q., nar. XX.X.XXXX, č.l. 541 - F. K. je evidované dieťa: M. I., C. K., nar. X.X.XXXX; č.l. 542 - M. I., nar. X.X.XXXX, je evidovaná matka E. K., C. N., nar. XX.X.XXXX, otec F. K. a deti: F. I., nar. XX.XX.XXXX, nar. XX.X.XXXX, E. V., M. I. H., nar. XX.X.XXXX, J. I., nar. X.X.XXXX. č.l. 566 - A. K., nar. XX.X.XXXX, je evidovaná matka A. K., nar. XX.X.XXXX, otec F. K., nar. XX.X.XXXX, č.l. 560 - A. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr.: XX.X.XXXX, je evidovaná matka K. K. C. L., otec I. K. a deti: T. F. I., nar. XX.XX.XXXX, D. I., nar. XX.X.XXXX,
č.l. 543 - A. I., je evidované dieťa: M. I., nar. XX.X.XXXX, č.l. 544 - M. I., nar. XX.X.XXXX, Y.: 1.7.2007, je evidovaná matka: A. I., C. K., otec F. I. č.l. 578 - H. I., nar. X.X.XXXX, zom. 1.7.2013, je evidovaná matka: E. D., C. K., otec: F. D., č.l. 545 - F. D., je evidované dieťa: O. D., nar. XX.X.XXXX, č.l. 546 - O. D., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, je evidovaná matka H. D., C. C., otec: F. D. a dieťa: A. O. D., nar. XX.X.XXXX č.l. 571 - J. M., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, je evidovaná matka: K. M., C. D., otec F. M. H. a dieťa: A. H., nar. XX.X.XXXX, č.l. 572 - K. M. – H., sú evidované deti: J. M., nar. X.X.XXXX, I. M. H., nar. XX.XX.XXXX č.l. 549 - F. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr.: XX.X.XXXX, je evidovaná matka: A. D., otec A. D. a deti: A. E. S., nar. XX.X.XXXX, T. H., nar. XX.X.XXXX, č.l. 554 - M. D., nar. XX.XX.XXXX, je evidovaný manžel F. D., nar. X.X.XXXX, deti: T. F. D., nar. XX.X.XXXX, F. D., nar. XX.X.XXXX, A. M. P., nar. X.X.XXXX, č.l. 555 - F. D., nar. X.X.XXXX, je evidovaná matka: K. D., C. J., nar. XX.XX.XXXX, otec F. D., nar. X.X.XXXX, manželka: M. D., C. A., nar. XX.XX.XXXX, deti: deti: T. F. D., nar. XX.X.XXXX, F. D., nar. XX.X.XXXX, A. M. P., nar. X.X.XXXX, 46. Zo správy Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, zo dňa 22.10.2024, na dotaz súdu, či pozemky zapísané v pozemnoknižných zápisniciach č. 93, 94 a 29 kat. úz. U., v závere ktorých sa nachádza poznámka, že nehnuteľnosti sú predmetom revízie podľa zák. č. 142/47 Zb., resp. že Povereníctvo pôdohospodárstva v Bratislave zamýšľa prevziať všetky nehnuteľnosti, a že majetok je predmetom revízie podľa zák. č. 142/1947 Zb. v znení zák. č. 44/48 Zb. boli následne pridelené konkrétnym pridelencom alebo či bola prevedená správa k nim na nejakú „socialistickú organizáciu“ vyplýva, že katastrálny odbor neeviduje zápis k nehnuteľnostiam v PKV 29, 93 a 94 na základe prídelových listín prídelencom podľa § 8 zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy v znení vyhlášky č. 145/148 Zb. ani zápis správy na nejakú „socialistickú organizáciu“. 47. Z nájomných zmlúv predložených zástupcom žalobcov v 1. - 61. rade súd zistil, že Slovenský pozemkový fond týmito nájomnými zmluvami, t.j. nájomnou zmluvou č. 4106093 zo dňa 25.6.1993 a zo dňa 14.2.1995 nájomcovi PD „Nový život“ Ľubotín, nájomnou zmluvou č. 4402097 zo dňa 19.5.1997, nájomnou zmluvou č. 4159605 zo dňa 6.5.2005 nájomcovi Agrika s.r.o., Ľubotín a nájomnou zmluvou č. PNZ-P40693/09.00 zo dňa 13.2.2012 nájomcovi A. H. - SHR, Ďurková prenajímal označeným nájomcom pozemky vo vlastníctve štátu, cirkevných pozemkov a pozemkov, na ktoré nebolo doložené a uplatnené vlastnícke právo. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 48. Podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 49. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 50. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 51. Podľa § 7 ods. 1 a 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. 52. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a
podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. 53. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1995 Z.z. Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; 54. Podľa § 16 ods.1, 2 zák. č. 180/1995 Z.z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca. Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca. 55. Podľa § 151 ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 56. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 57. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 58. Podľa § 129 ods. 2 OZ držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. 59. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa zistený skutkový stav posúdil podľa týchto zákonných ustanovení. 60. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 61. Podľa § 132 ods. 2 OZ ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. 62. Podľa § 134 od. 1 OZ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 63. Podľa § 134 ods. 2 OZ takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. 64. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 65. Podľa § 145 ods. ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvaztí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Súd vec právne posúdil: 66. Po vrátení veci súd postupoval v súlade s pokynmi odvolacieho súdu, nakoľko v zmysle § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
67. Prvoinštančný súd sa vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná za žalobcov v 2. – 61. rade Slovenským pozemkovým fondom, ako zástupcu žalobcov na neznámom mieste, rešpektujúc pokyn odvolacieho súdu, prednostne riešil otázku procesnej subjektivity tzv. neznámych vlastníkov v tomto konaní v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ako mu to ukladá čl. 2 CSP. 68. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobu za žalobcov v 2. – 61. rade podal Slovenský pozemkový fond, ako subjekt, ktorý koná za štát a neznámych vlastníkov pred súdom (§ 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb.). 69. V súvislosti s inštitútom nezisteného vlastníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že: „56. Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam.“ 70. Ako záväzné pre odpoveď na súdom skúmanú otázku procesnej subjektivity tzv. neznámych vlastníkov v tomto konaní považuje súd rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24.2.2016 sp. zn. 6Cdo/11/2016. Podľa tohto rozhodnutia: „Priblížená právna konštrukcia spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou, že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania, vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania.“ 71. Ďalej súd upriamuje pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/238/2021 zo dňa 28.2.2022, v zmysle ktorého: „Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľnosti. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti .... 25. Fikcia subjektivity nezisteného vlastníka trvá iba do okamihu, kedy nezisteného vlastníka možno na základe vykonaných dôkazov jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie jeho subjektivity ako fyzickej osoby. V tom prípade dochádza k zmene právneho subjektu počas konania.“ 72. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania (z predložených listinných dôkazov, z výpovedí svedkov T. F. H. a A. O. C.) vyplynulo, že v danom prípade žalobcovia v 2. – 61., v žalobe označení - na neznámom mieste, nie sú osobami neznámymi, resp. známymi osobami s neznámym pobytom, ale ide o fyzické a známe osoby, o právnych predchodcov občanov obce Ľubotín, ktorí už zomreli, avšak ich právni nástupcovia sú známi. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede žalovaného vyplynulo, že právni nástupcovia týchto pôvodných vlastníkov (označených v žalobe ako žalobcovia v 2. – 61. rade),
v roku 2003, keď sa v obci rozpracoval územný plán a na sporných nehnuteľnostiach bola naplánovaná IBV, boli uzrozumení o územných plánoch obce, vedeli, že na sporných nehnuteľnostiach bude IBV a súhlasili s tým, vzdali sa svojho vlastníckeho práva v prospech obce a obec sporné pozemky užíva viac ako 15 rokov. 73. Skutkové tvrdenia žalovaného, že žalobcovia v 2. – 61. rade (označení v žalobe - na neznámom mieste) nie sú osobami neznámymi, ale známymi, že ide o právnych predchodcov - starých rodičov, prarodičov obce Ľubotín, ktorí už nežijú, ale majú právnych nástupcov, neboli žalujúcou stranou výslovne popreté, preto ich súd považuje za nesporné. 74. Vychádzajúc z vyššie konštatovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, prihliadajúc na nesporné, žalujúcou stranou nepopreté, skutkové tvrdenie, že žalobcovia v 2. – 61. už nežijú a nežili už ani v čase podania žaloby, pričom právni nástupcovia týchto (pôvodných vlastníkov) sú známi, súd uzatvára, že existencia známych a identifikovateľných právnych nástupcov žalobcov v 2. – 61. rade vylučuje zákonné zastúpenie žalovaných Slovenským pozemkovým fondom. Ak by súd, napriek existencii právnych nástupcov žalobcov v 2. – 61. rade, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s týmito nekonal a namiesto nich by konal výlučne so SPF ako zákonným zástupcom, boli by to práva a oprávnené záujmy právnych nástupcov žalobcov, ktorých ochrana by nebola zabezpečená. 75. Podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 76. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 77. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 78. Podľa § 7 ods. 1 a 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. 79. Zástupca žalobcov – Slovenský pozemkový fond v žalobnom návrhu označil žalovaných v 2. – 61. rade ich menom priezviskom, prípadne rodným priezviskom a dodatkom, že sú osobami na neznámom mieste, inak povedané, označil ich ako osoby žijúce, ktorých miesto pobytu nie je známe. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalobcovia v 2. – 62. rade nie sú osobami neznámymi, či osobami na neznámom mieste, avšak ide o právnych predchodcov, starých rodičov a prarodičov občanov obce Ľubotín, ktorí už nežijú a nežili ani v čase podania žaloby na súd. Žalobcovia v 2. – 61. rade teda už v čase začatia konania nemali spôsobilosť byť účastníkom konania. 80. Ak určitá „osoba“ už v čase podania žaloby nemá spôsobilosť byť stranou sporu, tento nedostatok nie je možné dodatočne odstrániť (po podaní žaloby), pretože nedošlo k účinnému podaniu žaloby, a to bez zreteľa na to, na akej strane takýto subjekt vystupuje. Pokiaľ v čase podania žaloby ten, kto je označený za stranu sporu nežil, nie sú s podaním žaloby spojené hmotnoprávne účinky podania žaloby. Ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania. 81. S poukazom na vyššie uvedené dôvody bolo potrebné konanie voči žalobcom v 2. – 61. rade, z dôvodu existencie neodstrániteľnej vady konania - chýbajúcej procesnej subjektivity týchto žalobcov, zastaviť v zmysle § 62 CSP. 82. V ostávajúcej časti, pokiaľ ide o žalobu podanú žalobcom Slovenská republika voči žalovanému, o určenie vlastníckeho práva, k tomuto súd uvádza nasledovné: 83. Žalobca v 1. rade v konaní žiadal určiť, že Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového fondu je v celosti vlastníkom pozemkov, parciel registra KNC č. 2419/3, 2419/4, 2419/5, 2419/6, 2420/2, 2420/4, 2420/5, 2420/6, 2420/7, 2420/8, 2420/9, ktoré boli vytvorené Geometrickým plánom č. 24031/2018 vyhotoviteľom IGK s. r. o. z časti pozemkov parcely KNC č. 2419 a č. 2420 zapísaných na
LV č. XXXX, k. ú. R.. Dôvodil tým, že minulosti opísané nehnuteľnosti tvorili židovský majetok, zapísaný v pozemnoknižných zápisniciach č. 93, 94 a 29, k. ú. U. (viď č. l. 194 - 205 spisu), ktorý bol skonfiškovaný podľa zák. č. 210/1940 Slov. zák. a § 198/1941 Slov. zák., k tomuto súd uvádza nasledovné. 84. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že: „Správu znárodneného majetku upravovalo vládne nariadenie č. 90/1950 Sb. zo dňa 27.06.1950 o správe národného majetku národnými výbormi, ktoré bolo zrušené vládnym nariadením č. 110/1953 Sb. zo dňa 18.12.1953. Ak boli teda sporné nehnuteľnosti predmetom konfiškácie podľa zákona č. 142/1947 Sb. v znení zákona č. 44/1948 Sb., mal nehnuteľnosti konfiškované podľa citovaného nariadenia v dočasnej správe príslušný národný výbor. Tento si správu nehnuteľnosti mohol ponechať alebo ju mohol previesť do rúk inej socialistickej organizácie. Ak tak neurobil, vykonával správu týchto pozemkov až do účinnosti vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. z 12. 08. 1959, ktorá definitívne vyriešila správu týchto pozemkov. Preto pokiaľ pozemky neboli do 01. 09. 1959 pridelené pridelencom, ani nebola prevedená správa k nim na inú socialistickú organizáciu, správu k týmto pozemkom definitívne vykonával národný výbor (§ 1 vyhlášky č. 158/1959 Úv. z 12.08.1959). Významné skutočnosti, t. j., či pozemky zapísané v pozemnoknižných vložkách č. 93, 94, 29, k. ú. U. boli pridelené prídelencom alebo či bola prevedená správa k nim na inú socialistickú organizáciu alebo či majetok vo vlastníctve štátu prešiel do vlastníctva obce, súd prvej inštancie nezisťoval, pričom uvedené zistenia sú rozhodujúce a významné pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v 1.rade.“ 85. Zástupkyňa žalobcu v 1. rade – Slovenského pozemkového fondu nesúhlasila s názorom odvolacieho súdu, že tento majetok mali spravovať národné výbory podľa vládneho nariadenia č. 90/1950 uviedla, že to sa nezakladá na pravde, pretože tento majetok spravovalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Ani v zmysle ďalších predpisov o správe národného majetku, či už vyhlášky 158/1959, resp. Hospodárskeho zákonníka správu tohto týchto majetkov nevykonával národný výbor, pretože jednak z predložených listinných dôkazov, ktoré boli vyžiadané z katastra, vyplýva, že tento majetok nebol zapísaný v evidencii nehnuteľnosti na národný výbor. Vychádzalo sa teda zo zápisov, ktoré boli v pozemkovej knihe a pokiaľ existovalo Povereníctvo pôdohospodárstva, tak tú správu vykonávalo Povereníctvo. Podľa vyhl. 158/1959 pokiaľ majetok mal prejsť do správy, tak táto skutočnosť mala byť vyznačená v pozemkovej knihe a pokiaľ sa tak nestalo, nešlo o tú správu, právo hospodárenia v zmysle zák. 138/1991 Zb. Ak teda v zrušujúcom uznesení krajského súdu je poukazované na možný prechod, resp. že je potrebné sa vysporiadať s prechodom tohto majetku na obec podľa 138/1991 Zb., v tomto smere nebolo preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi zo strany žalovaného, že išlo o majetok, na ktorý sa vzťahujú ust. zák. č. 138/1991 Zb. V súvislosti s tým poukázala na to, že obce neboli právnymi nástupcami národných výborov, pričom dala do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/103/2003. Na podporu svojich tvrdení predložila rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/48/2005 a sp. zn. M Cdo/55/01, ktoré sa danou problematikou zaoberali a táto problematika bola už viackrát prejudikovaná, teda čo sa týka vzťahu obci a štátu, kde časť majetku prechádzala na obce, ale nie všetka. 86. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že tu sú predmetom preskúmavania pozemky pôvodne zapísané v pozemnoknižných zápisniciach č. 93, 94 a 29 kat. úz. U. (č.l. 194 – 205 spisu), v závere ktorých sa nachádza poznámka, že „Nehnuteľnosti sú predmetom revízie podľa zák. č. 142/47 Zb.“, resp. že „Povereníctvo pôdohospodárstva v Bratislave zamýšľa prevziať všetky nehnuteľnosti, majetok je predmetom revízie podľa zák. č. 142/1947 Zb. v znení zák. č. 44/48 Zb.“ 87. Vzhľadom na poznámky tam uvedené, t.j., že „Povereníctvo zamýšľa prevziať nehnuteľnosti ....“, obrátil sa súd na Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor so žiadosťou o podanie informácie, či z príslušných listinných dokumentov je možné zistiť, či tieto pozemky boli následne pridelené konkrétnym pridelencom alebo či bola prevedená správa k nim na nejakú „socialistickú organizáciu“. 88. Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, listom zo dňa 22.10.2024, oznámil súdu, že katastrálny odbor neeviduje zápis k nehnuteľnostiam v PKV 29, 93 a 94 na základe prídelových listín prídelencom podľa § 8 zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy v znení vyhlášky č. 145/1948 Zb. ani zápis správy na nejakú „socialistickú organizáciu“.
89. Súd tak nemal v tomto konaní preukázané, že by pozemky zapísané v pozemnoknižných zápisniciach č. 93, 94 a 29 kat. úz. U., po tom, čo bol na nich uvedený zápis: „Povereníctvo zamýšľa prevziať nehnuteľnosti“, boli pridelené nejakým konkrétnym subjektom. 90. Inými slovami povedané, v pozemkovej knihe na označených listoch vlastníctva XX, XX E. XX po vyznačení poznámky, že „Povereníctvo zamýšľa prevziať nehnuteľnosti ....“ nebol následne vyznačený žiaden zápis o tom, že by tento nepridelený nehnuteľný majetok, nadobudnutý podľa predpisov o konfiškácii, prešli do správy okresného národného výboru, v obvode ktorých je tento majetok, v zmysle vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú.v. 91. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku [vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú.l. (Ú.v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku]. 92. Podľa § 3 uvedenej vyhlášky, výkonný orgán okresného národného výboru ihneď zistí majetok, ktorý podľa tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom majetku navrhne pozemnoknižnému súdu pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním na túto vyhlášku. 93. Najvyšší súd SR vo svojich viacerých rozhodnutiach (rozsudky z 29.4.2003 sp. zn. M Cdo 55/01 a z 25.9.2022 sp. zn. 4Cdo/46/2001) dospel k záveru, že poľnohospodársky majetok mohol prejsť do trvalej správy okresných národných výborov podľa vyhlášky č. 158/1959 Ú.v., taký „prevod“ bol ale zaznamenaný v pozemkovej knihe s odkazom na § 3 uvedenej vyhlášky. 94. V ustanovení § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. z dôvodu zabezpečenia náležitej správy neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, zabezpečenia kontrolnej funkcie a vplyvu štátu ohľadne takéhoto majetku, sa ustanovila povinnosť príslušného orgánu zistiť rozsah majetku prechádzajúceho do správy okresného národného výboru a zabezpečiť jeho pozemnoknižné usporiadanie. Takáto osobitná úprava prechodu správy pôdohospodárskeho majetku do správy národných výborov bola vyvolaná tým, že nehnuteľný majetok, ktorý neslúžil plneniu úloh národných výborov, mohol mať národný výbor v správe iba vtedy, ak taký majetok nemohol byť využitý inými organizáciami [čl. 5 ods. 4 vyhlášky č. 205/1958 Ú.l. (Ú.v.)]. Keďže v danej veci zistenie rozsahu majetku a jeho pozemnoknižné usporiadanie podľa § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. neprebehlo, nemohol prejsť sporný pôdohospodársky majetok do trvalej správy národného výboru, trvanie ktorej správy ku dňu 24.11.1990 je zákonom stanovenou podmienkou prechodu vlastníctva na obec podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. 95. Navyše zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí určil, že do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Tento dňom svojej účinnosti od 1.5.1991 stanovil presný postup pri prevode majetku zo štátu na obce a mestá. Podmienkou prechodu z vlastníctva štátu do vlastníctva obce bolo spísanie delimitačného protokolu, ktorý slúžil ako listina k evidenčnému zápisu prechodu vlastníckeho práva zo štátu na obec a zároveň týmto zákonom bola stanovená povinnosť do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona podať návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. 96. Splnenie vyššie uvedených podmienok nebolo v tomto konaní preukázané, preto je potrebné mať za to, že žalovaný nemohol ex lege na základe zákona č. 138/1991 Zb. nadobudnúť predmetný majetok, nakoľko tento nebol zapísaný ako vlastníctvo štátu. 97. V tejto súvislosti, pokaľ žalobca v 1. rade tvrdí, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným v pozemnoknižných zápisniciach č. 93, 94 a 29 kat. úz. U. (č.l. 194 – 205 spisu), na základe ustanovení zákona č. 142/1947 Zb., k tomuto súd uvádza nasledovné.
98. V posudzovanej veci sa v pozmnoknižných vložkách č. 93, 94 a 29, kat. úz U. v časti A. Majetková podstata nachádzajú zápisy: „Podlieha revízii podľa zák. č. 142/47 Zb“ a v časti B: Vlastníctvo je oznámenie, že „Poznamenáva sa, že Povereníctvo pôdohospodárstva v Bratislave zamýšľa prevziať všetké nehnuteľnosti na strane A, a že majetok je predmetom revízie podľa zák. č. 142/1947 Zb. v znení zák. č. 44/48 Zb.“ 99. Predmetné nehnuteľnosti bol teda predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zákona č. 142/1947 Sb. 100. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy majetok získaný pre účely prídelov je podľa tohto zákona určený spolu s ostatným zabraným majetkom, pokiaľ nebol alebo nebude podržaný štátom pre účely všeobecne prospešné (§ 10 záborového zákona) ani doposiaľ nebol pridelený, pre prídel subjektom v citovanom ustanovení špecifikovaným. 101. Z uvedeného je zrejmé, že majetok zabraný podľa zák. č. 142/1947 Sb. mohol byť buď prevzatý (podržaný) štátom pre účely všeobecne prospešné alebo bol určený pre prídely. Nehnuteľnosti zapísané v pkn. vložkách č. 93, 94 a 29 neboli predmetom prídelu. Pre prípad, že by vlastníkom označených nehnuteľnosti sa mal stať štát, zákon č. 142/1947 Sb. v ustanovení § 17 odkazoval na procesný postup konania podľa zákona č. 215/1919 Sb. záborového zákona. Podľa zákona č. 215/1919 Sb. dochádza k právnemu prevzatiu, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva k zabranému majetku štátom až vkladom vlastníckeho práva pre štát, na návrh pozemkového úradu. Vykonaná poznámka o zamýšľanom prevzatí nemala za následok právne prevzatie, t.j. nadobudnutie vlastníctva k zabranému majetku štátom. Záborom nadobudol štát právo zabratý majetok prevziať a prideliť. Celý proces pozostával z viacerých fáz, pričom k právnemu prevzatiu, teda k nadobudnutiu vlastníctva k zabranému majetku štátu by došlo až vtedy, keď na návrh pozemkového úradu by súd vykonal vklad jeho vlastníckeho práva do pozemkovej knihy tak, ako to vyplýva z § 26 záborového zákona. 102. V PKV č. 29, 93 a 94 uskutočnenie tejto fázy – vklad vlastníckeho práva na štát podľa § 26 záborového zákona preukázaný nebol, preto iba zamýšľané prevzatie nehnuteľnosti nemalo za následok stratu vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov pozemkov zapísaných v pkn. vložkách č. 93, 94 a 20, kat. úz. U.. 103. Len pre úplnosť súd dopĺňa, že v zmysle zákona č. 142/1947 Sb. (s poukazom na § 17 zákona č. 142/1947 Sb.) a súvisiacich zákonov č. 215/1919 Sb. (záborový zákon) a č. 329/1920 Sb (zákon náhradový) síce bolo úmyslom štátu odňať predmetnú pôdu pôvodným vlastníkom pkn. vložiek č. 93, 94 a 20, kat. úz. Ďurková., avšak k reálnemu odňatiu pôdy nikdy nedošlo, nakoľko v tom čase platil ešte pre pozemkovú knihu intabulačný princíp a k právnemu prevzatiu, teda k nadobudnutiu vlastníctva k zabratému majetku štátu by došlo až následne, keď na návrh pozemkového úradu by súd vykonal vklad vlastníckeho práva štátu do pozemkovej knihy tak, ako to vyplýva z § 26 záborového zákona, k čomu však v posudzovanej veci nedošlo. 104. V tomto smere súd podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 6Cdo/84/2010 z 30.11.2011, v ktorom sa riešila obdobná otázka, či poznámka zamýšľaného prevzatia v príslušnej pozemkovoknižnej vložke, pokiaľ sa týkala všetkého majetku, je poznámkou vyvlastnenia, pokiaľ zabraný majetok nebol štátom podržaný pre účely všeobecne prospešné. Najvyšší súd SR v tomto uznesení vyslovil, že: „U pozemkov, ktoré neboli zo záberu týmto rozhodnutím prepustené, sa nenachádza v pozemkovoknižnej vložke zápis o ich prídele (vklade) novému vlastníkovi a ani zápis formou vkladu vlastníckeho práva pre štát (sama poznámka o zábore a zamýšľanom prevzatí nehuteľnosti nemá účnky prechodu vlastníctva na štát, k právnemu prevzatiu, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva k zabranému majetku štátom podľa zák. č. 215/1919 Sb. dochádza až vkladom vlastníckeho práva pre štát na návrh pozemkového úradu - § 26 zák. č. 329/1920 Sb.). 105. Ak teda aj v prejednávanej veci bolo v pozemkových knihách na pkn. vložkách č. 93, 94 a 29 poznamenané iba zamýšľané prevzatie, malo to podľa vtedajšej judikatúry iba evidenčný význam a nemalo to samo osebe žiadny vplyv na trvanie vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov. 106. S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že nakoľko neexistuje žiadne správne rozhodnutie o prevzatí (vklade) nehnuteľností do vlastníctva štátu, dotknuté nehnuteľnosti nikdy do
vlastníctva štátu neprešli. žalobcu v 1. rade.
Uvedené konštatovanie zakladá nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
107. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009). Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp. zn. 6Co/110/2017). Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). 108. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že nehnuteľnosti zapísané v pozemkových knihách na pkn. vložkách č. 93, 94 a 29 nikdy neprešli do vlastníctva štátu, čiže do vlastníctva žalobcu v 1. rade, preto žalobca v 1. rade nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, keďže nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej vydania sa domáha. 110. Z uvedeného dôvodu, teda z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1. rade, súd žalobu v prevyšujúcej časti (po zastavení konania voči žalobcom v 2. – 61, rade) voči tomuto žalobcovi v 1. rade zamietol, a to bez toho, aby sa v konaní ďalej zaoberal vecou samou. O trovách konania súd rozhodol takto: 111. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 112. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 113. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 114. O trovách konania v časti, v ktorej súd zastavil konanie voči žalobcom v 2. – 61. rade rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že žalovanému, náhradu trov konania voči žalovaným v 2. – 61. rade nepriznal. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 255 CSP plynie, že nárok na náhradu trov konania má strana voči protistrane. Je vylúčené, aby sa strana domáhala priznania náhrady trov konania voči tretej osobe. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 925 s.). V prejednávanej veci žalobcovia v 2. – 61. rade sú neznámi vlastníci, preto prípadné zaviazanie týchto žalobcov na náhradu trov konania žalovanému by bolo nevykonateľné a ich zástupcu – Slovenský pozemkový fond, ktorý vystupuje ako správca nehnuteľností neznámych vlastníkov, súd nemôže zaviazať na splnenie povinnosti namiesto žalobcov. Uvedenú skutočnosť považoval súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto o náhrade trov konania v tejto časti rozhodol v zmysle § 257 CSP tak, že žalobcom náhradu trov konania nepriznal. 115. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu v 1. rade a žalovaného rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný bol v tejto časti konania úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.