Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/134/2023 8523201285 15. 08. 2024 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2024:8523201285.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E. F., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, matka: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E. F., otec: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/17/2019 zo dňa 14.01.2020 v II. výroku v spojení s opravným uznesením sp. zn. 4P/17/2019 zo dňa 25.05.2020, tak že výživné zo strany otca mal. dieťaťa D. D., nar. XX.XX.XXXX pre mal. A. B. za obdobie od 10.08.2022 do 31.07.2024 z v y šuje zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a od 01.08.2024 na sumu 250 eur mesačne, ktoré výživne je otec mal. dieťaťa povinný platiť vždy do 15. dňa toho – ktorého mesiaca vopred k rukám matky G. B.. II. Dlžné výživné za obdobie od 10.08.2022 do 31.07.2024 vo výške 1.185,50 eur sa otcovi mal. dieťaťa povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur, spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky. III.
Žiaden z účastníkov n e m á
nárok
na náhradu trov konania
odôvodnenie: 1. V konaní vedenom pod sp. zn. 2P/86/2022 sa vo vyjadrení k návrhu otca matka dožadovala zvýšenia výživného pre mal. A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/86/2022 zo dňa 17.01.2023, súd prvým výrokom zamietol návrh otca na zníženie výživného, druhým výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a tretím výrokom návrh matky na zvýšenie výživného vylúčil na samostatné konanie. Rozsudok v treťom výroku nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2023. Konanie o zvýšení výživného je vedené pod sp. zn. 2P/134/2023. 2. Súd uznesením sp. zn. 2P/134/2023 zo dňa 14.11.2023 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni. 3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, otca a kolízneho opatrovníka vyzval aby sa k návrhu, ktorý im súčasne doručil, vyjadrili. Oboch rodičov vyzval k preukázaniu svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov. 4. Otec dieťaťa na výzvy súdu nereagoval, svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázal.
5. Otec dieťaťa sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti. 6. Matka dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) na pojednávaní žiadala zvýšiť výživné pre mal. A. na sumu 250 eur mesačne čo odôvodnila nástupom maloletej do základnej školy skutočnosťou, že jej bolo diagnostikované ochorenie - autizmus a zvýšením životných nákladov. K zmene pomerov na jej strane od poslednej úpravy výživného, t.j. od februára 2020 uviedla, že z dôvodu starostlivosti o mal. A. ukončila pracovný pomer, poberá dávku v nezamestnanosti cca 300 eur a na dohodu pracuje u rovnakého zamestnávateľa ako kaderníčka, v mesiaci júl odpracovala cca 3 hodiny. Poberá rodinné prídavky na dve detí a kompenzácie vzhľadom na to, že má ťažko zdravotné postihnutého syna G. cca 71 eura a výživne od jeho otca v sume 180 eur. Naďalej býva v 1,5 izbovom byte za ktorý mesačne platí 213 eur (a nájom, elektrinu, plyn), ďalšie náklady sú výdaje na internet a TV 14,90 eur, telefón 36 eur, hygienické a kozmetické potreby 210 eur. Mal. A. od septembra bude navštevovať 1.ročník ZŠ, bude integrovaná. V tomto roku mal. A. bol diagnostikovaný autizmus, nosí okuliare, má histamínovú intoleranciu a atopický ekzém, tiež alergiu na mliečne výrobky. Náklady na starostlivosť o mal. A. predstavujú sumu 502 eur mesačne. V závere navrhovateľka zdôraznila, že otec sa o maloletú vôbec nezaujíma, ešte ju nevidel. Nad rámec súdom stanoveného výživného (ktoré neplatí pravidelne a včas) na jej výživu ničím neprispieva. 7. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o dieťa. Vzhľadom k tomu, že mal. A. ma diagnostikovaný autizmus, ako aj iné diagnózy, navrhol zvýšiť výživne na minimálnu sumu 250 eur mesačne. Kolízny opatrovník poukázal na skutočnosť, že otec má viac možnosti sa zamestnať, na zdravotný stav maloletej, nezáujem otca o starostlivosť o dieťa a skutočnosť, že navrhované výživne zodpovedá cca polovici nákladov na starostlivosť o dieťa. 8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/86/2022, týkajúceho sa starostlivosti súdu o maloletú A., na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav : 9. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/17/2019-125 zo dňa 14.01.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2020 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 4P/17/2019 zo dňa 25.05.2020 bola prvým výrokom mal. A. zverená do osobnej starostlivosti matky, druhým výrokom bol otec dieťaťa zaviazaný platiť na jej výživu za obdobie od 22.03.2017 do 30.09.2018 mesačne sumou 80 eur a od 01.10.2018 do budúcna sumou 100 eur mesačne, tretím výrokom bolo vyčíslené dlžné výživné, štvrtým výrokom bol upravený styk otca s dcérou, piatym výrokom bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a šiestym výrokom bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P/56/2020 zo dňa 23.03.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2021 bol zamietnutý návrh otca dieťaťa na zníženie výživného. 10. V čase určenia výživného, t.j. február 2020, matka dieťaťa pracovala ako kaderníčka spoločnosti ARBI-ZET, s.r.o. s hrubým mesačným príjmom 609,- eur. Mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi G., spolu s deťmi bývala v 3-izbovom byte so svojimi rodičmi, ktorým na chod domácností prispievala nepravidelne sumou 30 eur. Ďalšie jej výdaje súviseli so zabezpečovaním stravy, ošatenia a pod. 11. V čase rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného (konanie sp. zn. 2P/56/2020), t.j. máj 2021, bola matka naďalej zamestnaná v spoločnosti ARBI-ZET s.r.o. v dôsledku pandémie poberala 80 % náhradu mzdy, t.j. sumu cca 409 eur, rodinné prídavky na dve detí v sume 51 eur a kompenzačné príspevky v dôsledku zlého zdravotného stavu syna G. v sume cca 30 eur mesačne. Bývala s rodičmi, ktorým na chod domácnosti prispievala podľa svojich možností maximálne sumou 20 eur mesačne. 12. V čase rozhodovania súdu o ďalšom návrhu otca na zníženie výživného (konanie sp. zn. 2P/86/2022) t.j. január 2023 matka dieťaťa pracovala ako kaderníčka pre spoločnosť Štýl centrum s.r.o. s čistým mesačným príjmom cca 740 eur. Poberala rodinné prídavky na dve detí a kompenzačné príspevky na syna G.. Spolu s deťmi bývala v 1,5-izbovom nájomnom byte za ktorý mesačne platila nájom 170 eur, elektrinu 25 eur, plyn 8 eur, ďalšie jej mesačné náklady predstavovali výdaje na internet a TV 14,90 eur, telefón 36 eur a hygienické a kozmetické potreby 210 eur. Okrem mal. A. a G. inú vyživovaciu povinnosť nemala.
13. V súčasnosti (od júla 2024) matka mal. dieťaťa je nezamestnaná, evidovaná úradom práce, na 90 dní je jej priznaná podpora v nezamestnanosti cca 300 eur mesačne. S predchádzajúcim zamestnávateľom (Štýl centrum s.r.o.) má uzavretú dohodou na vykonávanie kaderníckych služieb, v mesiaci júl odpracovala cca 3 hodiny. Naďalej býva v 1,5 izbovom byte, kde sa jej zvýšili náklady na sumu 213 eur (nájom, elektrina, plyn), ďalšie náklady predstavujú internet a TV 14,90 eur, telefón 36 eur, hygienické a kozmetické potreby 210 eur. Inú vyživovaciu povinnosť ako k mal. A. a G. nemá. 14. Otec detí v čase určenia výživného (február 2020) žil v Českej republike, bol nezamestnaný z dôvodu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe od 06.09.2019, svoj príjem od tohto obdobia nepreukázal. Predtým pracoval v spoločností ADECCO spol. s.r.o. s príjmom 18 000 až 19 000 Kč v čistom. Žil v spoločnej domácnosti s H. E., náklady na bývanie predstavovali sumu 15 000 Kč ( 12 000 Kč nájom, 3 000 Kč zálohy na energie). 15. V čase rozhodovania o jeho návrhu na zníženie výživného konanie vedené pod sp. zn. 2P/56/2020 (máj 2021) žil v Českej republike, svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery súdu nepreukázal, bol dobrovoľne nezamestnaný, svoje príjmy nezdokladoval. Naďalej býval s H. E. v 3-izbovom byte s nájmom 8000 Kč. Mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi D. nar. XX.XX.XXXX. 16. V čase rozhodovania o znížení výživného konanie vedené pod sp. zn. 2P/56/2022 (január 2022) žil v Českej republike, rovnako ako v čase predchádzajúcich rozhodovaní súdu o výživnom svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázal. Z listiny, ktorú doložil k návrhu vyplýva, že bol zamestnancom spoločností Stavební spoločnost H&T spol. s.r.o., a to v období od 23.03.2022 do 14.06.2022 kde pracoval ako robotník . 17. V tomto konaní, rovnako ako v predchádzajúcich konania otec dieťaťa svoje osobné majetkové a zárobkové pomery súdu nepreukázal. Súdu sa podarilo zistiť, že od 19.09.2023 bol zamestnancom spoločnosti Artemis agency, s.r.o. na hlavný pracovný pomer. Zo správy zamestnávateľa Artemis agency s.r.o. (čl. 89 a 97 spisu) mal súd preukázané, že pre opakované pracovné neschopnosti a zlý pracovný výkon bol s ním ukončený pracovný pomer (pre nespokojnosť). Z dôvodu trvania pracovnej neschopnosti nemôžu pracovný pomer ukončiť, ten s ním ukončia v deň ukončenia PN. Podľa ich informácii sa mal vrátiť na Slovensko, kontakt prerušil. 18. V čase určenia výživného (február 2020) mal. A. navštevovala materskú škôlku, mala zdravotné problémy, trpela atopickým ekzémom, histamínovou intoleranciou a laktózou. 19. Rovnako aj v čase rozhodovania súdu o návrhoch otca na zníženie výživného mal. A. navštevovala materskú škôlku, a potom predškolskú triedu materskej školy. Trpela zdravotnými problémami – atopický ekzém, histamínová intolerancia, alergia na laktózu, problémy so zrakom – škúlenie a zlý zrak, atopický autizmus. Náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky boli v sume cca 550 eur ( strava doma a škôlke, ošatenie, obuv, hygienické a kozmetické potreby, školské pomôcky, ZRPŠ, lieky, hračky, športové potreby, bývanie, okuliare). 20. Od septembra mal. A. bude navštevovať 1.ročník ZŠ, bude integrovaná bude mať prideleného asistenta a špeciálneho pedagóga. Bolo jej potvrdené ochorenie – autizmus, okrem toho trpí ochoreniami ako v čase posledných konaní o výživnom. Náklady na jej starostlivosť podľa posledného vyčíslenia matky sú cca 502 eur mesačne. 21. Otec výživné pre mal. dieťa podľa súdneho rozhodnutia neplatí pravidelne, napriek tomu, že pre zanedbávanie povinnej výživy už bol právoplatne odsúdený. O mal. A. sa otec nezaujíma od jej narodenia ju nevidel. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára: 22. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 23. Podľa § 62 ods. 1 (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 24. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 25. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 26. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť. 27. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 28. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 29. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 30. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. 31. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 32. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 34. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova. 35. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Právne posúdenie vecí: 36. Predmetom konania je návrhy matky na zvýšenie výživného pre mal. A. z doterajšej sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne, ktoré na pojednávaní navrhla zvýšiť na sumu 250 eur mesačne. 37. Naposledy bol rozsah výživného pre mal. A. právoplatne určený vo februári 2020, o návrhu otca na zníženie výživného bolo právoplatne rozhodované v máji 2021 a následne v januári 2023. To znamená, že od určenia výživného uplynulo 4,5 roka. 38. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. 39. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018). 40. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. 41. Podľa názoru súdu je povinnosťou obidvoch rodičov (aj rodiča, ktorému dieťa nie je zverené) konať v najlepšom záujme detí a riadne si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, pričom otec sa na tejto starostlivosti dlhodobo vlastným pričinením nepodieľa vôbec. Príjem matky aktuálne pozostáva len z dávky v nezamestnanosti núdzi a rodinných prídavkov, pričom ako matka uviedla, dôvodom ukončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, že ináč si nevedela zabezpečiť starostlivosť o mal. A., ktorá trpí autizmom a jej brata G., ktorý je zdravotne postihnutý. 42. Každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť predovšetkým dobrovoľné, motivované skutočnosťou, že jej plnenie umožňuje zabezpečiť odkázanej osobe jej relevantné odôvodnené potreby. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že Zákon o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť jeho výživu. 43. Matka mal. dieťaťa odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného uplynutím času tým, že doposiaľ stanovené výživné nepokrýva potreby maloletého dieťaťa. Dieťa od septembra 2024 nastúpi do 1. ročníka základnej školy, bolo mu diagnostikované ďalšie ochorenie, ako skutočnosťou, že došlo k zvýšeniu nákladov nielen na starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj k vzrastu životných nákladov. 44. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od času určenia rozsahu vyživovacej povinnosti, t.j. od februára 2020 došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane mal. A.. Od posledného určenia rozsahu výživného uplynulo 4,5 roka, mal. A. vyrástla, v čase určenia výživného mala 3 roky v súčasnosti má 7 rokov, od septembra 2024 nastúpi do 1. ročníka základnej školy. Trpí viacerými zdravotnými problémami ako atopický ekzém, histamínová intolerancia, alergia na laktózu, problémy so zrakom – škúlenie a zlý zrak, a v tomto kalendárnom roku jej bol potvrdený autizmus. Všetky tieto ochorenia prinášajú zvýšené náklady na starostlivosť (kozmetika, strava, rehabilitácie, zdravotné pomôcky, lieky a pod.) oproti starostlivosti o zdravé dieťa. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na
zdravotný stav sa podstatne zvýšili náklady spojené s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletej. Úmerne jej veku sa zvýšili aj náklady na uspokojovanie jej hmotných potrieb ako je ošatenie, obuv, jedlo, ale pribudnú aj školské pomôcky a podobne. Matka vyčíslila náklady na starostlivosť v sume cca 500 eur mesačne, ktorú sumu súd vzhľadom na vek a zdravotný stav maloletej považuje za primeranú. 45. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá aktuálne vzhľadom na starostlivosť o choré detí (A. a jej brata) ukončila pracovný pomer je nezamestnaná. 46. Pokiaľ ide o pomery otca na tých sa v podstate veľa nezmenilo, respektíve otec dieťaťa ich zmenu nepreukázal. Dlhodobo ignoruje výzvy súdu na preukázanie svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov. Ako to z jednotlivých konaní vyplýva, neustále mení zamestnania, bydliska. Z posledného vyjadrenia jeho zamestnávateľa mal súd preukázané, že jeho vzťah k práci nemožno charakterizovať ako kladný. Otec sa o mal. A. od jej narodenia nezaujíma, výživné síce platí ale nie pravidelne a na čas. Nad rámec výživného ničím neprispieva. Súdu nedá poukázať na ľahkovážny a nezodpovedný prístup otca k plneniu jeho rodičovských povinnosti. 47. Vzhľadom na vyššie uvedené pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd vychádzal z tzv. princípu potencionality príjmu otca, nie z faktického príjmu. Otec dieťaťa svoj príjem napriek opakovaným výzvam nepreukázal, preto, súd vychádzal z možností a schopností otca, z možností aké otec má. Podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd dieťa má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V zmysle tohto článku Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. 48. Na základe uvedeného pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal z toho, že otec detí je v produktívnom veku, má 39 rokov, teda z hľadiska veku patrí do kategórie ľudí, ktorý sú na trhu práce žiadaní, zároveň súd vychádzal z toho, že otec je zdravý, keďže neuviedol, žiadne závažné zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali pri výbere zamestnania. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby si našiel prácu, v ktorej by dosahoval aspoň minimálnu mzdu, ktorá v roku 2023 v Českej republike (kde sa otec dlhodobo zdržiava) predstavovala sumu 17 300 Kč (cca 680 eur) a v roku 2024 sumu 18 900 Kč (cca 745 eur). 49. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné pre mal. A. zvýšiť keďže schopnosti a možnosti otca vychádzajúc z potencionálity príjmu to umožňujú . Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil potreby mal. dieťaťa (náklady na jeho starostlivosť cca 500 eur), ako aj možnosti a schopnosti povinného – otca ( príjem za rok 2023 v sume 680 eur, a za rok 2024 v sume 745 eur). Na základe uvedeného súd zvýšil výživné pre mal. A. do 31.07.2024 na sumu 150 eur mesačne a od 01.08.2024, vzhľadom na nástup mal A. do 1. ročníka základnej školy na sumu 250 eur mesačne, čo predstavuje cca 1 primeraných nákladov na jej starostlivosť. Súd má za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ale aj schopnostiam a možnostiam otca. 50. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd, t.j. pred dňom 10.08.2022. 51. Súd zároveň zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 10.08.2022 do 31.07.2024 vo výške 1 185,50 eur, ktoré vzhľadom na nemajetnosť otca, povolil mu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. 52. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného mesačného výživného za obdobie od 10.08.2022 do 31.07.2024 eur o 50 eur (150 – 100), čo za uvedené obdobie činí sumu 1 185,50 eur ( 8/22- 22 dní - 35,50 eur, 9/2022 – 7/2024 - 23 x 50 čo je 1150,- eur, spolu 1185,50 eur). Trovy konania
53. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa odvolania vzdali. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.