Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6C/59/2023 8523201413 14. 11. 2024 JUDr. Emília Mišenková ECLI:SK:OSSL:2024:8523201413.7
Rozsudok pre uznanie Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXXX C. D.. E., E. XXXXX, F., právne zastúpený: JUDr. Slavomír Firment, advokát so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 076 986, proti žalovanému: G. H. F., nar. X.XX.XXXX, bytom I. A. XXX, právne zastúpený: JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 027 942, v konaní o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. Súd u r č u j e, že žalobca A. B. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX C. D.. E., E. XXXXX, F., občan USA, j e vlastníkom spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. A., obec Ružbachy, okres D. J., evidovaných na: a) na LV č. XXXX, parciel registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu pod: - parc. č. 263/1, o výmere 30 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. 264/3, o výmere 70 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. 265, o výmere 44 m2, druh pozemku orná pôda, - parc. č. 266, o výmere 40 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. 267, o výmere 21 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. 268, o výmere 38 m2, druh pozemku orná pôda, - parc. č. 270/2, o výmere 20 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. 275/1, o výmere 35 m2, druh pozemku orná pôda, - parc. č. 278/2, o výmere 76 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pod B11 vo veľkosti 174/216, konkrétne časť podielu vo veľkosti 28/48; b) na LV č. XXXX, parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu pod: - parc. č. 263/4, o výmere 16 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pod B33 vo veľkosti 61/68, konkrétne časť podielu vo veľkosti 42/136; c) na LV č. XXXX, parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu pod: - parc. č. 264/1, o výmere 183 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pod B13 vo veľkosti 15834/39528, konkrétne časť podielu vo veľkosti 1547/4392; c) na LV č. XXXX, parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu pod: - parc. č. 278/3, o výmere 46 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pod B33 vo veľkosti 390/432, konkrétne časť podielu vo veľkosti 14/48; Ř ktoré sú v súčasnosti napísané na žalovaného: G. H. F., nar. X.XX.XXXX, XXX XX I. A. K. XXX.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.12.2023 sa žalobca domáhal určenia, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. I. A., zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX tak, ako je to presne špecifikované v jeho žalobnom petite. Na podporu svojich tvrdení predložil viaceré listinné dôkazy (listy vlastníctva, dedičské rozhodnutia, PKV, zrovnávaciu zostavu k ROEP). Tvrdil, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam neoprávnene, keď pred notárom JUDr. Čabrom dňa 7.7.2020 vyhlásil, že vydržal uvedené spoluvlastnícke podiely po jeho právnych predchodcoch. Žalobca má za to, že vyhlásenie žalovaného v osvedčení sa nezakladá na pravde, a to preto, že žalovaný a ani jeho právni predchodcovia spoluvlastnícke podiely na dotknutých nehnuteľnostiach, a ani samotné nehnuteľnosti, nikdy neužívali a jedná sa o klamlivé, ničím nepodložené, účelové vyhlásenie žalovaného, aby formálne splnil on, resp. jeho právni predchodcovia, podmienky vydržania. 2. Žalobca v podaní zo dňa 19.6.2024 uviedol, že žalovaný navrhol žalobcovi mimosúdne vyriešenie predmetnej veci a zo strany žalobcu bol tento návrh predbežne akceptovaný s tým, že bude vypracovaná písomná dohoda medzi nimi. S poukazom na uvedené navrhol prerušiť konanie, a to na dobu troch mesiacov. Žalovaný s návrhom žalobcu na prerušenie konania súhlasil. 3. Súd uznesením č.k. 6C/59/2023-76 zo dňa 21.6.2024 prerušil konanie vo veci sp. zn. 6C/59/2023 na dobu 3 mesiacov. 4. Právny zástupca žalobcu dňa 26.7.2024 podal návrh na pokračovanie v konaní s poukazom na neúspešnosť mimosúdneho riešenia predmetnej veci. Súd uznesením č.k. 6C/59/2023-82 zo dňa 5.8.2024 rozhodol, že pokračuje v konaní vo veci sp. zn. 6C/59/2023. 5. Súd nariadil pojednávanie na deň 7.10.2024. 6. Právny zástupca žalovaného doručil súdu dňa 25.9.2024 podanie, ktorým žiadal ospravedlniť neprítomnosť žalovaného aj jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 7.10.2024. Uviedol, že žalovaný súhlasí, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Zároveň uviedol, že po sprístupnení elektronického súdneho spisu, preštudovaní žaloby a k nej priložených listinných dôkazov a po prerokovaní predmetnej veci s klientom oznamuje súdu, že žalovaný súhlasí s podanou žalobou a navrhuje súdu, aby jej v tejto časti vyhovel. Pokiaľ sa jedná o žalobný návrh v časti týkajúcej sa trov konania, vzhľadom na súhlasné stanovisko žalovaného, aj z dôvodu nenavyšovania trov konania, navrhuje súdu zohľadniť uvedenú skutočnosť, teda jeho stanovisko v predmetnej veci, a o trovách rozhodnúť v zmysle § 257 CSP. 7. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 11.10.2024 uviedol, že žalobca, s poukazom na vyjadrenie žalovaného, súhlasí s rozhodnutím formou rozsudku pre uznanie nároku. Nesúhlasí však s jeho návrhom, aby súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 257 CSP, nakoľko, podľa jeho názoru, na aplikáciu tohto ustanovenia v tejto sporovej veci nie je dôvod. Naopak navrhuje, aby mu súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %. Ďalej uviedol, že žalobca v snahe domôcť sa nápravy žalovaným vyvolaného stavu po neoprávnenom osvedčení vlastníckeho práva žalovaným, nakoľko mimosúdna dohoda s ním sa ukázala ako nemožná, bol nútený podať žalobu a v tej súvislosti mu vznikli náklady spojené s právnym zastupovaním a súdnym poplatkom. Navyše ani neskoršie prerušenie tohto konania, ktorého cieľom bolo mimosúdne vyriešenie veci, neprinieslo dohodu so žalovaným, a to z dôvodu zmeny jeho pôvodného súhlasu s návrhom mimosúdneho vyriešenia, ktorý potvrdil jeho právny zástupca e-mailom zo dňa 10.05.2024 a ktoré bolo dôvodom prerušenia tohto konania. Teda aj keď žalovaný dodatočne prehodnotil svoju pozíciu a s podanou žalobou už súhlasí a navrhuje rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, uvedené nie je dôvodom na aplikáciu § 257 CSP, ide len o jeho dobrovoľné rozhodnutie v záujme predchádzania ďalších trov
konania, ktoré sám vyvolal neochotou dohodnúť sa jednak pred podaním žaloby, ako aj v priebehu konania, hoci vedel, že nárok žalobcu je nepochybný a že vlastnícke právo k sporným spoluvlastníckym podielom získal osvedčením neoprávnene, čo v konečnom dôsledku potvrdil svojím vyjadrením o súhlase so žalobou, kde na jej str. 6 je uvedené „že nezákonným spôsobom osvedčil spoluvlastnícke podiely na pozemkoch evidovaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX po právnych predchodcoch žalobcu a nielen po nich, ale aj po ostatných neznámych podielových spoluvlastníkoch, ktorých sa dotklo jeho nečestné vyhlásenie pred notárom v notárskej zápisnici N 171/2020, NZ 18409/2020, NCRIs 18752/2020 spísanej JUDr. Igorom Čabrom, notárom dňa 07.07.2020.“ 8. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. 9. Podľa § 285 CSP odôvodnenie rozsudku pre uznanie obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie. 10. V prejednávanej veci právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, pričom poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý prehlásil, že súhlasí so žalobou, pokiaľ sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a navrhol, aby jej súd v tejto časti vyhovel. 11. Z dôvodu splnenia zákonných podmienok v zmysle § 282 CSP rozhodol súd vo veci, na návrh žalobcu, rozsudkom pre uznanie nároku. 12. S poukazom na ustanovenie § 285 CSP odôvodnenie rozsudku pre uznanie obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie. Súd rozhodol na základe nasledujúcich zákonných ustanovení: 13. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 14. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. 15. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. 16. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 17. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 18. Predmetom tohto konania je určenie, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. I. A., zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX tak, ako je to presne špecifikované v enunciáte tohto rozsudku. Podaním doručeným súdu dňa 25.9.2024 žalovaný súhlasil s podanou žalobou vo vzťahu k žalobcom požadovanému určeniu a navrhol, aby jej súd, v tejto časti vyhovel. Žalovaný teda uznal hmotnoprávny nárok žalobcu v celom rozsahu, na čo právny zástupca žalobcov podaním zo dňa 11.10.2024 navrhol, aby súd v tejto časti rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP. 19. Nakoľko boli splnené podmienky pre postup v zmysle § 282 CSP, bolo právne dôvodné žalobe žalobcu o určenie, že on je vlastníkom spoluvlastníckych podielov, špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku, v plnom rozsahu vyhovieť.
Trovy konania 20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Vychádzal pritom zo zásady pomeru úspechu, keď mal za to, že súd v danej veci rozhodol, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach, teda presne tak, ako sa to žalobcovia márne pokúšali dohodnúť so žalovaným ešte pred podaním žaloby na súd, ale aj v priebehu tohto konania. 24. Základom rozhodovania o náhrade trov konania je § vyššie citovaný § 255 CSP, podľa ktorého (i) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a (ii) ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Z týchto ustanovení je zrejmé, že v prípade plného úspechu v spore sa má úspešnej strane priznať plná náhrada trov konania a v prípade čiastočného úspechu do úvahy prichádza buď čiastočné priznanie náhrady trov alebo rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V predmetnom spore bolo rozhodnuté v súlade s podanou žalobou, z čoho je potrebné vyvodiť záver, že žalobcom má byť v zmysle § 255 priznaná plná náhrada trov konania. Preto súd priznal úspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením. 25. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 25.9.2024 navrhol, aby súd prihliadol na jeho vyhlásenie, že súhlasí so žalobou, aby zohľadnil uvedenú skutočnosť a o trovách konania rozhodol v zmysle § 257 CSP. 26. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. 27. V danom prípade súd nezhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP, a to najmä vzhľadom na postoj žalovaného k snahe žalobcu o zmierlivé vyriešenie ich sporu. Zo žaloby a z listín k nej pripojených, totiž plynie, že žalobca, už pred podaním žaloby, ale aj po podaní žaloby, vyvíjal opakované snahy o zmierlivé vyriešenie predmetnej veci a dosiahnutie mimosúdnej dohody. Žalovaný síce po začatí konania prejavil ochotu rokovať, čo plynie aj z vyjadrenia jeho právneho zástupcu zo dňa 20.6.2024, ktorý oznámil súdu, že prebiehajú mimosúdne rokovania a je reálny predpoklad uzavretia mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania. Za účelom realizácie mimosúdnych rokovaní obidve sporové strany požiadali o prerušenie konania, čomu súd vyhovel a konanie prerušil. K dohode medzi sporovými stranami však napokon nedošlo. Za danej situácie má súd za to, že samotnú akceptáciu žaloby žalovaným, doručenú pred pojednávaním, vytýčeným na deň 7.10.2024 (zrejme uvedomiac si váhu argumentov žalobcu), nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že za účelom mimosúdneho riešenia tohto sporu bolo konanie v tejto veci prerušené, a teda
žalovaný mal dostatok času a možností nielen pred podaním žaloby, ale aj po podaní žaloby, pristúpiť ku kompromisnému riešeniu tohto sporu so žalobcom. 28. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcovi vznikli preukázateľne náklady na účinné uplatňovanie jeho práv, pričom súd má za to, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby ich sám znášal, ak je zrejmé, že žalovaný napokon uznal opodstatnenosť ním požadovaného určenia. 29. Z týchto dôvodov považoval súd za potrebné postupovať v danom prípade pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania podľa zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, t.j. 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. V takom prípade, ako aj proti výroku o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Stará Ľubovňa, na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).