Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 8T/42/2024 8524010214 28. 10. 2024 Mgr. Vladimír Gurka ECLI:SK:OSSL:2024:8524010214.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom Mgr. Vladimírom Gurkom na hlavnom pojednávaní dňa 28.10.2024 v Starej Ľubovni v trestnej veci obž. A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a iné, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., D. E. F., trvale bytom C. XXX, D. E. F., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov, je vinný, že 1. dňa 11.05.2024 v čase okolo 9:30 hod. na dvore rodinného domu so súpisným číslom XXX v D. C., D. E. F., po predchádzajúcej slovnej výmene názorov so svojou manželkou poškodenou G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. E. F., zobral do oboch rúk kovovú tyč o dĺžke cca 110 cm, túto tyč dvihol nad svoju hlavu a takto s ňou šiel rýchlym krokom k poškodenej, pričom na ňu kričal, že ju zabije, na čo poškodená sa otočila a utekala sa schovať do kotolne v rodinnom dome so súpisným číslom XXX, čím týmto svojím konaním vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie, 2. dňa 11.05.2024 v čase okolo 12.00 hod. pri chate nachádzajúcej sa vo vzdialenosti približne 100 metrov za rodinným domom so súpisným číslom XXX v D. C., D. E. F., fyzicky napadol poškodeného H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. E. F., a to tak, že ho najprv chytil oboma rukami za tričko v oblasti hrude, čomu sa poškodený bránil tak, že ho od seba odsotil, avšak obžalovaný následne zobral zo zeme do ruky drevený konár o hrúbke asi 0,10 m a dĺžke asi 1,5 m, ktorým poškodeného udrel do oblasti tváre a nosa, pričom kričal, že ho tu teraz zabije a taktiež, že či ho má udrieť ešte raz, k čomu však neprišlo, nakoľko poškodený udrel lopatou obžalovaného do zadnej časti chrbta, čím týmto svojím konaním vzbudil u poškodeného dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a zároveň poškodenému spôsobil ľahké poranenie, a to tržno-zmliaždenú ranu krídla nosa vpravo prenikajúcu do nosovej dutiny a malú tržno-zmliaždenú ranu hornej pery v strede, následkom čoho mal poškodený H. E. sťažený obvyklý spôsob svojho života od 11.05.2024 do 27.05.2024, teda v bode 1. obžaloby inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe, v bode 2. obžaloby inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal so zbraňou, inému úmyselne ublížil na zdraví,
čím
spáchal
v bode 1. obžaloby prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, v bode 2. obžaloby prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Za to mu
súd ukladá:
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za použitia 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri nezistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody na 9 /deväť/ mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. odôvodnenie: 1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovi podal na obžalovaného A. B. obžalobu pre skutky, ako sú uvedené v obžalobe a ktoré boli právne kvalifikované pri skutku č. 1 ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a pri skutku č. 2 ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. 2. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že trestné stíhanie pre skutok č. 1 v obžalobe bolo začaté a obvinenie vznesené uznesením povereného príslušníka PZ, OO PZ Podolínec ČVS: ORP-124/PD-SL-2024 zo dňa 12.5.2024 a po vzatí obžalovaného do väzby sa konanie viedlo na OR PZ Stará Ľubovňa, Odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-91/1-VYS-SL-2024 a že trestné stíhanie pre skutok č. 2 v obžalobe bolo začaté uznesením povereného príslušníka PZ, OO PZ Podolínec ČVS: ORP-125/PD-SL-2024 zo dňa 13.5.2024 a obvinenie bolo vznesené uznesením vyšetrovateľa PZ, OR PZ, Odboru kriminálnej polície Stará Ľubovňa pod ČVS: ORP-93/1-VYS-SL-2024 zo dňa 19.6.2024. Uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: ORP-91/1-VYS-SL-2024 zo dňa 2.7.2024 boli následne uvedené trestné veci spojené na spoločné konanie, ktoré bolo vedené pod ČVS: ORP-91/1-VYS-SL-2024. 3. Súd po vykonanom dokazovaní, a to výsluchom obžalovaného, prehratím výsluchu poškodenej G. B. z prípravného konania, výsluchom svedka poškodeného H. E., svedkyne H. E., znaleckými posudkami vyhotovenými pre toto konanie, a to znalkyne MUDr. Kornélie Fabišíkovej č. 161/2024 a MUDr. Zdenka Holešovského č. 30/2024, listinnými dôkazmi v zmysle obžaloby, ako vyplývajú zo zápisníc o hlavných pojednávaniach vrátane prečítania 2 znaleckých posudkov MUDr. Kornélie Fabišíkovej č. 299/2023 a PhDr. Kataríny Petrovej č. 35/2023 zabezpečených z predošlého trestného konania vedeného proti obžalovanému, lustráciami v databáze súdov, v GP SR, v odpise z registra trestov, v registri priestupkov a v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, dospel k nasledovným zisteniam: 4. Obžalovaný v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Následne popísal priebeh udalostí dňa 11.5.2024 tak vo vzťahu k manželke, ako aj vo vzťahu k zaťovi. Priznal, že v daný deň bol na dvore rodinného domu, kde nastal konflikt medzi ním a manželkou ohľadne husí, ktoré si manželka kúpila a ktoré púšťala na jeho pozemok, kde mal 2 barany. Niekoľko krát (v priebehu konania menil tento počet) tieto husi vyhnal z jeho pozemku a pri poslednom vyhnaní povedal manželke, že ešte raz pustí husi na jeho pozemok, tak tie husi pozabíja, ale žiadnej neublížil. Tiež priznal, že mal v ruke železnú tyč, ktorá podopierala plech opretý o garáž, s ktorou sa pri chôdzi po dvore podopieral, keď išiel od garáže k vrátkam, ktorými sa na ich dvore dá dostať k zvieratám, ale poprel, že by sa s touto
tyčou manželke vyhrážal zabitím. Ďalej uviedol, že manželka sedela v zadnom vchode do ich rodinného domu po celú dobu, kedy bol na dvore, pričom nie je pravdou, že by utekala do domu, celý čas tam sedela. Takisto poprel, že by k manželke išiel s touto tyčou. Vo vzťahu k incidentu so zaťom uviedol, že videl, ako žena sa rozpráva so zaťom a ona odišla od neho a on sadol na štvorkolku a prišiel ku nemu na chatu, vzadu mal vozík za štvorkolkou, prvé čo zobral lopatu a prišiel k nemu a nič len „babka, babka“ (takto volá manželku obžalovaného) a len ju obhajoval a pýtal sa, že prečo robí babke nazlosť. Obžalovaný ďalej uviedol, že zobral vŕbovú palicu, ktorá mohla mať priemer tak 3-4 cm a dĺžku možno 3 m a chcel zaťa odsunúť, aby išiel preč a zať ako pohol rukou, tak mu išla palica do nosa. Obžalovaný videl, že zaťovi na nose vyšla trochu krv, ale to si pretrel rukou, kde na prste mal trochu krvi. Zať ho udrel 2x lopatou po krížoch, až spadol. Poprel, že by napadnutiu palicou predchádzalo nejaké napadnutie, nebolo tam žiadne chytanie za oblečenie a podobne. Po incidente zať sadol na štvorkolku, išiel trošku vyššie, kde sa otočil a potom išiel domov. Obžalovaný ostal na chate. Obžalovaný videl, ako jeho žena ide domov k zaťovi a potom zavolali na políciu. Zať prišiel na jeho pozemok, nie obžalovaný na zaťov. So zaťom nemal zlý vzťah, nemal s ním žiadne také nezhody. 5. Svedkyňa poškodená G. B. (manželka obžalovaného, dcéra svedkyne H. E. a svokra H. E.) pri svojom výsluchu po vznesení obvinenia ohľadne skutku č. 1 dňa 12.5.2024 uviedla, že obžalovaný kúpil dve ovečky a ona husi, ktoré pustila sa pásť k ovciam, pričom obžalovaný ich vyhnal, ona ich tam vohnala opäť, na čo ich znovu vyhnal a povedal, že ak ich tam ešte raz dá, zabije ich, na čo mu uviedla, že hej, len by všetko zabíjal a že či zabudol aké má podmienky uložené, že nemá čo robiť na dvore a prechádza sa tam od rána od piatej do pol siedmej večer. Vtedy obžalovaný vzal železný kôl, ktorý bol opretý pri garáži a letel ku nej s tým, že zaraz ju zabije a že pôjde na Oravu. Bolo to na 5 až 6 metrov, pričom keď kôl chytil, čakala, že ho položí naspäť, ale on sa rezkým krokom pobral k nej. Keď videla, ako bol na dva tri metre od nej, tak chytro otvorila dvere a vbehla do zadného vchodu a zavrela dvere a s tým, že ak by išiel za ňou, tak vyjde predným vchodom do domu. Obžalovaný však ďalej nešiel a ani ona von; kôl bol potom položený tam odkiaľ ho vzal. Ona ostala v izbe a obžalovaný išiel na chatu a potom chodil pozerať domov, či nedala husi späť. Uviedla, že sa obžalovaného bojí, lebo to nie je prvýkrát, stále jej vraví, že ju zabije, pričom poukázala na incident z júla 2023 a na to, že obžalovaný bol vo väzbe, pričom po prepustení z nej bol tri mesiace v Spišskej Starej Vsi a teraz je mesiac v Haligovciach, kde sa vrátil 9.4.2024. Poukázala tiež na to, že obžalovaný sa k nej nesmie priblížiť na päť metrov a má zákaz zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, čo porušuje, no nehlásila ho, lebo nič jej nerobil. Uviedla, že o incidente povedala zaťovi, ktorý povedal, že sa s obžalovaným porozpráva, keď dokosí a keď pôjde vyviezť trávu. Zaťovi povedala, že nech s tým dá pokoj, lebo zase len bude peklo. Následne uviedla, čo jej povedal zať o jeho incidente s obžalovaným v daný deň. Zaťa pri chate už čakal obžalovaný a zastavoval ho. Popísala, ako sa rozprávali o tom, kde má zať vysypovať trávu podľa pokynov obžalovaného a potom sa zať opýtal obžalovaného, že čo robil s poškodenou, že ju napadol železným kolom. Obžalovaný povedal zaťovi, že čo je jeho do toho, na čo mu zať pripomenul jeho zákazy a obmedzenia. Obžalovaný následne na to skočil do zaťa, chytil ho za oblečenie, zať na to chytil obžalovaného a odsotil ho. Obžalovaný padol na jedno koleno a zobral kolík a udrel ho tváre. Zať toto nečakal, predpokladal, že sa obžalovaný zaženie a buď ho bude chcieť udrieť po nohách alebo po krížoch a ten kolík chytí alebo nastaví ruku a zadrží ho. Keď prišla pozrieť k zaťovi a dcére, čo sa stalo, tak zať bol celý zakrvavený na tvári, na tričku a potom volali políciu. Poukazovala na to, že obžalovaný je strašný nervák a je agresívny, keď mu niečo nie po vôli alebo sa nespraví, ako si on predstavuje, tak je zle. Uviedla tiež, že sa ho bojí a aj pri tomto incidente mala strach. 6. Svedok poškodený H. E. (zať obžalovaného a poškodenej G. B. a manžel H. E.) na hlavnom pojednávaní uviedol, že 11.5. prišla tak okolo 9.30 hod. ku nemu svokra. Povedala, že svokor (t.j. obžalovaný) ju začal zase naháňať so železným kolom, že ona utiekla pred ním do pivnice, ale že on za ňou nešiel, že čakala, keby náhodou vošiel, tak prednými dverami utečie buď ku nemu alebo ku synovi. Uvedené nevidel, lebo tam nebol, vie to od svokry. On jej na to povedal, že keď stretne svokra, tak sa ho na to opýta, že čo to zas vystrája. Potom dokosil dvor a asi po 2 hodinách, išiel vyviezť trávu do lesa tam, kde má svokor chatku, a to na štvorkolke. Svokor ako išiel hore, tak ho zastavil a hovoril mu, že má sypať trávu tam, kde mu asi 2 týždne predtým povedal, s čím svedok nesúhlasil. Potom svokrovi svedok povedal, či mu už zase niet rady, že prečo naháňa babku (t.j. poškodenú – pozn. súdu) s kolom, keď dobre vie, že je v podmienke. V tom sa svokor rozčúlil, skočil do svedka, že čo do toho stará. Chytil svedka za tričko, ale svedok ho odsotil. Svokor padol na zem a bol tam nejaký konár, možno 1,5 m dlhý. On ho zobral, čo nečakal a trafil ho rovno do tváre. Pohyb svokra s konárom smeroval zdola nahor. A potom povedal, že „teraz če zabije“. Svedok mu na to povedal, že „čo ste to urobil“, pretože cítil, že mu
tečie krv. Svokor mu na to povedal, že „čo je ti málo, mám ti ešte jednu šupnúť?“. Bol tam vozík a na ňom lopata, tak ju svedok zobral a udrel obžalovaného s lopatou niekde po krížoch, alebo niekde zo zadu, lebo som sa bál, že skutočne ho udrie ešte raz. Potom nasadol na štvorkolku a išiel naspäť, ani trávu nevysypal. Keď prišiel domov, manželka volala na políciu, po príchode polície ho ošetrila okoloidúca záchranka, pričom potom išiel na urgent do Starej Ľubovne, ale nakoniec šiť ranu išiel až do Popradu, lebo bola hlboká. Na kladené otázky ďalej ku vzťahu obžalovaného s poškodenou G. B. po prepustení obžalovaného z väzby na slobodu v predchádzajúcej trestnej veci uviedol, že svokor bežne chodil na dvor rodinného domu, kde poškodená bývala, bol aj v dome, ale poškodená mu hovorila, že keď jej obžalovaný nič nerobí, tak to nehlásila. Svokra si kúpila húsatká, svokor 2 barany, svokra dala húsatká do takej ohrady a svokor jej ich vyhnal, že tam sa budú pásť barany. A že keď ešte raz tam dá húsatá, tak ich pozabíja. Potom svokra povedala svokrovi, že „ty dobre vieš, že si v podmienke a nemáš čo tu robiť“. Vtedy sa rozčúlil a zobral ten železný kôl, ktorý bol vysoký možno 1 m, možno trošku vyšší. Svokra svedkovi hovorila, že svokor hovoril, že „zabijem ťa, zabijem ťa“, čo on rozprával často, keď sa rozčúlil. So svokrom nemal za 32 rokov, od kedy sa priženil, nejaký konflikt. Keď svokra prišla k nim, bola vystrašená. Popísal aj okolnosti jednej návštevy obžalovaného u psychiatra. K zraneniam, ktoré utrpel uviedol, že mal rozťatú hornú peru na pravej strane a nos na pravej strane, kde mal asi 3 cm ranu. Doktorka mu povedala, že keby sa ten konár nezastavil na očnej kosti, tak mohol prísť o oko. Na ošetrení bol celkovo asi 6x, pokiaľ mu nevybrali stehy. Chodil do Popradu, práceneschopný bol 15 dní. K vzťahu obžalovaného s ostatnými členmi rodiny uviedol, že obžalovaný sa s jeho bratmi nerozpráva vôbec, ani so synmi, ani s nevestami, celkove je to zlé. Po oboznámení svedka poškodeného s výpoveďou obžalovaného svedok poprel, že by ho svokor nejako vyháňal. 7. Svedkyňa H. E. (dcéra obžalovaného a poškodenej G. B. a manželka svedka poškodeného H. E.) na hlavnom pojednávaní uviedla, že ráno bola s dcérou v Poľsku na nákupoch. Domov prišli tak pred 10.00 hod. Manžel strážil vnúčatá. O 10.30 hod. sa rozišli, dcéra išla domov. V tom prišla mama, chcela vedieť, čo kúpili a potom im mama povedala, že čo sa stalo, aký mala ráno incident s otcom, že mama pustila husi do záhrady a oco tam dal jahňatá, že oco jej tie husi vyhnal a povedal jej, že ich tam nebude znova zatvárať, ale mama ich tam znova zatvorila. Tak ich oco vyhnal a povedal, že ešte raz, tak ich pozabíja. Na to mu mama povedal, že „ty vieš, že sa nemáš približovať na dvor k domu, kde bývam“. Toto oca rozčúlilo, zobral taký železný kôl, ktorý tam bol a utekal k nej. Keď mama videla, že je zlostný, tak vošla do domu cez zadný vchod s tým, že keby išiel za ňou, tak po chodbách prejde a vyjde predným vchodom a pôjde k niektorému z detí, keďže všetci bývajú vedľa seba. Ale otec už potom nešiel za mamou a tým sa to skončilo. Toto im mama povedala na dvore a oni jej povedali, že keď otca stretnú, tak mu dohovoria. S tým sa rozišli, svedkyňa išla sadiť kvety a jej manžel išiel kosiť trávu. Asi okolo 12.30 hod. jej manžel dokosil a išiel vyviezť trávu pod les, kde ju stále vyvážajú. Manžel jej hovoril, že ho otec zastavil a hovoril mu, že prečo sype trávu tam a nie na miesto, kde mu otec ukázal asi pred 2 týždňami, že ju tam má sypať. Potom manžel ocovi hovoril, že čo vystrájal s babkou, lebo on tak volá jej mamu. Potom ešte manžel ocovi hovoril, že „viete o tom, že máte zákaz chodiť k mame na dvor“. Otec mu povedal, že „ty sa do toho nestaraj“, chytil ho za tričko v hornej časti hrude. Manžel keď videl, že otec je zlostný, tak ho chytil za jeho ruky a odhodil ho od seba. Otec podľa toho, čo jej manžel hovoril, spadol akoby na koleno alebo do podrepu. Bola tam nejaká palica, otec ju zobral a zospodu smerom hore ho udrel, pričom manžel jej hovoril, že predpokladal, že ak by ho chcel otec udrieť, tak sa postaví a bude ho chcieť udrieť pohybom zhora, ale nečakal, že otec s tou palicou urobí pohyb s palicou zdola nahor. Manžel jej hovoril, že potom ocovi povedal, že „čo ste mi to urobili“ a otec manželovi povedal, či chce, aby ho udrel ešte raz a že sa mu vyhrážal, že ho zabije. Manžel na to zobral lopatu a udrel ho v oblasti krížov alebo niekde zozadu. Na to otec zjojkol a povedal, že ho to bolí, na čo mu manžel povedal, že či si myslí, že jeho to nebolí, ako ho udrel. Toto nevidela, ale bola na balkóne, tak počula, ako tá štvorkolka išla, potom zastavila, pričom si myslela, že manžel vysypuje trávu a potom po asi 5 až 10 minútach sa manžel prudko na štvorkolke otočil a prišiel domov. Ako išiel po ceste, tak z balkóna videla, že má skrvavenú tvár. Myslela si, že pri tom, ako sa prudko otočil, že spadol a že si rozbil tvár. Keď prišiel na dvor, zišla dole z balkóna a pýtala sa ho, že čo robil a on jej povedal, že to nie on, ale dedo a že by volala policajtov. Na kladené otázky uviedla, že mama im incident s obžalovaným hovorila normálne, nebola ani rozčúlená, ani neplakala. Ale svedkyňa vie, že mama sa otca bojí. Pri tom incidente otec mame hovoril niečo v tom zmysle, že ak ešte raz pustí tie husi, tak zabije aj husi, aj ju. Železný kôl, ktorý otec zobral do ruky, sa kedysi používal na vyhlbovanie dier do zeme, keď sa sušilo seno a je vysoký asi 1 m až 1,10 m a váži možno 2-4 kg. Na jednej strane je užší, potom sa rozširuje a na konci je zakončený takým tupým špicom. Kôl bol zvyčajne opretý o garáž, ktorú majú na dvore rodičia. K povahe otca a jeho vzťahom k najbližším príbuzným uviedla, že otec bol vždy taký, že ako povedal, tak muselo
byť. Ako deti ich nikdy nebil, ale rešpekt mali. Keď všetkých 5 detí odišlo z domu, ostali tam už iba otec a mama. S dvoma bratmi sa otec vôbec nerozpráva, preto mama najčastejšie chodila ku nej ako za dcérou a keď bol nejaký problém, tak svedkyňa volala so sestrami, ktoré bývajú v Kežmarku a v Lesnici a keď bolo treba niečo riešiť, tak prišli v nedeľu k rodičom a dohovárali otcovi. K zraneniam a ošetreniam manžela uviedla, že bol ošetrený až v Poprade na ORL, Ľubovňa ho odmietla, že je to hlboké. Ošetrili ho v sobotu, potom bol na preväz v pondelok, v stredu a potom asi na ďalší pondelok, celkovo tam bol 5x. Mal to spuchnuté, mal to previazané a povedali mu, že musí to mať v suchom a čistom. Keďže manžel v práci napr. aj frézuje dvere, čiže je tam prašno, tak ostal doma. On keď išiel do Popradu na preväz, tak išiel ráno a prišiel aj na obed alebo poobede, tak ani nemal kedy ísť do práce. Obmedzený v obvyklom spôsobe života nebol, ale ťažko sa mu fúkal nos, keďže sa mu tam robil aj nejaký hnis a toto mu čistili. Jej manžel s jej otcom nikdy nemal problém, v daný deň došlo ku skutku č. 2 zrejme zhodou okolností. 8. Z posudku znalkyne MUDr. Kornélie Fabišíkovej č. 161/2024 vyplýva, že obžalovaný trpí duševnou poruchou, jedná sa o Nešpecifikovanú organickú poruchu osobnosti a správania zavinenú chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu (dgn. F 07.9 podľa MKCH 10, organický psychosyndróm podľa staršej nomenklatúry), pričom ide o trvalú a nevyliečiteľnú duševnú chorobu s pozvoľnou progresiou u premorbídne akcentovanej emočne nestabilnej poruchy osobnosti. Rozpoznávacia schopnosť obžalovaného bola podľa znalkyne mierne nepodstatne znížená. Jeho ovládacia schopnosť bola v čase skutku zmenšená podstatne na báze organických zmien mozgu a zvýšenej pohotovosti k impulzivite, agresivite a instabilite. Znalkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný sa nepodrobuje súdom nariedenému ochrannému psychiatrickému liečeniu u MUDr. Skokana (čo overila u menovaného lekára). V posudku menovanej znalkyne č. 299/2023, ktorý menovaná znalkyňa podávala v trestnej veci vedenej proti obžalovanému pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby (t.j. predchádzajúce trestné stíhanie obžalovaného) znalkyňa ešte uviedla aj to, že u obžalovaného nezistila výskyt žiadneho duševného ochorenia v zmysle psychózy, no zistené organické zmeny CNS ovplyvňujú najmä osobnostnú stránku obžalovaného v smere zvýšenej pohotovosti k explozivite a impulzivite. 9. Znalec MUDr. Zdenek Holešovský v posudku č. 30/2024 popísal utrpené zranenia H. E. pri incidente z 11.5.2024 tak, ako sa uvádzajú v skutkovej vete obžaloby pri skutku č. 2 s tým, že tržnozmliaždená rana krídla nosa vpravo prenikajúca do nosovej dutiny je poranenie ľahké s dobou liečenia a práceneschopnosťou v priemere 7-14 dní a malá tržno-zmliaždená rana hornej pery v strede je poranenie ľahké s dobou liečenia priemere 3-6 dní. Znalec výslovne potvrdil v danom posudku, že k vzniku uvedených zranení mohlo dôjsť po jednom údere dreveným konárom silou strednej intenzity do oblasti nosa a hornej pery. Zároveň znalec popísal ošetrenia a kontroly, ktoré menovaný poškodený absolvoval na ORL ambulancii nemocnice Poprad, a to v dňoch 11.5.2024, 13.5.2024, 15.5.2024, 20.5.2024, 23.5.2024 a 27.5.2024. Práceneschopným bol preto (podľa vyjadrenia poškodeného), že mu bolo doporučené, že má byť v čistom a v suchu a má sa chrániť pred vlhkým a prašným prostredím. Hygienické návyky mal poškodený obmedzené po dobu cca 14 dní, vzhľadom na poranenie vo viditeľnej tvárovej oblasti bol čiastočne obmedzený v spoločenskom styku. Pre opuch nosa mal sťažené dýchanie po dobu 4-5 dní. 10. Orgánmi činnými v trestnom konaní bol zabezpečený aj znalecký posudok znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých PhDr. Kataríny Petrovej č. 35/2023, ktorý menovaná znalkyňa podávala v trestnej veci vedenej proti obžalovanému pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorý bol vypracovaný k 22.9.2023. V tomto posudku znalkyňa okrem iného konštatovala, že osobnosť obžalovaného vykazuje intaktné myslenie bez formálnych porúch, avšak obsahovo natoľko stereotypné až perseverované, že je potrebné ho vyhodnotiť ako suspektujúce znaky organických zmien centrálnej nervovej sústavy (ďalej tiež iba „CNS“). Jeho myslenie nesie znaky obsahovej stereotypie, celkovej chudobnosti a rigidity, s nižšou úrovňou kognitívneho fungovania, pričom i kognitívna výkonnosť suspektuje incipientné znaky organických zmien CNS. Jeho osobnosť má deficit vnútorných zdrojov pre zvládanie záťaže, v rámci sociálnej adaptability sa obžalovaný preukazuje ako neprispôsobivý, konfliktný, nadmerne zosobňujúci reakcie okolia. Neodkloniteľnosť postojov a negatívnych presvedčení o druhých ľuďoch vytvára podozrenie na patologickú vzťahovačnosť až paranoiditu s preokupovaním vnímania a myslenia týmto spôsobom a až patognomickou pohotovosťou k prežívaniu reakcií druhých ako krivdy, útoku, nespravodlivosti, čo spätne provokuje jeho agresivitu podmienenú afektívnou dysreguláciou akcentovanou pravdepodobne organickými zmenami osobnosti až premorbídne emočne labilnej, impulzívnej. U obžalovaného je v popredí deficit sebakritiky, obmedzená schopnosť sebareflexie, tendencie prezentovať sa výlučne
sociálne žiadúco. Obviňuje svoje okolie, nie je schopný korekcie postojov a reakcií, vo vzťahu k čomu znalkyňa predpokladala, že v prípade obžalovaného už ide o presah organických zmien do jeho osobnostnej výbavy. Navyše jeho seniorský vek už akékoľvek zmeny vzorcov správania alebo osobnostné zmeny priaznivého charakteru vylučuje; CNS je pod vplyvom involučných zmien a determinuje prirodzený úbytok percepčno kognitívnych schopností, myslenie sa stáva rigidné, s malou otvorenosťou voči zmenám a akcentované osobnostné rysy obžalovaného sa pod vplyvom involučných zmien vo väčšine ešte viac zvýrazňujú, keďže vo všeobecnosti racionálna kontrola v seniorskom veku pod vplyvom prirodzenej deteriorácie kognitívnych funkcií klesá. Vo vzťahu k správnemu vnímaniu, zapamätaniu si a reprodukovaniu prežitých udalostí znalkyňa uviedla, že z psychologického hľadiska vníma obžalovaný udalosti nadmerne zosobnene, vzťahovačne až paranoidne. Všeobecnú aj špecifickú vierohodnosť obvineného znalkyňa hodnotila ako nízku, a to vzhľadom na celkovú nekritickosť, nízku až deficitnú mieru sebareflexie, senzitívnu vzťahovačnosť s nadmerným zosobňovaním. Obžalovaný skutočnosti, ktoré prežil, spracováva tendenčne, cez prizmu svojich mentálnych a osobnostných predispozícií, ktoré sú popísané v tomto posudku. Pravdepodobná prognóza resocializácie sa t.č. javí ako nepriaznivá, keďže obžalovaný na svoje vnímanie, spracovávanie udalostí a správanie nenahliada ako neprimerané, ale odôvodňuje ho svojou oprávnenosťou, vrátane paranoidného nastavenia a s nedôverou a podozrievavosťou. 11. Z predložených lekárskych správ od poškodeného mal súd preukázané jeho ošetrenia a zranenia, ktoré utrpel a ktoré už boli popísané aj v znaleckom posudku MUDr. Holešovského a zo zápisnice o prehliadke tela a vydaných fotografií mal súd preukázané aj miesto zranenia poškodeného H. E. a vzhľad tohto zranenia. 12. Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že sa stali skutky, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a spáchal ich obžalovaný. 13. Pokiaľ ide o skutok č. 1, z tohto obžalovaného usvedčujú výpovede poškodenej manželky a nepriamo aj výpoveď svedka H. E. a svedkyne H. E.. 14. Z výpovedí uvedených svedkov (poškodených) mal súd preukázané, že obžalovaný sa dňa 11.5.2024 zdržiaval na dvore rodinného domu, kde v súčasnosti býva manželka obžalovaného, ku ktorej má obžalovaný zákaz priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a tiež má zákaz zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, pričom medzi nimi vznikol konflikt ohľadne husí, ktoré poškodená púšťala k ovciam, ktoré sa pásli na pozemku obžalovaného. Obžalovaný niekoľkokrát vyhnal tieto husi, pričom po jednom vyhnaní povedal manželke, že ak ich ešte raz pustí, tak jej husi pozabíja. Keď mu poškodená pripomenula zákazy, ktoré mu boli uložené, so zdvihnutou železnou tyčou išiel smerom k poškodenej a vyhrážal sa jej zabitím, na čo sa poškodená skryla do rodinného domu, do ktorého vošla cez zadný vchod, pri ktorom sedela. Obžalovaný ďalej v útoku nepokračoval, železnú tyč odložil na miesto, z ktorého ju vzal a odišiel z dvora. Takto poškodená popísala celý incident aj svedkom H. E. a H. E., ktorí ho prezentovali zhodne s tým, ako im to poškodená hovorila, pričom svedok H. E. uviedol aj to, že poškodená vyzerala vystrašená. 15. Obžalovaný popísal celý incident v zásade totožne až na to, že poprel, že by sa manželke vyhrážal zabitím a že by sa táto išla skryť pred ním do domu. O železnú tyč sa iba opieral a manželka celý čas sedela v zadnom vchode do domu a ani sa odtiaľ nepohla. 16. Túto obranu súd vyhodnotil ako účelovú, zodpovedajúcu vyššie popísaným zisteniam znalcov na obžalovaného, najmä znalkyne z odboru psychológia pribratej v predošlej trestnej veci vedenej voči obžalovanému, najmä prihliadnuc na zistenia, že obžalovaný má sklony k prežívaniu udalostí vzťahovačne až paranoidne, reakcie druhých pociťuje ako krivdu a nespravodlivosť, čo spätne provokuje jeho agresivitu a tiež vzhľadom na jej zistenia o vierohodnosti obžalovaného, ktorú znalkyňa vyhodnotila ako nízku a tendenčné spracovávanie skutočnosti, ktoré prežil. Z výpovede poškodenej a tiež svedka H. E. vyplýva, že poškodená mala vedomosť o tom, že obžalovaný už vchádzaním do jej obydlia porušuje podmienky probačného dohľadu, ale to nehlásila, lebo jej nič nerobil, až doposiaľ. Z výpovede samotného obžalovaného pritom vyplýva, že na dvore rodinného domu choval 2 ovce, ku ktorým chodil niekoľkokrát denne a minimálne raz bol aj v rodinnom dome, kde v súčasnosti býva poškodená. Ak by teda skutočne chcela poškodená obžalovanému uškodiť, mohla kedykoľvek nahlásiť porušovanie zákazov uložených obžalovanému. Podľa jej výpovede pritom mala zaťovi povedať, aby to neriešil
s obžalovaným, aby sa to nevyostrovalo. Políciu volali až na základe podnetu zaťa obžalovaného (teda svedka poškodeného pri skutku č. 2) po jeho napadnutí zo strany obžalovaného. Takisto nemožno prehliadnuť, že ide o obdobný spôsob správania voči manželke, ako ten, za ktorý bol krátko pred skutkom č. 1 uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/55/2023 zo dňa 13.3.2024, ktorého sa taktiež dopúšťal voči manželke medzi štyrmi očami, pričom obžalovaný aj v priebehu prípravného konania (najmä pri výsluchoch o väzbe) prezentoval, že doposiaľ nebol odsúdený. Je teda zrejmé, že aj po právoplatnom odsúdení si obžalovaný buď neuvedomuje protiprávnosť svojho konania alebo ide o účelové tvrdenia, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, resp. ide o jeho spôsob vnímania prežitých udalostí, ktoré vníma tendenčne. Aj keď pri incidente medzi obžalovaným a poškodenou – jeho manželkou nebola prítomná žiadna iná osoba, súd z vykonaných dôkazov (najmä výpovedí poškodenej a svedkov H. E. a H. E. vo vzťahu ku skutku č. 1) uzavrel, že skutok sa skutočne stal a spáchal ho obžalovaný. Súd ani po vykonanom dokazovaní nemá dôvod neveriť výpovedi poškodenej, ktorá je podporovaná aj ďalšími nepriamymi dôkazmi, ako sú popísané vyššie, najmä ďalšími výpoveďami svedkov, ktorých hodnovernosť súd taktiež nemal dôvod spochybňovať. 17. Vzhľadom na tieto dôkazy podľa názoru súdu neobstojí výhrada obhajcu obžalovaného vyslovená v záverečnej reči (a v podstate aj v priebehu konania), že neexistuje relevantný dôkaz na preukázanie, že sa stal skutok č. 1. Tak svedkyňa poškodená, ako aj jej dcéra a zať, zhodne od začiatku konania popisujú priebeh skutku, pričom z ich výpovedí jednoznačne vyplývajú podstatné skutočnosti pre posúdenie uvedeného skutku ako trestného činu, teda vyhrážanie sa obžalovaného svojej manželke zabitím so železným kolom v rukách, s ktorým sa k nej približoval. 18. Vo vzťahu ku skutku č. 2 obžalovaného usvedčujú výpovede poškodeného H. E. a svedkyne H. E. na hlavnom pojednávaní, podporne aj výpoveď svedkyne G. B. pri jej výpovedi ku skutku č. 1 po vznesení obvinenia pre skutok č. 1, výsledky znaleckého posudku MUDr. Holešovského a poškodeným predložené lekárske správy. 19. Najmä z vyššie popísaných výpovedí svedkov mal súd preukázané, že dňa 11.5.2024 v čase okolo 12.00 hod. došlo aj incidentu medzi obžalovaným a svedkom poškodeným H. E., a to pri chatke, kde sa v tom čase zdržiaval obžalovaný, okolo ktorej išiel poškodený na štvorkolke vyviezť pokosenú trávu. Potom, ako svedka poškodeného obžalovaný zastavil a mali krátky rozhovor o vysypávaní trávy, svedok poškodený sa pýtal obžalovaného na jeho incident s manželkou G., na čo začal byť obžalovaný nahnevaný, chytil svedka poškodeného za tričko v oblasti hrude, na čo ho poškodený odsotil, obžalovaný spadol na koleno, resp. do podrepu, zobral tam ležiaci konár, s ktorým poškodeného udrel do pravej časti nosa pohybom zdola nahor, pričom poškodenému hovoril, že ho zabije a pýtal sa poškodeného, či mu má ešte jednu šupnúť, na čo poškodený chytil lopatu, ktorú mal na vozíku za štvorkolkou na vysypanie trávy a udrel obžalovaného niekde do oblasti krížov, resp. zadnej časti chrbta a odišiel domov bez toho, aby vysypal trávu. Zo znaleckého posudku a predložených lekárskych správ vyplýva, že poškodený utrpel pri tomto incidente tržno-zmliaždenú ranu krídla nosa vpravo prenikajúcu do nosovej dutiny a malú tržno-zmliaždenú ranu hornej pery v strede, pričom nos mu zošívali až v nemocnici v Poprade dňa 11.5.2024 a následne tam musel chodiť na kontroly a preväzy, a to v dňoch 13.5.2024, 15.5.2024, 20.5.2024, 23.5.2024 a 27.5.2024. Poškodený bol práceneschopný od 13.05.2024 do 27.05.2024, keďže mal odporúčané byť v čistom prostredí. 20. Obžalovaný aj tento skutok popísal podobne, ako poškodený, pričom zhodne s poškodeným uviedol, že poškodený prišiel k nemu na chatu, keď vyvážal trávu, že mu poškodený hovoril, že prečo robí na zlosť svojej manželke, že mal v rukách konár, ktorým smeroval na hruď poškodeného, že došlo k poraneniu poškodeného na nose a že ho poškodený udrel v oblasti krížov s lopatou. Na rozdiel od poškodeného však tvrdil, že uvedeným konárom sa snažil vyhnať poškodeného z jeho pozemku, pričom poškodený ako sa chcel uhnúť konáru, rukami zmenil jeho smer a konár ho udrel do nosa. Lopatou ho poškodený mal udrieť 2 krát. Takisto poprel, že by chytal poškodeného za tričko. Na uvedený popis incidentu ako ho prezentoval obžalovaný v priebehu konania, ako aj v záverečnej reči, poukazoval aj obhajca obžalovaného (rovnako ako pri skutku č. 1), pričom v záverečnej reči okrem úvah o stíhaní iba obžalovaného, ale nie aj poškodeného poukázal obhajca aj na to, že poškodený nebol obmedzený v obvyklom spôsobe života.
21. Aj pokiaľ ide o vyhodnotenie otázky, či a najmä ako sa stal skutok č. 2, súd neuveril verzii prezentovanej obžalovaným. Aj keď tak manželka poškodeného, ako aj manželka obžalovaného o skutku č. 2 vedia iba z rozprávania poškodeného (podobne ako pri skutku č. 1 z rozprávania poškodenej), ich výpovede sú od začiatku konania rovnaké a zhodujú sa. Poškodený podľa jeho vyjadrenia, ktoré potvrdila aj jeho manželka a de facto aj samotný obžalovaný, nemal s obžalovaným nejaké vážnejšie konflikty za cca 32 rokov. Ani po tom, ako poškodená G. B. oznámila incident medzi ňou a obžalovaným dcére H. a jej manželovi, nikto z nich nevolal políciu, aby to oznámili, ale uzavreli to tak, že sa pokúsia porozprávať s obžalovaným. Polícia bola volaná až po napadnutí poškodeného H. E.. Aj z tohto ich správania je možné dedukovať, že nikto z menovaných nemal a nemá záujem uškodiť obžalovanému alebo mu nejako priťažiť. Súd preto nemal dôvod hodnotiť ich výpovede aj vo vzťahu ku skutku č. 2 ako nepravdivé alebo účelové. Naopak obhajobu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, zodpovedajúcu vyššie popísaným zisteniam znalcov na obžalovaného, najmä záverom už vyššie popísaným znalkyňou z odboru psychológia. Takisto účelovosti výpovede obžalovaného nasvedčujú aj zranenia, ktoré utrpel poškodený. Ak by si totižto mal skutočne zranenie nosa spôsobiť poškodený H. E. tak, ako to popisuje obžalovaný (teda že poškodený svojimi rukami nadvihol konár smerujúci na jeho hruď na svoj nos), tak by evidentne nemal prerazený nos spôsobom, ako to bolo fotograficky zadokumentované. Podľa znaleckého posudku MUDr. Holešovského (čo je ďalší podporný dôkaz ohľadne skutku č. 2) totižto zranenie mohlo vzniknúť po jednom údere dreveným konárom silou strednej intenzity. Podľa tohto znaleckého posudku a lekárskych správ predložených poškodeným pritom došlo k poraneniu krídla nosa prenikajúce až do nosovej dutiny. Je teda zrejmé, že ak by „úder“ konárom (resp. vytláčanie podľa verzie obžalovaného) mal smerovať na hruď poškodeného, ktorý mal konár rukami odkloniť na svoj nos, ako to prezentoval obžalovaný, tak by došlo k poraneniu najmä v spodnej časti nosa pri nosnej dierke a nie hornej časti nosa v blízkosti tváre, v ktorej časti bolo zranenie podľa fotografií najviditeľnejšie (a teda tam smeroval aj hlavný úder) a takisto by len pri odtláčaní konárom a jeho nadvihnutím smerom na nos zrejme nedošlo až k prerazeniu kože do nosovej dutiny. Aj toto je ďalší dôvod, pre ktorý súd neuveril obrane obžalovaného. 22. Po ustálení skutkového priebehu dejov žalovaných skutkov ako vyplývajú z vyhláseného rozsudku (s malou úpravou času či priebehu skutku pri skutku č. 2 vyplývajúcou z vykonaného dokazovania) sa súd zaoberal právnou kvalifikáciou týchto skutkov. 23. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, súd konanie obžalovaného pri skutku č. 1 posúdil ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania napĺňajúceho objektívnu stránku tohto prečinu, keď sa vyhrážal zabitím manželke so železným kolom o dĺžke cca 1,10 metra smerujúc nahnevane k manželke, a to takým spôsobom, že to v nej mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o život, resp. jej zdravie. V tomto smere súd poznamenáva, že pre naplnenie znakov uvedeného prečinu stačí vyhrážka, ktorá by mohla vzbudiť dôvodnú obavu, teda pojmové znaky tohto prečinu sú naplnené aj vtedy, ak vyhrážka je objektívne spôsobilá takú obavu vzbudiť. V tomto smere súd zohľadňuje aj okolnosti konkrétneho prípadu. V danom prípade k uvedenému skutku došlo krátko po uznaní viny u obžalovaného v inom konaní zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podobným spôsobom konania, ktorého sa dlhodobo dopúšťal voči svojej manželke. Manželka obžalovaného aj vzhľadom na jej vek a vek obžalovaného a dĺžku ich spoločného spolužitia teda mala už dostatočnú vedomosť o povahe obžalovaného a prejavoch jeho agresie, ktorá najmä v posledných rokoch smerovala najmä voči nej, keďže deti už spolu s nimi nebývajú. Obdobné správanie sa obžalovaného (t.j. pri skutku č. 1) ako to, za ktoré bol krátko pred skutkom č. 1 uznaný vinným, bolo objektívne spôsobilé vzbudiť u poškodenej pri skutku č. 1 obavu o jej život či zdravie, teda aj u bežného človeka v postavení poškodenej by obdobné správanie obvineného nepochybne vzbudilo takúto obavu. Konanie obžalovaného smerovalo k porušeniu objektu chráneného uvedeným prečinom, teda k narušeniu pokojného občianskeho spolužitia, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo zo spôsobenia inej ťažkej ujmy. Obžalovaný bol v čase skutku trestne zodpovedným subjektom, pričom sa konania dopustil s priamym úmyslom. Za tohto stavu mal súd preukázané všetky znaky prečinu nebezpečného vyhrážania. Obžalovaný sa svojho skutku dopustil voči manželke, teda voči blízkej osobe v zmysle § 127 ods. 4 Tr. zákona, ktorá je chránenou osobou v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a so železnou tyčou, teda so zbraňou v zmysle § 138 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v spojení s § 122 ods. 3 Trestného zákona.
24. Obrana obhajcu obžalovaného najmä v záverečnej reči vo vzťahu k tomuto skutku, že obžalovaný neudrel poškodenú, ani sa nedobíjal za poškodenou do rodinného domu, nemá na vyššie uvedenú právnu kvalifikáciu žiaden vplyv vzhľadom na už popísané znaky toho trestného činu, medzi ktoré nepatrí spôsobenie aj reálneho následku na živote či zdraví poškodeného. Podobne vzhľadom na spôsob spáchania skutku súd vyvodil, že obžalovaný konal v priamom úmysle. 25. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii pri skutku č. 2 súd konanie obžalovaného pri tomto skutku posúdil ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania napĺňajúceho objektívnu stránku prečinu nebezpečného vyhrážania, keď sa vyhrážal zabitím zaťovi s konárom v ruke, ktorým ho udrel spôsobom, že mu spôsobil zranenie nosa, ktoré si vyžiadalo až zašívanie, pričom sa následne zaťa pýtal, či ho má udrieť ešte raz. Aj keď v danom prípade je medzi obžalovaným a poškodeným cca 22 ročný vekový rozdiel, napriek tomu obžalovaný zaútočil na poškodeného spôsobom, ktorý poškodený nečakal a neubránil sa mu, pričom po údere, ktorý bol podľa znalca vedený stredne silnou intenzitou, sa obžalovaný vyhrážal ďalším útokom, keď bol poškodený do určitej miery zaskočený útokom. Aj následné konanie poškodeného, keď v obrane chytil lopatu a udrel poškodeného nasvedčuje tomu, že v danom momente poškodený vnímal hrozbu zo strany obžalovaného a začal sa brániť. Za týchto okolností prípadu podľa názoru súdu bolo takéto konanie obžalovaného objektívne spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o život, resp. o zdravie. V tomto smere súd dodáva, že pod dôvodnou obavou je potrebné rozumieť vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, vyhrážanie však musí byť objektívne spôsobilé vzbudiť takúto dôvodnou obavu, preto nie je nevyhnutné, aby u poškodeného skutočne vznikla dôvodná obava uvedeného charakteru. V danom prípade pritom vyhrážanie bolo doprevádzané chovaním, ktoré nielen ilustrovalo odhodlanie páchateľa vyhrážky splniť, ale aj k reálnemu útoku došlo a následne bola slovne prezentovaná možnosť ďalšieho útoku, teda z takéhoto správania bolo potom možné vyvodiť, že vyhrážka bola objektívne spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu. 26. Súd uvedené konanie právne posúdil aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Vyššie popísané konanie obžalovaného totižto spôsobilo poškodenému aj poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Liečenie a ošetrenia mal súd preukázané znaleckým posudkom MUDr. Holešovského a predloženými lekárskymi správami. Pokiaľ ide o sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného, súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že aj tento znak uvedeného prečinu bol naplnený. Uvedené poranenie si totižto vyžiadalo aj zašitie rany a odporúčanie lekára bolo udržiavať ranu v čistom prostredí a podľa slov manželky poškodeného mu museli čistiť hnis, ktorý sa mu tvoril. Takisto aj vzhľadom na vzdialenosť miesta bydliska poškodeného a nemocnice v Poprade, kde bol ošetrovaný a liečený a čas potrebný na cestu a samotné ošetrenie, neumožňovalo utrpené zranenie poškodenému výkon práce. Aj keď teda nebol úplne obmedzený obvyklý spôsob jeho života, aj zistené obmedzenie napĺňali z pohľadu súdu obmedzenie potrebné na naplnenie znakov prečinu ublíženia na zdraví, keďže toto zranenie mu bránilo jednak vo výkone práce, jednak mal sťažené hygienické návyky a nepochybne bol obmedzený aj v určitých činnostiach doma (najmä tých spojených s prašnejším prostredím). 27. Konanie obžalovaného pritom smerovalo k porušeniu objektu chráneného uvedenými prečinmi, teda k narušeniu pokojného občianskeho spolužitia, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo zo spôsobenia inej ťažkej ujmy a tiež k ochrane zdravia ľudí. Obžalovaný bol v čase skutku trestne zodpovedným subjektom, pričom sa konania dopustil s priamym úmyslom. Za tohto stavu mal súd preukázané všetky znaky prečinu nebezpečného vyhrážania a aj prečinu ublíženia na zdraví. Obžalovaný sa prečinu nebezpečného vyhrážania dopustil s konárom, teda so zbraňou v zmysle § 138 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v spojení s § 122 ods. 3 Trestného zákona. Týmto konaním naplnil obžalovaný znaky nebezpečného vyhrážania aj podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Ublížením na zdraví, ktoré si vyžiadalo objektívne lekárske ošetrenie a liečenie, ale nedosiahlo intenzitu ťažkej ujmy na zdraví, obžalovaný naplnil aj znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. 28. Vo vzťahu k obrane obhajcu obžalovaného ohľadom úmyslu obžalovaného súd dodáva, že túto obranu nepovažoval za dôvodnú. Súd totižto okrem tvrdení obžalovaného nemal ničím iným preukázané údajné vytláčanie poškodeného z údajného pozemku obžalovaného (k vlastníctvu pozemku navyše
nebol zo strany obhajoby produkovaný žiaden dôkaz, pričom obžalovaný žije aj v domnení, že minimálne časť ihriska v obci jeho trvalého bydliska nepatrí obci, ale jemu, je teda otázne, či skutočne sa incident so zaťom stal na pozemku vo vlastníctve obžalovaného). Otázka prípadného postihu poškodeného, ktorú naznačoval obhajca obžalovaného v záverečnej reči, nebola predmetom rozhodovania súdu, keďže súd rozhoduje o podanej obžalobe. Navyše vo vzťahu k obrane obžalovaného je potrebné uviesť, že ak úder do nosa u poškodeného spôsobil až prerazenie steny nosa a podľa znalca bol strednej intenzity, tak takáto intenzita úderu (či vytláčania podľa verzie obžalovaného) evidentne nesmerovala iba k vytlačeniu poškodeného, ale úmyslom obžalovaného bolo reálne udrieť poškodeného smerujúc na jeho tvár. Uvedenému nasvedčuje aj to, že obžalovaný sa opýtal poškodeného, či chce ešte jeden úder. Uvedené správanie obžalovaného najmä v prípade zlosti pritom zodpovedá zisteniam znalcov najmä z odvetvia psychiatri a najmä z odboru psychológia. Po zohľadnení týchto úvah súd uzavrel, že aj v prípade skutku č. 2 konal obžalovaný v priamom úmysle. 29. Obhajca obžalovaného namietal v priebehu konania aj nezákonnosť vykonaných dôkazov poukazujúc na vykonane niektorých dôkazov pred vznesením obvinenia a na rozpory vo výpovediach obžalovaného a svedkyne poškodenej – manželky obžalovaného. V tomto smere je potrebné uviesť, že rozpory vo výpovediach vyhodnocuje súd, pričom v danom prípade uvedené rozpory vyhodnotil vyššie popísaným spôsobom. Pokiaľ ide o zákonnosť dôkazu, touto sa rozumie zistenie, či bol dôkaz získaný z prameňa, ktorý stanovuje alebo pripúšťa zákon, či bol zabezpečený a vykonaný oprávnenou osobou a či sa tak stalo v zodpovedajúcom štádiu trestného konania, a to takým postupom, ktorý je v súlade s právnymi predpismi. Je nepochybné, že výsluch svedka je dôkazným prostriedkom, z ktorého je možné získavať informácie o trestnom čine. Pokiaľ ide o skutok č. 1, výpoveď svedkyne poškodenej, ako aj svedka H. E. boli vykonané pred vznesením aj po vznesení obvinenia, pričom pri výsluchu poškodenej po vznesení obvinenia bol prítomný aj obhajca obžalovaného a o výsluchu svedka H. E. po vznesení obvinenia bol obhajca obžalovaného upovedomený (vo vyšetrovacom spise na č.l. 87). Výsluch vykonal príslušný policajt. Vo vzťahu ku skutku č. 2 boli svedkovia (poškodený) H. E. a svedkyňa H. E. vypočutí aj na hlavnom pojednávaní za účasti obžalovaného a jeho obhajcu, ktorým bola daná možnosť klásť menovaným svedkom otázky a vyjadriť sa k ich výpovediam, teda aj prípadná procesná nepoužiteľnosť ich dovtedajších výsluchov bola týmto výsluchom na hlavnom pojednávaní odstránená. Za tohto stavu nemožno uvedené svedecké výpovede a informácie z nich získané považovať za nezákonné alebo procesne nepoužiteľné dôkazy. 30. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov upravených v § 34 Trestného zákona, pri výmere trestu súd zohľadnil najmä skutočnosti upravené v § 34 ods. 4 TZ, ako aj trestnoprávnu a priestupkovú minulosť obžalovaného. 31. Obžalovaný doposiaľ má 1 záznam v registri trestov, keď rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/55/2023 zo dňa 13.3.2024 právoplatným dňa 29.3.2024, bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., ktorého konania sa dopúšťal v období najneskôr od roku 2012 do dňa 7.7.2023 voči manželke rôznymi slovnými a fyzickými útokmi vrátane hrozby zabitia nožom či škrtením. V registri priestupkov má 5 záznamov v období od 22.6.2018 do 11.5.2023, z čoho v štyroch prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, kde jedného z nich sa dopustil voči svojej neveste. Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený skôr negatívne, starostka obce sa zúčastnila niekoľkokrát pri riešení sporov medzi obžalovaným a občanmi, chatármi. V niektorých prípadoch bola privolaná aj policajná hliadka. Na futbalovom ihrisku ohrozoval malé deti, zabraňoval im vykonávať športovú činnosť, napriek tomu, že ihrisko je vo vlastníctve obce. Na katastrálnom úrade v Starej Ľubovni obžalovaný napadol starostku, čo bolo prejednávané v priestupkovom konaní. Obžalovaný nebol riešený komisiou pre verejný poriadok. Z ústavu na výkon väzby je obžalovaný hodnotený všeobecne. 32. Pri výmere trestu súd prihliadol jednak na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa trestnoprávnej a priestupkovej minulosti obžalovaného a jeho hodnotení, ako aj na ďalšie okolnosti uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona. Obžalovaný sa skutkov dopustil v skúšobnej dobe vyššie uvedeného predošlého odsúdenia, a to po cca 1,5 mesiaci od právoplatnosti rozsudku súdu, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zákazy uložené vyššie uvedeným rozsudkom tunajšieho súdu nepriblížiť sa k manželke a k mieste jej bydliska obžalovaný nedodržiaval v podstate už krátko po prepustení na slobodu pri predchádzajúcom odsúdení. Uvedené skutky (najmä skutok č. 2) nezanechali vážnejšie následky na poškodených. V danom prípade súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zistil však jednu priťažujúcu
okolnosť, a to že bol už za trestný čin odsúdený. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy, podľa zabezpečených znaleckých posudkov, najmä posudku znalkyne z odboru psychológia, prognóza resocializácie sa javí ako nepriaznivá. Na druhej strane zároveň znalkyňa z odvetvia psychiatria zistila, že ovládacia schopnosť obžalovaného bola podstatne zmenšená. 33. Po zohľadnení týchto skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade je na dosiahnutie účelu trestu potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to trestu úhrnného, keďže sa obžalovaný dopustil viacerých prečinov. Pokiaľ ide o výšku trestu, súd na jednej strane prihliadol na to, že väčšina vyššie popísaných zistení (v predchádzajúcom odseku) je skôr v neprospech obžalovaného (skutky spáchané v skúšobnej dobe krátko po právoplatnosti rozsudku, prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, osobnosť obžalovaného, u ktorej sú prítomné aj agresívne tendencie, prognóza resocializácie, nedávna trestnoprávna a priestupková minulosť obžalovaného a pod.) avšak súd na druhej strane zohľadnil aj vek obžalovaného, jeho zníženú ovládaciu schopnosť, následky trestných činov a tiež všeobecné zásady ukladania trestu upravené v § 33a Trestného zákona, pričom po vyhodnotení týchto skutočností súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu postačuje aj trest pri spodnej hranici trestnej sadzby najprísnejšieho trestného prečinu, ktorý súd považoval za primeraný a spravodlivý, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o najprísnejší trest, teda nepodmienečný trest odňatia slobody. Keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. 34. Pokiaľ ide o prípadné ochranné liečenie (v tomto prípade psychiatrické), prokurátor takéto liečenie nenavrhoval v obžalobe, čo odôvodnil v záverečnej reči tým, že takéto liečenie bolo uložené pri predchádzajúcom odsúdení obžalovaného, ktoré ani nenastúpil, preto nenavrhovali duplicitne rovnaké ochranné liečenie. Súd sa s týmto názorom prokurátora stotožnil, keďže nie je potrebné ukladať obžalovanému v priebehu cca polroka druhý krát rovnaký druh liečenia, aký mu bol uložený predchádzajúcim odsudzujúcim rozsudkom a ktorý navyše ešte ani nenastúpil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.