Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2Pc/1/2024 8524200056 19. 09. 2024 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2024:8524200056.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. v konaní o určenie výživného takto rozhodol: I. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, F. G., nar. XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 40 eur mesačne, ktoré výživné je p o v i n n á uhrádzať vždy do 20-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 16.01.2024. II. Dlžné výživne za obdobie od 16.01.2024 do 31.08.2024 v sume 300,65 eur sa osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživne p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. III. Žiaden z účastníkov n e m á
nárok
na náhradu trov konania.
odôvodnenie: 1. Navrhovateľ sa podaným návrhom dožadoval určenia výživného zo strany jeho matky v sume 40 eur mesačne, odo dňa podania návrhu. Návrh odôvodnil tým, že osoba, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné je jeho matka, otca v rodnom liste zapísaného nemá. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/166/2006 zo dňa 12.09.2006 bol zverený do poručníctva manželom E. a E. B.. Od tejto doby bol a aj v súčasnosti je v starostlivosti manželov B., p. B. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Rodinu B. považuje za svoju rodinu, vychádza s nimi dobre. Biologickú matku nepozná, nie je s ňou v žiadnom kontakte. Po nadobudnutí plnoletosti jeho biologickej matke zanikla povinnosť poukazovať mesačne výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, avšak nezanikla jej povinnosť platiť výživné k jeho rukám. Navrhovateľ uviedol, že je študentom 3. ročníka SOŠ Technická v Starej Ľubovni, má náklady na štúdium a to nákup literatúry a školských pomôcok, ďalej na stravu, ošatenie, obuv hygienické potreby a kozmetiku a pod. Občas si brigádnický privyrobí avšak všetky jeho náklady znáša p. B., ktorú oslovuje mama. K návrhu pripojil rodný list, potvrdenie o návšteve školy a rozpis nákladov. 2. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach v zmysle ustanovení C.m.p., osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné doručil návrh s prílohami a vyzval ju aby sa k nemu vyjadrila. 3. Osoba, ktorá je povinná podľa návrhu platiť výživné sa k návrhu písomne nevyjadrila, svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 19.09.2024 neospravedlnila, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jej neprítomností.
4. Navrhovateľ na pojednávaní na podanom návrhu trval, uviedol, že bol zverený do pestúnskej starostlivosti, pestúnka, ktorú oslovuje mama, mu hradí všetky jeho výdaje, býva u nej. S biologickou matkou kontakt nemá, od januára 2024 mu na výživu ničím neprispieva. Ďalej opísal svoje nevyhnutné výdaje ktoré má v súvislosti so živobytím a štúdiom. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu na základe čoho ustálil tento skutkový stav: 5. Navrhovateľ je synom osoby, ktorá má podľa návrhu povinnosť platiť výživné. Navrhovateľ je v súčasnosti študentom 4. ročníka Strednej odbornej školy techniky, gastronómie a remesiel, Jarmočná 106, Stará Ľubovňa. Svoje náklady vyčíslil sumou cca 345 eur (strava, ošatenie, hygienické potreby, školské potreby, strava v škole, mobilný telefón, okuliare a pod.). 6. Osobné, majetkové a zárobkové pomery osoby, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné sa súdu nepodarilo zistiť, nakoľko výzvu súdu odignorovala. Na území Slovenska má pobyt bezdomovca, dlhodobo sa má zdržiavať v Českej republike. Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára: 7. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z,. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 8. Podľa § 62 ods. 2 ZoR ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. Podľa § 62 ods. 3 ZoR ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 10. Podľa§ 62 ods. 4 ZoR ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 11. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 12. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 13. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 14. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 15. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 16. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 215 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu.
18. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 19. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Právne posúdenie veci: 20. Predmetom konania je určenie výživného pre navrhovateľa v sume 40 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. 21. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. 22. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§ 75 ods. 1 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018). 23. Navrhovateľ síce dosiahol plnoletosť, ale stále sa pripravuje na výkon svojho povolanie štúdiom na strednej škole, nie je zatiaľ schopný sa sám živiť, teda je nezaopatreným dieťaťom v zmysle osobitného predpisu, preto sa na neho uvedené ustanovenia Zákona o rodine vzťahujú a matka (osoba, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné) je povinná prispievať navrhovateľovi výživným. 24. Pri určení výšky výživného postupoval súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. prihliadal tak na odôvodnené potreby oprávneného (navrhovateľa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 25. Navrhovateľ je študentom strednej školy, je nepochybné, že v súvislosti s týmto štúdiom má náklady na učebné a školské pomôcky a určite aj na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, bývanie či lekársku starostlivosť. 26. Matka navrhovateľa výzvu súdu na preukázanie svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov odignorovala. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach matky navrhovateľa, aby si našla prácu, v ktorej by dosahoval aspoň minimálnu mzdu, ktorá v roku 2023 v Českej republike (kde sa matka dlhodobo zdržiava) predstavovala sumu 17 300 Kč (cca 680 eur), na Slovensku sumu 700 eur a v roku 2024 sumu 18 900 Kč (cca 745 eur) a na Slovensku sumu 750 eur. Vychádzajúc z takto stanoveného príjmu súd má za to, že matka navrhovateľa je objektívne schopná dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi v rozsahu požadovanom navrhovateľom t.j. 40 eur mesačne. Plnenie vyživovacej
povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. 27. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu, t.j. dňom 16.01.2024, keďže v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné pre plnoleté dieťa možno priznať len odo dňa začatia konania, t.j. odo dňa doručenia návrhu na súd. 28. Súd zároveň zaviazal matku navrhovateľa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 16.01.2024 do 31.08.2024 vo výške 300,65 eur, ktoré jej povolil mu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. 29. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného za obdobie od 16.01.2024 do 31.08.2024 eur (40 eur ), čo za uvedené obdobie činí sumu 300,65 eur ( 1/24- 16 dní 20,65 eur, 2/2024 – 8/2024 7 x 40 čo je 280 eur spolu 300,65 eur). 30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľ sa odvolania voči všetkým výrokom tohto rozsudku vzdal. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.