Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2Pc/13/2024 8524200828 03. 12. 2024 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2024:8524200828.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, proti osobe, ktorá podľa návrhu má platiť výživné: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX o návrhu na zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/129/2015 zo dňa 01.12.2015 v časti výživného pre navrhovateľku A. B., nar. XX.XX.XXXX, tak, že toto výživné zo strany osoby, ktorá podľa návrhu má platiť výživne B. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v y š u j e zo sumy 150 eur mesačne na sumu 450 eur mesačne počnúc dňom 12.07.2024, ktoré výživne je B. B. povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, II. Dlžné výživne za obdobie od 12.07.2024 do 30.11.2024 v sume 1393,55 eur sa osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživne p o v o ľ u j e splácať v troch mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 12.07.2024 domáhala zvýšenia výživného od svojho otca na sumu 450 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné určené v sume 150 eur mesačne rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2015, od tejto doby uplynulo v podstate 9 rokov, pričom navrhovateľka medzičasom dosiahla plnoletosť, úspešne absolvovala strednú školu a aktuálne je prijatá na vysokú školu, na ktorú nastúpi v septembri. 2. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, osobu, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné vyzval aby sa k návrhu, ktorý jej súčasne doručil, vyjadrila. Oboch účastníkov konania vyzval k preukázaniu svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov. 3. Osoba, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné - otec navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 24.07.2024 uviedol, že v čase keď dcéra študovala na strednej škole, navštevovala jeho domácnosť len sporadicky, komunikácia bola len minimálna, párkrát sa ozvala, ale zakaždým len kvôli poskytnutiu finančných prostriedkov. Zaplatil jej vodičský kurz, ktorý bol darčekom k 18 narodeninám. Je si vedomý toho, že dcéra má teraz zvýšené výdavky a nakoľko pracuje v Nemecku ako nemecký zamestnanec, mohol by na ňu poberať nemecké prídavky aj bonus na dieťa v prípade, ak by mama u neho trvalý pobyt. Všetky peniaze by jej dal, predložil jej túto možnosť ale si ju nevybrala Vo vyjadrení ďalej opísal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery.
4. Navrhovateľka na pojednávaniach na podanom návrhu trvala uviedla, že je s otcom ochotná dohodnúť sa aj na nižšej sume výživného, ako navrhuje, avšak jej náklady sú značné, keďže len za ubytovanie platí 160 eur mesačne. 5. Osoba, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné (ďalej len otec navrhovateľky) na pojednávaní súhlasil so zvýšením výživného, avšak na maximálnu sumu 250 eur mesačne uviedol, že viac nie je ochotný, nech jej na výživu prispieva aj jej matka. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 4P/146/2015, 4P/129/2015, 2P/88/2013, 4P/30/2010, 4P/107/2007,4P/190/2006 na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav 7. Rozsudkom sp. zn. 5C/27/2008 zo dňa 28.10.2008 tunajší súd manželstvo B. B. a C. B., rozviedol a schválil rodičovskú dohodu uzavretú medzi účastníkmi konania, tak že mal. A. zveril po rozvode do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal výživným v sume 3000 Sk mesačne, zároveň upravil styk otca s mal. dieťaťom. V konaniach vedených tunajším súdom pod sp. zn. 4P/107/2007, 4P/30/2010 a 2P/88/2013 súd upravoval styk otca s v tom čase mal. navrhovateľkou. V konaní pod sp. z. 4P/129/2015 súd schváli rodičovskú dohodu účastníkov konania, zmenil rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 5C/27/2008 zo dňa 28.10.2008 vo výroku o výživnom pre maloleté dieťa tak, že toto výživné zo strany otca mal. dieťaťa B. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšil pre mal. A. B., nar. XX.X.XXXX zo sumy 3000 Sk (99,58 eur) mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré výživné bol otec povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom 20.07.2015. Dlžné výživné za obdobie od 20.07.2015 do 30.11.2015 vo výške 256,68 eur bol otec mal. dieťaťa povinný uhradiť v termíne do 28.02.2016. V konaní pod sp. zn. 4P/146/2015 otec mal. dieťaťa sa podaným návrhom domáhal, aby súd zmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti o mal. A. tak, že mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti otcovi a matku zaviaže k plateniu výživného. Ešte pred začatím pojednávania zobral svoj návrh späť. Súd konanie uznesením sp. zn. 4P/146/2015-84 zo dňa 26.1.2016 zastavil. 8. V čase poslednej úpravy výživného navrhovateľka navštevovala základnú školu (v decembri 2015 - 6. ročník). Mesačné výdavky na mal. A. pozostávali z poplatku za ZUŠ vo výške 30 eur, nákup kroja, topánok, stužiek, siloniek na vystupovanie v ZUŠ 60 eur, mal. dieťa navštevovalo plaváreň, pričom poplatok predstavoval 60 eur, poplatky do školy, vrátane obedov a výletov predstavovali sumu 60 eur mesačne. 9. V súčasnosti navrhovateľka navštevuje 1. ročník denného bakalárskeho štúdia Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Jej náklady sú strava 500 eur, oblečenie 100 eur, ubytovanie 160 eur, hygienické potreby 100 eur, cestovné 30 eur, telefón 30 eur, voľný čas 50 eur, študijné pomôcky 50 eur. Býva pri matke avšak viac času trávi so starými rodičmi. Pracuje brigádnicky s vymeriavacím základom 193 eur mesačne. 10. Matka navrhovateľky v čase poslednej úpravy bola na rodičovskej dovolenke a poberala dávky v sume 203,20 eur. Je vydatá, má vyživovaciu povinnosť voči synovi – C. F.. Jej manžel je živnostník. Matka navrhovateľky mala v roku 2024 čistý príjem 3 213,84 eur, v tom daňový bonus 190 eur. Od 19.8.-31.8. bola zamestnaná v Agre v Hniezdnom. Od 1.8.2024 do 18.8.2024 bola vyplatená dávka v nezamestnanosti v sume 248,90 eur a 414,70 eur. Je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Za rok 2024 jej boli vyplatené nemocenské dávky v sume 2 046,30 eur. Jej mesačné výdavky sú elektrina 45 eur, internet 19 eur, paušál 50 eur, kredit 10 eur, úver 298,93 eur, pohonné hmoty 300 eur, hygiena a čistiace prostriedky 200 eur, domáca strava 400 eur, strava manžela v zahraničí 500 eur, cestovné do školy 12 eur, obedy v škole 30 eur ZUŠ 20 eur, škola 80 eur, čistiareň odevov 20 eur, lieky 20 eur, voľný čas, 100 eur , oblečenie 300 eur študijné pomôcky 50 eur, starostlivosť o zvieratá 20 eur, barber 10 eur, sporenie A. 20 eur, C. 30 eur, C. 50 eur, A. 250 eur ročné poistka auto 122,76 eur, skúter 27, 24 eur, havarijná, komín 30 eur, poistka 327,20 eur, daň za odpad 276 eur domova daň 71 eur, pelety 1200 eur, drevo 1592 eur, prehliadka auta 220 eur, zimné pneumatiky 270 eur. 11. Otec navrhovateľky - osoba, ktorá podľa návrhu má platiť výživné, v čase poslednej úpravy výživného pracoval ako živnostník v oblasti stavebných prác v Českej republike. Dňa XX.XX.XXXX
uzavrel manželstvo s G. A.. Má vyživovaciu povinnosť k dcére C. B.. Manželka poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 213,40 eur mesačne a do augusta opatrovateľský príspevok vo výške 569 eur. Aktuálne pracuje v Milk agro s priemerným zárobkom 902 eur mesačne. Mesačné výdavky domácnosti činia cca 2300 eur – 1300 eur strava a drogéria, 155 eur životné poistky, 85 eur plyn a elektrina, 80 eur telefón,400 eur oblečenie, škola internet. V súčasnosti otec navrhovateľky pracuje ako nemecký zamestnanec s príjmom cca 2 990,31 eur v čistom. Naďalej býva v rodičovskom dome. 12. Otec navrhovateľky súdom stanovené výživné pravidelne platí, dlh na výživnom nemá. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára: 13. Podľa § 62 ods. 1 (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 14. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 15. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 16. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 17. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 18. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 19. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 20. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 22. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova. Právne posúdenie vecí: 23. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zo sumy 150 eur na sumu 450 eur mesačne. 24. Naposledy bolo o výživnom pre navrhovateľa právoplatne rozhodnuté v decembri 2015, teda pred viac ako 9 rokmi. 25. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
26. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. 27. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči ich dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecného hľadiska, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa, a zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovní na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a podobne. 28. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. 29. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. 30. Navrhovateľka odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného uplynutím času, nástupom na vysokú školu, zvýšením nákladov na jej živobytie (výživu, ošatenie, štúdium, voľno časové aktivity a pod.) 31.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od decembra 2015 došlo k takej zmene pomerov tak na strane navrhovateľky ako aj na strane povinného, t.j. osoby, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné - otca navrhovateľky, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. 32. Od poslednej úpravy výživného uplynulo značné časové obdobie (viac ako 9 rokov). Navrhovateľka dospela, nastúpila na vysokú školu, s čím sú nepochybne spojené vyššie náklady či už na stravu, ošatenie, voľno časové aktivity, školu a podobne, ako v čase keď bola žiačkou základnej školy. Súd za reálne a primerane jej veku považuje náklady v sume cca 900 eur.
33. Otec navrhovateľky tak ako v čase poslednej úpravy výživného aj teraz pracuje v zahraničí, v súčasnosti pracuje oficiálne ako zamestnanec v nemeckej firme, pričom jeho čistý mesačný príjem je podľa jeho vlastného vyjadrenia v čistom 3 000 eur mesačne. Naďalej býva rodinnom dome svojho otca. Výdavky či iné náklady nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, v danom prípade otca navrhovateľky a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov aj matky navrhovateľky). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. 34. V neposlednom rade musí súd poukázať na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v ktorom je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak aj oprávnených - deťoch. Od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľky došlo k zvýšeniu nákladov s prihliadnutím na vzrast objektívnych potrieb vzhľadom na jej vek, vývoj, rast, zdravotný stav a s tým spojené náklady na stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť. Práve vzrast objektívnych potrieb navrhovateľky umožňuje zvýšiť výživné. Je potrebné podotknúť, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá do značnej miery zvyšuje jej finančné náklady a to nástup na vysokú školu. 35. Súd poznamenáva, že zo zisteného skutkového stavu o pomeroch účastníkov konania a ich dôsledným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného, t.j. december 2015, vyplýva taká zmena pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného z doterajšej sumy 150 eur mesačne na sumu 450 eur mesačne. Suma 450 eur mesačne podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky (pri objektívnych nákladoch na živobytie do 900 eur mesačne), ako aj schopnostiam a možnostiam osoby, ktorá podľa návrhu má platiť výživné, t.j. otca navrhovateľky (príjem 3 000 eur a ešte jedna vyživovacia povinnosť, suma 450 eur zodpovedá 15 % z príjmu 2900 eur mesačne). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že je povinnosťou otca navrhovateľky, aby hľadal všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojmu dieťaťu poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti (450 eur mesačne). 36. Vzhľadom na uvedené súd zmenil pôvodné rozhodnutie výživné pre navrhovateľku zo strany jej otca zvýšil na sumu 450 eur mesačne. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti pre navrhovateľa súd určil odo dňa 12.07.2024, t.j. dňom podania návrhu, keďže ide o výživné pre plnoleté dieťa. 37. Súd zároveň zaviazal otca navrhovateľky zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 12.7.2024 do dňa rozhodnutia súdu t.j. 3.12.2024 vo výške 1 393,55 eur, ktoré povolil otcovi v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p. splácať v troch mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. 38. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného mesačného výživného v období od 12.7.2024 v sume 300 eur, čo predstavuje sumu 193,55 eur mesiac júl (300 eur : 31 dní mesiac júl x 20 = 193,55 eur, mesiac august 300 eur, mesiac september 300 eur, mesiac október 300 eur, mesiac november 300 eur). Podľa zhodných tvrdení oboch účastníkov konania otec navrhovateľky za uvedené obdobie uhradil navrhovateľke výživné v súdom stanovenej výške po 150 eur mesačne. 39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.