Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/95/2024 8524201015 19. 11. 2024 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2024:8524201015.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B. D., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. XXXXXXXX XXXX/X, XXX XX B. D. zastúpený: JUDr. Rastislav Stašák, advokát, Advokátska kancelária so sídlom 17.novembra 147, 064 01 Stará Ľubovňa, matka: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B. D., zastúpená: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 027 942, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. Konanie v časti zvýšenia výživného nad sumu 350,- eur mesačne sa z a s t a v u j e. II. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/61/2020 zo dňa 07.09.2021 v III. výroku v časti vyživeného, tak že výživné zo strany otca A. B., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e pre mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne, ktoré výživne je povinný uhrádzať vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca, vopred k rukám matky E. B., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom 27.08.2024. III. Dlžné výživne za obdobie od 27.08.2024 do 19.11.2024 v celkovej výške 359,- eur je otec p o v i n n ý uhradiť do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. IV. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a. V. Žiaden z účastníkov n e m á
n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Matka mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) sa návrhom doručeným súdu dňa 27.08.2024 domáhala zmeny rozsudku sp. zn. 4P/61/2020 zo dňa 07.09.2021 a to zvýšenia výživného zo strany otca pre mal. A. na sumu 400 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od určenia výživného ubehli tri roky, mal. A. v čase určenia mal 12 rokov, v súčasnosti má už 15 rokov a nastupuje do 1. ročníka na Strednej odbornej škole technickej v Starej Ľubovni. Od úpravy výživného vzrástli náklady na výživu, výchovu, starostlivosť ako aj vzdelanie mal. A.. Navrhovateľka v návrhu opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, ako aj špecifikovala náklady, ktoré má v súvislosti so starostlivosťou o mal. A.. Podotkla, že doposiaľ stanovené výživné nepostačuje na pokrytie výdavkov pre zabezpečenie výchovy a výživný maloletého. Navrhovateľka k návrhu pripojila potvrdenie o predpokladaných výdavkov na žiaka, opis mzdového listu ako aj doklady preukazujúce jej náklady.
2. Súd uznesením č.k. 2P/95/2024-27 zo dňa 02.08.2024 ustanovil maloletému dieťaťu opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
kolízneho
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, otca a kolízneho opatrovníka vyzval aby sa k návrhu, ktorý im súčasne doručil vyjadrili a nariadil informatívne stretnutie v rámci programu cochem. 4. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení zo dňa 19.09.2024 uviedol, že matkou požadované výživné považuje za neadekvátne navrhol aby, pokiaľ nedôjde k dohode, bolo výživné zvýšené na sumu 200 až 220 eur. Vo vyjadrení otec dieťaťa opísal svoje majetkové a zárobkové pomery. Namietal niektoré náklady na maloletého uvádzané matkou, ktoré považuje za nereálne ako ošatenie 70 eur, obedy v škole 50 eur, aktivity vo voľnom čase, vreckové, školské výlety, hypotéka, uznal náklady na starostlivosť o maloletého v sume maximálne 450 až 500 eur mesačne. K vyjadreniu pripojil opis mzdového listu. 5. Informatívne stretnutie sa uskutočnilo dňa 24.09.2024 na tomto stretnutí k dohode rodičov nedošlo, matka trvala na svojom návrhu, otec vyjadril ochotu zvýšiť výživne na sumu 200 eur mesačne. 6. Právny zástupca navrhovateľky pred začatím pojednávania dňa 19.11.2024 zobral návrh na zvýšenie výživného nad sumu 350 eur späť. Zotrval na návrhu na zvýšení výživného na sumu 350 eur, poukázal na dôvody, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu s tým, že náklady na starostlivosť o maloletého sú cca 600 eur, pričom otec okrem sumy 120 eur na výživu syna ničím neprispieva, resp. matka nemá vedomosť aby otec poskytoval synovi nejaké finančné prostriedky. Taktiež poukázal na skutočnosť, že otec si privyrába ako pltník a ubudla mu vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi F.. Podotkol, že matka a nemá vedomosť o tom, aby otec poskytoval synovi nejaké finančne príspevky a že otec za obdobie september - november na výživnom uhradil o 210 eur oproti výške, ktorú má stanovenú súdom. 7. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že otec si je vedomý okolností, ktoré nastali teda, že od uplynutia poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 3 roky, že sa zvýšili náklady so starostlivosťou o dieťaťa, že je dôvod na vyššie výživne, avšak matkou požadované výživne je o 200 % vyššie ako doposiaľ. Poukázal na skutočnosť, že doposiaľ otec platil na výživne pre dve deti 260 eur, teraz matka požaduje sumu na jedno dieťa 350 eur. Podotkol, že matke sa znížili náklady keďže plnoletý syn väčšinu času trávi v zahraničí a keďže je zamestnaný mal by sa podieľať na nákladoch. Namietal niektoré výdavkové položky uvádzané matkou, tvrdil, že sú nadsadené, akceptoval výdaje na starostlivosť o syna v rozmedzí od 450 – 500 eur mesačne. Navrhol zvýšiť výživné na sumu 250 eur mesačne, potvrdil, že otec na výživu syna od septembra prispel o 210 eur viac ako bolo stanovené súdnym rozhodnutím. Súhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu nad sumu 350 eur. 8. Matka na pojednávaní trvala na zvýšení výživného na sumu 350 eur mesačne. Opísala zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného uviedla, že je rozvedená, naďalej pracuje u rovnakého zamestnávateľa kde dosahuje čistý mesačný príjem cca 1000 eur, vrátané daňového bonusu. Aj keď má zdravotné problémy, byť na PN si nemôže dovoliť. Naďalej spolu s deťmi býva v 3-izbovom byte, ktorého je vlastníčkou, ktorý nadobudla v rámci vyporiadania BSM na čo si bola nútená vziať hypotéku. Ubudla jej vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi F., ktorý zmaturoval, no zamestnal sa až v októbri. Cez leto bol s otcom na pltiach. K synovi uviedla, že v čase poslednej úpravy mal 12 rokov, teraz ma 15, od septembra nastúpil do 1. ročníka SOŠ technickej v Starej Ľubovni, je zdravý, aktívne hráva volejbal, chodieva každý víkend na zápasy. Náklady na starostlivosť o syna sú podľa jej posledných prepočtov bez ošatenia cca 700 eur mesačne. Ďalej opísala náklady, ktoré mala v súvislosti s nástupom syna na strednú školu, uviedla, že v septembri za oblečenie a topánky dala 270 eur a za školské pomôcky vrátania ošatenia, ktoré potrebuje na odborný výcvik cca 160 eur. Za mesiac október na oblečenie minula 130 eur za halovú obuv, 80 eur sa teplákovú súpravu, 25 eur ZRPŠ, za lyžiarsky výcvik 100 eur, plus cestovné cca 10 eur mesačne. Ak si to spriemeruje náklady na starostlivosť o A. sa môžu pohybovať v rozpätí od 800-900 eur mesačne. S úhradou nákladov jej pomáha jej matka. Tiež uviedla, že otec má príjem z pltí. 9. Otec dieťaťa na pojednávaní prejavil ochotu na výživu syna prispievať vyššou sumou no nie viac ako 250 eur mesačne, čo je v rámci jeho možnosti. Uviedol, že medzi matkou a ním je komunikačná bariéra, spolu nekomunikujú, pokiaľ by mu niekto povedal, že má prispieť napr. na kúpu obuvi, tak by s tým nemal problém. K zmene pomerov od poslednej úpravy výživného uviedol, že naďalej pracujem v
spoločnosti Panasonic s príjmom cca 1110-1200 eur mesačne. Zhruba pred rokom v septembri/októbri 2023 kúpil byt za 93 000 eur, niečo mal, niečo bolo z vyporiadania BSM a niečo si požičal od rodičov, od rodičov požičal cca 20 000 eur, zvyšok boli moje úspory. Potvrdil, že vlastní pltnícky preukaz a že vykonal činnosť o ktorej hovorila matka. Podotkol, že na pltiach bol počas sezóny asi 10-15 x, nevedel koľko zarobil. Za jednu jazdu dostal 25 eur, niekedy urobil jednu, niekedy dve jazdy. Mohol tam zarobiť spolu cca 300 eur. Nebol tam oficiálne zamestnaný, nemal s nikým uzatvorenú žiadnu zmluvu, žiadnu dohodu, odmietol uviesť majiteľov pltí pre ktorých pracoval. Podotkol, že matka v poslednej dobe s výdavkami na syna preháňa, že je zdravý, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec dieťaťa odmietol uviesť sumu, ktorú v priemere dáva synovi ako vreckové. 10. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa. Navrhol návrhu matky vyhovieť podotkol, že na informatívnom stretnutí sa dohodli, že otec zdokladuje príjem, ktorý mal z plti, nezdokladoval ho, odmietol uviesť cez koho pracoval na pltiach, tiež neuviedol koľko dáva vreckové synovi a môže sa stať, že syn ma vyššie vreckové ako oni a preto apeloval na otca aby vreckové učené pre syna dával matke, keďže oni dvaja majú komunikačnú bariéru. Súhlasím so späťvzatim návrhu nad sumu 350 eur. 11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/92/2019, na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav: 12. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/61/2020-209 zo dňa 07.09.2021 bolo prvým výrokom manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené, na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorej druhým výrokom boli v tom čase mal. detí F. a A. zverenjé do osobnej starostlivosti matky, tretím výrokom bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. F. sumou 140 eur mesačne a na výživu mal. A. sumou 120 eur mesačne, štvrtým výrokom styk otca s mal. deťmi nebol upravený, piatym výrokom bolo rozhodnuté o trovách konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.2021. 13. Zo správ Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa zo dňa 23.09.2024 vyplýva, že mal. A. nastúpil na Strednú odbornú školu, technickú na ulici Jarmočná v Starej Ľubovni. Stravuje sa v školskom zariadení. Navštevuje volejbalový krúžok. Matka uviedla, že mal. A. je zdravý, prekonáva bežne detské ochorenia. Celkove náklady na mal. A. podľa matky, boli vyčíslené v sume 607 eur mesačne a viac. Tento mesiac boli napr. vyššie o 150 eur na zakúpenie potrebných pomôcok pri nástupe do novej školy. Náklady zahŕňajú: ošatenie 70 eur mesačne, strava doma 200 eur mesačne , hygienické potreby a kozmetika 30 eur mesačne, aktivity vo voľnom čase 70 eur mesačne, školské potreby 10 eur mesačne, teraz pri nástupe do školy 150 eur jednorazovo, ZRPŠ 30 eur ročne, strava v škole 45eur mesačne, školské výlety s vreckovým 200 eur mesačne, cestovné do školy 10 € mesačne, vreckové 50 eur a viac mesačne, bývanie 72,50 eur mesačne , lieky pri bežných ochoreniach 10 eur mesačne, kredit na mobil 20 eur mesačne. K tomu je nutne prirátať ešte poplatky za volejbalový krúžok, ktoré matka v čase pohovoru nevedela uviesť. K tomu mal. A. navštevuje barbera niekoľkokrát ročne. Poplatok za jednu návštevu u barbera je 20 eur Pri osobnom pohovore na úrade sa maloletých A. okrem iného vyjadril, že nastúpil na SOŠ technickú, bez maturity, odbor elektrikár. Rád hrá volejbal, navštevuje volejbalový krúžok, hrám za VKM Stará Ľubovňa. S otcom vychádza dobre, po telefonickej dohode sa stretávajú, chodia spolu na výlety, naposledy boli na raftoch v Červenom Kláštore. Stretávajú sa asi raz, za dva týždne. Ak niečo potrebuje a požiadam ho, on sa na to pozrie a ak uzná za vhodné, kúpi mu to. Má teraz väčšie výdaje do školy, napr. na pracovné oblečenie. Nevie, či je potrebné zvýšiť výživné, nechá to na rodičoch. S mamkou má dobrý vzťah, vedia sa o všetkom porozprávať. V domácnosti býva on, brat a mama. Matka uviedla, že doposiaľ vyplácané výživné nepostačuje pokryť náklady na maloletého syna súvisiace s prirodzeným rastom a zmenou školy. Doposiaľ jej bolo vyplácané výživné na mal. syna vo výške 120 eur mesačne. Tento mesiac jej manžel poslal sumu 150 eur na mal. A.. Dlh na výživnom neudáva. Komunikácia s bývalým manželom je na minimálnej úrovni. Pracuje vo firme Panasonic ako robotník v elektro, v štvorzmennej prevádzke. Jej mesačný príjem je cca 1 100 eur v čistom. Úrad jej vypláca prídavok na jedno dieťa v sume 60 eur mesačne, uplatňuje si daňový bonus na dieťa a v prípade nedostatku finančných prostriedkov si vie požičať od svojej mamy. Iný príjem nemá. Zo správy ďalej vyplýva, že šetrením bolo zistené, že mal. A. spolu s mamou a starším bratom bývajú v trojizbovom byte na ulici C. XX, G. B. D.. Byt je v osobnom vlastníctve matky mal. dieťaťa. Starší syn F., ešte nepracuje. Aktuálne si vybavuje živnosť. Synovia majú spoločnú izbu. Dieťa má vytvorený priestor pre oddych a pokojný spánok. Domácnosť je kompletne zariadená. Hygienická úroveň v domácnosti je na veľmi
dobrej úrovni. Doposiaľ všetky výdaje na domácnosť hradí matka sama. Tieto výdaje zahŕňajú: nájom 69,85 eur mesačne, energie 147,4 eur mesačne, strava doma 600 eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 150 eur mesačne, internet 13 eur mesačne, telefón 40 eur mesačne, TKO - 120,78 eur ročne, daň z nehnuteľnosti 27,25 eur ročne, poistka na domácnosť 29,30 eur ročne, poistka na byt 44,45 eur ročne, hypotéka 144,27 eur mesačne. Otec mal. dieťaťa A. B., pri osobnom pohovore uviedol, že pracuje vo firme Panasonic v Starej Ľubovni. Pracuje ako kontrolór kvality. Jeho mesačný príjem je cca 1 100 eur mesačne. Iný príjem nemá. S podaným návrhom na zvýšenie výživného na sumu 400 eur mesačne nesúhlasí. Je si vedomý, zvýšenia nákladov na syna, mal snahu dohodnúť sa mimosúdne na sume 200 eur mesačne. Doposiaľ platil výživné pravidelne na obe deti v sume 260 eur mesačne. Od septembra už neprispieva na syna F. a A. uhradil 150 eur, počítal s tým, že A. bude mať vyššie náklady spojené so školou. Prispieval synovi bez toho, že by A. niekedy peniaze pýtal, drobnou hotovosťou hocikedy. Kupuje mu darčeky na narodeniny a Vianoce. Prispieva aj na nákup ,,kvalitnejšej“ obuvi. Kúpil bicykel, a iné veci, ktoré uzná za vhodné. S A. má dobrý vzťah, telefonujú si cez soc. siete každý deň. Občas sa stretávajú v meste, niekedy A. príde aj do bytu. Chodia spolu na krátke výlety. Počas prázdnin boli na chate, sú to štyri noci – ktoré sú spolu počas roka. Deti u neho neprespávajú. Komunikácia medzi rodičmi mal. A. je na nulovej úrovni. Ohľadom dieťaťa komunikujú väčšinou prostredníctvom SMS. Keď sa jedná čisto o mal. A., tak si niekedy aj zavolajú. Sociálnym šetrením bolo zistené, že otec býva v rekonštruovanom jeden a pol izbovom byte, ktorý je prestavaný na plnohodnotný dvoj izbový byt. Byt sa nachádza na ulici XX. H. X, G. B. D., je v osobnom vlastníctve otca. Mal. A. v domácnosti nemé šatstvo. Mal. A. u otca neprestáva. Náklady na domácnosť hradí otec sám, náklady zahŕňajú: nájom 110 eur mesačne, elektrina 30 eur mesačne, strava doma 300 eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 50 eur mesačne, internet 10 eur mesačne, TV 10 eur mesačne, telefón 20 eur mesačne, splácanie pôžičky rodičom 200 eur mesačne, výživné na dieťa 150 eur za posledný mesiac, pohonné hmoty 100 eur mesačne, poistenie domácnosti 100 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti 20 eur ročne. 14. V čase poslednej úpravy výživného matka dieťaťa pracovala v spoločnosti Panasonic Industrial Devices Slovakia s.r.o. s príjmom cca 800 eur mesačne, mala dve vyživovacie povinnosti k deťom pochádzajúcim z manželstva s otcom dieťaťa. 15. V súčasnosti matka dieťaťa pracuje u rovnakého zamestnávateľa ako robotník elektro v štvorzmennej prevádzke, kde za rok 2024 dosiahla čistý mesačný príjem 1052,90 eur, poberá daňový bonus a prídavok na jedno dieťa. Býva spolu so synmi v 3-izbovom byte, ktorý nadobudla v rámci vyporiadania BSM. Mesačné náklady na chod domácnosti špecifikovala (čl. 59 spisu) ako hypotéka 145 eur, elektrina 35,30 eur, plyn 42,30 eur, internet 13,24 eur, bytové družstvo 69,85 eur, strava 680,76 eur, TKO 60,39 eur polročne. Ubudla jej vyživovacia povinnosť k synovi F., ktorý zmaturoval a od októbra sa zamestnal. 16. Otec mal. dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného bol zamestnaný v spoločnosti Panasonic Industrial Devices Slovakia s.r.o. s príjmom cca 1000 eur mesačne, rovnako ako matka mal dve vyživovacie povinnosti k deťom pochádzajúcim z manželstva s otcom dieťaťa. 17. V súčasnosti otec dieťaťa naďalej pracuje v spoločnosti Panasonic Industrial Devices Slovakia s.r.o. ako kontrolór kvality s čistým mesačným príjmom za rok 2024 v sume 1287 eur mesačne, najprv tvrdil, že príjem nemá, potom priznal, že ako pltník mal ročný príjem cca 300 eur. Býva sám v 2-izbovom zrekonštruovanom byte, ktorý nadobudol v roku 2023. Náklady na bývanie špecifikoval ako (čl. 40 spisu) Slobyterm 100 eur, elektrina 30 eur, pôžička 200 eur, internet 10 eur, telefón 20 eur, životné poistenie 23 eur, potraviny 200 eur, kozmetika 30 eur. Je zdravý, inú vyživovaciu povinnosť nemá. 18. V čase poslednej úpravy mal. A. mal 12 rokov, navštevoval 7. ročník základnej školy. 19. V súčasnosti mal. A. má 15 rokov, navštevuje 1. ročník SOŠ technickú odbor elektromechanik – siloprúdová technika, Stará Ľubovňa. Stravuje sa v školskom zariadení, je zdravý. Náklady na jeho starostlivosť podľa vyčíslenia matky pred kolíznym opatrovníkom sú v sume najmenej 607 eur mesačne a pozostávajú z: ošatenie 70 eur mesačne, strava doma 200 eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 30 eur mesačne, aktivity vo voľnom čase 70 eur mesačne, školské potreby 10 eur mesačne, pri nástupe do školy 150 eur jednorazovo, ZRPŠ 30 eur ročne, strava v škole 45 eur mesačne, školské výlety s vreckovým 200 eur mesačne, cestovné do školy 10 eur mesačne, vreckové 50 eur a viac mesačne, bývanie 72,50 eur mesačne , lieky pri bežných ochoreniach 10 eur mesačne, kredit na mobil
20 eur mesačne. Aktívne hráva volejbal, poplatok za volejbalový krúžok 30 eur, barber 25 eur. Okrem toho mu matka hradí (čl. 59 spisu) sporenie 30 eur, hálovky 134 eur, tepláková súprava 80 eur, záloha na lyžiarsky 50 eur, voňavky 21,15 eur, záloha na skrinku 5 eur, kladka 5,40 eur. Na pojednávaní matka spresnila, že náklady na starostlivosť o syna sa pohybujú v priemere od 800 do 900 eur. Je zdravý. 20. Otec výživné pravidelne platil, v období od septembra na výživu dieťaťa prispel o 210 eur viac ako má stanovené súdnym rozhodnutí. S mal A. má dobrý vzťah, stretávajú sa aj keď nepravidelne, syn u otca neprespáva. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára: 21. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 22. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. 23. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. 24. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 25. Podľa § 62 ods. 1 (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 26. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 27. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 28. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť. 29. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 30. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 31. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 32. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
33. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 34. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 36. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova. 37. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Právne posúdenie vecí: 38. Navrhovateľka zobrala návrh späť v časti zvýšenia výživného nad sumu 350 eur mesačne, ostatní účastníci s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasili, súd má za to, nie je potrebné v konaní o tejto časti uplatneného nároku (nad sumu 350 eur) pokračovať, preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením prvým výrokom konanie v tejto časti zastavil. 39. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu ostal návrhy matky na zvýšenie výživného pre mal. A. z doterajšej sumy 120 eur na sumu 350 eur mesačne odo dňa podania návrhu. 40. Naposledy bolo o výživnom pre maloletého A. právoplatne rozhodnuté v septembri 2021 teda pred 3 rokmi. 41. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. 42. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018). 43. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. 44. Každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je
rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť predovšetkým dobrovoľné, motivované skutočnosťou, že jej plnenie umožňuje zabezpečiť odkázanej osobe jej relevantné odôvodnené potreby. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že Zákon o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť jeho výživu. 45. Podľa názoru súdu je povinnosťou obidvoch rodičov (aj rodiča, ktorému dieťa nie je ú zverené) konať v najlepšom záujme dieťaťa a riadne si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. 46. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, pričom otec sa na tejto starostlivosti vlastným pričinením podieľa len sporadický. Príjem matky pozostáva z príjmu zo závislej činnosti v suma 1052,90 eur, daňového bonusu a prídavku na jedno dieťa. 47. Matka mal. dieťaťa odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného uplynutím času tým, že doposiaľ stanovené výživné nepokrýva potreby maloletého dieťaťa, ktoré od septembra nastúpilo na strednú školu, skutočnosťou, že došlo k zvýšeniu nákladov nielen na starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj k vzrastu životných nákladov. 48. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od septembra 2021 došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane mal. A., ale aj na strane jeho rodičov. Od poslednej úpravy výživného uplynuli 3 roky, mal. A. vyrástol, v čase poslednej úpravy výživného bol žiakom základnej škole v súčasnosti je už študentom 1. ročníka strednej odbornej školy. Úmerne tomu sa podstatne zvýšili náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb, ako je ošatenie, obuv, jedlo, ale aj školské potreby, mimoškolské aktivity a podobne. Podľa tvrdení matky na pojednávaní sa náklady na starostlivosť o syna pohybuje v rozpätí od 800 do 900 eur mesačne, podľa názoru súdu je táto suma nadhodnotená. Súd nepopiera, že s nástupom dieťaťa na strednú školu sú zvýšené náklady ako napríklad na školské pomôcky, pomôcky na odborný výcvik, avšak ide o jednorazové, nie mesačné náklady. Súd rovnako uznáva zvýšené výdaje pokiaľ ide o návštevu volejbalového krúžku maloletým a s tým spojené náklady na víkendové zápasy, avšak matkou vyčíslené vreckové až do sumy cca 200 eur, je podľa názoru súdu neúmerné potrebám dieťaťa. Na základe uvedeného vzhľadom na vek, zdravotný stav, školskú a mimoškolskú činnosť mal. A., súd má za to, že odôvodneným potrebám maloletého zodpovedajú výdaje vo výške cca 600 eur mesačne (bývanie, strava, hygienické a kozmetické potreby, školské potreby, zdravotná starostlivosť vrátane liekov, ošatenie, obuv, voľnočasové a mimoškolské aktivity). 49. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej sa zvýšil príjem zo závislej činnosti o cca 250 eur mesačne, aj keď podľa tvrdenia matky, je to na úkor toho, že pracuje na štvorzmennej prevádzke, soboty nedele. Matke taktiež ubudla vyživovacia povinnosť k synovi F.. 50. K zmene pomerov došlo aj na strane otca. Otec dieťaťa zmenil bývanie, stal sa vlastníkom bytu, ktorý nadobudol v roku 2023. Ako otec dieťaťa uviedol na pojednávaní byt nadobudol z vlastných úspor (niečo mal nasporené, niečo mal z titulu vyporiadania BSM) a sumu 20 000 eur mu mali požičať jeho rodičia. Otcovi dieťaťa vzrástol aj príjem zo závislej činností o cca 287 eur ( teraz 1287 eur, predtým 1000 eur). Otec dieťaťa, však okrem tohto príjmu v predchádzajúcich troch rokoch (ako uviedol na pojednávaní) mal príjem aj z činnosti pltníka. Otec dieťaťa príjem z tejto činnosti súdu odmietol preukázať, resp. uviedol, že ho preukázať nevie, lebo túto činnosť vykonával nelegálne, tvrdil, že za sezónu mohol zarobil cca 300 eur. 51. Vzhľadom na vyššie uvedené (viď bod 42) pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd vychádzal z tzv. princípu potencionality príjmu otca, nie z faktického príjmu. Otec dieťaťa podľa jeho tvrdenia okrem príjmu zo závislej činnosti, príjem, ktorý dosahoval ako pltník súdu nepreukázal, preto, súd vychádzal z možností a schopností otca, aké otec má. Podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd dieťa má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V zmysle tohto článku Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany
rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. 52. Na základe uvedeného pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal z toho, že otec dieťaťa okrem príjmu zo závislej činnosti (1287,19 eur mesačne) je schopný dosiahnuť aj príjem ako pltník v sume 100 eur mesačne. Pri určení tejto sumy súd vychádzal zo skutočnosti uvádzanou otcom dieťaťa, že za jednu jazdu má 25 eur, pričom dokáže urobiť za jeden deň aj dve jazdy, teda za jeden deň má čistý príjem 50 eur, pltnícka sezóna trvá od júna do septembra, teda 3 mesiace pri 8 víkendových dňoch, potom za 24 víkendových dní pri 50 eur na deň dokáže spolu zarobiť 1200 eur, čo mesačne činí 100 eur. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca, dosahovať čistý mesačný príjem cca 1387,19 eur (1287,19 eur + 100 eur). Potom čistý mesačný príjem otca vzrástol od času poslednej úpravy výživného o 387 eur mesačne, pričom mu ubudla vyživovacia povinnosť k synovi F.. 53. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné pre mal. A., keďže došlo k zmene pomerov, ktorá túto skutočnosť odôvodňuje. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil potreby mal. dieťaťa (náklady na jeho starostlivosť cca 600), ako aj možnosti a schopnosti povinného – otca ( príjem cca 1400 eur) a zánik vyživovacej povinnosti k ďalšiemu synovi. Na základe uvedeného súd zvýšil výživné pre mal. A. na sumu 300 eur mesačne čo predstavuje cca 1 primeraných nákladov na jeho starostlivosť. Súd má za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ale aj schopnostiam a možnostiam jeho otca. 54. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd, t.j. pred dňom 27.08.2024. 55. Súd zároveň zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 27.08.2024 do 19.11.2024 vo výške 359 eur, ktoré zaviazal otca dieťaťa uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 56. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného mesačného výživného o 180 eur (300 – 120), čo za uvedené obdobie činí sumu 569 eur ( 8/2024- 5 dní - 29,- eur, 9-11/24 - 3 x 180 čo je 540,- spolu 569 eur). Podľa zhodných tvrdení rodičov, otec nad rámec súdom určeného výživného uhradil sumu 210 eur, potom dlh činí 359 eur (569-210). 57. Štvrtým výrokom súd návrh matky na zvýšenie výživného nad sumu 300 eur zamietol ako nedôvodný, keďže má za to, že vzhľadom na výšku príjmu otca, ktorú súd ustálil a odôvodnené potreby oprávneného je návrh nad sumu 300 eur mesačne nedôvodný. Trovy konania 58. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.