KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieOkresný súd Stará Ľubovňa24. 10. 2024plný text

Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/62/2024 z 24. 10. 2024

CitáciaUznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa z 24. októbra 2024, sp. zn. 5C/62/2024, ECLI:SK:OSSL:2024:8524201200.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Stará Ľubovňa 5C/62/2024 8524201200 24. 10. 2024 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2024:8524201200.1

Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpená: Mgr. Mária Baranová, LL.M., AK Baštová 6, 060 01 Kežmarok proti odporcovi: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, v konaní o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v znení: I. Odporca je p o v i n n ý vydať navrhovateľke kľúče od stavby – rodinného domu číslo súpisné 287, postaveného na parcele KN C č. 736/22 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 148 m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. územia C., obec C., E. F. D.. II. Navrhovateľke p r i z n á v a

nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100 %. odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil odporcovi vydať jej kľúče od rodinného domu číslo súpisné 287 v Čirči, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 2. Návrh dôvodila tým, že na Okresnom súde Stará Ľubovňa je vedené konanie o vyporiadnie BSM po rozvode manželstva, nakoľko medzi ňou a odporcom nedošlo k mimosúdnej dohode o vyporiadaní BSM. Vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom sú napäté, a hlavne kvôli maloletej dcére, ktorá veľmi ťažko zvládala bývanie pod jednou strechou s odporcom, nebolo možné zotrvať v spoločnej domácnosti. Z obáv o zhoršenie zdravotného stavu mal. dcéry, ktorá pociťovala stres, napätie, bolesti hlavy, ako i z dôvodu, že dcéra bez navrhovateľkinej prítomnosti nechcela ostať v dome a v čase navrhovateľkinej neprítomnosti sa zdržiavala u príbuzných, ako aj z dôvodu dcérinej prosby sa navrhovateľka s dcérou odsťahovali do Orlova. Pri odchode navrhovateľka vzala so sebou len nutné veci. Dňa 14.9.2024, keď sa výrazne ochladilo, navrhovateľka šla do domu pre teplejšie oblečenie, avšak zistila, že odporca vymenil zámok. Navrhovateľka bola nútená zavolať políciu OO PZ Ľubotín, kde po urgencii v spolupráci s OO PZ v obci Brezovička, kde sa odporca v daný čas nachádzal, bol privezený políciou k rodinnému domu, keďže bol v podnapitom stave. Navrhovateľka narýchlo zobrala z rodinného domu teplé oblečenie pre dcéru, ale kľúče musela vrátiť. Následne bolo na OO PZ Ľubotín spísané podanie, kde situáciu vyhodnotili ako priestupok, ktorý sa bude riešiť na Okresnom úrade, priestupkovom oddelení v Starej Ľubovni. Navrhovateľka žiadala odporcu, aby jej vydal kľúče, resp. duplikát od rodinného domu, keďže ich BSM zatiaľ nie je vyporiadané, a ona má právo vstupu do domu. Odporca to však odmietol, nakoľko si myslí, že navrhovateľka zoberie veci z domácnosti. Deje sa však opak, že odporca rozpredáva hnuteľné veci z dôvodu, aby sa do masy hnuteľných vecí patriacich do BSM dostalo čo najmenej. Uviedla, že v rodinnom dome má ešte svoje osobné veci, doklady a jej tej mienky, že má právo do domu sa prípadne i vrátiť do času vyporiadania BSM. Navrhovateľka uviedla, že polícia jej nie je nápomocná, preto je

nútená túto situáciu riešiť súdnou cestou. Domnieva sa, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť úpravu pomerov bez toho, aby bola podaná žaloba. Zákonné ustanovenia aplikované vo veci: 3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada nato, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 10. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. 13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 14. Podľa § 4 OZ, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. 15. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 16. Podľa § 124 ods. 1 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 17. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Súd dospel k záveru:

18. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomery, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. 19. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1. ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2. ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok, môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené v § 325 ods. 2 CSP. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity. 20. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. 21. Súd taktiež pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorý dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje zásada rovnosti strán tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania, zásadne disponovať určitým procesným prostriedkom, ak prípadne z niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. 22. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vždy skúma pomer dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov navrhovateľa a odporcu/ov, pričom musí zároveň starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv. Tak ako bolo už i vyššie uvedené, okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť aj potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. 23. Ustanovenie § 325 CSP obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi umožňuje, aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach

týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 24. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že nie je možné čakať až na konečnú súdnu ochranu vo veci samej. 25. Súd lustráciou v súdnom registri zistil, že na tunajšom súde prebieha súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré iniciovala navrhovateľka - žalobkyňa a je vedené pod sp. zn. 6C/43/2024. V tomto konaní aktuálne prebiehajú prvotné úkony v zmysle § 167 CSP. Do masy BSM bol zahrnutý i rodinný dom, číslo súpisné 287 postavený na parcele KN C 736/22, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX kat. územia C., čo žalovaný v konaní ani nerozporoval. Taktiež má súd preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4C/31/2023 zo dňa 25.10.2023 rozvedené, pričom mal. dcéra G. nar. X.X.XXXX bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matke – navrhovateľke. Z podania právneho zástupcu žalovaného v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/43/2024 zo dňa 7.10.2024 má súd preukázanú skutočnosť, že navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. 26. Súd vyhodnotil návrh navrhovateľky o uloženie povinnosti odporcovi vydať jej kľúče od rodinného domu, ktorý patrí do ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, za opodstatnený. Zo skutkových tvrdení navrhovateľky vyplýva, že odporca vymenil zámok na rodinnom dome, čím ju ako spoluvlastníčku bezdôvodne obmedzil v užívaní rodinného domu, v ktorom sa nachádzajú jej veci a taktiež veci ich maloletej dcéry. Navrhovateľka sa síce odsťahovala z predmetného rodinného domu do podnájmu, to však na nič nemení na skutočnosti, že stále je spoluvlastníčkou rodinného domu v režime bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom a má právo v prípade potreby doň vstúpiť vziať si svoje osobné veci a veci mal. dcéry, resp. i v ňom bývať, ak by sa tak rozhodla. 27. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, preto postupom podľa § 328 ods. 1 CPS nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods.2 písm. d) CSP v znení, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia. Súd trvanie nariadeného neodkladného opatrenia neobmedzil len na určitý čas v zmysle § 330 ods. 1 CSP, keďže jeho vykonaním, vydaním kľúčov od rodinného domu, zanikne. 28. Súd konštatuje, že navrhovateľke neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP, pretože nariadeným neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu. Z tohto dôvodu nepovažoval súd uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej s totožným obsahom (§ 330 ods. 2 CSP) za opodstatnené. Naviac na tunajšom súde už prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň súd nepostupoval podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, keďže tento postup by bol len čisto formalistický. Za daných okolností totiž súd nepovažoval za jednoznačné, aký druh následnej žaloby protistrany by mohol byť vo veci samej podaný. Ako bolo konštatované vyššie, vykonaním neodkladného opatrenia, toto zanikne. Trovy konania: 29. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP tak, že navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania, pretože bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.