Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5Er/172/2010 8510202007 23. 04. 2025 Mgr. Vladimír Gurka ECLI:SK:OSSL:2025:8510202007.4
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 01 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, v konaní o vymoženie 552,99 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e . II. Súd n e p r i z n á v a povinnému voči oprávnenému náhradu trov konania. III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubecovi trovy exekúcie, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. odôvodnenie: 1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 552,99 eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 21914/09 zo dňa 27.01.2010. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením Okresného súdu v Starej Ľubovni č. k. 5Er/172/2010-15 zo dňa 06.09.2010 zastavil exekučné konanie v časti týkajúcej sa vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 552,99 eur od 19.08.2009 do zaplatenia, a zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní prevyšujúcej sumu 75,66 eur a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trovy konania. 2. Dňa 16.10.2010 oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie proti predmetnému uzneseniu odvolanie, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Dňa 03.11.2010 sa k odvolaniu vyjadril aj povinný pričom uviedol, že si je vedomý svojho dlhu u oprávneného s tým, že bude splácať svoj dlh v mesačných splátkach v sume 20 eur. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 7CoE 109/2010 zo dňa 29.11.2010 potvrdil uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa s výnimkou výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zrušil uznesenie vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 3. Okresný Súd Stará Ľubovňa udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútori JUDr. Rudolfovi Krutému pod č. 5710 020795 * dňa 04.02.2011 na vymoženie sumy 552,99 eur (v spojení s opravným uznesením sp. zn. 5Er/172/2010 zo dňa 27.6.2011), úroku vo výške 6% ročne zo uvedenej sumy od 02.11.2009 do zaplatenia, trovy oprávneného v exekučnom konaní 16,50 eur, trovy právneho zastúpenia oprávneného 113,49 eur, trovy predchádzajúceho konania 163,31 eur a trovy exekúcie.
4. Dňa 04.02.2016 súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu podanie oprávneného označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)“, ktoré bolo exekútorovi doručené dňa 21.1.2016. V tomto podaní oprávnený poukázal na to, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od začiatku exekúcie uvedené v odôvodnení exekučného titulu a tieto nespochybnil ani povinný podaním žaloby podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z.z., Dôkazy osvedčujúce skutočnosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od začiatku exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli preskúmané súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Žiadal preto rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. 5. Dňa 31.10.2023 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., odvolaný z funkcie a za jeho nástupcu bol ustanovený JUDr. Ladislav Jakubec, exekútorský úrad Bratislava. 6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 7. Zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k novelizácii EP, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f EP, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22.01.2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely „ex lege“ odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 EP). V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). 8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 10. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 11. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. 12. Podľa § 243f ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). 13. Podľa § 243f ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
14. Zo zmluvy o úvere č. 7290855 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 8.12.2008 (pripojenej k návrhu na vykonanie exekúcie) vyplýva, že povinný je v nej označený nielen svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ, ale aj ako fyzická osoba podnikateľ, teda obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m. Súčasťou zmluvy o úvere je aj prehlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Z takto uzavretej zmluvy o úvere nie je možné jednoznačne uzavrieť, že vo veci bola zmluva uzavretá s fyzickou osobou živnostníkom, keďže bola podpísaná len osobou, označenou ako fyzická osoba. Naopak exekučný súd zastáva názor, že v priebehu exekúcie nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy povinný konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, exekučný súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko povinný je označený aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v súlade s § 54 ods. 2 OZ pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania povinného, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. Aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. V tomto prípade však oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v priebehu exekučného konania nesplnil, preto súd skonštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Navyše povinný bol tak v exekučnom titule, ako aj v podanom návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie označený ako fyzická osoba, čo len nasvedčuje vyššie uvedenému názoru súdu. 15. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie oprávneným predloženú zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí spĺňať požiadavky upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 8. 2017, č.k. 26CoE/118/2017, Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.10.2019, č.k. 8CoE/33/2019, zo dňa 27.8.2019, č.k. 3CoE/12/2019). 16. Ďalej mal súd po preskúmaní spisového materiálu preukázané, že nárok oprávneného vyplýva zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 EP v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 EP v lehote do 22.01.2016. Zo súdneho spisu vyplýva, že oprávnený doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.1.2016 a súdny exekútor tento návrh doručil súdu dňa 4.2.2016. Súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 752/2016-7 z 08.11.2016 a uznesenie č. k. III. ÚS 564/2016-11 z 13.09.2016, v zmysle ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. 17. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t. j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný súd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP). 18. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej exekúcii sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 243f ods. 5 EP, okresný súd exekúciu zastavil. 19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 20. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. O náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi tohto konania súd rozhodol postupom podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1 tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Procesné zavinenie zastavenia exekúcie je na strane oprávneného, a to nedoplnením návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote, ktorá skutočnosť bola dôvodom na následné zastavenie konania. Oprávnený by preto mal povinnému nahradiť trovy tohto konania. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by povinnému nejaké trovy vznikli, preto mu náhradu trov exekučného konania nepriznal. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018). 23. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 EP a § 262 ods. 2 CSP a uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že si riadne nesplnil svoju zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súd nemá v čase rozhodovania vyčíslenie trov súdneho exekútora). Poučenie: Proti výroku pod bodom I. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné. Proti výroku pod bodom II. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.