Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2Er/111/2016 8516201224 19. 08. 2025 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2025:8516201224.2
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, so sídlom Námestie slobody 5, 093 22 Vranov nad Topľou, IČO: 37 937 766, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., o vymoženie dlžného výživného, takto rozhodol: I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. P r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Špičkovi, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, so sídlom Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou trovy exekúcie vo výške 42,22 eur a u k l a d á učtárni tunajšieho súdu, aby z titulu náhrady trov exekúcie uhradila súdnemu exekútorovi zo štátnych prostriedkov sumu 42,22 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. IV. Okresný súd Stará Ľubovňa n e m á p r á v o na náhradu trov exekúcie. odôvodnenie: 1. Dňa 4.4.2016 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Špičku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 7.3.2016 doručeného súdnemu exekútorovi dňa 30.3.2016, a exekučného titulu - rozsudok č. k. 29P/72/2013-39 zo dňa 11.6.2013, právoplatný dňa 11.7.2013 a vykonateľný dňom 25.7.2013, ktorý vydal Okresný súd Prešov. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie menovanému súdnemu exekútorovi dňa 25.4.2016 pod číslom 5710 040369. 2. Dňa 8.8.2025 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Vykonanými lustráciami súdny exekútor zistil, že povinný nedosahuje príjem, ktorý by mohlo postihnúť exekúciou, a nevlastní ani žiadny hnuteľný, či nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné speňažiť v exekúcii. V priebehu exekúcie trvajúcej viac ako 7 rokov nebola vymožená žiadna suma, preto podľa názoru súdneho exekútora nie je účelné pokračovať v exekúcii, a nemožno ani do budova očakávať, že by bola úspešná, pričom by len narastali trovy exekúcie, ktoré by znášal štát. Súdny exekútor akcentoval možnosť oprávneného v prípade zmeny pomerov povinného kedykoľvek podať nový návrh na vykonanie exekúcie. Poukázal na § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že súd dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. V zmysle citovaného ustanovenia nadobudol pochybnosti, či má byť predmetná exekúcia s poukazom na nemajetnosť povinného ďalej vedená. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 42,27 eur pozostávajúce z odmeny pri zastavení vo výške 33,19 eur + DPH vo výške 7,63 eur a hotových výdavkov za zaslanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému 1x vo výške 1,45 eur.
3. Po predchádzajúcej výzve súdu zo dňa 13.8.2025 predložil súdny exekútor súdu dňa 14.8.2025 lustrácie ma preukázanie nemajetnosti povinného spolu s fotokópiou doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej, t. j. zásielky zasielanej doporučene s doručenkou do vlastných rúk. Dňa 18.8.2025 predložil súdny exekútor súdu na doplnenie ešte lustráciu v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. s odôvodnením, že aj napriek pozitívnemu výsledku je účtovný aj disponibilný zostatok nulový. Súdny exekútor vydal v inej exekučnej veci vedenej jeho exekútorským úradom voči povinnej, avšak exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke nebola úspešná z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na zrážanie. 4. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do31. marca 2017. 5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 6. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. 7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom. 8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím na príslušné ustanovenia ZoUNEK, súd konštatuje, že k zastaveniu starej exekúcie zo zákona nedošlo, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a to vzhľadom na absolútnu výnimku zo zastavenia obsiahnutú v § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, preto súd v danom prípade rozhodoval o podnete exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. 9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 11. Podľa § 57 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie 12. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 13. Súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie vo vzťahu k nemajetnosti povinného uviedol, že ani vykonanými lustráciami (súčinnosť so Sociálnou poisťovňou, Dopravným inšpektorátom PZ SR, v registri bánk a bankových účtov, zisťovanie nehnuteľností vo vlastníctve povinného) nebol zistený majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciu, a ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekúcie. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní patrí súdnemu exekútorovi, ktorému je zverený nútený výkon rozhodnutia, to však musí spočívať na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch. Vychádzajúc z obsahu predloženého exekútorského spisu a po overení nemajetnosti povinného činnosťou súdu prostredníctvom dostupných lustrácií, nemal súd
žiadnu pochybnosť o existencii dôvodu na zastavenie predmetnej exekúcie, vzhliadajúc pritom účel ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. V danom prípade súd považuje ďalšie vedenie exekúcie bezúspešne trvajúcej od doručenia poverenia súdnemu exekútorovi už viac ako 9 rokov, za nehospodárne, neúčelné a neefektívne. Tento záver nie je spôsobilý zmeniť ani prípadný nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie, odôvodnený napr. jeho povinnosťou vymáhať pohľadávku až do jej uspokojenia, resp. smrti povinného. V tomto smere súd zdôrazňuje, že opodstatnenosť zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného pretrvávajúcej počas celého vedenia exekučného konania, od jeho začatia do času rozhodovania o zastavení exekúcie, úzko súvisí aj s elimináciou vedenia takých exekúcií, ktorých ďalším výkonom by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie. 14. V rámci vykonávania exekúcie je vecou súdneho exekútora, aby posúdil a objektívne zhodnotil majetkové pomery povinného, ako aj určil vhodný spôsob výkonu exekúcie (§ 63, § 64, § 65 EP v znení účinnom do 31.3.2017). Ak v priebehu exekúcie nastanú také okolnosti, ktoré zakladajú dôvod pre zastavenie exekúcie, exekútor je povinný vec predložiť súdu. Nemajetnosť povinného je špecifickým prípadom, keďže jej vznik sa nedá presne datovať, avšak ak takýto stav trvá, možno sa domnievať, že je relevantným dôvodom pre zastavenie exekúcie, pričom je nevyhnutné nemajetnosť posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a skutočnosť, že majetkové pomery povinného sa skúmajú v čase vedenia exekúcie. Predpoklad možnej budúcej majetnosti povinného nemôže založiť prekážku rozhodnutia o zastavení konania, pričom je otázne, či možno v tomto prípade dôvodne predpokladať, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok postihnuteľný exekúciou. Oprávnený má naďalej možnosť domáhať sa upokojenia vymáhanej pohľadávky podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie prostredníctvom kauzálne príslušného exekučného súdu (Okresný súd Banská Bystrica), vedenej podľa novej právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku v znení účinnom od 1.4.2017. 15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, prihliadajúc na všetky okolnosti prípadu, s poukazom na zistenia súdneho exekútora o majetku povinného nepostačujúcom ani na úhradu trov exekúcie, súd predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017 zastavil. 16. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 18. Podľa § 275 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 19. V konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). V danom prípade však už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie nemožno pričítať ako procesné zavinenie zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 20. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 21. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). 22. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
23. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 24. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 25. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 26. Podľa § 22 ods. 1 a 2 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 28. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 42,22 eur, na ktorých úhradu zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 EP štát. 29. Tieto trovy tvorí a/ odmena podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,19 eur, b/ 23 % DPH zo sumy 33,19 eur vo výške 7,63 eur, c/ náhrada hotových výdavkov v zmysle § 22 cit. vyhl. za poštovné za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej vo výške 1,40 eur, spolu 42,22 eur. 30. Súdny exekútor si v rámci náhrad hotových výdavkov uplatnil poštovné za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej vo výške 1,45 eur, pričom poštovné v uvedenej výške žiadnym spôsobom nepreukázal a toto nevyplýva ani z predloženej fotokópie doručenky. Súd preto súdnemu exekútorovi priznal poštovné vo výške 1,40 eur, ktoré zodpovedá obvyklej cene zásielky zasielanej doporučene s doručenkou do vlastných rúk bez opakovaného doručovania v roku 2016 (od 1.1.2016 do 30.9.2016). Poštovné v rovnakej výške 1,40 eur zodpovedá aj obvyklej cene takejto zásielky v roku 2015, ktorú mal súd preukázanú v obdobnej exekučnej veci súdneho exekútora z fotokópie zásielky adresovanej povinnému (2Er/227/2015, EX 280/2015). 31. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov len pasívne prevzal z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd preto môže priznať súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu reálne vznikli a boli preukázané. 32. Keďže súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, k trovám exekúcie súd pripočítal DPH v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom. Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,22 eur. 33. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a keďže sa exekúcia týka vymáhania pohľadávky na výživnom, súd postupoval podľa § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku. Citované ustanovenie upravuje výnimku v tom zmysle, že v prípade exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom nezaťažuje oprávneného, aby znášal trovy exekúcie, preto v takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, ktorý nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 34. Súd preto uložil učtárni tunajšieho súdu, aby v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia poukázala súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 42,22 eur zo štátnych prostriedkov, a súčasne vyslovil, že súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Poučenie: Proti III. a IV. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.