Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 4Er/24/2017 8517200345 09. 07. 2025 JUDr. Jana Sroková ECLI:SK:OSSL:2025:8517200345.2
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávnenej: mal. A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpenej zákonnou zástupkyňou D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., proti povinnému: C. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., o vymoženie dlžného a bežného výživného, takto rozhodol: I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. P r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 44,88 eur a u k l a d á učtárni tunajšieho súdu, aby z titulu náhrady trov exekúcie uhradila súdnemu exekútorovi zo štátnych prostriedkov sumu 44,88 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. IV. Súd n e m á p r á v o na náhradu trov exekúcie. odôvodnenie: 1. Dňa 30.1.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi dňa 25.1.2017 a exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 20C/164/2015-23 zo dňa 11.12.2015. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 14.3.2017 pod číslom 5710043770. 2. Dňa 2.1.2025 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola (nástupca súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka) na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podnet na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. V predloženom podnete súdny exekútor uviedol, že v období pred prevzatím exekútorského úradu ani od prevzatia úradu dňa 5.10.2022 od pôvodného exekútora neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky ani oprávnený neoznámil žiadne priame úhrady. Dosiahnutiu účelu exekúcie bola venovaná dostatočná doba, pričom ani zisťovanie majetku povinného neviedlo k pozitívnemu výsledku, povinný žiaden majetok ani príjem nenadobudol, preto súdny exekútor vychádzajúc zo všetkých doposiaľ zistených informácií dospel k pochybnosti o účelnosti ďalšieho vedenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, prihliadajúc na hospodárnosť vedenia exekučného konania. Napriek zistenému majetku a vykonaným úkonom nebola exekúcia úspešná, preto sú podľa názoru súdneho exekútora splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Súdnemu exekútorovi zároveň nie sú známe skutočnosti, pre ktoré by došlo k zániku vyživovacej povinnosti podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, a nie sú ani splnené podmienky na zastavenie
starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., keďže predmetom exekúcie je vymáhanie pohľadávky na výživnom. Trovy exekúcie si súdny exekútor uplatnil vo výške 61,12 eur. 3. Súd zákonnú zástupkyňu mal. oprávnenej opakovane vyzýval (aj prostredníctvom obce Mengusovce a OO PZ Svit) na vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora, pričom bolo zistené, že D. B. na adrese trvalého bydliska už niekoľko rokov nebýva a dlhodobo sa zdržiava v Anglicku na bližšie nezistenom mieste. Z uvedeného dôvodu sa menovanej zásielku nepodarilo doručiť. 4. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do31. marca 2017. 5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 6. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. 7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom. 8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím na príslušné ustanovenia ZoUNEK, súd konštatuje, že k zastaveniu starej exekúcie zo zákona nedošlo, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a to vzhľadom na absolútnu výnimku zo zastavenia obsiahnutú v § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, preto súd v danom prípade pristúpil k rozhodovaniu o podnete exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. 9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 11. Podľa § 57 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie 12. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 13. Súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie vo vzťahu k nemajetnosti povinného uviedol, že zisťovaniu majetku k dosiahnutiu účelu exekúcie bola venovaná dostatočne dlhá doba, pričom v záujme oprávneného a vychádzajúc z dlhodobej rozhodovacej praxe súdov táto zohľadňovala aj možnosť, že povinný môže nadobudnúť majetok resp. príjem do budúcnosti. Ani posledné zisťovanie majetku neviedlo k pozitívnemu výsledku, povinný do dnešného dňa žiaden majetok ani príjem nenadobudol, preto súdny exekútor vychádzajúc zo všetkých doposiaľ zhromaždených informácií dospel k pochybnosti o ďalšej účelnosti vedenia exekúcie voči povinnému z dôvodu jeho nemajetnosti a z dôvodu hospodárnosti vedenia exekučného konania.
14. Ani na základe vykonaných úkonov (súčinnosť so Sociálnou poisťovňou, Dopravným inšpektorátom PZ SR, v registri bánk a bankových účtov, lustrácia v Centrálnom registri exekúcií, zisťovanie nehnuteľností vo vlastníctve povinného) súdny exekútor nezistil majetok, ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekúcie. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní patrí súdnemu exekútorovi, ktorému je zverený nútený výkon rozhodnutia, to však musí spočívať na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch. Vychádzajúc z obsahu predloženého exekútorského spisu a po overení nemajetnosti povinného činnosťou súdu prostredníctvom dostupných lustrácií, dospel súd k záveru o dôvodnosti zastavenia predmetnej exekúcie, vzhliadajúc pritom účel ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. V danom prípade súd považuje ďalšie vedenie exekúcie, bezúspešne trvajúcej od doručenia poverenia súdnemu exekútorovi už viac ako 8 rokov, za nehospodárne, neúčelné a neefektívne. Tento záver nie je spôsobilý zmeniť ani prípadný nesúhlas zákonnej zástupkyne mal. oprávnenej so zastavením exekúcie. V tomto smere súd zdôrazňuje, že opodstatnenosť zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného pretrvávajúcej počas celého vedenia exekučného konania, od jeho začatia do času rozhodovania o zastavení exekúcie, úzko súvisí aj s elimináciou vedenia takých exekúcií, ktorých ďalším výkonom by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie. 15. V rámci vykonávania exekúcie je vecou súdneho exekútora, aby posúdil a objektívne zhodnotil majetkové pomery povinného, ako aj určil vhodný spôsob výkonu exekúcie (§ 63, § 64, § 65 EP v znení účinnom do 31.3.2017). Ak v priebehu exekúcie nastanú také okolnosti, ktoré zakladajú dôvod pre zastavenie exekúcie, exekútor je povinný vec predložiť súdu. Nemajetnosť povinného je špecifickým prípadom, keďže jej vznik sa nedá presne datovať, avšak ak takýto stav trvá, možno sa domnievať, že je relevantným dôvodom pre zastavenie exekúcie, pričom je nevyhnutné nemajetnosť posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a skutočnosť, že majetkové pomery povinného sa skúmajú v čase vedenia exekúcie. Predpoklad možnej budúcej majetnosti povinného nemôže založiť prekážku rozhodnutia o zastavení konania, pričom je otázne, či možno v tomto prípade dôvodne predpokladať, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok postihnuteľný exekúciou. Oprávnený má naďalej možnosť domáhať sa upokojenia vymáhanej pohľadávky podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie prostredníctvom kauzálne príslušného exekučného súdu (Okresný súd Banská Bystrica), vedenej podľa novej právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku v znení účinnom od 1.4.2017. Zastavenie exekúcie zároveň podľa názoru súdu neohrozí jej ďalšie vykonávanie, napr. stratou poradia v určitých prípadoch, keďže z exekútorského spisu nevyplýva, že by súdny exekútor vyhotovil a doručil v konkrétnom prípade príkaz na začatie exekúcie, resp. exekučný príkaz. 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, prihliadajúc na všetky okolnosti prípadu, s poukazom na zistenia súdneho exekútora o majetku povinného nepostačujúcom ani na úhradu trov exekúcie, súd predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017 zastavil. 17. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 19. Podľa § 275 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 20. V konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). V danom prípade však už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie nemožno pričítať ako procesné zavinenie zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
21. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 22. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). 23. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 24. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 25. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 26. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 27. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. 28. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 29. Podľa § 22 ods. 1 a 2 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 31. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 44,88 eur, na ktorých úhradu zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 EP štát. 32. Tieto trovy tvorí: a/ odmena podľa § 14 ods. 1, 2, § 15 cit. vyhl. v ním uplatnenej najnižšej zákonnej výške 33,19 eur, b/ náhrada hotových výdavkov v zmysle § 22 cit. vyhl. - poštovné spolu vo výške 3,30 eur, - doručovanie žiadosti o udelenie poverenia
0,50 eur,
- doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému c/ 23 % DPH zo sumy 36,49 eur
1,40 eur, 1,40 eur,
8,39 eur.
33. Súdny exekútor si v rámci poštovných výdavkov uplatnil náhrady za doručovanie písomností spolu vo výške 16,50 eur. Okrem vyššie uvedených písomností, za ktoré mu súd priznal náhradu výdavkov vo výške 3,30 eur, si súdny exekútor uplatnil aj náhradu výdavkov za doručovanie 4x upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie (doporučene) - oprávnený, povinný (zrážkami z účtu v banke a zrážkami zo mzdy povinného) vo výške 3,20 eur (4x 0,80 eur), 2x príkazu na začatie exekúcie (do vlastných rúk) - banka, zrážky zo mzdy, vo výške 2,80 eur (2x 1,40 eur) a 4x doručovanie exekučného príkazu (do vlastných rúk) - oprávnený, povinný (zrážkami z účtu v banke a zrážkami zo mzdy povinného) vo výške 5,60 eur (4x 1,40 eur) + 2x doporučene vo výške 1,60 eur (2x 0,80eur), t. j. spolu vo výške 13,20 eur. 34. Z obsahu predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 7/2017 však vykonanie uvedených úkonov v predmetnej exekúcii, za ktoré si súdny exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov (poštovné) vzniknutých v súvislosti s ich doručovaním nevyplýva, resp. súdny exekútor ich vykonanie súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Vychádzajúc z obsahu exekútorského spisu preto súd súdnemu exekútorovi v rámci náhrad hotových výdavkov priznal len poštovné v súvislosti s doručovaním písomností, ktorých doručovanie je v spise exekútora preukázané, a to za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia vo výške 0,50 eur, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vo výške 1,40 eur s doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému vo výške 1,40 eur. V posudzovanom prípade sa uvedené úkony exekučnej činnosti, teda upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz v predloženom exekútorskom spise nenachádzajú, preto súd v súvislosti s ich odosielaním nemôže priznať náhradu hotových výdavkov. 35. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náležite preukázané hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov len pasívne prevzal z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd preto môže priznať súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu reálne vznikli a boli preukázané. 36. Keďže súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, k trovám exekúcie súd pripočítal DPH v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom. Spolu s DPH boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,88 eur. 37. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a keďže sa exekúcia týka vymáhania pohľadávky na výživnom, súd postupoval podľa § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku. Citované ustanovenie upravuje výnimku v tom zmysle, že v prípade exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom nezaťažuje oprávneného, aby znášal trovy exekúcie, preto v takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, ktorý nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 38. Súd preto uložil učtárni tunajšieho súdu, aby v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia poukázala súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 44,88 eur zo štátnych prostriedkov, a súčasne vyslovil, že súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Poučenie: Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti III. a IV. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.