Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 1T/11/2024 8524010055 28. 04. 2025 JUDr. Erik Uhlár ECLI:SK:OSSL:2025:8524010055.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 28. apríla 2025 v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C. D., trvale bytom E. D. XXX, F. C. D., je vinný, že dňa 2.10.2023, v presne nezistenom čase po 10:30 hod., prišiel k bytu číslo XX nachádzajúcemu sa na poschodí 1, vo vchode 1 v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na ulici F. XXX G. C. D., v ktorom býva jeho bývalá družka, poškodená H. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, D., F. C. D., zazvonil pri vchodových dverách bytu, na čo poškodená dvere otvorila a po tom, čo videla, že tam stojí obžalovaný chcela tieto zavrieť, pričom obžalovaný do dverí vložil nohu, použitím sily rukou dvere vytlačil, a tak sa dostal bez jej súhlasu do bytu, poškodenú takto zatlačil do chodby bytu, kde napriek opakovaným výzvam poškodenej, aby z bytu odišiel daný byt neopustil, zotrval v ňom, pričom poškodenú v byte počas toho fyzicky napadol tým spôsobom, že ju sácal, chytil a držal za krk, búchal s ňou o stenu a dal jej asi dve facky pravou rukou na ľavú stranu tváre, následne sa jej vyhrážal slovne, že ju zabije a že raz k tomu dôjde, čím týmto konaním vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie, teda - neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – násilím, - inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe, čím spáchal - prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona, - prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Za to mu
súd
ukladá:
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na nezistenie poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a zistenie
priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody na 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala tunajšiemu súdu dňa 5.3.2024 obžalobu na vyššie menovaného obžalovaného, ktorou mu kládla za vinu spáchanie prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona (ďalej tiež iba „Tr. zák.“), ktorých sa v zmysle podanej obžaloby mal dopustiť tak, že: „dňa 2.10.2023 v čase okolo 10:30 hod. bez predchádzajúceho súhlasu bývalej družky a domácej osoby H. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, D., F. C. D., prišiel k bytu nachádzajúcom sa na 0-tom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX/XXXX, na ulici F. G. A. C. D., ktorý užíva H. B., kde potom čo chcela poškodená H. B. zatvoriť vchodové dvere do bytu keď zistila, že tam stojí obvinený, tento ich za použitia sily otvoril a rukami ju zatlačil do chodby bytu, kde ani po opakovaných výzvach aby daný byt opustil, tak nevykonal a zotrval v byte, pričom H. B. v byte fyzicky napadol a to tým spôsobom, že ju chytil za krk a dal jej facku, následne ju rukami sotil do steny so slovami „by som ťa najradšej zabil a raz na to dôjde“, čím takto svojím konaním vzbudil u poškodenej H. B. dôvodnú obavu o jej život a zdravie“. Na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby, vzhľadom na neprítomnosť obžalovaného na hlavnom pojednávaní, postup podľa § 257 Tr. por. nebol realizovaný. Následne bolo na hlavnom pojednávaní, v jeho jednotlivých termínoch, vykonané dokazovanie: - výsluchom svedkyne – poškodenej H. B., podľa § 269 Trestného poriadku (ďalej tiež iba „Tr. por.“) čítaním listinných dôkazov, kde čítané boli: zápisnica o previerke výpovede na mieste činu z č.l. 74 až 77 spisu a súvisiaca fotodokumentácia z č.l. 82 až 86 spisu, zápisnica o vydaní veci z č.l. 87 spisu a súvisiaca fotodokumentácia z č.l. 88 až 94 spisu, vrátane obsahu komunikácie zachytenej na jednotlivých tam sa nachádzajúcich fotografiách, zápisnica o obhliadke miesta činu z č.l. 95 spisu a súvisiaca fotodokumentácia z č.l. 97 až 103 spisu, správa ÚPSVaR Stará Ľubovňa z č.l. 106 až 107 spisu a jej prílohy úradný záznam z č.l. 108 spisu a záznam zo sociálneho šetrenia z č.l. 110 až 112 spisu, trestný rozkaz OS Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/58/2021 z č.l. 118 až 119 spisu, nariadenie výkonu trestu z č.l. 120 spisu, uznesenie OS Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/58/2021 z č.l. 125 až 129 spisu, uznesenie KS v Prešove sp. zn. 1Tos/8/2023 z č.l. 130 až 133 spisu, nariadenie výkonu trestu sp. zn. 8T/58/2021 z č.l. 135 spisu, uznesenie OS Prešov sp. zn. 33PP/45/2023 z č.l. 139 spisu, záznam o vybavení priestupku v blokovom konaní z č.l. 140 spisu, úradný záznam OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 141 spisu a pripojená fotokópia bloku na pokutu nezaplatenú na mieste z č.l. 142 spisu, rozhodnutie Okresného úradu Stará Ľubovňa č. OU-SL-OVVS-2020/005559-003 z č.l. 143 až 145 spisu a pripojená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti z č.l. 146 spisu a doložka o autorizácii z č.l. 147 až 148 spisu, záznam o dychovej skúške z č.l. 151 spisu, fotokópie doručeniek z č.l. 190 a 191 spisu, informácie z KN o nehnuteľnostiach z č.l. 192 spisu a výpis z LV č. XXXX – k. ú. C. D. z č.l. 193 spisu, obsah komunikácie predloženej obžalovaným prostredníctvom jeho obhajcu 27.9.2024 z č.l. 210 spisu; - výsluchom obžalovaného; - výsluchom svedkov A. I. C. a A. I.; podľa § 269 Tr. por. čítaním listinných dôkazov, kde čítané boli: trestný rozkaz OS Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/58/2021 z č.l. 136 až 137 spisu, odpoveď na lustráciu v databáze súdov z č.l. 277 až 280 spisu, odpoveď na lustráciu v GP z č.l. 281 až 286 spisu, odpoveď centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 287 až 292 spisu, odpis registra trestov z č.l. 293 až 294 spisu; z pripojeného spisu OS Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/58/2021 hlásenie zmien z č.l. 511 spisu a správu o nastúpení trestu z č.l. 512 spisu; z pripojeného spisu OS Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/33/2022: znalecký posudok J. K. C., J. č. 24/2022, správa J. K. C., J. zo dňa 16.5.2022 z č.l. 172 spisu, rozsudok OS Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/33/2022 z č.l. 335 až 338 spisu. Obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní popieral, že by sa dopustil trestných činov, kladných mu obžalobou za vinu, a to poukazujúc na to, že v dotknutý deň prišiel za poškodenou kvôli tomu, že boli
dohodnutí ísť na matriku ohľadom zápisu do rodného listu ich dcéry, o čom sa dohodli deň predtým a na druhý deň o 11:30 hod. preto prišiel k poškodenej, ktorá mu otvorila a povedal jej „dobre vyzeráš, ty piča sprostá opitá, idem Ťa udať na sociálku“, na čo sa otočil a išiel preč, išiel na sociálku, kde urobili zápis a viac sa k poškodenej nevrátil, nepovedal jej nič iné, nevyhrážal sa , keby bol vinný tak sa prizná. Podľa neho bola poškodená opitá, nevedela ani stáť, držala dcéru, kolísalo s ňou a rozprávala od veci. Oproti jeho dovtedajším výpovediam doplnil, že tam bol s kamarátom A. I., nakoľko na matriku mali ísť jeho autom, pričom to, prečo menovanú osobu dovtedy nikdy nespomenul vysvetľoval tým, že doteraz to nepovedal, lebo o ničom nevedel, ráno vstal a išiel do práce, kde ho videl L., zavolal poškodenej, ona policajtov a prišli po neho do roboty, zobrali ho a hneď dali do väzby tak kedy mal vypovedať keď o ničom nevedel a nepovedal to ani pred sudkyňou (pozn.: pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu na jeho vzatie do väzby) lebo A. I. poškodenú pozná a nechce s tým mať nič spoločné. Obžalovaný tiež uvádzal, že pred tým ako prišiel k poškodenej nepožil alkoholické nápoje, až keď to nahlásil na sociálku išiel do Novej Ľubovne a dal si asi dve, tri pivá, v pohostinstve 101, kde ho odviezol A. I., potom išiel domov. Uvádzal ďalej, že do bytu poškodenej nevošiel, táto mu nič neuviedla – nevedela pomaly rozprávať; predtým žili spolu asi 5 rokov, po tomto ňou nahlásenom incidente sa nevideli asi mesiac – dva, následne znovu k nej chodil do týždňa asi 5-krát, aj prespával, naposledy bol u nej 4 dni vkuse v minulom roku cez Veľkú noc, potom už nie, lebo sa dala dokopy s A. L., ktorý mu ublížil na zdraví. Uviedol, že v deň incidentu v bytovom dome nebol nikto, bola prázdna chodba; že s poškodenou sa rozišiel keď ho dopichala nožom, nevie prečo to spravila, bola tehotná, mala všelijaké stavy; pred incidentom uvedeným v obžalobe mu 29.9. poslala správu na A., potom volala, že 1.10. alebo 2.10.majú ísť na matriku, to bolo všetko o čom sa pred 2.10.2023 bavili; asi pol roka predtým sa mu vyhrážala, že ho dostane do basy, po 2.10.2023 asi zase, pred uvedeným dňom nie, okrem telefonátu 1.10.2023, že majú ísť na matriku mu napísala SMS, že na obed majú ísť, potom večer mu prišlo či nie je opitá, lebo už mu tam písmenká nesedeli. Dodal, že nahlásiť poškodenú chcel, lebo to nebolo prvý ani poslednýkrát čo ju videl opitú, robila žúrky do rána a dcéra plakala. Čo sa týka toho, že na hlavnom pojednávaní zrazu spomenul osobu A. I., pričom zároveň uvádzal, prečo ho nikdy doposiaľ nespomenul, treba uviesť, že nijako logicky nemožno dotknutú argumentáciu obžalovaného akceptovať, pretože je doslova neprijateľné akceptovať to, že obžalovaný neuvedie osobu, ktorá by mohla popísať čo, prečo a ako sa z jeho strany dialo v rozhodnej dobe, a to nielen čo sa týka jeho výpovede po vznesení obvinenia pred policajtom – kde navyše je oboznámený s tým, k akej veci bude vypovedať a ešte predtým bol vypočúvaný aj v postavení podozrivého a on na hlavnom pojednávaní tvrdí v týchto súvislostiach, že o ničom nevedel, ale už vôbec sa s jeho „vysvetleniami“ nemožno stotožniť vo vzťahu k jeho výpovedi pred sudkyňou pre prípravné konanie pred rozhodnutím o návrhu na jeho vzatie do väzby, a taktiež menovaného nespomenul ani po tom, čo bolo rozhodnuté o jeho vzatí do väzby s tým, že by tento mohol podať informácie, ktoré by mohli spochybniť ak nie samotné dôvody na trestné stíhanie, tak prípadne intenzitu dôvodov väzby. Odhliadnuc od skutočností, ktorými obžalovaný odôvodňoval prečo doposiaľ nepoukázal na to, že k miestu bydliska poškodenej ho v inkriminovaný deň priviezol A. I., je potrebné poukázať na zásadné rozpory jeho výpovede na hlavnom pojednávaní so skoršími výpoveďami v danom konaní (ktoré vôbec nevedel vysvetliť), ktoré v konečnom dôsledku viedli súd k záveru, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný v snahe vyhnúť sa zodpovednosti a trestu, jednoducho klamal. Konkrétne ide o to, že deň 2.10.2023 pripadal na pondelok, pričom v prípravnom konaní, pred sudkyňou pre prípravné konanie dňa 5.10.2023 vypovedal, že za poškodenou išiel, pretože mali ísť v piatok na matriku ale potom mu vravela, že nie a vedel, že je opitá, lebo v nedeľu mu písala nezmysly, tak v pondelok išiel pozrieť či pôjdu na tú matriku – tieto rozpory vysvetliť nevedel a k tomu z akého dôvodu dňa 2.10.2023 išiel do miesta bydliska poškodenej a kedy mali ísť spolu na matriku uviedol, že nevie, nepamätá si už prečo. V tejto súvislosti, teda čo ho viedlo v rozhodný deň k tomu, že išiel za poškodenou, a to vo vzťahu k jeho výpovedi z 3.10.2023, po vznesení obvinenia, pred vyšetrovateľom PZ , kde navyše ani samotnú matriku nespomínal a uvádzal, že mu poškodená písala SMS správy už 1.10.2023 ešte v noci a na druhý deň doobeda (obsahom ktorých – na rozdiel od jeho výpovede na hlavnom pojednávaní – malo byť, že ho dostane do basy kedykoľvek, že má nového priateľa a ďalšie, ktoré sa podľa neho nedali čítať) a preto sa rozhodol ísť ku nej na F., taktiež nevedel vysvetliť rozpory medzi týmito tvrdeniami v skoršej výpovedi a vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, uvádzajúc, že nevie prečo nespomenul matriku, ale v ten deň,
čo bol s A., ona mu volala, že majú ísť okolo obeda na matriku, inak by tam ani nešiel; k samotnému obsahu SMS správ rozpory tiež nevysvetlil, vyhýbavo uvádzal, že mu písala, už si presne nepamätá, kedy to bolo. Ďalšie rozpory s jeho uvedenou skoršou výpoveďou z 3.10.2025 taktiež nevysvetlil, a to konkrétne : -k tomu akým spôsobom sa dostal do bytového domu v rozhodný deň – v skoršej výpovedi uvádzal, že do vchodu sa dostal, lebo vie kód – na hlavnom pojednávaní, že tento bol otvorený – vysvetliť sa to snažil tým, že sa mu zdá, že boli otvorené, ten vchod bol väčšinou otvorený, to bolo teplo; -k tomu ako sa správalo dieťa, ktoré mala mať poškodená na rukách – v skoršej výpovedi uvádzal, že bolo ticho – na hlavnom pojednávaní, že malá plakala – uvádzal už, že nevie, nepamätá si; -k tomu z akých konkrétnych dôvodov išiel na sociálku v daný deň a opätovne z akých dôvodov vôbec vtedy šiel za samotnou poškodenou – keďže okrem už vyššie uvedeného, v dotknutej skoršej výpovedi uviedol, že v daný deň jej povedal, že jej zoberie dieťa, a to najprv do telefónu a ide to nahlásiť na sociálku a potom ešte raz pri byte a preto to chcel riešiť cez sociálku, lebo mu povedala, že ho nezapíše ako otca – nevysvetlil nič, uvádzal, že netuší prečo tak vypovedal; - jedine k tomu či pred skutkom, ktorý sa mal stať v zmysle obžaloby, požil alkoholické nápoje – na hlavnom pojednávaní uvádzal, že nie – v skoršej výpovedi však, po prvotnom zapieraní, že dal predtým pivo, ktoré si kúpil pred Rozvojom – uviedol, že áno, dal si predtým pivo, nespomenul si na to. Už vzhľadom na uvedené, keď preukázateľne obžalovaný zavádzal už ohľadom samotných dôvodov, pre ktoré išiel v inkriminovaný deň za poškodenou, ako sa dostal do bytového domu, ako sa správalo dieťa keď prišiel, ale aj o tom ako s ním mala komunikovať predtým, min. od 29.9.2023 poškodená atď., nie je možné za žiadnych okolností uveriť jeho výpovedi ani v ostatných častiach, osobitne nie ohľadom jeho obrany, že nebol v byte, že nič nespravil poškodenej, že sa jej nevyhrážal. Výpoveď obžalovaného súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ale aj s ohľadom na výsledky ostatného vykonaného dokazovania nemohol vyhodnotiť inak, ako len účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti a trestu za svoje konanie. V prvom rade vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na to, že ani zrazu pripomenutý svedok A. I. a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní nemohli nič zmeniť na tom ako súd vyhodnotil a vôbec mohol vyhodnotiť výpoveď samotného obžalovaného. Svedok A. I. síce vypovedal, že mal jeho, ako aj poškodenú v dotknutý deň odviezť na matriku, že potom ako obžalovaného priviezol k poškodenej a ten išiel pre nich dovnútra, pričom ho svedok čakal v aute, sa obžalovaný vrátil asi o dve až tri minúty a povedal, že poškodená je spitá na šrot, že ani nebol vo vnútri, len medzi dverami sa s ňou rozprával, že ju ide nahlásiť na sociálku, pričom ho svedok odviezol ku pošte, zastavil, nevidel kam obžalovaný išiel, následne mu obžalovaný zavolal okolo 12:00 hod. a svedok išiel naspäť po neho na parkovisko ku pošte, čo trvalo asi pol hodiny, pretože svedok išiel potom ku svojej mame do Novej Ľubovne, a odviezol obžalovaného do Pohostinstva 101 v Novej Ľubovni. Zároveň však svedok vypovedal, a to je najmä v rozpore s výpoveďami obžalovaného učinenými v prípravnom konaní (ktorých rozpory samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní nijako nevysvetlil, ako je uvedené vyššie), že obžalovaný mal v daný deň dohodnuté stretnutie s poškodenou, aby ho išli zapísať do rodného listu, čo svedok vie, lebo obžalovaný sedel pri ňom a telefonoval s poškodenou, keď si to dohodli. Svedok uviedol, že okolo 12:00 hod. mu obžalovaný volal, aby prišiel po neho, keď skončil na sociálke, pričom možno akceptovať, že ak svedok išiel navštíviť svoju mamu, tak mu mohlo trvať pol hodiny, kým sa rozlúčil a prišiel po obžalovaného, ale určite cesta späť zo Starej Ľubovne do Novej Ľubovne, teda do obce vzdialenej od menovaného mesta na šírku tabule s jej názvom určite netrvala ďalšiu polhodinu – samotný obžalovaný uvádzal, že do pohostinstva ho svedok priviezol až o pol druhej. Ako je uvedené vyššie obžalovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil, že pred skutkom si dal pivo, ktoré kúpil na Rozvoji – čo je obchodný dom nachádzajúci sa v zásade vedľa budovy mestského úradu, kde sídli matrika – pritom však podľa svedka I. obžalovaný bol od predošlého večera u neho doma a ráno si dal asi jedno pivo – ani pri najlepšej vôli nemožno prijať iný záver ako ten, že obžalovaný si zrejme ťažko išiel dať pivo a kúpiť si ho až do tak vzdialeného obchodu a následne sa vrátil do bydliska svedka, aby išli za poškodenou. Čo sa týka samotnej ochoty svedka odviezť obžalovaného a poškodenú na matriku a to za okolností, kedy podľa jeho výpovede obžalovaný k nemu prišiel deň predtým a to po takej dobe, čo neboli spolu v kontakte, že ani sám svedok nevedel uviesť ako dlho to bolo, pričom ani v podstate nepoznal poškodenú, nechcel s ňou nič mať a navyše podľa svedka cesta peši z miesta jej bydliska k matrike trvá asi desať minút, treba uviesť, že je zarážajúce, že následne obžalovaného, ktorý chcel ísť po tom, čo údajne bola poškodená opitá, na sociálku neodviezol svedok obžalovaného až k dotknutému úradu, ale
vysadil ho ešte na parkovisku pred poštou a rovnako ani následne neprišiel za ním až k samotnému úradu, ale opäť len na parkovisko ku pošte. Tieto skutočnosti z pohľadu súdu silne podporujú záver o tom, že svedok sa len podujal nejakým spôsobom obžalovanému ako svojmu kamarátovi v tomto konaní pomôcť a že nič z toho čo tvrdil sa neudialo, pretože aj po tom, čo ho odviezol následne do pohostinstva v Novej Ľubovni, zase s obžalovaným nebol v žiadnom kontakte až do obdobia dvoch alebo troch mesiacov predchádzajúcich jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní, kedy ho mal obžalovaný kontaktovať, či pôjde vypovedať – dovtedy obžalovaný svedkovi ako svojmu kamarátovi ani len nedal vedieť, že v súvislosti s jeho návštevou poškodenej je trestne stíhaný. Účelovosť výpovede svedka, spočívajúca v zrejmej snahe obžalovanému ako kamarátovi nejako pomôcť, vyplýva aj z toho, že svedok uvádzal, že ráno v dotknutý deň obžalovaný nehovoril nič len, že je to dohodnuté, nič sa na poškodenú nesťažoval. Tu treba zdôrazniť, že práve prvotné výpovede obžalovaného v tejto veci, teda v prípravnom konaní, sa niesli v tom duchu, že za poškodenou išiel v rozhodný deň práve preto, že na matriku mali ísť v piatok a potom mu povedala poškodená, že nie a v nedeľu sa mu zdalo, že je opitá (ako vypovedal 5.10.2023 pred sudkyňou pre prípravné konanie), resp. že mu poškodená písala SMS správy už 1.10.2023 ešte v noci a na druhý deň doobeda, obsahom ktorých malo byť, že ho dostane do basy kedykoľvek, že má nového priateľa a ďalšie, ktoré sa podľa neho nedali čítať, a preto sa rozhodol ísť ku nej, ako aj že ešte predtým v ten deň jej povedal do telefónu, že jej zoberie dieťa. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, neopomínajúc to, kedy si samotný obžalovaný spomenul na svedka I. v súvislosti s udalosťami z 2.10.2023, nemožno hodnotiť výpoveď menovaného svedka inak ako nepravdivú, robenú v snahe pomôcť obžalovanému vyhnúť sa zodpovednosti a trestu za jeho konanie; výpoveď svedka síce v základných bodoch zodpovedá tvrdenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní, avšak práve tým je v zásadnom rozpore s tvrdeniami obžalovaného v jeho skorších výpovediach, rozpory, ktorých s obsahom svojej výpovede na hlavnom pojednávaní nevedel vysvetliť ani samotný obžalovaný. To vedie súd len k jedinému záveru a to, že okolnosti, o ktorých svedok vypovedal mu boli len dodatočne odprezentované obžalovaným, nepochybne práve v súvislosti s požiadavkou, aby svedčil v jeho prospech a aby to zodpovedalo v zásadných bodoch samotnej výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa, poškodená H. B., na hlavnom pojednávaní vypovedala bez závažnejších rozdielov, zhodne s jej výpoveďou v prípravnom konaní, pričom poukázala na to, že obžalovaný sa dostavil k dverám jej bytu okolo 10:30 až 11:00 hod., pričom keď otvorila dvere a uvidela ho, mala z neho obavu, pretože už v minulosti sa na nej dopustil fyzického aj psychického násilia, polroka predtým jej posielal SMS, v ktorých sa vyhrážal, čo sa týka jeho nečakaných návštev, vždy sa bála, čo môže spôsobiť jej alebo dcére, po jeho návštevách privolávala políciu, keď napádal nielen ju, ale aj jej syna, preto sa zľakla, keď ho videla, chcela zavrieť dvere, no on dal nohu do dverí, rukou ich vytisol tak, že ju odsotil a vošiel do bytu, zakričala, aby odišiel a on ju začal napádať a kričať, že má s ním ísť okamžite na matriku, začal ju biť, že je ožratá, sácal do nej, držal ju pod krkom jeho pravou rukou, pričom ona mala na rukách dvojročnú dcéru, ktorá plakala. Nevie akú dobu to trvalo, poukázala na to, že hneď po vojdení ju chytil za krk, začal ňou sácať, ziapal a bil ju, celé to pre ňu trvalo dlho; dvere na spoločné priestory boli pootvorené, svedok incidentu nebol, všetci susedia boli v práci; uviedla, že keď videl, že dcéra plače, tak sa prudko otočil, povedal, že poškodenú zabije, že sa ešte vráti, že raz k tomu dôjde a že ide na sociálku. Uviedla, že do polhodiny bola sociálka u nej, sociálne pracovníčky zistili, že nie je opitá; keď sa dcéra ukľudnila, asi hodinu sa vyspala, tak išla na políciu, kde tento skutok udala. Uviedla, že to všetko sa odohralo v chodbe, že bezprostredne po incidente kontaktovala svoju mamu a ju kontaktovala jej sestra; uviedla, že sociálne pracovníčky ju navštívili dve a fúkať jej nedávali; poukazovala na to, že v čase incidentu z obžalovaného razilo, že ho vyzývala, aby opustil byt, že ju chytil za krk, búchal ju o stenu, do ktorej narážala chrbtom, dal jej asi dve facky jeho pravou rukou, potom položila dcéru a snažila sa ho vytlačiť z bytu, kričala, aby vypadol, a to veľakrát od začiatku až do konca. Po tom, čo sa stalo, volala mame; sestra ju kontaktovala s tým, že obžalovaný jej poslal SMS so správou, ktorú nahlásil na sociálke. Uviedla, že sa zdržal asi do hodiny, ktorý rozpor s jej tvrdením vo výpovedi zo 4.10.2023, kde uviedla, že to bolo minimálne takých 10 minút určite, vysvetľovala tak, že je možné, že tak odpovedala krátko po čine, s odstupom času nevie presne určiť ako dlho to trvalo ale nie dlhšie ako hodinu, nevie presne ako dlho sa zdržal. Vypočutá svedkyňa, matka poškodenej, I. C. v zásade potvrdila skutočnosti uvádzané poškodenou, keď vypovedala, že poškodená jej volala čo sa stalo – išlo o videohovor, že obžalovaný vletel k nej do bytu, udrel ju a vyhrážal sa jej zabitím, konkrétne, že otvorila trochu dvere, on ich rozrazil, udrel ju do tváre, ohľadom vyhrážok, ktoré použil jej povedala, že „raz ťa zabijem“, hovor trval asi 15 minút, poškodená
plakala, bola vystrašená, aj malá plakala, poškodená mala, nevie na ktorej strane tváre, také akoby od facky. Potom jej volala okolo jednej, pol druhej znova, že bola u nej sociálka. Nepravdivosť tvrdení obžalovaného vyplýva aj zo správy ÚPSVaR Stará Ľubovňa (č.l. 106 – 107 až spisu), v zmysle ktorej sa síce obžalovaný dostavil 2.10.2023 na menovaný úrad a oznámil, že poškodená je doma s ich mal. dieťaťom pod vplyvom alkoholu, pričom uviedol, že poškodená „ledva stála na nohách a malá plakala, na čo následne bolo v čase 12:55 hod. v domácnosti poškodenej vykonané sociálne šetrenie za účelom overenia stavu dieťaťa, pričom podľa uvedenej správy poškodená na pohľad nebola pod vplyvom alkoholu, chôdza bola koordinovaná, nepozorovali problém ani počas komunikácie a bola ochotná sa podrobiť aj dychovej skúške – správa zodpovedá obsahu úradného záznamu (č.l. 108 spisu) a záznamu zo sociálneho šetrenia v prirodzenom prostredí dieťaťa (č.l. 110 – 112 spisu) vyhotovených v rozhodný deň zamestnancami úradu. Na strane obžalovaného tiež nemožno opomenúť tú skutočnosť, že za obdobné konanie voči poškodenej už bol odsúdený, a to vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 8T/58/2021, kde trestným rozkazom zo dňa 2.2.2022, právoplatným 2.2.2022 bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 38 ods. 2, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., kde konkrétne dňa 7.8.2021 menovanú, vtedy tehotnú, v byte fyzicky napadol spôsobom, ako je podrobne popísaný v skutkovej vete uvedeného rozhodnutia a hovoril jej, že ju zabije. Za to mu bol uvedeným trestným rozkazom uložený trest odňatia slobody na 8 mesiacov, ktorého výkon bol pôvodne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu a ustanovená skúšobná doba na 18 mesiacov, v ktorej sa však neosvedčil – viď príslušné rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. 8T/58/2021 – 480 zo dňa 21.6.2023 (č.l. 125-129 spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.9.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 1Tos/8/2023-487 zo dňa 6.9.2023 (č.l. 130 – 133 spisu), z ktorého obsahu navyše vyplýva, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že tunajším súdom bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe, nakoľko sťažnosť proti uvedenému uzneseniu podal práve on, a to bezprostredne po jeho vyhlásení. Na základe hore uvedených skutočností, teda výsledkov celého vykonaného dokazovania, ich vyhodnotením jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, má súd preukázané, že obžalovaný konaním, ako toto súd ustálil na základe všetkých hore uvedených skutočností v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku, naplnil všetky pojmové znaky prečinu podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., kde obžalovaný je spôsobilým subjektom uvedených trestných činov, týchto sa dopustil preukázateľne úmyselne a trestnosť jeho konaní nezanikla. Preto ho súd týmto rozsudkom uznal z ich spáchania vinným, ako je podrobne uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na uvedených záveroch súdu v tejto veci nič nemenia ani výsledky znaleckého dokazovania z odboru psychológie vo vzťahu k osobe poškodenej vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 8T/33/2022 - viď v rámci dokazovania čítaný tam podaný znalecký posudok č. 24/2022, ktorého závery, vzhľadom na hore podrobne popísané vykonaným dokazovaním ostatné zistené skutočnosti, osobitne vzhľadom na samotné rozporné a klamlivé tvrdenia obžalovaného, nemohli viesť k inému rozhodnutiu, ako o uznaní viny obžalovaného. Čo sa týka rozhodnutia o druhu a výške trestu, súd pri jeho ukladaní postupoval v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024, ktorého použitie je v danom prípade pre obžalovaného priaznivejšie, pretože ak by bolo postupované podľa jeho znenia účinného do 5.8.2024 (konkrétne s použitím vtedy účinného znenia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.), tak vzhľadom na osobu obžalovaného (viď časy ich spáchania a postihy za priestupky v zmysle odpovede na lustráciu v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a vzhľadom na jeho preukázateľne nezahladené odsúdenie vo veci tunajšieho súdu 8T/58/2021) a teda nezistenie poľahčujúcich okolností na jeho strane a naproti tomu zistené priťažujúce okolnosti na jeho strane podľa § 37 písm. h/ (spáchal tu viac trestných činov) a písm. m/ (bol už za trestný čin odsúdený – vec tunajšieho súdu 8T/58/2021) a to navyše za trestný čin rovnakého druhu, spáchaný tiež voči aj tu poškodenej, zvyšovala by sa horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu (teda súd by ukladal trest v rámci vyššej trestnej sadzby, teda obdobne ako tomu bolo v tejto veci pôvodne pri vydaní trestného rozkazu). Za použitia Tr. zák. účinného od 6.8.2024 však už v danom prípade takýto následok nie je možný v takejto situácii a teda súd ukladal trest v rámci samotnej trestnej sadzby ustanovenej v § 194 ods. 2 Tr. zák. (použijúc túto podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.)
Takto, na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, postupujúc podľa zásad pre ukladanie trestov ako sú upravené v § 34 Tr. zák., osobitne s prihliadnutím na okolnosti a spôsob spáchania tu stíhaných trestných činov, osobu obžalovaného, ktorý už v minulosti preukázateľne čo sa týka nebezpečného vyhrážania trestnú činnosť takéhoto druhu spáchal, a to práve voči tu poškodenej, s poukazom na nezistenie poľahčujúcich okolností a zistenie vyššie uvedených priťažujúcich okolností na jeho strane; tiež aj so zohľadnením toho, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v čase, kedy mu už bolo známe rozhodnutie tunajšieho súdu o tom, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe ustanovenej mu vo veci 8T/58/2021 (kde práve v nej okrem iného sa dňa 20.6.2022 dopustil voči tu poškodenej aj priestupku proti občianskemu spolunažívaniu) a tam uložený trest mu bolo nariadené vykonať, a to hoci nevedel v čase spáchania o právoplatnosti tohto rozhodnutia (príslušné, o ním proti nemu po vyhlásení podanej sťažnosti, vydané rozhodnutie krajského súdu mu bolo doručené až 5.10.2023 – č.l .190 spisu) ale prinajmenšom hrozba možného výkonu skôr mu uloženého trestu za takú trestnú činnosť na jeho strane bola viac než reálna, dospel súd k záveru, že v danom prípade pre dosiahnutie účelu trestu, ako je tento vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák., resp. pre vytvorenie čo najzodpovedajúcejších podmienok na jeho dosiahnutie, a to nielen z hľadiska individuálnej, ale najmä generálnej prevencie pred páchaním takýchto trestných činov, je obžalovanému dôvodné a potrebné uložiť úhrnný trest odňatia slobody. Takýto trest je zároveň podľa súdu možné uložiť obžalovanému v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, avšak stým, že jeho výkon však zároveň nebude podmienečne odložený. Takto súd za primerané, osobitne za potrebné na nápravu obžalovaného a vytvorenie podmienok na zabránenie tomu, aby páchal trestnú činnosť, ale aj na to, aby iní boli od páchania takých trestných činov odradení, v danom prípade vyhodnotil a uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody na 24 mesiacov. Keďže obžalovaný nebol pred spáchaním tu stíhaných trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin (resp. jeho odsúdenie vo veci tunajšieho súdu 1T/243/2008 je zahladené a teda na tam vykonávaný trest nemožno v tomto smere prihliadať), zaradil ho na výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.