Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6C/16/2024 8524200337 14. 03. 2025 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2025:8524200337.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Slavomír Firment, advokát, so sídlom ul. 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 076 986, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., právne zastúpená: Mgr. Michal Dlugolinský, advokát so sídlom Levočská 335/1, 06401 Stará Ľubovňa, IČO: 55 425 071, v konaní o určenie vlastníctva, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalobca, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku s parc. č. KN-C 1381/2 o výmere 292 m2, odčleneného od pozemku z parc. č. KN-C 1381, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. A., obec A., okres E. F., geometrickým plánom č. 34312480-165/98 zo dňa 07.10.1998 vyhotoveným geodetom G. A. H., autorizačne overeným G. I. J. dňa 08.10.1998 a úradne overeným katastrálnym úradom pod č. 556/98 dňa 19.10.1998. 2.1 Žalobu dôvodil tým, že žalovaná je evidovaná ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, kat. územia A., parc. č. KN-C 1381 o výmere 1007 m2, druh pozemku orná pôda, pričom jej podiel predstavuje 13/14-in k celku. Žalobca je evidovaný ako podielový spoluvlastník uvedeného pozemku s parc. č. KN-C 1381, pričom jeho spoluvlastnícky podiel je vo veľkosti 1/14-ina k celku. Podľa listu vlastníctva predstavuje podiel žalovaného výmeru 71,93 m2 a podiel žalovanej zodpovedá výmere 935,07 m2. 2.2 Vlastnícke právo žalobca k dotknutej časti pozemku odčlenenej od KN-C 1381 žalobca odvodzuje jednak z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a Miestnym národným výborom v A. dňa 27.06.1985 (predaj odsúhlasený uznesením rady MNV č. 46/1984 zo dňa 27.06.1984), na základe ktorej mu bola odpredaná geometrickým plánom GP-244-3404-023,024-85 zo dňa 29.05.1985, časť novovytvorenej parcely v diele b, d vo výmere v diele b 120 m2 a v diele d 360 m2 (pozemok podľa GP o výmere 5,8 m resp. 5,47 m x 52,44 m), pričom za odpredaj zaplatil Miestnemu národnému výboru A. dňa 27.06.1985 kúpnu cenu 1.920,- Kčs, čo je zrejmé z poštovej poukážky. Napriek tomu, že k zápisu zmluvy do katastra nedošlo, od uvedeného momentu považoval žalobca odkúpenú časť (zodpovedajúcu dielu b a dielu d, t. j. KN-C 1381/2) za svoje výlučné vlastníctvo a taktiež z dobromyseľnej držby a užívania tejto spornej parcely nachádzajúcej sa pred jeho rodinným domom so súp. č. XXX (v roku 1987), a to po zákonom stanovenú dobu, reálne však po dobu viac ako 38 rokov, až do septembra 2023, kedy pán A. K., údajne
so súhlasom žalovanej zoral (okrem dovtedy žalovanou užívanej časti pozemku s parc. č. KN-C 1381) aj žalobcom, resp. treťou osobou s jeho súhlasom užívanú časť pozemku zodpovedajúcu KN-C 1381/2 a mieni ju sám užívať s poukazom na súhlas od žalovanej. 2.3 Žalobca uvádza, že s rodičmi (A. B. a C. B.), ktorí síce boli na základe rozsudku sp. zn. 4C/34/86 zo dňa 20.05.1986 formálne určení ako bezpodieloví spoluvlastníci parcely mpč. 1336 zo záp. č. XXX, boli napriek uvedenému dohodnutí, že ich vlastníctvo je len „na papieri“, a že vlastníkom dotknutej časti, ktorú sám za svoje finančné prostriedky odkúpil od Miestneho národného výboru A., aby si mohol postaviť rodinný dom v časti pod cestou a aby súčasne mohol užívať ako roľu aj pozemok nad cestou, je a vždy bude on. Z uvedeného dôvodu príslušnú časť užíval žalobca bez akýchkoľvek výhrad rodičov, s ich vedomím o jeho vlastníckom práve, ako aj bez výhrad iných osôb, vrátane žalovanej. Uvedomujúc si, že nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, v snahe zapísať svoje vlastnícke právo do katastra nehnuteľností, pred notárom JUDr. I. Čabrom dňa 22.01.1999 vyhlásil, že vydržal vlastnícke právo k pozemku s parc. č. KN-C 1381/2, o čom bola v uvedený deň vyhotovená notárska zápisnica č. N40/99, NZ 40/99. 2.4 Uvedený zamýšľaný zápis však žalobca nedokázal zrealizovať, nakoľko sa žalovaná na základe osvedčenia o vydržaní N 8/99-80/00 dala zapísať na list vlastníctva ako výlučný vlastník po rodičoch, a to napriek tomu, že ona dotknutú časť pozemku dovtedy sama nikdy neužívala a od roku 1985 ju neužívali ani právni predchodcovia sporných strán - rodičia, keďže ju od roku 1985 od zaplatenia kúpnej ceny za dotknutú časť pozemku, resp. po uzavretí kúpnej zmluvy užíval s ich vedomím výlučne iba žalobca sám. Neskôr bol ale vydaný rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa 6C/147/00, v zmysle ktorého sa polovičný podiel (otcov) vrátil do jeho vlastníctva na LV, no mamin podiel na sestre ostal zapísaný. 2.5 Žalobca sa domnieval, že uvedená situácia sa vyrieši v dedičskom konaní po otcovi, no nestalo sa tak, a keďže sa konanie odohralo bez jeho účasti, sám uvádza, že bol vyhlásený notárom za nezvestného, hoci na to nebol dôvod, žalovaná sa s ostatnými do úvahy pripadajúcimi dedičmi dohodla a nadobudla v konaní 7D/289/2002 aj časť dedičských podielov po neb. otcovi na tomto pozemku a žalobca nadobudol jemu pripadajúci podiel 1/14-na, čo však nezodpovedá výmere, ktorú v skutočnosti ako dobromyseľný vlastník užíval a má k nej vlastnícke právo. Navyše v roku 2022 odkúpila žalovaná zostávajúce podiely (mimo žalobcovho) a stala sa ich vlastníčkou po povolení vkladu v konaní V-1897/2022, tak ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX. 2.6 Žalovaná podľa názoru žalobcu, vyhlásením o vydržaní, nekonala len v rozpore s § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Takýmto nezákonným spôsobom teda žalovaná osvedčila spoluvlastnícky podiel aj na spornom pozemku, o ktorom žalobca tvrdí, že je jeho výlučným vlastníkom titulom vydržania, v nadväznosti na uzatvorenú kúpnu zmluvu zo dňa 27.06.1985 a súvisiacu dohodu s rodičmi. Rovnako tak má žalobca zato, že vo vzťahu k spornej časti pozemku nemohli kvôli jeho vlastníckemu právu nadobudnúť spoluvlastnícke práva ani ostatní dedičia v dedičskom konaní po neb. otcovi, a následne títo nemohli platne previesť svoje zdedené podiely v spornej časti na žalovanú s poukazom na zásadu „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, resp. nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. 2.7 Žalobca má zato, že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a Miestnym národným výborom v A. dňa 27.06.1985, na základe ktorej mu bola odpredaná časť novovytvorenej parcely v diele b, d vo výmere v diele b 120 m2 a v diele d 360 m2, za ktorý odpredaj riadne zaplatil dňa 27.06.1985 kúpnu cenu 1.920,- Kčs, sa stal vlastníkom dielu d zodpovedajúcemu aktuálne parcele KN-C 1381/2 a aj napriek tomu, že k zápisu zmluvy do katastra nedošlo, uplynutím 10 ročnej vydržacej lehoty (počítanej od 27.06.1985) uvedenú spornú časť pozemku (odčlenenú geometrickým plánom) do svojho vlastníctva vydržal a je odvtedy jej výlučným vlastníkom titulom vydržania. 2.8 Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva odôvodňuje žalobca skutočnosťou, že správaním žalovanej bol priamo dotknutý na svojich vlastníckych právach, keďže v súčasnosti svedčí vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 13/14-in podľa katastra nehnuteľností osobe, ktorá nemala zákonný právny titul, resp. dôvod k nadobudnutiu tohto vlastníckeho
práva. Okrem uvedeného má žalobca za to, že naliehavý právny záujem na tomto určení vyplýva už zo samotného ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 3.1 Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok žalobcu neuznáva, považuje ho za nedôvodný a nepreukázaný. Uviedla, že svoj spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.2022 - V 1897/2022, kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2006 —V 1066/06, ďalej na základe uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7D/289/2002 zo dňa 12.03.2003 po neb. A. B., ktoré bolo začaté po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C 147/00 zo dňa 24.05.2002, ktorým bolo určené, že parcela KN registra C č. 1381 o výmere 1007 m2, druh pozemku: orná pôda LV č. XXXX patrí do dedičstva po neb. A. B., a to v 1, a na základe notárskej zápisnice N 8/99 zo dňa 18.1.1999 osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva. 3.2 Žalovaná predložila súdu rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C 34/86 zo dňa 20.5.1986, vrátane geometrického plánu č. 244-3404-203/024-85 zo dňa 29.5.1985, ktorým bolo určené, že rodičia žalobcu a žalovanej, neb. A. B. a C. B., L. M. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku parcela č. EN 5188/1 orná pôda o výmere 1007 m2 a pozemku parcela č. EN 5190/1 orná pôda o výmere 902 m2. 3.3 Žalovaná namietala žalobcom predloženú kúpnu zmluvu zo dňa 27.6.1985 a uviedla, že táto je zmätočná nakoľko z nej nevyplýva čo mal žalobca od Československého štátu kúpiť a navyše táto zmluva nikdy nebola účinná a nikdy znej nemohol žalobca nadobudnúť vlastnícke právo, keďže táto nebola registrovaná štátnym notárstvom. 3.4 Žalovaná poukázala na to, že v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k. ú. A. bola evidovaná parcela mpč. 1336, z ktorej bol geometrickým plánom, na ktorý odkazuje zmluva predložená žalobcom, odčlenený diel d o výmere 380 m2 a nie o výmere 360 m2 ako je uvedené v zmluve. Diel b, ktorý podľa geometrického plánu je o výmere 280 m2 bol odčlenený od parcely mpč. 1512 a bol pričlenený k parcele EN č. 5190/1 a teda nie k parcele EN č. 5188/1, ktorá je totožná so súčasnou parcelou KN-C č. 1381. Navyše vlastníctvo Československého štátu bolo v podiele 8/12, čo je pri výmere dielu d - 360 m2 podľa kúpnej zmluvy, je výmera 253,33m2. Vo vzťahu k dielu b poukázala na to, že tento v zmysle geometrického plánu je súčasťou nie súčasného pozemku 1381, ale pozemku pod rodinným domom žalobcu súp. č. XXX. 3.5 Žalovaná poukázala na odôvodnenie samotného rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C 34/86 zo dňa 20.05.1986 právoplatného dňa 23.07.1986, že žalobcovia, teda rodičia strán sporu spoluvlastnícke podiely Československého štátu odkúpili, čo bolo potvrdené aj v súdnom konaní a teda neskorším rozsudkom, a má za to, že kúpna zmluva predložená žalobcom nebola realizovaná. Žalobca v priebehu rokov, akceptoval tento rozsudok, nakoľko svoje vlastnícke právo odvodzoval od vlastníckeho práva rodičov. V konečnom dôsledku aj pozemok pod jeho rodinným domom súp. č. XXX bol týmto rozsudkom vyporiadaný, teda žalobca vedel, že nie je vlastníkom tohto pozemku a ani jeho časti a teda ani nemohol byt' dobromyseľným držiteľom. 4. Na pojednávaniach strany sporu zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Žalobca uviedol, že z matkinej strany rodičia boli v Kanade a keď prišli na Slovensko, dedo ho vzal na pozemok – Carinka, aby si tam postavil dom. Už v roku 1978 – 1979 vozil na pozemok materiál. Následne podal žiadosť na Miestny národný výbor, predseda súhlasil s odpredajom a bola vyhotovená zmluva. Na pozemku bolo veľa nezvestných, preto mu predseda Miestneho národného výboru povedal, aby si to dal do poriadku, za tým účelom kontaktoval p. I. (geodeta, pozn. súdu). Žalobca bol tej mienky, že pozemok bude jeho, ale po smrti otca zistil, že tomu tak nie je. Potom bol za notárom N., aby si pozemky vyporiadal. Vo vzťahu k užívaniu tvrdil, že pozemok, tak ako kúpil aj užíval. Pozemok neužívali rodičia. Na pozemku pestoval zemiaky, zeleninu. Spornú časť pozemku žalovaná nikdy neužívala. Na otázku, či žalobca vedel, že rodičia nehnuteľnosti vyporiadali a stali sa vlastníkmi na základe rozhodnutia súdu uviedol, že mu rodičia povedali, že pozemok bude jeho. Na otázku, či bola kúpna zmluva registrovaná bývalým štátnym notárstvom žalobca odpovedal, že keď kúpil nehnuteľnosť, predseda Miestneho národného výboru mu povedal, že má ísť ešte za notárom, avšak rodičia mu povedali, na čo tam bude chodiť, veď to bude jeho, žalobca len poslúchol rodičov. 5. Svedok A. M. vypovedal, že od roku 1985, kedy žalobca pozemok kúpil, tak ho užíval, oral ho, sadil zemiaky, neskôr mal posadenú ďatelinu. Uviedol, že pozemok sa nachádza oproti rodinnému domu žalobcu. Mal i na ňom postavenú unimobunku, kde bolo možné odložiť náradie, veci potrebné k stavbe.
Svedok mal vedomosť, že žalobcov otec mal žalobcovi povedať, že mu pozemok dáva. Uviedol, že žalovaná sporný pozemok neužívala. 6. Svedok O. D. uviedol, že od 80-tych rokov doposiaľ pozemok užíva žalobca. Mal na ňom unimobunku, miešačku, cement, piesok, sadil tam poľnohospodárske plodiny. Od žalobcu mal vedomosť, že pozemok odkúpil. O ďalších okolnostiach nemal vedomosť. Na spornom pozemku sestru žalobcu nikdy nevidel. Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov, za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje: 7. Z listu vlastníctva č. XXXX má súd preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi parcely KN C č. 1381 orná pôda o výmere 1007 m2, žalobca v podiele 1/14-ina z celku, ktorý nadobudol na základe dedičstva – uznesením 7D/289/2002. Žalovanej podiel predstavuje 13/14-in z celku a tento nadobudla na základe osvedčenia o vydržaní N 8/99-90/00, Rozsudkom 6C 147/00, darovacej zmluvy V 1006/06 zo dňa 19.10.2006, uznesenia 7D/289/2002, rozhodnutím o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-1897/2022 zo dňa 27.9.2022. 8. Z výpisu uznesenia č. 46/1984, zo dňa 27.9.1984 Miestneho národného výboru v A., je preukázané, že rada Miestneho národného výboru na základe žiadosti A. B. bytom A. N. P. XXX odsúhlasila odpredaj pozemku v prospech menovaného, ktorý sa nachádza v kat. území A. v hone Carinka a je vedený v záp. č. XXX, mpč. 1336, pričom sa jedná o časť pozemku, ktorého je vlastníkom Československý štát a je zapísaný pod písm. B 27 v podiele 8/12-inach. 9. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.1985 vyplýva, že žalobca ako kupujúci a Miestny národný výbor v A. ako predávajúci odpredal časť nehnuteľnosti v kat. území A. časť novovytvorenej parcely v diel b, d vo výmere v diele b 120 m2 a v diele d vo výmere 360 m2, celková výmere 480 m2 k parcele č. 1336, pozemnoknižné číslo 377 na základe geometrického plánu č. 244-3404-023-85, 024-85 zo dňa 31.05.1985, a to za kúpnu cenu 1920,- Kčs. Z bodu III. predmetnej zmluvy vyplýva, že kúpna zmluva podlieha registrácii na Štátnom notárstve v Starej Ľubovni. Žalobca zároveň predložil ako dôkaz kópiu ústrižku poštovej poukážky, ktorou vyplatil kúpnu cenu dňa 27.6.1985 a taktiež geometrický plán č. 244-3404-024-85-023-85. Žalobca zmluvu na registráciu štátnym notárstvom nepredložil. 10. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom sp. zn. 4C/34/86 zo dňa 20.5.1986 rozhodol v konaní o určenie vlastníckeho práva, tak že žalobcovia (rodičia strán sporu v tomto konaní) A. B. nar. XX.X.XXXX a C. B.. rod M., nar. X.X.XXXX sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapínaj v zápisnici 285, mpč. 1334, 151, kat. územia A., na ktorý je vystavený list vlastníctva č. XXX pre Obec A. a v zápisnici č. 377 mpč. 1336, 1512, kat. územia A., tak ako sú tieto zakreslené v geometrickom pláne vyhotovenom Strediskom geodézie v Starej Ľubovni č. 244-3404-203/024/85 zo dňa 29.5.1985 pod parcelným číslom EN 5190/1 orná pôda o výmere 902 m2 a parcela číslo EN 5188/1 orná pôda o výmere 1007 m2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovatelia nehnuteľnosť, tak ako je zakreslená v geometrickom pláce užívajú od roku 1947 až doposiaľ dobromyseľne, nerušene ako výlučný vlastníci, Tieto nehnuteľnosti sčasti odkúpili a sčasti si vymenili s pôvodnými vlastníkmi. 11. Dňa 18.1.1999 C. D. (žalovaná) do notárskej zápisnice N 8/99, NZ 8/99 spísanej notárkou JUDr. Darinou Sčensnou, učinila vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. území A., parc. č. 1381 o výmere 1007 m2, zapísanej na LV č. XXXX v celku, pričom uviedla, že túto nadobudla neformálnou darovacou zmluvou od svojich rodičov ešte v roku 1963, ktorí sú pôvodnými vlastníkmi na uvedenej nehnuteľnosti. 12. Dňa 22.1.1999 A. B. (žalobca) na notárskom úrade JUDr. Igora Čabru učinil osvedčenie, vyhlásenie o vydržaní, N 40/99, NZ 40/99 kde vyhlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. území A. parc. č. 1381/2 orná pôda o výmere 292 m2 v celosti, tak ako to je zakreslené v geometrickom pláne G. A. H. č. 165/98, overený dňa 19.10.1998. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosť odvodzuje z titulu prevodu realizovaného najneskôr v roku 1968. 13. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom sp. zn. 6C/147/00 dňa 24.5.2002 na základe žaloby podanej A. B. – žalobcom proti C. D. (žalovanej) v konaní o určenie, že veci patria do dedičstva rozhodol, že nehnuteľnosť zapísaná v katastrálnom území A. na LV č. XXXX parc. č. 1381, orná pôda
o výmere 1007 m2 patrí do dedičstva po neb. A. B. v jednej polovici a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Z odôvodnenia vyplýva, že nehnuteľnosť žalovaná nemohla vydržať tak, ako je to uvedené vo vyhlásení o vydržaní, ktoré bolo podkladom pre zápis jej vlastníckeho práva. Súd má za to, že začiatok plynutia vydržacej lehoty začal žalovanej plynúť zhruba niekedy v roku 1995 (kedy jej rodičia mali nehnuteľnosť darovať ústnou formou), čo vyplýva z jej výpovedí a výpovedí svedkov, teda neuplynula zákonom stanovená vydržacia lehota, a teda nemôže byť žalovaná jej vlastníčkou. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť v čase smrti otca žalovanej, ktorý zomrel XX.X.XXXX, súd určil, že polovica nehnuteľností patrí manželke A. B. a druhá polovica patrí do dedičstva po neb. A. B.. 14. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom sp. zn. 3C 269/01 zo dňa 20.12.2002 rozhodol, že žalobu žalobcu A. B. zamietol. A. B. sa domáhal vyslovenia neplatnosti osvedčenia o vydržaní N 8/99, NZ 8/99, zo dňa 18.1.1992 voči žalovanej C. D.. Súd v odôvodnení uviedol, že v konaní 6C 147/00 bolo určené, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelom otcovi účastníkov v jednej polovici a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, teda nastala prekážka res iudicata dňom právoplatnosti rozhodnutia, dňa 22.6.2002. 15. Z uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7D/289/2002, Dnot 124/02 zo dňa 17.3.2003, vyplýva, že podiel 1 na nehnuteľnosti v kat. území A. zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. 1381 orná pôda o výmere 1007 m2 nadobudli deti D. I., A. B., C. D., Q. M., A. B., H. B., manželka C. B., každý v 1/14ine z celku. Následne súrodenci D., I. C. D., Q. M., H. B. previedli svoje podiely na základe Darovacej zmluvy, zo dňa 2.10.2006 a A. B. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.2022, na žalovanú C. D.. 16. Z odpovede Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, zo dňa 6.6.2024 vyplýva, že geometrický plán č. 244-3404-023-85, 244-3404-024-85 bol do operátu katastra nehnuteľností premietnutý pod položkou výkazu zmien 71/86 pred zápisom rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni č. 4C/34/86, nakoľko boli v tom čase prevzaté výsledky technickohospodárskeho mapovania. Na základe rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. 4C/34/86, zapísané do katastra nehnuteľností pod položkou výkazu zmien 72/86, bolo vlastnícke právo k parcele registra C 1381 zapísané na LV č. XXXX v prospech A. B. a C. B. L. M., v podiely 1/1. Technickým podkladom bol geometrický plán č. 244-3404-023-85, 244-3404-024-85, pri ktorom sa od parcely mpč. 1336, evidovanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX, kat. územia A., odčlenil diel „d“ a od parcely mpč. 1334, evidovanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX zapísanej na LV č. XXX. k. ú. A., odčlenil diel „e“ a pričlenil sa k novovytvorenej parcele EN 5188/1, ktorá zodpovedala v katastri nehnuteľnosti parcele reg. C 1381. (č.l.80) Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 17. Podľa č. l. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. 18. Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. 19. Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva. 20. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 21. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.
22. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávo zdržuje. 23. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 24. Podľa § 129 ods. 2 OZ, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. 25. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 26. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 27. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 28. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 29. Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 30. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 31. Podľa § 47 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného k 27.6.1985 (dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy), ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje. Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje. 32. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 27.6.1985 (dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy), Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. 33. Podľa § 205 C.s.p. listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. 34. Podľa § 70 ods. 1, ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. 35. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 36. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Súd dospel k právnemu záveru: 37. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k parcele č. KN C 1381/2 kat. územia A., odčlenenej z parcely KN C 1381 na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/98 zo dňa 7.10.1998 vyhotovenom geodetom G. A. H., a to titulom vydržania.
38. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, na základe ktorého vlastnícke právo vznikne, na základe dlhodobej a dobromyseľnej držby. Oprávneným držiteľom je držiteľ veci, ktorý sa vzhľadom na všetky okolnosti domnieva, že je vlastníkom veci. Vydržanie odstraňuje právnu neistotu držiteľa spojenú s nedostatkami alebo právne neperfektným nadobúdacím titulom, ak oprávnený držiteľ o týchto vadách titulu nevedel a domnieval sa, že nadobúdací titul riadne existuje. Podmienkami vydržania sú spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania, oprávnená držba veci a vydržacia doba. Vydržacia doba nevyhnutná na vydržanie nehnuteľnosti, je nepretržitá doba jej držby 10 rokov. 39. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. 40. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2017, sp.zn. 3Cdo17/2016). 41. Obsahom vlastníckeho práva je takzvaná triáda oprávnení formulovaná klasickou rímskou právnou vedou. Ide o právo vec držať (ius possidendi), vec užívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo vecou disponovať (ius disponendi). Za inherentné právo vlastníka sa pokladá aj právo na ochranu proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva. 42. V zmysle ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.(uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5Cdo30/2010). 43. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (nález Ústavného súdu SR zo 14. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 484/2015, zdroj: ustavnysud.sk; analytická právna veta: ustavnysud.sk) 44. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ kupujúci vedel v čase zamýšľanej kúpy nehnuteľnosti
o všetkých zákonných predpokladoch nevyhnutných pre zavŕšenie prevodu nehnuteľnosti, nemožno mať (z určujúceho objektívneho hľadiska) žiadne pochybnosti o tom, že jeho držba nebola oprávnená. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp.zn. 3MCdo7/2010 a 3MCdo8/2010). 45. Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. mája 2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024). Predpokladom vydržania nehnuteľnosti je spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej doby. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku v tom, že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav. Tento však nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Tieto okolnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva, to zn. nadobúdací titul, i keď neplatný (kúpna alebo darovacia zmluva), takže musí okrem iného preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. 46. Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa č. l. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a č. l. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa č. l. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a č. l. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa č. l. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018). 47. Vo vzťahu k oprávnenosti držby, súd skúmal okolnosti, za ktorých sa žalobca ujal držby sporného pozemku. Z predložených listín je preukázané, že Miestny národný výbor v A. uznesením č. 46/1984, zo dňa 27.6.1984, odsúhlasil žalobcovi odpredaj pozemku, ktorý sa nachádza v k. ú. A. v hone Carinka a je vedený v záp. č. 377 mpč. 1336, pričom sa jedná o časť pozemku, ktorého je vlastníkom čsl. štát a je zapísaný pod písm. B 27 v 8/12-inách. 48. Dňa 27.6.1985 bola vyhotovená kúpna zmluva medzi žalobcom a Miestnym národným výborom (viď bod 9. tohto rozsudku). Taktiež má súd preukázané, že žalobca zaplatil sumu 1.920,- Kčs dňa 27.6.1985 poštovou poukážkou. V bode III. kúpnej zmluvy je výslovne uvedené, že kúpna zmluva podlieha registrácii na Štátnom notárstve v Starej Ľubovni, ale nepodlieha schváleniu finančného odboru v zmysle dispozičných opatrení schválených v R- ONV č. 145 zo dňa 6.9.1975. Žalobca však túto zmluvu nepredložil na registráciu Štátnemu notárstvu, aj keď o tejto skutočnosti vedel. Ako vyplynulo z jeho výpovede, spoliehal sa na prísľub otca, že pozemok má byť jeho. 49. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že táto kúpna zmluva je neurčitá a zmätočná, súd konštatuje, že v skutočnosti v zmluve je predmet odpredaja ako časť novovytvorenej parcely v diele b, d (diel „b“ vo výmere 120 m2 a diel „d“ vo výmere 360 m2), celková výmera plochy je 480 m2 k parcele č. 1336, čo absolútne nezodpovedá grafickej a popisnej časti geometrickému plánu č. 244-3404-024-85, 023-85 zo dňa 31.5.1985. Z geometrického plánu č. 244-3404-024-85, 023-85 je zrejme, že diel „b“ je vytvorený/
odčlenený z pôvodnej parcely 1512 a pričlenený k parcele 5190/1 a diel „d“ je vytvorený/odčlenený z parcely 1336 a pričlenený k novovytvorenej parcele 5188/1, pričom tieto parcely netvoria súvislý celok (sú od seba oddelené priečne inou parcelou, pravdepodobne miestnou komunikáciou). Avšak žalobca v žalobe nespája tieto dva diely, ale uvádza ich samostatne. Taktiež právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13.2.2025 uviedol, že žalobca sa v zmysle predloženej kúpnej zmluvy považoval za vlastníka konkrétnej časti parcely, toho času označenej ako KN C 1381 o výmere 1007 m2, a to v zmysle predloženého geometrického plánu (z roku 1985) označeného ako diel „d“, vo výmere 360 m2, ale keďže reálne užíval výmere 292 m2, tak ako to je znázornení geometrickým plánom z roku 1985, tak v konaní žiada určiť vlastnícke právo k tejto časti parcely KN C č. 1381, a to parcely KN C č. 1381/2. V tomto smere súd považuje vysvetlenie žalobcu za dostatočné a je zrejme akej časti parcely sa žalobca ujal držby. 50. Rozsah držby má súd preukázaný z výpovede žalobcu a výsluch svedkov, pričom bolo preukázané, že predmetnú časť spornej parcely (časti parcely KN C č. 1381) užíva t. j. od roku 1985. Užívanie spornej parcely nespochybňovala v konaní ani žalovaná. Naviac aj zo súdneho konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/147/00 z výpovede svedka A. D., manžela žalovanej vyplýva, že žalobca užíval aj v čase súdneho konania 6C/147/00 spornú nehnuteľnosť v 1/3 a žalovaná v rozsahu 2/3. 51. Súd má za to, že žalobca vstúpil v roku 1985 do držby dobromyseľne, na základe poctivého spôsobu, ktorý je v súlade s dobrými mravmi. Skutočnosť, že nedošlo k registrácii kúpnej zmluvy štátnym notárstvom, nie je prekážkou na vyhodnotenie oprávnenosti vstupu do držby sporného pozemku. V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018, v ktorom sa Ústavný súd SR vysporiadal s protichodnými názormi na dobromyseľnosť držby na základe titulov, ktoré neboli registrované štátnym notárstvom, pričom dospel k právnemu záveru, že za ústavne konformný treba považovať výklad Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cdo/117/94. 52. Následne súd skúmal dobromyseľnosť počas plynutia vydržacej doby zo strany žalobcu, pričom dospel k záveru, že tento nebol a nemohol byť dobromyseľným držiteľom časti spornej parcely KN C 1381, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva už rok potom, keď vstúpil do držby. Tento záver súd odvodzuje od skutočnosti, že v roku 1986 rodičia žalobcu podali na Okresný súd Stará Ľubovňa žalobu o určenie vlastníckeho práva. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/34/86 zo dňa 20.5.1986, bolo určené, že rodičia žalobcu A. B. a C. B., L. M. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v záp. 285, mpč. 1334, 1515, kat. územia A. vedených na LV č. XXX a v záp. č. 377 mpč. 1336, 1512 kat. územia A., tak ako sú tieto zakreslené v geometrickom pláne vyhotovenom Strediskom geodézie v Starej Ľubovni, č. 244-3404-203 / 024-85 zo dňa 29.5.19850 pod parcelným číslom EN 5190/1 orná pôda o výmere 902 m2 a parcela č. EN 5188/1 orná pôda o výmere 1007 m2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovatelia nehnuteľnosti užívajú od roku 1947, pričom tieto sčasti kúpili, sčasti vymenili s pôvodnými vlastníkmi. Informovaný zástupca Miestneho národného výboru v A. s návrhom súhlasil, keďže podiely, ktoré pripadajú Československému štátu navrhovatelia riadnou zmluvou odkúpili. Teda týmto rozhodnutím sa rodičia žalobcu stali vlastníkmi i časti parcely EN 5188/1 [v súčasnosti vedená ako parc. č. KN C 1381], do ktorej držby vstúpil žalobca. 53. Súd je toho názoru, že od tohto okamihu – t. j. od právoplatnosti rozhodnutia sp. zn. 4C/34/86 žalobca nemohol byť dobromyseľný. Na otázku či žalobca mal vedomosť o tomto súdnom konaní a rodičia stali sa vlastníkmi nehnuteľností, žalobca odpovedal, že od kedy nehnuteľnosť kúpil, stále ju užíval on, nikdy ju neužívali rodičia, rodičia mu povedali, že nehnuteľnosť bude jeho. 54. Javí sa viac ako pochybné, aby žalobca nemal vedomosť o súdnom konaní iniciovanom jeho rodičmi a o nadobudnutí ich vlastníckeho práva i k časti nehnuteľnosti, ktorú mal on odkúpiť od čsl. štátu. V tomto smere súd poukazuje i na tú skutočnosť, že vlastnícke právo k parcelám EN 5190/1 a 5188/1 (parcela EN 5188/1 zodpovedá parcele KN C 1381) bolo určené na podklade toho istého geometrického plánu č. 244-3404-203 / 024-85 ako bolo uzatvorená kúpna zmluva medzi Miestnym národným výborom v A. a žalobcom. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu v žalobe, že rozsudkom 4C/34/86 stali rodičia žalobcu vlastníkmi iba formálne, a boli dohodnutí, že ich vlastníctvo v časti, ktorú sám za svoje finančné prostriedky odkúpil je len na papieri, s poukazom i na to, že nehnuteľnosť užíval naďalej bez ich výhrad. Žalobca sa uspokojil pravdepodobne s tvrdením rodičov, že nehnuteľnosť bude jeho. Ďalej súd poznamenáva, že v tejto súvislosti - tvrdení rodičov, že sporná časť nehnuteľností má byť žalobcova, žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Žalobca má viacero súrodencov (čo vyplýva z dedičského
konania po neb. otcovi, ktoré bolo súdu predložené), avšak žalobcove tvrdenie nebolo preukázané žiadnym iným hodnoverným dôkazom. 55. Ďalej o dobromyseľnosti žalobcu o užívaní nehnuteľnosti ako vlastnej nesvedčí ani jeho následný úkon, a to vyhlásenie o vydržaní spísaný na Notárskom úrade JUDr. Čabru dňa 22.1.1999. Naviac v predmetnej notárskej zápisnici je uvedené, žalobca svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti – parcele č. 1381/2 o výmere 292 m2, tak ako je zakreslená v geometrickom pláne Ing. Kolumbera č. 165/98, odvodzuje z titulu prevodu realizovaného najneskôr v roku 1968, čo absolútne nezodpovedá tvrdeniam a skutočnostiam a nadobudnutí titulu vydržania v tomto súdnom konaní. 56. Taktiež o dobromyseľnom užívaní nesvedčí ani žaloba, ktorú podal na súd žalobca a ktorou sa domáhal určenia, že nehnuteľnosť zapísaná v kat. území A. na LV č. XXXX parc. č. 1381 o výmere 1007 m2 patrí do dedičstva po neb. otcovi A. B.. V dôvodoch žaloby uvádza, že spornú nehnuteľnosť nadobudli jeho rodičia na základe rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/34/86. 57. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojej dobromyseľnosti, že spornú nehnuteľnosť užíva ako vlastnú, pretože v priebehu plynutia vydržacej doby nemohol nemať dôvodné pochybnosti, že mu parcela, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva patrí. Vzhľadom na uvedenú súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol takto: 58. Podľa § 255 CSP ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 59. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 60. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 61. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 62. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP, tak že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku. 63. Dôvod v zmysle § 257 CSP v rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.