Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 6Csp/50/2024 8524200440 26. 02. 2025 JUDr. Miriam Szárazová ECLI:SK:OSSL:2025:8524200440.4
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, IČO: 37 928 422, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, občan Kirgizskej republiky, o zaplatenie 91,08 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.4.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 91,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91,08 eur od 27.6.2022 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania, a to titulom dlžného nároku na zaplatenie poistného do zániku poistenia, ktoré vzniklo na základe uzatvorenej poistnej zmluvy č. 6616587388 dňa 26.11.2021. V žalobe označil žalobca žalovaného ako A. A., r. č. XXXXXXXXXX, bytom B. X, XXX XX B.. 2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 6Csp/50/2024-31 zo dňa 1.8.2024 a v súlade s ustanovením § 266 ods. 1 CSP ho doručoval žalovanému do vlastných rúk, bezúspešne. Vzhľadom na uvedené Okresný súd Stará Ľubovňa platobný rozkaz uznesením č. k. 6Csp/50/2024-37 zo dňa 19.9.2024 zrušil. 3. V rámci šetrenia pobytu žalovaného v registri obyvateľov Slovenskej republiky bolo zistené, že žalovaný ako občan Kirgizskej republiky mal na území Slovenskej republiky vydané povolenie na pobyt odo dňa 23.3.2023, platné do 1.2.2025 a prechodný pobyt hlásený na adrese C. – D. B., C. E. odo dňa 23.7.2024. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bola zistená jeho registrácia v časovom rozmedzí od 19.6.2023 do 22.2.2024. Lustrácia v registriZVJS bola s výsledkom negatívnym. Nakoľko si žalovaný zásielku na adrese prechodného pobytu neprevzal, súd vykonal všetky úkony súvisiace s prešetrením súčasného pobytu žalovaného prostredníctvom Úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktorý konajúcemu súdu o. i. oznámil trvanie prechodného pobytu v období od 6.5.2020 do 3.2.2025 a v ďalšom aj prostredníctvom jeho domnelého zamestnávateľa, no neúspešne. Žalovaného súčasná adresa pobytu, resp. iná adresa pobytu nie je známa. 4. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 5. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 8. Otázka právomoci patrí medzi procesné podmienky na strane súdu, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Ak súd dospeje k záveru, že spor alebo vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, ktorý má za následok zastavenie konania. Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom upravuje, po vylúčení aplikácie predpisov Európskej únie a medzinárodných zmlúv, vnútroštátny predpis - zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSaP“), ktorý vlastnou kolíznou normou upravuje prvok, podľa ktorého súd skúma otázku vlastnej právomoci vo vzťahu k prejednávanej veci. 9. Podľa § 37 ZMPSaP, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. 10. Podľa § 37a písm. b) a c) ZMPSaP, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. 11. Podľa § 37e ods. 1 ZMPSaP, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d. 12. Podľa § 37e ods. 3 ZMPSaP, dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú. 13. Podľa § 37e ods. 5 ZMPSaP, vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu. 14. V rámci skúmania dôvodov založenia právomoci slovenských súdov bolo vzhľadom na predmet konania a strany sporu potrebné najskôr vylúčiť aplikáciu ust. § 37a písm. c), § 37d a § 37e ods. 1 a 5 ZMPSaP, ktoré súd skúma prednostne pred skúmaním všeobecnej právomoci podľa § 37 ZMPSaP. Nakoľko v predmetnom spore nie je daná výlučná právomoc súdov Slovenskej republiky podľa § 37d ZMPSaP vzhľadom na predmet konania ani alternatívna právomoc podľa § 37a písm. c), pretože aj keď ide o spor z poistnej zmluvy, poistník nevystupuje na strane žalobcu, a rovnako zo spisu nevyplýva, že by bola právomoc daná v zmysle § 37e ZMPSaP, teda voľbou právomoci (v písomnej forme), konajúci súd pristúpil ku skúmaniu všeobecnej právomoci podľa § 37 ZMPSaP. 15. V nadväznosti na takto určenú kolíznou normu vo vzťahu k právomoci súdu, obsiahnutú v ust. § 37 ZMPSaP, a to podľa „bydliska alebo sídla osoby, proti ktorej návrh smeruje“ súd konštatuje, že tento pojem je potrebné diverzifikovať od pojmu trvalý pobyt. V zmysle konštantnej judikatúry sa za bydlisko považuje miesto, resp. krajina, v ktorej osoba v prevažnej miere žije s úmyslom sa tam trvale zdržiavať, teda miesto, kde sa osoba reálne zdržiava a kde má sústredené svoje najdôležitejšie záujmy. Nie je preto rozhodujúce, kde je strana sporu podľa evidencie obyvateľstva prihlásená na trvalý, resp. prechodný pobyt alebo pobyt cudzinca, podstatný je úmysel osoby trvale sa na určitom mieste zdržiavať, spravidla teda tam, kde fyzická osoba ako žalovaný reálne býva, kde má svoju rodinu, kde pracuje, pričom takto je normované všeobecné pravidlo určenia právomoci v sporoch s cudzím prvkom. 16. V tejto súvislosti, pri úkonoch súdu vyšlo najavo, že žalovaný získal povolenie na pobyt vydané dňa 23.3.2023, avšak to trvalo iba do 1.2.2025, rovnako bola ukončená registrácia v Sociálnej poisťovni
dňa 19.6.2023 a žiadna ďalšia okolnosť, ktorá by potvrdila jeho ďalší úmysel trvale sa zdržiavať sa na území Slovenskej republiky nebola preukázaná. Všetky vonkajšie znaky indikujúce a sprevádzajúce reálny pobyt žalovaného napr. predĺženie platnosti prechodného pobytu, registrácia v Sociálnej poisťovni a ďalšie, možno na základe vykonaných lustrácií vylúčiť. Rovnako súd poukazuje na skutočnosť, že trvalý pobyt má žalovaný naďalej evidovaný v Kirgizskej republike (bez jeho ukončenia), čo spôsobuje vznik ďalších pochybností o jeho zámere zdržiavať sa trvale mimo jej územia, ktorej je zároveň občanom. 17. Vzhľadom na skutočnosť, že sa neuplatní žiadna z kolíznych noriem obsiahnutých v ZMPSaP, ktorá by bola spôsobilá určiť právomoc slovenského súdu, súd konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil ako následok nesplnenia základnej procesnej podmienky na strane súdu, ktorou je právomoc. 18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 20. Nárok na náhradu trov konania posúdil súd podľa § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca iniciovaním súdneho konania na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať, zavinil zastavenie konania. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, rozhodol sú tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.