Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 4Csp/14/2024 8524200780 25. 03. 2025 JUDr. Jana Sroková ECLI:SK:OSSL:2025:8524200780.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Janou Srokovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. XX, právne zast. Mgr. Matúš Macko, advokát, Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, IČO: 50 424 777, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 704,36 eur s príslušenstvom a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto rozhodol: I. U r č u j e, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500025778 zo dňa 29.5.2013 je bezúročný a bez poplatkov. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 704,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 704,36 eur od 2.10.2024 do zaplatenia , to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a . IV. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o revolvingovom úvere č. 8500025778 zo dňa 29.5.2013, jej článku 7, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“, j e n e p r i j a t e ľ n o u. V. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o revolvingovom úvere č. 8500025778 zo dňa 29.5.2013, jej článku 8. s názvom Dohoda o poskytnutí služby, bode 8.1., v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 eur v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“, j e n e p r i j a t e ľ n o u. VI. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o revolvingovom úvere č. 8500025778 zo dňa 29.5.2013, jej článku 8. s názvom Dohoda o poskytnutí služby, bode 8.4., v znení:
„Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa čl. 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“, j e n e p r i j a t e ľ n o u. VII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 1.7.2024 domáhal určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500025778 zo dňa 29.5.2013 (ďalej len Zmluva“) je bezúročný a bez poplatkov a v toho dôsledku aj vydania bezdôvodné obohatenia vo výške 704,36 eur s príslušenstvom, ďalej žiadal určiť neprijateľnosť zmluvných podmienok dojednaných v čl. 7, čl. 8 bode 8.1. a bode 8.4. Zmluvy, ako aj nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru mu bol schválený úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa zaviazal splatiť formou pravidelných 48 mesačných splátok, vždy k 30. dňu toho-ktorého mesiaca, vo výške splátky 77,05 eur, teda celková čiastka na vrátenie predstavovala sumu 3.698,40 eur. Dohodnutá bola ročná úroková sadzba vo výške 70,01 %, RPMN 69,69 %, priemerná RPMN 48,52 %. Na takto schválený úver si žalovaný započítal aj poplatok vo výške 367,49 eur, preto skutočne poskytnutá úverová čiastka tvorila sumu 1.132,51 eur. Následne, dňa 10.6.2015 mu bol poskytnutý revolving vo výške 795,77 eur, ktorý bol znížený o započítaný poplatok vo výške 167,04 eur, v čoho dôsledku poskytnutá čiastka tvorila 628,73 eur. Suma reálne poskytnutého plnenia na základe Zmluvy (úver + revolving) v súčte činila iba 1.761,24 eur, pričom súhrnná výška zaplatených splátok bola vyššia, až 2.465,60 eur. Rozdiel medzi prijatou sumou istiny (po posúdení a prípadnom určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru) a zaplatenou sumou splátok predstavuje bezdôvodné obohatenie vo výške 704,36 eur, ktorých vydania sa v predmetnom konaní domáha, pričom o tejto skutočnosti sa dozvedel dňa 1.7.2022, čo vyplýva z predloženého Prehlásenia zo dňa 27.7.2022 Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Vo vzťahu k žalobnému návrhu, ktorým sa domáha určenia, že úver poskytnutý na základe Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov v prvom rade uviedol, že záväzkový vzťah Zmluvou založený je spotrebiteľským právnym vzťahom, preto musí nutne obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj osobitné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzatvárania (ďalej len „ZSÚ“), konkrétne vyjadrených v § 9 ods. 2 písm. f) a j) ZSÚ, teda uvedenie doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru a tiež ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V predmetnom prípade Zmluva neobsahuje správny údaj o výške RPMN (69,69 %), keďže tá nemôže byť nižšia ako výška ročnej úrokovej sadzby (70,01 %). Absencia náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a j) ZSÚ vyvoláva zákonný následok podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ spočívajúci v bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, pričom totožný následok v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) nastáva aj v situácii, ak je údaj o RPMN nesprávne uvedený v neprospech spotrebiteľa. Navyše, dojednaná úroková sadzba 70,01 % ročne je šesťnásobne vyššia ako bola priemerná úroková miera pri obdobných spotrebiteľských úveroch poskytnutých v máji 2013, ktorá predstavuje 11,22 % ročne, čo zakladá dôvodné pochybnosti ohľadom tohto dojednania a jeho súladu s dobrými mravmi, napokon aj prípadným možným následkom jeho neplatnosti. Vo vzťahu k zmluvným podmienkam, ktorých znenie
uviedol, má za to, že aj napriek skutočnosti už skoršieho judikovania ich neprijateľnosti, trvá na vyhlásení ich neprijateľnosti aj v tomto konaní, nakoľko rozsudok je záväzný vždy inter partes, pričom sa očakáva v súlade s princípom právnej istoty, že za obdobných skutkových okolností by mal súd rozhodnúť nie inak. K zmluvnému dojednaniu ohľadne možnosti odkladu splátok za poplatok vyjadrenému v bode 8.1. uviedol, že túto službu nevyužil, napriek tomu ju musel zaplatiť, teda poskytnutý úver bol o sumu poplatkov znížený. Uvedená zmluvná podmienka nie je dojednaná individuálne a ako taká už spôsobuje značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, naviac však tým, že žalovaný zúžil možnosť právo odkladu splátok využiť stanovením ďalších podmienok, pričom v ostatných prípadoch ponechal posudzovanie žiadosti na vlastnej voľnej úvahe. 3. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.10.2024 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Namietol, že v tomto konaní už nie je možné prejednať a rozhodnúť vec, nakoľko tomu bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci, a to rozhodcovským rozsudkom Stáleho arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zo dňa 30.5.2017, sp. zn. 149/09/16, právoplatným dňa 13.9.2017 a vykonateľným dňa 19.9.2017 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), na podklade ktorého je vedené aj exekučné konanie Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 14Ex/558/169. Žalobca sa aktívne nedomáhal v zákonnej prekluzívnej lehote zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona č. 335/2014 Z. z., teda nevyužil možnosť jeho preskúmania, pričom ten bol následne preskúmaný exekučným súdom, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na uvedené, nemohlo dôjsť k tvrdenému vzniku bezdôvodného obohatenia, pričom v tejto situácii je tiež vylúčené , aby súd konštatoval neprijateľnosť zmluvných podmienok. Pokiaľ ide o súčasné uplatnenie nároku na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia jednou žalobou, má za to, že zákonodarca presne vymedzil druhy žalôb v § 137 C.s.p., pričom zámerom bolo docieliť efektivitu domáhania sa ochrany subjektívnych práv vhodným výberom z viacerých druhov žaloby, s tým, že žalobca potvrdil, že procesne vhodnejším je v uvedenom prípade žaloba o plnenie. Simultánne uplatnenie oboch nárokov nevyplýva ani z ust. § 11 ods. 4 ZSÚ. K určovacej žalobe ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal ani právny záujem v zmysle § 131 C.s.p., ktorého osvedčenie sa sleduje pri každej žalobe tohto druhu. Určovacia žaloba má mať v tomto prípade charakter predbežnej otázky ako súčasť nároku uplatňovaného žalobou o plnenie, teda vydania bezdôvodného obohatenia. Poprel aj tvrdenie žalobcu o výške poskytnutého plnenia, za súčasného uvedenia vlastného tvrdenia o poskytnutej sume žalobcovi, a to vo výške 1.500,- eur. Žalovaný k žalobcom tvrdenej absencii náležitostí, ktorá má zapríčiniť zákonný následok spočívajúci v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo Zmluvy, uviedol jednak, že údaje o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru sú uvedené v ďalších zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej Zmluvy a tiež poprel tvrdenia žalobcu o nesprávne uvedenom údaji RPMN iba na základe vzájomného porovnania jej percentuálnej výšky a percentuálnej výšky hodnoty úrokovej sadzby, nakoľko tie sú vypočítané iným spôsobom. V podaní tiež poprel tvrdenia žalobcu, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnou podmienkou môže byť len taká, ktorá v rozpore so zákonom alebo mimo zákonnej úpravy vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej strany, hrubú nerovnováhu. Za neprijateľnú preto nemožno označiť podmienku, ktorá reprodukuje obsah zákona a ten ustanovuje spotrebiteľovi niečo plniť, resp. strpieť a podobne. K bodu 7. Zmluvy vychádza zo všeobecného pravidla oboznámenia sa s obsahom akejkoľvek zmluvy jej účastníkom, ktoré je založené na vlastnom vnútornom myšlienkovom procese a ktorého dokazovanie je preto vylúčené, vonkajším prejavom tohto procesu je prejav vôle, podpis. Uvedené potvrdzuje, že k tvrdenému prechodu dôkazného bremena vzhľadom k otázke oboznamovania sa s obsahom Zmluvy nemohlo dôjsť. Vo vzťahu k bodu 8.1. a 8.4. uvádza najmä to, že zmluva formulárová môže byť aj individuálne dojednaná, individuálnosť pritom značí, že spotrebiteľ môže ovplyvniť formuláciu jej znenia alebo má možnosť určité dojednanie zo zmluvy čo i len vylúčiť, čo však nevyhnutne nemusí využiť. V tejto súvislosti zdôraznil oddelenosť niektorých zmluvných dojednaní od iných, čo umožňuje výber podpísať ju nielen vcelku, a tak neuzatvoriť automaticky aj dohodu o poskytnutí služby. Žalovaný v závere vzniesol námietku premlčania požadovaného peňažného nároku poukazujúc na listinu subjektu HOOS, v zmysle obsahu ktorej bol žalobca upovedomený o výsledku posúdenia Zmluvy dňa 1.7.2024, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 2.7.2024, t. j. po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. 4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 4.3.2025 na svojich doterajších tvrdeniach zotrval, pričom s tvrdením žalovaného, že konanie trpí prekážkou veci už právoplatne rozhodnutej vyjadril svoj nesúhlas. Rozhodcovská zmluva, tak ako bola dojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá je neplatná, k čomu zároveň uviedol aj dôvody spôsobujúce nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Uviedol, že v rámci procesu uzatvárania Zmluvy nemal vedomosť, že súčasťou listín je aj rozhodcovská zmluva, ani o jej následkoch, čím je vylúčená prítomnosť slobodnej a vážnej vôle ju uzavrieť. Za týchto okolností ani nebolo možné, aby jej obsah ovplyvnil, teda je vylúčené, aby bola dojednaná individuálne. V tejto súvislosti odkázal na rozsiahlu rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, a to rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/30/2019 zo dňa 26.9.2019, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29.1.2015, rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 4Csp/63/2018 zo dňa 21.5.2021 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoCsp/48/2021 zo dňa 20.1.2022. K nároku týkajúcemu sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru odkázal na znenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého sa môže spotrebiteľ domáhať ako určenia neplatnosti zmluvy aj určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z nej. Výkladom od väčšieho k menšiemu má za to, že ak sa možno domáhať určenia neplatnosti zmluvy ako celku, možno sa domáhať aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, čo možno pokladať za určenie neplatnosti zmluvy. Uvedené východiská podporuje aj skutočnosť, že § 137 C.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb. Posúdenie absencie náležitosti, doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ponechal na konajúcom súde odkazujúc na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-677/23 zo dňa 23.1.2025, v ktorom je riešená aj otázka ohľadne prítomnosti predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluvách o úvere. K neprijateľnosti zmluvných podmienok zopakoval svoje doterajšie tvrdenia. Nepripustil, aby právo, ktorého ochrany sa v tomto konaní domáha, bolo premlčané, keďže žaloba bola podaná dňa 1.7.2024, nie 2.7.2024 ako uvádza žalovaný. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.3.2025, ktorého sa žalovaný a jeho právny zástupca nezúčastnili, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnili a vyjadrili súhlas s rozhodnutím vo veci bez ich prítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd vo veci pojednával v ich neprítomnosti v zmysle ust. § 180 CSP. 6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na obsahu podanej žaloby ako aj písomných stanoviskách. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje: 7. Na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 27.5.2013 schválenej žalovaným dňa 29.5.2013 došlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500025778, v ktorej bode 5. boli uvedené údaje o požadovanom revolvingovom úvere, a to poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur, splatnosť úveru (počet splátok/deň v mesiaci) 48/30, mesačná splátka (vrátane úrokov) 77,05 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.698,40 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN za úver 48,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.849,20 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 64,19 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 % a účel čerpania úveru - kúpa/oprava auta. Následne, v bode 6. Zmluvy s názvom údaje o schválenom revolvingovom úvere je uvedená poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur, splatnosť úveru (počet splátok/deň v mesiaci) 48/30, mesačná splátka (vrátane úrokov) 77,05 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.698,40 eur, RPMN za úver 69,69 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 48,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.849,20 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5 %. V listine označenej ako „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi – Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500025778, je o. i. označený aj dátum splatnosti prvej splátky úveru – 30.6.2013 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru – 30.5.2017. 8. Z predloženého Prehlásenia má súd ďalej za preukázané, že žalobca bol dňa 1.7.2022 po posúdení obsahu Zmluvy Združením na ochranu občana spotrebiteľa informovaný, že úver z nej je pravdepodobne bezúročný a bez poplatkov, tiež možne obsahujúc neprijateľné zmluvné podmienky.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 9. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „C.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 10. Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 11. Podľa § 73 ods. 1 a 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon a spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. 12. Podľa § 4 ods. 1 a 2 (prvá veta) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy zo dňa 29.5.2013, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady 93/13/EHS“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok. 17. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS, „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. 18. Podľa čl. 3 ods. 1 a 3 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmlúv, ku škode spotrebiteľa. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 19. Podľa Prílohy Smernice Rady 93/13/EHS ods. 1 písm. q), za nekalé sa môžu považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. 20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 22. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 25. Podľa § 298 ods. 1 C.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 26. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tzn. 29.05.2013 (ďalej len „ZSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru; j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálne miery nákladov. 27. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 30. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. 31. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohatenie a kto sa na jeho úkor obohatil. 32. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 33. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. 35. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 36. Podľa § 295 C.s.p., súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. 37. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 38. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 39. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Súd dospel k právnemu záveru: 40. V prvom rade bolo potrebné ustáliť, či právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným spĺňa kritériá spotrebiteľského vzťahu, a tým aj či sa naň vzťahuje osobitná úprava regulujúca spotrebiteľské vzťahy, obsiahnutá v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko pri uzatváraní Zmluvy vystupovala na jednej strane fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane osoba pri uzatváraní a plnení Zmluvy konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, súd nemohol dospieť k inému záveru než tomu, že ide o vzťah dodávateľ – spotrebiteľ, zvýraznený tým, že dodávateľ koncipoval Zmluvu, pričom spotrebiteľ jej obsah nemohol objektívne ovplyvniť, teda mal možnosť s jej obsahom iba súhlasiť, resp. ju neuzavrieť. Záväzkovo – právne vzťahy so slabšou stranou pritom podliehajú ich špecifickému prieskumu súdom, preto bolo potrebné vzhliadnuť na dôvody uvádzané žalovaným, a to či existuje neodstrániteľná prekážka brániaca príslušnému všeobecnému súdu o žalobných návrhoch žalobcu meritórne rozhodnúť. Súd preto zaobstaral rozhodcovskú zmluvu. 41. Prekážka veci už právoplatne rozhodnutej, tzv. res iudicata, predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, za prítomnosti ktorého nemožno o nároku ďalej konať a rozhodnúť, naopak konanie musí byť zastavené. Za vec res iudicata sa pritom považuje iba stav, ak bolo v inom konaní (pred akýmkoľvek súdom) rozhodnuté o totožnom predmete konania medzi totožnými stranami sporu, pritom nie je rozhodujúce v akom procesnom postavení vystupovali. V prejednávanej veci bolo namietané, že o totožnom predmete konania bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., zo dňa 30.5.2017, právoplatným dňa 13.9.2017 pod sp. zn. 149/09/16, na podklade ktorého je už vedené aj exekučné konanie. 42. Rozhodcovský rozsudok má v slovenskom právnom poriadku v zásade rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, ako to vyplýva aj z vcelku ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jeho postavenie v právnom poriadku celkom jasne deklaruje jednak osobitný zákon, ako aj dlhodobá formulácia ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré nevylučuje riešenie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní. Na tomto mieste je však potrebné poznamenať, že rozhodcovský rozsudok nadobudne nemenné účinky vytvárajúce tiež prekážku už rozhodnutej veci (nielen v exekučnom konaní, ale aj v každom civilnom konaní) iba v prípade, že rozhodcovské konanie je vedené na podklade platnej rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, teda ak je založená jeho právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Tieto závery vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29.1.2015 (R 77/2015), cit.: „Prekážka rozsúdenej
veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pre účely preskúmavanej veci je potrebné poukázať na ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 tohto zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. K tomu, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, sa už najvyšší súd vyjadril napríklad v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 (R 46/2012). V tomto uznesení, i keď pre účely exekučného konania, konštatoval, že súd je povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, lebo inak by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak sa uplatňuje právo na základe rozsudku vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak sa uplatňuje právo na základe rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní. Tento právny záver je opodstatnený nielen v exekučnom konaní, ale v každom občianskom súdnom konaní. Aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Tento právny záver je ale opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky - iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Najvyšší súd v už spomenutom judikáte R 46/2012 konštatoval, že oprávnenie (exekučného) súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, či v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu (viď § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach (napríklad pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku (res iudicata). Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa na takúto doložku (zmluvu) hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť(každého) právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex officio). V danom prípade bola súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky ich spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto (a obdobným) obsahom už najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu (k tomu viď rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 1 ECdo12/2014, 2 ECdo 147/2013, 3 Cdo 13/2013, 4 ECdo 92/2014, 5 Cdo 44/2013, 6 ECdo 184/2013). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla ani v danom prípade založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol - z pohľadu preskúmavanej veci - založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej.“ 43. Nemenej príznačné sú aj závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9.2.2012 sp. zn. 3Cdo 122/2011, a to najmä vo vzťahu k vedenému exekučnému konaniu, cit.: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.“ 44. Posúdenie (ne)platnosti rozhodcovskej zmluvy má zásadný vplyv pre posúdenie žalobných nárokov. Žalobca a žalovaný uzatvorili toho istého dňa, teda 29.5.2013 okrem Zmluvy, ktorej prieskumu sa žalobca domáha najmä vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na jej
základe, aj rozhodcovskú zmluvu, ku dňu uzatvorenia ktorej sa pre ňu vyžadovala buď forma osobitnej zmluvy alebo doložky v rámci pôvodne uzatváranej zmluvy, avšak bezvýnimočne písomná. Zákon o rozhodcovskom konaní explicitne neuvádzal žiadne iné formálne či obsahové náležitosti v porovnaní s úpravou obsiahnutou v neskoršom zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Aj napriek tejto skutočnosti, a to odhliadnuc od toho, aké náležitosti formuluje pre rozhodcovskú zmluvu zákonná úprava dnes, úprava všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka ako zákona lex generalis zabezpečuje jednotu nárokov kladených na platnosť hmotnoprávnych právnych úkonov (vrátane úpravy týkajúcej sa ochrany práv spotrebiteľa) a vyjadruje právne dôsledky spojené s ich nedostatkami. Takému záveru nasvedčuje aj dnešné znenie zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní, konkrétne jeho ust. § 45 ods. 1 písm. e), keď sa možno zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhať nielen v prípade, že v rozhodcovskej zmluve absentujú náležitosti uvedené v § 3 citovaného zákona, ale aj v prípade, že je tu iný dôvod zakladajúci jej neplatnosť. 45. Rozhodcovská zmluva v danom prípade bola uzatvorená formou osobitnej, vopred pripravenej, formulárovej zmluvy, technicky oddelenej od Zmluvy (o úvere), a to v rovnaký deň. Jej vzhliadnutím, a to majúc z vlastnej činnosti vedomosť, že je dodávateľom používaná vo viacerých prípadoch bezo zmien jej obsahu, teda nebola uzatváraná za rešpektovania osobitného postavenia spotrebiteľa v predzmluvnom negociačnom procese, súd ustálil, že ide o štandardnú formulárovú zmluvu, pripravenú na vopred predtlačenom tlačive pre mnohých spotrebiteľov, pričom preukázanie opaku zaťažuje dodávateľa, ten však ani len tvrdenia k procesu uzatvárania rozhodcovskej zmluvy, a tak aj založenia právomoci rozhodcovského súdu, neformuloval. 46. Účelom rozhodcovskej zmluvy je pritom určenie súkromnej osoby, ktorá prípadný spor vzniknutý medzi účastníkmi zmluvy prejedná, teda jej výsledkom je delegovanie právomoci rozhodnúť, preto vzhľadom na závažnosť jej pôsobenia má osobitný význam, najmä v sporoch so slabšou stranou, keďže na jej základe môže vzniknúť nový kvalifikovaný záväzok. Takáto zmluva by podľa názoru súdu mala prinajmenšom obsahovať informácie, ktoré umožňujú spotrebiteľovi zodpovedne si zvoliť určitú variantu prípadného riešenia budúceho sporu, teda poskytnúť mu skutočné informácie o následkoch uzatvorenej zmluvy, napr. poskytnutím vysvetlení čo do rozsahu rozdielnosti konania rozhodcovského naproti klasickému sporovému konaniu vedenému všeobecným súdom, aby tak bolo prinajmenšom vylúčené, že vôľa spotrebiteľa uzavrieť takúto zmluvu (vyjadrená podpisom po oboznámení sa s jej obsahom) je nahodilá. Naopak, kontrakčná fáza by mala byť vonkajším prejavom vyjadrujúcim vážnu a slobodnú vôľu byť zmluvou viazaný, čomu zodpovedá možnosť náležitého zváženia jej uzatvorenia. Vyhlásenia vo vopred pripravenom znení zmluvy, ako napr. v čl. 2 rozhodcovskej zmluvy „...uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom“ alebo „...dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy“ nie sú spôsobilé vytvoriť obraz o skutočnej vôli spotrebiteľa. Rovnako nie je dostačujúce ani poučenie spotrebiteľa obsiahnuté v čl. 3 rozhodcovskej zmluvy, a to „Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy..., s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi“. 47. Navyše, zmluvné dojednania, ktoré založili možnosť žalobcu (v predmetnom prípade dodávateľa) žalovať a stanoviť miesto súdneho konania bez prihliadnutia na vzdialenosť medzi sídlom rozhodcu a sídlom príslušného všeobecného súdu žalobcu ako spotrebiteľa, čím nepriamo obmedzili jeho prístup k bráneniu vlastných práv, zatiaľ čo spotrebiteľ sa takto vedenému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť, nie sú vyvážené a spôsobujú tak nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu v postavení spotrebiteľa, preto sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami s následkom ich neplatnosti (§ 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka). V nadväznosti na uvedené tiež súd poukazuje na znenie stanoviska Súdneho dvora (ES) vo veci C – 243/08 zo 4.6.2009 (Pannon GSM Zrt. a/a Erzsébet Sustikn Gyorfi) k čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorého prislúcha vnútroštátnemu súdu určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Prihliadnuc
na rozširujúci sa obsah pojmov spotrebiteľského práva ako prejav poskytnutia adekvátnej ochrany slabšej strane v nerovnovážnych vzťahoch medzi spotrebiteľom a dodávateľom možno konštatovať, že pre neplatnosť zmluvných dojednaní rozhodcovskej zmluvy skúmaných súdom ex officio - za využitia oprávnenia vykonať aj nenavrhnuté dôkazy - nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Vo vzťahu k vznesenej námietke prieskumu rozhodcovského rozsudku v priebehu exekučného konania súd konštatuje, že exekučný titul podlieha vecnému posúdeniu. Za uvedených okolností neexistuje prekážka už rozhodnutej veci tzv. res iudicata, preto sa súd ďalej zaoberal meritórnym posúdením žalobného návrhu. 48. Civilný sporový poriadok zveril prieskum obsahu spotrebiteľských zmlúv osobitne príslušným súdom v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach s účinkami rozhodnutia erga omnes, teda v prípade označenia neprijateľnej zmluvnej podmienky je následkom všeobecný zákaz jej ďalšieho používania, resp. používania podmienky s rovnakým významom. Takáto úprava mala zabezpečiť efektívnu právnu ochranu spotrebiteľov. Napriek uvedenému má súd za to, že aj v individuálnom spotrebiteľskom spore nič nebráni súdu označiť a vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky dojednanej v Zmluve (buď na návrh alebo z vlastnej iniciatívy) v rozsudku, ktorý je záväzný inter partes. Právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú nerovnováhu v postavení účastníkov zmluvy vyplýva jednak z hmotnoprávneho ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj procesnoprávneho ust. § 298 C.s.p., pričom osobitne je toto právo upravené zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, konkrétne jeho § 3 ods. 3 a 5. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty spočívajúcej v určení neprijateľných zmluvných podmienok pritom nie je časovo limitovaná. Súd preto žalobný návrh o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok dojednaných v čl. 7 a čl. 8 bodoch 8.1. a 8.4. Zmluvy považoval za procesne prípustný. 49. K vecnej stránke určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v čl. 8 bodoch 8.1. a 8.4. súd poukazuje na rozsiahlu a vcelku stabilnú judikatúru Krajského súdu v Prešove, ktorý sa opakovane zaoberal obdobnou argumentáciou zo strany žalovaného popierajúcou charakter označených zmluvných podmienok ako neprijateľných, a to v rovnakých typizovaných zmluvách o úvere, pričom závery ním prijaté sú konzistentné (viď napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/38/2017 zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 9Co/117/2017 zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 23Co/84/2017 zo dňa 16.4.2018, sp. zn. 24Co/61/2018 zo dňa 16.10.2018). V rozsudku sp. zn. 24Co/61/2018 zo dňa 16.10.2018 Krajský súd v Prešove záver o neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky označil už v podstate za nespochybniteľnú notorietu, keď v bode 10 odôvodnenia stručne a bez ďalšieho výslovne uviedol, cit.: „Vzhľadom na právoplatnosť rozsudkov o neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, všetky námietky uvedené zo strany žalovaného v odvolaní namietajúce nesprávny právny záver súdu o neprijateľnosti týchto podmienok sú neopodstatnené.“ 50. Za týchto okolností sa súd nezaoberal každým argumentom žalovaného, ktorý bol vznesený, ale len zhrnul hlavné dôvody, na ktorých neprijateľnosť zmluvných podmienok spočíva. Z činnosti súdu známa skutočnosť je, že Zmluva ako taká je zmluvou formulárovou, preto bolo, ako to už súd uviedol, povinnosťou žalovaného preukázať, že v predzmluvnej fáze bolo spotrebiteľovi umožnené jej obsah meniť aspoň tým, že mohol niektoré dojednania, ako aj tie o možnosti odkladu splátok za odplatu, zo Zmluvy minimálne vylúčiť (nie iba oboznámiť sa s jej obsahom). Nemennosť formulárovej zmluvy vo všeobecnosti nie je možné sanovať vyhlásením obsiahnutým v čl. 8 bod 8.6., a to že „...uzatvorenie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere“, ani vyhlásením, že „...túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojim podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami“. Takto dojednanú Zmluvu spolu s Dohodou mal preto žiadateľ o úver možnosť iba podpísať alebo jej uzatvorenie odmietnuť, a to ako celok. K argumentácii žalovaného ohľadne formálnej oddelenosti podpisov, čím malo byť v podstate spotrebiteľovi umožnené určitú časť dojednaní podpísať a určitú časť nie, súd konštatuje, že dojednania o možnosti odkladu splátok za odplatu (čl. 8 bod 8.1. a 8.4.) sú koherentnou súčasťou Zmluvy, a to ako po obsahovej stránke (tým, že uzatvorenie Dohody za súčasného neuzavretia Zmluvy by bolo bezpredmetné), tak aj po vizuálnej stránke (tým, že podpis Zmluvy je umiestnený až pod podpisom Dohody). Spätosť oboch predmetných zmlúv sa preto môže zdať netransparentná a aj obozretného spotrebiteľa navádzajúca k uzatvoreniu dojednaní ako celku. Skutočnosť, že Zmluva nie je formulárová a spotrebiteľ mal predsa možnosť pôsobiť na jej obsah by azda bolo možné preukázať predložením dôkazu, že nie všetky Zmluvy uzatvorené žalovaným obsahujú totožné alebo obdobné dojednania o
možnosti odkladu splátok za odplatu, resp. že nedošlo k podpísaniu Dohody každým spotrebiteľom, k čomu však v konaní nedošlo, preto má súd za to, že nejde o podmienky individuálne dojednané. K tomu súd dodáva, že takéto zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, keďže žalobca sa zaviazal dojednanú odplatu zaplatiť bez ohľadu na to, či uvedenú službu využije alebo nie, pričom dodávateľovi garantuje inkasovanie odplaty bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov na službu, čo je v rozpore so zásadou ratio legis právnej úpravy spotrebiteľského úveru, ktorý sa spotrebiteľovi poskytuje na jeho plné ekonomické využitie (tzn. bez krátenia o poplatky, z ktorých sú napokon úroky počítané). 51. Žalovaný iba v rovine tvrdení neprijateľnosť podmienok v čl. 8 bod 8.1. a 8.4. vyvracal, však neuniesol dôkazné bremeno, aby tvrdenia hodnoverne preukázal. 52. Súd posúdil rovnako aj zmluvnú podmienku obsiahnutú v čl. 7 Zmluvy ako neprijateľnú, pričom stručne uvádza dôvody prijatia uvedeného záveru. Kontrakčný proces pozostáva z dvoch úkonov, a to oferty (návrhu na uzatvorenie zmluvy) a akceptácie (prijatie návrhu zmluvy). Bod 5 Zmluvy je svojou povahou návrhom na uzavretie zmluvy a bod 6, je akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy, a to v rámci jedného predtlačeného formulára, do ktorého boli údaje o schválenom revolvingovom úvere iba ručne vpísané. Pre platnosť a vznik zmluvy sa vyžadoval podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom aj veriteľom. Je evidentné, že žalobca ako dlžník žiadosť/zmluvu podpísal dňa 27.5.2013 a veriteľ, v predmetnom konaní žalovaný, žiadosť/zmluvu podpísal dňa 29.5.2013, kedy až následne do zmluvy dopĺňal relevantné údaje a náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v bode 6 zmluvy. Obsahom zmluvy v čase, keď žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpisoval žalobca neboli všetky potrebné údaje o schválenom úvere, preto ani nemohlo dôjsť k ich písomnej akceptácii žalovaným. Ak mal žalovaný v úmysle poskytnúť žalobcovi úver na základe iných podmienok, ako boli uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky, napr. mal možnosť taký návrh odmietnuť a zaslať nový návrh žalobcovi. Je neprijateľné, aby formou vyplnenia údajov bodu 6 Zmluvy označeného ako „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“ boli spätne a jednostranne dopĺňané zmluvné údaje, teda bez súhlasu žalobcu ako dlžníka z úverovej zmluvy, pričom s takýmito neskôr vpísanými údajmi objektívne nemohol vyjadriť svoj súhlas tak, ako to vyplýva z čl. 7 Zmluvy. Zmluva je totiž uzavretá okamihom, keď došlo ku konsenzu ohľadom všetkých podstatných zložiek danej zmluvy. 53. Predmetom konania je tiež určenie, že úver zo Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, v čoho dôsledku sa žalobca domáha aj vydania bezdôvodného obohatenia. V tejto časti sa súd primárne zaoberal námietkou žalovaného spochybňujúcou možnosť žalobcu žalobou sa domáhať jednak určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a zároveň aj zaplatenia (teda vydania bezdôvodného obohatenia), keďže má za to, že sa má priorizovať jeden druh žaloby, v tomto prípade zrejme žaloba na plnenie, pričom určenie skutočnosti, že úver je bezúročný a bez poplatkov má byť iba prejudiciálnou otázkou v rámci jej posúdenia. Rovnako bolo potrebné vzhliadnuť existenciu naliehavého záujmu. 54. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či úverová zmluva zakladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ten vyplýva zo zákonného ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia Zmluvy), nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa môže následne brániť voči žalovanému. V ohrození je majetková sféra žalobcu ako spotrebiteľa, pričom žalobca ako pán sporu určil, že sa bude domáhať ochrany vlastných práv pred súdom, čo mu nepochybne vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené je naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný. Napokon, nie je vylúčené ani to, aby žalobca žaloval viacero nárokov – ide o tzv. objektívnu kumuláciu nárokov, ktoré by mohli byť uplatnené aj viacerými, samostatnými, žalobami. Z uvedeného vyplýva, že oba nároky nespočívajú na rovnakých skutkových tvrdeniach, naopak, jeden nárok plynie z druhého, teda vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ide o tvrdenie, že absentujú obligatórne náležitosti Zmluvy a vo vzťahu k zaplateniu o tvrdenie, že v prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bolo žalobcom zaplatené viac ako byť malo. 55. Dôvodmi, ktoré zakladajú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zo Zmluvy, majú byť v zmysle tvrdení žalobcu chýbajúce náležitosti, ktorými sú absencia doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru, v čoho dôsledku sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ bez ďalšieho úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ako aj nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, tiež s následkom
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZSÚ. Ako už bolo naznačené v bode 51 odôvodnenia, listina označená ako „Oznámenie veriteľa o schválení úveru“ zo dňa 29.5.2013 bola vyhotovená veriteľom bez toho, aby ju podpísal žalobca (dlžník – spotrebiteľ), teda absentuje akceptácia takého návrhu. Z tohto dôvodu Zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti zákonom požadované, medzi ktoré patrí aj termín konečnej splatnosti úveru. O tejto náležitosti tak nedošlo k písomnej dohode strán. Rovnako je súd názoru, že medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom a veriteľom nedošlo k dohode o výške RPMN, keďže z bodu 5 údajov o požadovanom spotrebiteľskom úvere je uvedená predpokladaná výška RPMN 70,01 %, avšak v bode 6 údajov o schválenom úvere je uvedená RPMN 69,69 %. Ak by aj k takému uzatvoreniu zmluvy došlo, výška RPMN naozaj nemôže byť nižšia ako výška ročnej úrokovej sadzby, môže byť minimálne rovnaká, a to z dôvodu, že jednou z položiek nákladov, ktoré sa použijú na výpočet hodnoty RPMN, sú aj úroky za poskytnutý úver, ktorých percentuálnym vyjadrením je ročná úroková sadzba. Za týchto okolností absencia obligatórnych náležitostí spôsobuje zákonný následok spočívajúci v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo Zmluvy. Na podporu týchto úvah súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/48/2014 zo dňa 13.112014, ktorý uviedol, cit.: „...keď Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t. j. konkrétne termíny jednotlivých splátok, výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi preukázateľne doručený ak po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a odporujúca čestnej obchodnej praxi.“ 56. Prijatý záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo Zmluvy (ktorá nastáva síce ex lege a v tomto konaní je iba deklarovaná) je všeobecným predpokladom pre vydanie bezdôvodného obohatenia, to však v uvedenom prípade súvisí s posúdením námietky premlčania vznesenej žalovaným, v ktorej dôsledku môže byť toto právo nepriznané. Občiansky zákonník obsahuje pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaciu dobu kombinovanú, subjektívnu a objektívnu. Pre začatie plynutia subjektívnej dvojročnej doby je potrebná súčasná vedomosť oprávneného o existencii bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, zatiaľ čo objektívna premlčacia doba je ohraničená momentom, ktorým k bezdôvodnému obohateniu došlo a môže byť trojročná alebo pri úmyselnom obohatení až desaťročná. 57. Vo vzťahu k začatiu plynutia subjektívnej doby súd poukazuje na závery prijaté Krajským súdom v Prešove sp. zn. 19Co/148/2018 zo dňa 30.5.2019, ktorý o obdobnom prípade konštatoval, cit.: „Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného.“ (Pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1Cdo 67/2011, R 25/1986). Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie", sa potiera rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň ich mysle.(OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyseľnosť podľa § 879 Abs 2 Z 4ABGB je potrebný menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“. Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“, aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času po vykonaní plnenia. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila...V prejednávanej veci sa žalobkyňa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela dňa 28.07.2017 v rámci návštevy Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (čl. 9 spisu). Týmto dňom jej začala plynúť subjektívna premlčacia doba...“. V predmetnej veci bolo konajúcemu súdu žalobcom predložené totožné Prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 27.7.2022, z obsahu ktorého vyplýva, že o skutočnostiach zakladajúcich začatie plynutia subjektívnej doby sa žalobca dozvedel dňa 1.7.2022, pričom z vedeného spisu nepochybne vyplýva, že dňa 1.7.2024 o 20:12 hod. (po úradných hodinách) bola žaloba podaná, preto má súd za to, že subjektívna premlčacia doba bola zachovaná, tá však plynie v rámci objektívnej doby. 58. K trvaniu objektívnej doby súd zdôrazňuje, že povinnosťou dodávateľa dlhodobo pôsobiaceho na úverovom trhu bolo dodržať všetky zákonné povinnosti, teda dať si záležať o. i. na obsahu uzatváraných
zmlúv a ich náležitostiach, keďže v prípade perfektnosti zmluvy by ani nenastal zákonný následok spočívajúci v bezúročnosti a bepoplatkovosti úveru, čo v konečnom dôsledku vedie až k bezdôvodnému obohateniu (bez ohľadu na to, či je právo na jeho vydanie premlčané alebo nie). K tomu len súd dodáva, že mnohí spotrebitelia, ktorí plnia aj na základe neperfektných zmlúv, by nad rámec poskytnutej istiny s určitou pravdepodobnosťou neplnili, ak by o týchto nedostatkoch mali vedomosť a rozhodli sa brániť vlastné práva súdnou cestou. Uvedené iba potvrdzuje dôležitosť poskytovania potrebnej súdnej ochrany slabšej strane (spotrebiteľovi), keďže dodávateľ už bezpochyby majúc vedomosť o nedostatkoch uzatváraných úverových zmlúv, naďalej zotrváva na takom konaní, azda spoliehajúc sa na neúmerné výhody, ktoré mu tento postup zabezpečuje v porovnaní s prípadnou súdnou kontrolou, ktorej jeho konanie podlieha. Konanie dodávateľa preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Takéto závery plynú aj z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Prešove, ktorý vyzdvihuje potrebu aplikácie desaťročnej premlčacej doby pri absencii obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Neoddeliteľnou súčasťou v rozhodovacej praxi v rámci posúdenia tejto otázky sa stal aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 22.4.2021 vo veci C-485/19, v ktorom uviedol, cit.: „61. Z informácii poskytnutých vnútroštátnym súdom ...vyplýva, že trojročná lehota stanovená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom k premlčaniu dôjde aj vtedy, keď spotrebiteľ nie je sám schopný posúdiť, či je zmluvná podmienka nekalá, alebo keď nevedel o nekalej povahe zmluvnej podmienky... 63. ...zmluvy o úvere, akou je zmluva v danej veci, sa vo všeobecnosti plnia počas dlhého obdobia, a preto, ak je udalosťou na základe ktorej začína plynúť trojročná premlčacia lehota, akákoľvek platba uskutočnená dlžníkom,...nemožno vylúčiť, že prinajmenšom pre časť uskutočnených platieb môže dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty ešte predtým, než sa skončí platnosť zmluvy, takže takýto režim premlčania môže spotrebiteľom systematicky odopierať možnosť domáhať sa vrátenia platieb uskutočnených na základe zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore so smernicami. 64. Preto je potrebné dospieť k záveru, že procesné podmienky, o aké ide vo veci samej, tým, že vyžadujú od spotrebiteľa, aby podal žalobu v lehote troch rokov od dátumu, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom k tomuto bezdôvodnému obohateniu môže dôjsť počas plnenia dlhodobej zmluvy, sú takej povahy, že môžu nadmerne sťažovať výkon práv, ktoré mu priznáva smernica 93/13 alebo smernica 2008/48, a teda že tieto podmienky sú v rozpore so zásadou efektivity... 65. Okrem tohto...úmysel predajcu ako dodávateľa, ktorý využil zmluvnú podmienku považovanú za nekalú, nemá vo vzťahu k právam spotrebiteľov vyplývajúcim z ustanovení smernice 93/13 žiadny význam, a to isté platí aj pokiaľ ide o čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48. Preto spotrebiteľ nemôže mať na účely uplatnenia svojich práv vyplývajúcich z týchto ustanovení povinnosť preukazovať úmyselnú povahu konania príslušného predajcu alebo dodávateľa. Z tohto vyplýva, že možnosť predĺžiť trojročnú premlčaciu lehotu pod podmienkou, že spotrebiteľ preukáže úmysel predajcu alebo dodávateľa, ako je stanovená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemôže vyvrátiť konštatovanie uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. 66. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je na prvú otázku potrebné odpovedať tak, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.“ V nadväznosti na uvedené, je nepochybné, že objektívna premlčacia doba je v uvedenom prípade desaťročná a začína plynúť odo dňa, keď k nemu fakticky došlo (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/169/2017 zo dňa 10.1.2018), tzn. prijatím tej splátky, ktorá presiahla reálne poskytnutú úverovú istinu (zníženú o poplatky), preto je aj objektívna premlčacia lehota zachovaná. 59. Žalobca v konaní tvrdil, že poskytnutá úverová čiastka (1.500,- eur), ako aj čiastka revolvingu (795,77 eur) mu bola jednostranne zrazená žalovaným o poplatky (367,49 eur a 167,04 eur) v čoho dôsledku mu bola poskytnutá suma 1.761,24 eur. Žalovaný síce tvrdil, že žalobcovi poskytol úverovú sumu 1.500,- eur, to však žiadnym spôsobom nepreukázal. K poskytnutiu čiastky revolvingu nepoprel tvrdenia žalobcu. Nepoprel ani tvrdenia žalobcu vo vzťahu k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok, čo naopak žalobca preukázal samotným predložením Zmluvy, z ktorej vyplýva, že odplata za odklad splátok bola dojednaná v čl. 8 bod 8.1., pričom jej splatnosť v zmysle bodu 8.4. nastala poskytnutím úveru, resp. uskutočnením revolvingu. Súd preto nemal pochybnosť o výške poskytnutej sumy žalobcovi. Súd má ďalej za preukázané, že žalobca uhradil v splátkach žalovanému sumu 2.465,60 eur. Rozdiel medzi
sumou 2.465,60 eur a sumou 1.761,24 eur preto predstavuje sumu, o ktorú sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil, teda o sumu 704,36 eur. 60. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie prvého dňa po tom, čo bol na jeho vydanie žalovaný vyzvaný, je vznik omeškania zakladajúceho nárok žalobcu popri ňom aj na úrok z omeškania. V uvedenom prípade plní funkciu výzvy žaloba doručená žalovanému dňa 30.9.2024, ktorý dňom po jej doručení mohol žalobcovi plniť, to však nenastalo, preto sa druhým dňom po doručení žaloby (2.10.2024) dostal do omeškania. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná ku dňu 2.10.2024 bola 3,65 %, pričom tá je v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zvýšená o päť percentuálnych bodov. Žalovaný je preto povinný popri istine uhradiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 704,36 eur od 2.10.2024 až do zaplatenia. Nakoľko sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému (tzn. viac ako je mu možné priznať), súd v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Trovy konania: 61. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 62. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 63. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 64. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 65. Dôvod v zmysle § 257 C.s.p. v rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol. 66. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.