Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/99/2024 8524201078 16. 01. 2025 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2025:8524201078.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX C., proti manželovi: D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/X, XXX XX C. G., t.č. F. XX, XXX XX H., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu: I. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX C., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, 080 28 Prešov, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov J. A. A., K. L. a D. A. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Sabinove, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Sabinov vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a. II. Súd s ch v a ľ u j e rodičovskú dohodu uzavretú dňa 12.11.2024 v tomto znení: „1. Mal. I. A., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky J. A. A., nar. XX.XX.XXXX. 2. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. 3. Otec mal. dieťaťa D. A., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I. A., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 250,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 25 – tého dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa J. A. A.. 4. Náklady na školné bude uhrádzať otec mal. dieťaťa D. A., nar. XX.XX.XXXX. 5. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. dieťaťom: - každú stredu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., - každý párny pondelok v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., - každú nepárnu sobotu v mesiaci v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod., - každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 09.00 hod do 18.00 hod., 6. Matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho v mieste svojho bydliska. 7. Otec je povinný po ukončení styku mal. dieťa matke odovzdať v mieste jej bydliska.“ III.
Žiaden z účastníkov n e m á
n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 10.09.2024 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného a upravil styk otca s maloletou. Návrh odôvodnila tým, že s manželom sa spoznali v roku 2016, v roku 2019 uzatvorili
manželstvo a v roku 2021 plánovane otehotnela. V čase tehotenstva mávala nevoľnosti a časté migrény, manžel jej vyčítal, že mala byť svedomitejšia a dúfa, že po pôrode bude aktívnejšia, čo sa jej dotklo. Neskôr zistila, že ju manžel porovnával s novu kolegyňou. Po narodení dcéry manžel chodil z práce domov neskoro, stále mal veľa práce, bol nervózny. Cítila sa strašne sama. Keď mala dcéra 2 mesiace manžel jej povedal, že jeho city k nej ochladli v čase prvého trimestra tehotenstva, že si nebol istý v deň svadby keď si ju bral a nechce s ňou žiť z ľútosti, že ju prestal ľúbiť a nie je za tým iná žena. Neskôr si uvedomila, že je za tým tretia osoba. Vyhľadala manželskú poradňu, kde bol aj manžel, ale ten chcel riešiť len rodičovstvo nie partnerstvo. Následne ju manžel požiadal by odišla s dcérou k rodičom, že chce byť sám. Dňa 10.03.2022 manžel oficiálne oznámil jej rodičom, že nemajú dobrý vzťah a že je v tom tretia osoba. Od toho času sa tri krát vrátila do Bratislavy, ale nikdy to nebolo na dlhšie ako 2 týždne, pretože zo strany manžela cítila chlad, pohlavne ju odmietal a cítila sa pri nemu ako rešpektovaná matka jeho dieťaťa. Dňa 12.11.2022 sa s dcérou definitívne vrátili na východ do jej rodičovského domu. Od mája 2023 manžel býva v Prešove, aj tam skúsila žiť rodinný život, ale po troch týždňoch sa vrátila domov do rodičovského domu. Navrhovateľka v závere návrhu zdôraznila, že od narodenia dcéry ich manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu, rozvrat je dlhodobý. Dôvody rozvratu vidí v rozdielnych názoroch na život, neschopnosti manžela žiť rodinný život a byť obmedzovaný, čo je prejavom jeho nezrelosti a v jej psychickom utrpení. Navrhovateľka k návrhu pripojila sobášny list, rodný list dieťaťa, rodičovskú dohodu, fotokópie snímky obrazovky mobilného zariadenia zobrazujúce textovú komunikáciu manžela cez sociálne siete. 2. Súd uznesením sp. zn. 2P/99/2024 zo dňa 10.04.2024 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Prešove, poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľky vyzval aby sa k návrhu vyjadril. Súčasne účastníkov konania pozval na informatívne stretnutie v rámci projektu cochem na deň 12.11.2024. 3. V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 17.10.2024 manžel navrhovateľky s rozvodom nesúhlasil, vyslovil presvedčenie, že návrh je predčasný. Potvrdil, že ich manželstvo nebolo za posledné obdobie harmonické a fungujú oddelene už istý čas, taktiež, že rodina je rozvrátená, no pri maximálnej snahe oboch strán má za to, že vedia pracovať na záchrane manželstva a rodiny. Potvrdil, že boli medzi nimi konfliktné obdobia, kedy vznikali hádky a nedorozumenia. Manžel navrhovateľky má za to, že sa nejedná o tak kardinálne rozdiely, ktoré by neboli riešiteľné, prípadne aj s prispením odbornej pomoci. Zároveň, ak posledná možná snaha neprinesie do manželstva pokoj, radosť a lásku, s návrhom na rozvod bude súhlasiť. 4. Informatívneho stretnutia dňa 12.11.2024 sa účastníci konania zúčastnili a uzatvorili rodičovskú dohodu týkajúcu sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. 5. Pojednávania vytýčeného na deň 16.01.2025 sa nezúčastnil kolízny opatrovník u ktorého doručenie predvolania mal súd riadne a včas doručené, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností. 6. Navrhovateľka na pojednávaní na podanom návrhu trvala, opísala genézu manželstva uviedla, že pred uzavretím manželstva sa poznali cca tri roky, manželstvo viac menej uzatvorili z jej iniciatívy, pretože nechcela žiť na divoko. Do času jej tehotenstva manželstvo bolo harmonické, žili naplno. Počas jej tehotenstva začali prvé problémy, tehotenstvo znášala ťažko, manžel jej v tom čase nebol nápomocný, práve naopak, začal sympatizovať s kolegyňou. Po narodení dcéry manžel trávil veľa času mimo domu, navrhovateľka sa cítila veľmi sama, dokonca jej manžel mal dať pocítiť, že zarába viac ako ona. Keď mala dcéra dva mesiace manžel jej povedal, že jeho city k nej sú na bode mrazu, že nie je si istý, že či ju ma mal vziať a požiadal ju aby s dcérou odišla k svojim rodičom, čo urobila. Zopárkrát sa k manželovi vrátila, maximálne na obdobie 2-3 týždňov, pretože to bolo chladné a nikdy nepocítila z manželovej strany úprimnú lásku. Od januára 2022 nežijú ako rodina, hospodária každý sám. Za príčinu rozpadu manželstva označila skutočnosť, že nebola dostatočne športovo aktívna podľa požiadaviek manžela a v nezrelosti manžela, v tom, že jeho vývin sa zastavil v čase keď mu zomrel otec. 7. Manžel navrhovateľky na pojednávaní s rozvodom nesúhlasil, avšak vzhľadom na postoj manželky ani on nevidel možnosť obnovenia manželského spolužitia. Priznal, že manželke povedal, že v deň svadby si nebol istý, mal pochybnosť, ale to neznamená, že ju nemal rád. Zdôraznil, že veľa vecí, ktoré
povedal oľutoval, pripustil, že v tom čase to bola istá forma jeho nezrelosti. Ďalej opísal svoj pohľad na zdravotné problémy manželky, na to, že jej ponúkal veľa alternatív riešenia, ktoré však navrhovateľka nedotiahla do konca. Potvrdil, že manželka vzhľadom na svoje zdravotné problémy sa často nepodieľala na jeho aktivitách, že chodil s kamarátmi, taktiež potvrdil sympatie s kolegyňou, pričom zdôraznil, že si neuvedomoval, že doma má z toho čo má kolegyňa 90 %. Manželku však nepodviedol, no priznal, že trávenie čase s ňou bolo limitované. Manžel vo svojej výpovedí potvrdil, že manželka odišla na východ v januári 2022, pričom definitívne od neho odišla v októbri 2022 od tejto doby žije každý sám, nehospodária spolu. Manžel navrhovateľky ďalej podotkol, že sa pokúšal o obnovenie manželského spolužitia, avšak doposiaľ bezúspešne. Za príčinu rozpadu manželstva označil jednak jeho nezrelosť v tomto období, jednak fakt, že manželka neprijala jeho snahu a záujem o jej zdravie, že jeho snahu pomôcť pochopila tak, že ju opustil v tom najzraniteľnejšom období. V závere uviedol, že známosť s inou ženou nemá, že svoje city k manželke nevie konkretizovať, no nevymizli. 8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, správou o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav: 9. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Sabinove dňa XX.XX.XXXX, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Sabinov vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva sa im dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra I.. 10. Manželstvo účastníci uzatvorili zhruba po trojročnej ročnej známosti, zo vzájomnej citovej náklonnosti. Manželstvo bolo harmonické, počas tehotenstva navrhovateľky začali prvé nedorozumenia zapríčinené zdravotnými problémami navrhovateľky v dôsledku čoho bola limitovaná v doterajších aktivitách ktoré realizovali spolu s manželom. Manžel sa na aktivitách podieľal bez manželky. Ani narodením dcéry tento problém nevymizol, práve naopak. Manžel trávil veľa času mimo spoločnú domácnosť, sympatizoval s mladšou kolegyňou, navrhovateľka sa cítila osamelá, čo spôsobovalo vo vzťahu napätie, nepohodu a hádky, ktoré vyústili tým, že manžel mal navrhovateľke povedať, že už ju neľúbi v dôsledku čoho mala navrhovateľka odísť s dcérou k rodičom. Aj keď sa k manželovi ešte niekoľkokrát vrátila bolo to len na obdobie maximálne dvoch – troch týždňoch, definitívne navrhovateľka od manžela odišla v októbri 2022, od tejto doby manželia spolu nežijú, aj keď zo strany manžela sú pokusy o obnovenie manželského spolužitia sú neúspešné. V súčasnosti navrhovateľka kategorický odmieta obnovenie manželského spolužitia, chce sa rozviesť, nechce zotrvať v manželskom zväzku. Manžel navrhovateľky, vzhľadom na postoj manželky, taktiež nevidí možnosť obnovenia manželského spolužitia. 11. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej len ZoR) manelia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 12. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 13. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 14. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 15. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí. 16. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
17. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci od januára 2022 nežijú v spoločnej domácnosti, minimálne od októbra 2022 spolu nehospodária, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletej dcéry, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže navrhovateľka túto možnosť kategorický odmieta, nechce zotrvať v manželskom zväzku, chce sa rozviesť. Manžel navrhovateľky sa síce rozviesť nechce, ale vzhľadom na postoj navrhovateľky je nepravdepodobne aby došlo k obnoveniu manželského spolužitia a naplneniu základných funkcii manželstva. 18. Príčinou rozvratu tohto manželstva podľa navrhovateľky je rozdielnosť názorov na život, neschopnosť manžela žiť rodinný život, byť obmedzovaný a jeho nezrelosť, podľa manžela jeho nezrelosť v tom období a nepochopenie jeho snahy pomôcť. Súd príčinu rozvratu manželstva vidí vo vzájomnej netolerancii, vo vzájomnom nepochopení, strate dôvery, vzájomnom citovom a fyzickom odcudzení, čo je zapríčinené odlišnosťou pováh a osobností z čoho pramení rozdielny názor na spoločný život, výchovu detí. V neposlednom rade pri rozpade manželstva zohrala nevýznamnú úlohu aj náklonnosť manžela navrhovateľky ku kolegyni, ktorú manželka pociťovala ako neveru. 19. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace spoločenský účel, preto ho súd ako nefunkčné rozviedol. Rozvod manželstva nie je ani na ujmu ich maloletej dcéry, keďže na jej pomeroch sa rozvodom manželstva jeho rodičov veľa nemení, nakoľko rodičia od januára 2022 nevedú spoločnú domácnosť, dcéra je od tejto doby v starostlivosti matky. 20. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. 21. Podľa § 24 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobne starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 22. Podľa § 24 ods. 4 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 23. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 24. Podľa § 24 ods. 6 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 25. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 26. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
27. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 28. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 29. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 30. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 31. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 32. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 33. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. 34. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 36. Podľa § 122 Podľa § 122 C.m.p. ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie. 37. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 38. Rodičia pre prípad rozvodu na informatívnom stretnutí dňa 12.11.2024 uzatvorili rodičovskú dohodu, s ktorou súhlasil aj kolízny opatrovník. Na pojednávaní rodičia navrhli rodičovskú dohodu schváliť. 39. Matka mal. dieťaťa do 30.11.2024 poberala rodičovský príspevok v sume 533,30 eur mesačne vrátane rodinných prídavok. Od 01.12.2024 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá podporu v nezamestnanosti v sume 1237 eur mesačne, aktívne si hľadá prácu. Má príjem z prenájmu parkoviska v sume 70 eur mesačne. Spolu s mal. dieťaťom býva v domácnosti svojich rodičov, ktorým na chod domácnosti prispieva sumou 300 eur mesačne. Je zdravá, inú vyživovaciu povinnosť nemá. 40. Otec dieťaťa pracuje ako SZČO v oblasti podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. Je spoločníkom obchodnej spoločnosti AWS s.r.o. so sídlom Mierová 27, Bratislava - Ružinov v ktorej vykonáva funkciu konateľa a spoločníkom obchodnej spoločnosti CWS s.r.o. so sídlom Mierová 27 Bratislava – Ružinov, kde taktiež vykonáva funkciu konateľa. Ďalej má príjem z prenájmu dvoch bytov. Jeho čistý mesačný príjem zo všetkých aktivít je cca 3000 eur. Býva v podnájme v Prešove. Jeho pravidelné mesačné výdaje sú v sume 2700 eur (nájom, splátky hypotekárneho úveru za dva byty,
režijné náklady spojené s vlastníctvom dvoch bytom, zdravotné poistenie, výživné, školné, voľno časové aktivity, strava, drogéria). Je zdravý. 41. Mal. I. navštevuje Materskú škôlku v Orkucanoch, školné hradí otec. Je zdravá, prekonáva bežné detské ochorenia. Náklady na jej starostlivosť sú v sume cca 450 eur mesačne. 42. Súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode k ich maloletej dcére, pretože má za to, že táto dohoda je v najlepšom záujme dieťaťa. Mal. I. je v osobnej starostlivosti matky od času čo rodičia nevedú spoločnú domácnosť, v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Pri tak malom dieťati je preferenčným rodičom matka. Výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča – otca. Dohoda rodičov o úprave stretávania sa otca s dcérou zodpovedá zákonným kritériám pre úpravu styku, je v jej najlepšom záujme aby sa upevňoval jej vzťah s rodičom, ktorému nie je zverená. 43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Voči výroku o schválení rodičovskej dohody rodičia nemajú oprávnenie podať odvolanie. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Navrhovateľka a manžel navrhovateľky sa odvolania vzdali. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.