Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/122/2024 8524201202 23. 01. 2025 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2025:8524201202.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté detí: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, detí rodičov, otec: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G., matka: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Rastislav Stašák, advokát, Advokátska kancelária so sídlom 17.novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/101/2021 - 100 zo dňa 15.03.2022 v I. výroku v časti výživného tak, že výživné pre mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e zo sumy 120 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne a pre mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, ktoré výživné je otec F. B. p o v i n n ý uhrádzať vždy do 10-tého dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky H. B., počnúc dňom 08.10.2024. II. Dlžné výživné za obdobie od 08.10.2024 do 23.01.2025 v sume 618,90 eur je otec povin n ý uhradiť v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 300 eur mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania. odôvodnenie: 1. Matka mal. detí (ďalej len navrhovateľka) sa návrhom doručeným súdu dňa 08.10.2024 domáhala zmeny rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 4P/101/2021 zo dňa 15.03.2022 a to zvýšenia výživného zo strany otca pre mal. A. na sumu 200 eur mesačne a pre mal. E. na sumu 180 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od určenia výživného ubehlo viac ako dva roky, na strane detí došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočíva predovšetkým vo zvýšení životných nákladov. Mal. A. je študentom 3. ročníka strednej školy v Matejovciach, mal. E. žiakom 4. ročníka základnej školy v Podolínci. Navrhovateľka v návrhu opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, ako aj špecifikovala náklady, ktoré má v súvislosti so starostlivosťou o mal. detí. Zdôraznila, že otec o mal. detí nejaví žiadny záujem. Navrhovateľka k návrhu pripojila opis mzdového listu, doklady preukazujúce jej náklady a výpis zo živnostenského registra otca detí. 2. Súd uznesením č.k. 2P/122/2024-18 zo dňa 14.10.2024 ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni. 3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, otca a kolízneho opatrovníka vyzval aby sa k návrhu, ktorý im súčasne doručil vyjadrili a pozval ich na informatívne
stretnutie v rámci programu cochem. Informatívne stretnutie sa uskutočnilo dňa 19.11.2024, otec detí sa ho nezúčastnil napriek tomu, že pozvanie mu bolo riadne a včas doručené, svoju neúčasť neospravedlnil. 4. Otec detí sa k návrhu, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk dňa 31.10.2024 písomne nevyjadril. Napriek opakovaným výzvam svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázal. 5. Pojednávania vytýčeného na deň 23.01.2025 sa otec detí nezúčastnil napriek riadne a včas vykázanému predvolaniu, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností. 6. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní zotrval na návrhu na zvýšení výživného zdôraznil, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. detí , náklady na ich starostlivosť podstatne vzrástli. Podotkol, že podľa ich názoru otec je schopný uhrádzať navrhované výživne, pričom o detí sa vôbec nezaujíma, všetku starostlivosť zabezpečuje výlučne matka. 7. Navrhovateľka na pojednávaní trvala na zvýšení výživného na obe detí podľa jej návrhu. Opísala zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného uviedla, že naďalej pracuje ako upratovačka v detskom domove v Podolínci s čistým mesačným príjmom v sume 916,94 eur, iný príjem nemá, poberá rodinné prídavky a výživné od otca. Spolu s deťmi býva v 4 – izbovom byte vo vlastníctve jej matky spolu so svojou matkou a plnoletou dcérou, náklady na bývanie hradia v 1/3. Ubudla jej vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére. K synom uviedla, že A. je študentom 3. ročníka SOŠ elektrotechnickej Poprad – Matejovce, náklady na jeho starostlivosť má v sume cca 350 eur, chcel by si urobiť vodičské oprávnenie, no nemajú na to. Mal. E. navštevuje 4. ročník ZŠ, navštevuje tiež ZUŠ - odbor klavír, nosí okuliare, navštevujeme očnú kliniku v Poprade. Náklady na jeho starostlivosť má cca 287 eur mesačne. Ďalej uviedla, že otec sa o detí vôbec nezaujíma, naposledy ich videl asi pred 10 rokmi. Výživné pravidelne hradí, prostredníctvom účtu jeho matky, dlh na výživnom nemá. 8. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o mal. detí. Zdôraznil, že je v záujme detí zvýšiť výživne nakoľko došlo k zmene pomerov na strane mal. detí. Zo samotného vyjadrenia mal. A. vyplýva, že doteraz stanovené výživne je nepostačujúce. 9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/101/2021, na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav: 10. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/101/2021-100 zo dňa 15.03.2022 bolo okrem iného prvým výrokom zvýšené výživné pre mal. A. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne a pre mal E. so sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, druhým výrokom bolo vyčíslené dlžné výživne, tretím výrokom bol v prevyšujúcej časti návrh matky zamietnutý a štvrtým výrokom bolo vyslovené že, žiaden účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania 11. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa zo dňa 08.11.2024 vyplýva, že mal. A. navštevuje 3. ročník SOŠ elektrotechnickej v Matejovciach. Matka uviedla, že je zdravý, prekonáva bežné detské ochorenia. Pri osobnom pohovore uviedol okrem iného, že o návrhu na zvýšenie výživného mu mama povedala, myslí si že je potrebný, pretože doterajšia suma je malá, mamka mu dáva oveľa viac peňazí. S otcom sa vôbec nestretáva ani s ním nie je v žiadnom kontakte, nemá na neho telefónne číslo, nechce sa s ním stretávať, keďže ani otec nemá o neho záujem. Naposledy ho videl keď bol prvákom na základnej škole. Mamka sa musela sama starať o štyri detí. Celkové náklady na starostlivosť na mal. A. podľa vyčíslenia matky sú v sume 355 eur mesačne a zahŕňajú ošatenie 50 eur mesačne, strava doma 120 eur mesačne , hygienické potreby a kozmetika 30 eur mesačne, cestovné do školy 40 eur, vreckové 20 eur, bývanie 48 eur, lieky 10 eur, telefón 10 eur, voľno časové aktivity 10 eur, školské potreby 200 eur ročne, ZRPŠ 15 eur. Mal. E. navštevuje 4. ročník ZŠ v Podolínci, je zdravý, prekonáva bežné detské ochorenia. Nosí okuliare. Pri osobnom pohovore uviedol okrem iného, že nevie akú výšku výživného by potreboval. Stará sa o neho mamka, mamka je dobrá, starostlivá, dá mu všetko čo potrebuje. Nechce nič meniť, je spokojný s tým, ako to je. S otcom sa vôbec nestretáva, nevolajú si. Nechce sa s ním stretnúť, nevie prečo, otca nepozná, videl ho len na fotke. Celkové náklady na starostlivosť o mal. E.
podľa vyčíslenia matky sú v sume 287 eur mesačne a zhŕňajú ošatenie 50 eur mesačne, strava doma 80 eur mesačne, strava v škole 6 eur, hygienické potreby a kozmetika 30 eur mesačne, bývanie 48 eur, lieky 10 eur, športové potreby resp. hračky 10 eur, telefón 4 eur, ZUŠ 10 eur, voľno časové aktivity 50 eur ročne , školské potreby 150 eur ročne, ZRPŠ 20 eur, ZUŠ – ZRPŠ 20 ročne, očná klinika 160 eur ročne. 12. Zo správy ďalej vyplýva, že matka deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť. Pracuje v detskom domove v Podolínci ako upratovačka s mesačným príjmom 866 eur v čistom, poberá rodinné prídavky a výživné od otca 220 eur. Matka odišla od otca keď mal mal. E. pol roka. Matka uviedla, že z doterajšou sumou výživného vôbec nevychádza. Náklady na starostlivosť o synov sa zvýšili ich prirodzeným rastom a potrebami. Otec výživné platí, ale nad rámec výživného ničím neprispieva. Sociálnym šetrením bolo zistené, že matka spolu so synmi, dospelou dcérou a starou matkou mal. detí žijú v 4-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov. Maloleté detí majú vytvorený priestor na oddych, pokojný spánok a svoje voľno časové aktivity. Detí majú vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývin. Mesačné výdaje na domácnosť matka vyčíslila ako výdaj na bytové družstvo 91 eur, elektrina 39,90 eur, voda 39,55 eur, plyn 65 eur, strava 450 eur, hygienické potreby a kozmetika 100 eur, internet 17 eur, telefón 22 eur, TKO 175,68 eur ročne. 13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí Spišská Nová Ves, Agentúra sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Gelnica mal súd preukázané, že otec detí býva v spoločnej domácnosti s priateľkou I. J. a mal. dcérou K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je žiačkou 7. ročníka ZŠ. Bývajú v poschodovom rodinnom dome. Otec pri rozhovore uviedol, že podniká v odbore stolár, dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 700 eur, jeho partnerka je zamestnaná v jeho firme s mesačným príjmom 600 eur. Náklady na bývanie majú v sume 350 eur. Okrem mal. A. a E. má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorý žije so svojou matkou v Nitre, na jeho výživu zasiela sumu 100 eur. Osobne sa so synmi nestretáva, nad rámec výživného na deti neprispieva, s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. 14. V čase poslednej úpravy výživného matka detí pracovala ako upratovačka v Detskom domove sv. Klementa Hofbauera v Podolínci s priemerným mesačným príjmom 650 eur. Bývala v 4- izbovom byte s rodičmi. Mala tri vyživovacie povinnosti. 15. V súčasnosti matka detí pracuje u rovnakého zamestnávateľa - Detský domov sv. Klementa Hofbauera v Podolínci s priemernou čistou mesačnou mzdou za rok 2024 v sume 916,94 eur, poberá rodinné prídavky na dve detí a výživné pre mal. detí, iný príjem nemá. Naďalej spolu so synmi býva v 4-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Spolu s nimi býva aj plnoletá dcéra a stará matka detí. Svoje mesačné náklady špecifikovala pred kolíznym opatrovníkom ako výdaje na bytové družstvo 91 eur, elektrina 39,90 eur, voda 39,55 eur, plyn 65 eur, strava 450 eur, hygienické potreby a kozmetika 100 eur, internet 17 eur, telefón 22 eur, TKO 175,68 eur ročne. Náklady ktoré súvisia s bývaním hradí v 1/3. Je zdravá. Ubudla jej vyživovacia povinnosť k dcére H., ktorá zmaturovala a zamestnala sa. 16. Otec mal. detí v čase poslednej úpravy výživného bol držiteľom živnostenského oprávnenia s miestom výkonu práce v Nemecku. Podľa daňového priznania za rok 2020 mal príjem vo výške 48 953,93 eur a výdaje 39 372,12 eur. V konaní 4P/101/2021 otec detí na výzvy súdu nereagoval a svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázal. Mal spolu 5 vyživovacích povinností. 17. V súčasnosti otec detí je naďalej držiteľom živnostenského oprávnenia podniká pod obchodným menom Jozef Regrut – REEM s predmetom podnikania 1/ stolárstvo, 2/ kozmetické služby, 3/ kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod) 4/uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Otec detí opakované výzvy na preukázanie svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov odignoroval, rovnako ako v predchádzajúcom konaní. Súd zistil podľa lustrácii v SP, že za rok 2024 odvádzal odvody do Sociálnej poisťovne z vymeriavacieho základu 652 eur mesačne, za rok 2024 mu neboli vyplácané dávky dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Z daňového priznania, ktoré si vyžiadal súd vyplýva, že za rok 2023 dosiahol zo živností príjem 7650 eur a výdaje 7650 eur. Podľa jeho vyjadrenia pred zamestnancami ÚPSVaR Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica (čl.28 spisu) jeho priemerný mesačný príjem je 700 eur, náklady spojené s bývaním má v sume 350 eur mesačne. Ubudla mu jedna vyživovacia povinnosť.
18. V čase poslednej úpravy mal. A. bol žiakom 9. ročníka základnej školy, mal zvýšené výdaje súvisiace s dentálnou starostlivosťou. 19. V súčasnosti má mal. A. 17 rokov, navštevuje 3. ročník SOŠ elektrotechnickej v Matejovciach. Je zdravý. Celkové mesačne náklady na jeho starostlivosť sú podľa vyčíslenia matky v sume 355 eur (ošatenie 50 eur mesačne, strava doma 120 eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 30 eur mesačne, cestovné do školy 40 eur, vreckové 20 eur, bývanie 48 eur, lieky 10 eur, telefón 10 eur, voľno časové aktivity 10 eur, školské potreby 200 eur ročne, ZRPŠ 15 eur). 20. Mal. E. v čase poslednej úpravy výživného nastúpil do 1. ročníka základnej školy, navštevoval ZUŠ v Podolínci a logopedickú ambulanciu v Starej Ľubovni. 21. V súčasností má mal. E. 10 rokov, navštevuje 4. ročník základnej školy a ZUŠ v Podolínci. Je zdravý, nosí okuliare, štvrťročne navštevuje očnú kliniku v Poprade. Celkové mesačne náklady na jeho starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú v sume 287 eur mesačne (50 eur mesačne, strava doma 80 eur mesačne, strava v škole 6 eur, hygienické potreby a kozmetika 30 eur mesačne, bývanie 48 eur, lieky 10 eur, športové potreby resp. hračky 10 eur, telefón 4 eur, ZUŠ 10 eur, voľno časové aktivity 50 eur ročne, školské potreby 150 eur ročne, ZRPŠ 20 eur, ZUŠ – ZRPŠ 20 ročne, očná klinika 160 eur ročne). 22. Otec výživné pravidelne platil prostredníctvom účtu svojej matky, nad rámec súdom stanoveného výživného na výživu detí ničím neprispieva, o detí sa nezaujíma, nestretáva sa s nimi, nekontaktuje ich na ich výchove sa nepodieľa. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára: 23. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 24. Podľa § 62 ods. 1 (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 25. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 26. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 27. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť. 28. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 29. Podľa § 65 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
30. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 31. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 32. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. 33. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 34. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 36. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova. 37. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Právne posúdenie vecí: 38. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného pre mal. A. z doterajšej sumy na sumu 200 eur a pre mal. E. na sumu 180 eur mesačne odo dňa podania návrhu. 39. Naposledy bolo o výživnom pre mal. detí rozhodnuté v marci 2022 teda pred cca 3 rokmi. 40. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. 41. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018). 42. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len
vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. 43. Každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť predovšetkým dobrovoľné, motivované skutočnosťou, že jej plnenie umožňuje zabezpečiť odkázanej osobe jej relevantné odôvodnené potreby. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že Zákon o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť jeho výživu. 44. Podľa názoru súdu je povinnosťou obidvoch rodičov (aj rodiča, ktorému detí nie je sú zverené) konať v najlepšom záujme dieťaťa a riadne si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. 45. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka poskytuje maloletým synom osobnú starostlivosť, pričom otec sa na tejto starostlivosti vlastným pričinením dlhodobo vôbec nepodieľa. Otec sa s deťmi ani ich matkou nekontaktuje, mal. A. ho naposledy videl keď bol žiakom 1. ročníka základnej školy, mal. E. ho pozná len z fotografii, videli sa keď mal pol roka. Príjem matky pozostáva z príjmu zo závislej činnosti v suma 916,94 eur vrátane daňového bonusu a prídavku na dve detí. 46. Matka mal. dieťaťa odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného uplynutím času tým, že doposiaľ stanovené výživné nepokrýva potreby maloletých detí, skutočnosťou, že došlo k zvýšeniu nákladov nielen na starostlivosť o maloleté detí, ale aj k vzrastu životných nákladov. 47. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od marca 2022 došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane oboch mal. detí. Od poslednej úpravy výživného uplynuli cca 3 roky, detí vyrástli. Mal. A. v čase poslednej úpravy výživného bol žiakom základnej škole v súčasnosti je už žiakom 1. ročníka strednej odbornej školy. Úmerne tomu sa podstatne zvýšili náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb, ako je ošatenie, obuv, jedlo, ale aj školské potreby a podobne. Podľa špecifikácie matky náklady na starostlivosť o mal. A. sú cca 355 eur, podľa názoru súdu je táto suma až podhodnotená vzhľadom na skutočnosť, že ide o skoro plnoletého mladého muža (náklady na stravu len 120 eur, vreckové a voľno časové aktivity len napr. 30 eur), za primeranú súd považuje sumu cca 400 eur mesačne. Taktiež u mal. E., ktorý je žiakom 4. ročníka sa úmerne uplynutiu cca 3 rokov zvýšili náklady spojené s uspokojovaním jeho potrieb. Rovnako ako u A. tak aj u E. náklady na jeho starostlivosť vyčíslené matkou v sume 287 eur mesačne súd považuje za až podhodnotené (napr. strava doma len 80 eur, voľno časové aktivity 50 eur ročne) za primeranú sa súdu javí suma cca 350 eur mesačne. 48. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej sa zvýšil príjem zo závislej činnosti o cca 250 eur mesačne. Matke taktiež ubudla vyživovacia povinnosť k dcére H.. 49. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, keďže mu ubudla vyživovacia povinnosť k dcére H.. To či došlo k inej zmene pomerov na strane otca sa vzhľadom na postoj otca detí, tak v tomto konaní ako aj v predchádzajúcom konaní o výživnom, sa súdu nepodarilo preukázať. Otec detí opakovane odignoroval výzvy súdu na preukázanie svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov, k návrhu sa nevyjadril, len pred zamestnancami ÚPSVaR v Spišskej Novej Vsi, pracovisko Gelnica uviedol, že s návrhom nesúhlasí. 50. Vzhľadom na vyššie uvedené (viď bod 41) pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd vychádzal jednak z tzv. princípu potencionality príjmu otca, nie z faktického príjmu, (príjmu deklarovaného pred zamestnancami ÚPSVaR v sume 700 eur), ale aj zo zásady prezumpcie príjmu v zmysle § 65 ods. 1 ZoR. V zmysle ustanovenia § 65 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, ak si rodič túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd dieťa má základné právo na rodičovskú výchovu
a starostlivosť. V zmysle tohto článku Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. 51. Na základe uvedeného pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal z toho, že otec detí má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, ktorý súdu nepreukázal. Podľa zistení súdu sa príjem na pozícii stolára (taký predmet činnosti okrem iného má otec dieťaťa uvedený v živnostenskom registri) pohybuje na sume 2000 eur mesačne. Životné minimum pre plnoletú fyzickú osobu od 1. júla 2024 v zmysle Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 149/2024 Z. z. je v sume 273,99 eur mesačne. Potom prezumovaný príjem otca v zmysle § 65 ods. 1 ZoR by predstavoval sumu 5 479,80 eur (20 násobok tejto sumy životného minima). 52. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať, taký príjem z ktorého je schopný platiť zvýšené výživné podľa návrhu matky, pričom mu ubudla vyživovacia povinnosť k dcére H.. 53. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné zvýšiť výživné pre obe mal. detí, keďže došlo k zmene pomerov, ktorá túto skutočnosť odôvodňuje. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil potreby oboch mal. detí (náklady na ich starostlivosť cca 400 a 350 eur), ako aj možnosti a schopnosti povinného – otca (príjem v rozpätí od 2000 do 5479,80 eur) a zánik vyživovacej povinnosti k dcére. Na základe uvedeného súd zvýšil výživné pre mal. A. na sumu 200 eur mesačne a pre mal. E. na sumu 180 eur mesačne čo predstavuje cca 1 primeraných nákladov na ich starostlivosť. Súd má za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí, ale aj schopnostiam a možnostiam ich otca. 54. Otec sa o mal. detí vôbec nezaujíma, nepodieľa sa na ich starostlivosti a výchove. Výživné síce platí ale nad rámec výživného na ich výživu ničím neprispel. V tejto súvislosti súdu nedá poukázať na ľahkovážny a nezodpovedný prístup otca k plneniu jeho rodičovských povinnosti. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.04.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť. 55. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd, t.j. pred dňom 08.10.2024. 56. Súd zároveň zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 08.10.2024 do 23.01.2025 vo výške 618,90 eur, ktoré povolil otcovi detí uhradiť cca 3 mesačnými splátkami po 300 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. 57. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného mesačného výživného o 160 eur pre obe detí (zvýšenie pre každé z detí o 80 eur), čo za uvedené obdobie činí sumu 618,90 eur ( 10/202424 dní - 138.90 eur, 11/24-1/25 - 3 x 160 čo je 480 spolu 618,90 eur). Trovy konania 58. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa odvolania vzdali. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.