Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 7C/3/2024 8524201212 04. 02. 2025 JUDr. Karol Krochta ECLI:SK:OSSL:2025:8524201212.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: GS PROFY, spol. s r.o., so sídlom Plavnica 413, 065 45 Plavnica, IČO: 45 572 658, právne zastúpený: JUDr. Slavomír Firment, advokát, Advokátska kancelária so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 076 986, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 3/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F., 4/ G. H. F., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX J. A., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu, žalovaného v 1/ rade, žalovaného v 2/ rade, žalovaného v 3/ rade a žalovaného v 4/ rade, k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území C., obec C., okres J. A., a to k parcele registra E - parc. č. 616/101 o výmere 139 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na mape určeného operátu, zapísanej na LV č. XXXX. II. P r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu - GS PROFY, spol. s r. o. so sídlom 065 45 Plavnica 413, IČO: 45 572 658 nehnuteľnosť - parcelu registra E - parc. č. 616/101 o výmere 139 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanú na mape určeného operátu, zapísanú na LV č. XXXX, v podiele 1/1-ina. III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť titulom náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely, žalovanému v 1/ rade sumu 14,50 eur, žalovanému v 2/ rade sumu 14,50 eur, žalovanému v 3/ rade sumu 14,50 eur a žalovanému v 4/ rade sumu 14,50 eur, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.10.2024 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných v 1/ - 4/ rade a navrhol, aby súd v žalobe špecifikovanú nehnuteľnosť prikázal do jeho výlučného vlastníctva, s povinnosťou zaplatiť žalovaným v 1/ - 4/ rade primeranú náhradu vo výške 10,- eur/m2. 2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom stavby so súpisným číslom 427 - hala pre kovovýrobu, ktorú nadobudol v dražbe v roku 2011 a pozemok KN-E 616/101 je zastavaný touto stavbou a stavbami, ktoré tvoria jej príslušenstvo. S ohľadom na uvedenú skutočnosť má žalobca záujem účelne využívať predmetné nehnuteľnosti, pričom nechce zotrvať v existujúcom podielovom spoluvlastníctve so žalovanými, s ktorými nebolo možné uzatvoriť mimosúdnu dohodu, preto žiada podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať prikázaním nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu a nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.
3. Vo vyjadrení k žalobe žalovaní v 1/ - 4/ rade zhodne vyjadrili súhlas so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva v žalobcom navrhovanom znení, vrátane výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely. Zároveň súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti a vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania žiadali tento žiadnej zo sporových strán nepriznať. 4. V replike zo dňa 12.12.2024 žalobca uviedol, že súhlas žalovaných so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva berie na vedomie a v nadväznosti na zmenu postoja žalovaných k vyporiadaniu si voči ním nebude uplatňovať náhradu trov konania, preto súhlasí s tým, aby súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej sporovej strane. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú stranu, pričom ani jeden z predvolaných sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd vec prejednal a rozhodol aj bez ich účasti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 6. Z listu vlastníctva LV č. XXXX mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaní v 1/ - 4/ rade sú spoluvlastníkmi parcely registra „E“ zapísanej na označenom liste vlastníctva, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., K. J. A.. Žalobca v podiele 23/24 k celku a každý zo žalovaných v podiele 1/96 k celku. 7. Z listu vlastníctva LV č. XXXX mal súd tiež preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby so súpisným číslom 427 - haly pre kovovýrobu a parcela, ktorej spoluvlastníctvo je predmetom zrušenia a vypriadania v tejto veci je zastavaná touto stavbou a stavbami, ktoré tvoria jej príslušenstvo. 8. Z predloženého vyjadrenia realitnej kancelárie BENARD GROUP s.r.o. zo dňa 19. 10. 2022 k trhovej cene predmetnej parcely, ako aj iných parciel, ktoré sa nachádzajú pod stavbou v areály hospodárskeho dvora vyplýva, že porovnateľné nehnuteľnosti sa v danom čase a lokalite predávali za trhovú cenu 5,eur/m2. 9. Žalobca sa pred podaním žaloby v snahe vyhnúť sa súdnemu sporu pokúšal uzavrieť so žalovanými dohodu a listami zo dňa 24.10.2022 im ponúkol odkúpenie ich podielov na predmetnej nehnuteľnosti za cenu 10,- eur/m2. Žalovaní v 1/ a 2/ rade na ponuku žalobcu nereagovali, žalovaní v 3/ a 4/ rade ponuku žalobcu neakceptovali a požadovali cenu 50,- eur/m2, preto sa žalobca v tejto veci obrátil na súd podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 10. Podľa § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. 11. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 12. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 13. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Súd dospel k právnemu záveru: 14. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd v posudzovanom spore považuje za nesporne preukázané spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, pre katastrálne územie C., obec C., okres Stará Ľubovňa, parcely registra „E“, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcely č. 616/101 o výmere 139 m2, druh pozemku orná pôda, umiestnený v zastavanom území obce, ktorý nie je spoločnou nehnuteľnosťou. Z uvedeného listu vlastníctva nesporne vyplýva aj veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov (strán sporu). Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu predstavuje 23/24 k celku, žalovaného v 1/ rade 1/96 k celku, žalovaného v 2/ rade 1/96 k celku, žalovaného v 3/ rade 1/96 k celku a žalovaného v 4/ rade 1/96 k celku. Z celkovej výmery pozemku 139 m2 pripadá na podiel žalobcu výmera 133,20 m2 a na spoluvlastnícky podiel každého zo žalovaných výmera 1,45 m2. Zároveň je nesporné, že medzi sporovými stranami nedošlo k mimosúdnemu riešeniu, t. j. k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. 15. Súd v tomto prípade považuje tiež na nesporne splnenú požiadavku vecnej legitimácie sporových strán (aktívnej aj pasívnej) kladenú v konaniach o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, keďže stranami sporu sú všetci podieloví spoluvlastníci predmetnej parcely. 16. Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OZ upravujúceho zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je zrejmé, že z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 OZ, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, je potrebné, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium“, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. 17. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra
(§ 67 zákona č. 162/1995 Z. z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. 18. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti novely zákonom č. 526/2002 Z. z. stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. Zároveň je vždy potrebné skúmať schopnosť vyplatenia finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel. 19. V konaní mal súd nesporne preukázané, že žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom spornej parcely, ktorej reálne rozdelenie by bolo nehospodárne a neúčelné, poukazujúc na veľkosť spoluvlastníckych podielov žalovaných, ako aj na ďalšie relevantné kritérium, ktorým je účelné využitie veci. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu opodstatnený druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. Predmetná parcela je zastavaná stavbou, ktorú žalobca využíva na výkon podnikateľskej činnosti, preto účelnosť jej využitia je daná a svedčí jednoznačne v prospech žalobcu. Súd preto dospel k záveru, že uplatnený nárok na zrušenie podielového spoluvlastníctva k pozemkom a jeho vyporiadanie prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu je dôvodný. S takýmto žalobcom navrhovaným spôsobom napokon žalovaní súhlasili. 20. Vo vzťahu k výške náhrady za odstupujúce podiely žalovaných v 1/ - 4/ rade súd uvádza, že táto otázka v konaní nebola sporná a žalovaní k nej rovnako vyjadrili svoj súhlas. Žalobca považoval primeranú náhradu za odstupujúce podiely žalovaných v sume 10,- eur/m2, pričom pri stanovovaní jej výšky vychádzal z vyjadrenia realitnej kancelárie zo dňa 19.10.2022, ktorá v danej lokalite a v danom čase predávala porovnateľné nehnuteľnosti za trhovú cenu 5,- eur/m2. Poukázal aj na rozhodnutia tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/51/2023, v ktorom sa súd stotožnil s navrhovanou cenou 10,- eur/m2. Súd na základe uvedeného výšku náhrady nepovažoval za neprimeranú a rešpektujúc vôľu sporových strán v tejto otázke nemal dôvod sumu tejto náhrady neakceptovať. 21. V prejednávanej veci nebolo spornou skutočnosťou ani komu prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. Ako vyplýva z citovanej právnej úpravy zákon stanovuje, že prikázanie veci jednému spoluvlastníkovi je možné za primeranú náhradu, čo zároveň znamená, že súd môže prikázať vec len tomu spoluvlastníkovi, resp. spoluvlastníkom, ktorý preukáže schopnosť primeranú náhradu zaplatiť. Po zohľadnení spoluvlastníckych podielov každého zo žalovaných, na ktoré pripadá výmera 1,45 m2 a výšky náhrady za ich odstupujúce podiely 10,- eur/m2, musí žalobca každému zo žalovaných vyplatiť sumu 14,50 eur (spolu 58,- eur). Pri uvedenej sume, ktorú je žalobca povinný uhradiť na vyplatenie podielu žalovaným nie je podľa názoru súdu na mieste akákoľvek polemika o schopnosti žalobcu primeranú náhradu žalovaným zaplatiť. Túto skutočnosť súd považuje takisto za svedčiacu v prospech žalobcu. 22. Ako už z vyššie uvedených skutočností vyplýva, v konaní nie je sporné, že obe strany sa na navrhovanom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v podstate dohodli. Kritériá významné pre výsledok konania, teda veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci svedčiace žalobcovi
boli zohľadnené. Násilné správanie sa niektorej zo strán preukázané nebolo. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že pre prikázanie nehnuteľnosti žalobcovi svedčí viacero hľadísk. 23. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a právnych argumentov dospel súd k jednoznačnému záveru, že najrozumnejšiemu a najspravodlivejšiemu spôsobu usporiadania vzťahov medzi žalobcom a žalovanými ako podielovými spoluvlastníkmi, ktorí v priebehu konania s navrhovaným riešením súhlasili, zodpovedá zrušenie podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti a jej prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. 24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol takto: 25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, preto by mu žalovaní mali v zmysle § 255 ods. 1 CSP nahradiť vzniknuté trovy konania, najmä s prihliadnutím na ich postoj pred podaním žaloby. Žalobca si však vzhľadom na zmenu postoja žalovaných v konaní, ktorí s navrhovaným zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva napokon súhlasili, nárok na náhradu trov konania neuplatnil, resp. v zhode so žalovanými žiadal náhradu trov konania nepriznať žiadnej sporovej strane. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).