Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 1T/3/2025 8525010015 14. 04. 2025 JUDr. Erik Uhlár ECLI:SK:OSSL:2025:8525010015.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 14. apríla 2025 v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. E., v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Prešov, je vinný, že v období najneskôr od 1.3.2021 do 2.3.2024, okrem dňa 16.4.2023, kedy sa dopustil obdobného konania právne kvalifikovaného ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za ktoré bol postihnutý zo strany OO PZ Stará Ľubovňa uložením pokuty 30,- eur v blokovom konaní, a okrem obdobia od 24.5.2023, kedy bol hospitalizovaný až do 7.6.2023 v CPLDZ v Košiciach a následne bol štyri mesiace pracovne v zahraničí, v byte bytového domu číslo XXXX/X na ulici F. v meste Stará Ľubovňa, kde v tom čase býval v spoločnej domácnosti so svojou družkou poškodenou G. D., trvale bytom F. XXXX/X, D. E., pod vplyvom alkoholu sa pri hádkach s menovanou, opakovane v rôznych intervaloch, spočiatku približne raz za mesiac, postupne v častejšie sa opakujúcich intervaloch, a to až, najmenej v posledných dvoch mesiacoch uvedeného obdobia denne, k svojej družke poškodenej G. D. správal agresívne a urážlivo, vulgárne jej nadával, že je štetka, kurva, piča, kričal na ňu, kričal jej pri hádkach, že „jej ruky nohy poláme, že jej odtrhne hlavu“, kde toto jeho konanie sa v priebehu uvedenej doby postupne stupňovalo a zintenzívňovalo tak, že počas tejto doby najneskôr do júna 2023 ju pri hádkach aj fyzicky napadol najmenej v šiestich prípadoch tým spôsobom, že ju udieral do tváre, chrbta, brucha päsťami a dlaňami, ťahal ju za vlasy, udieral ju päsťou do hlavy, kopal do brucha a chrbtice, inak ju udieral otvorenou dlaňou po tvári a rukách, v dôsledku čoho mala asi štyrikrát monokle a mala tiež modriny na rukách, pričom počas jeho útokov sa poškodená bránila tak, že si kryla hlavu a žiadala ho, aby prestal a niekedy mu vrátila facku, pričom od októbra 2023 v útokoch voči nej pokračoval pod vplyvom alkoholu skoro denne, a to vo verbálnej podobe, kde jej vulgárne nadával a v dôsledku celého jeho uvedeného konania voči poškodenej došlo u poškodenej k oslabeniu jej telesného a duševného zdravia, strate vnútornej stability a sebaúcty, pričom vážnejšiu ujmu na psychickom zdraví, ktorá by vyžadovala práceneschopnosť alebo liečenie, poškodená neutrpela len vďaka tomu, že je vybavená dostatkom adaptačných zdrojov pre vyrovnávanie sa so záťažou v zmysle prípadného negatívneho správania voči nej, teda blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, čím
spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Za
to
mu súd
ukladá:
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na nezistenie poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a zistenie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, trest odňatia slobody na 42 /štyridsaťdva/ mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. odôvodnenie: Dňa 27.1.2025 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa na obvineného obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa obvinený v zmysle podanej obžaloby mal dopustiť tak, že: „v období najneskôr od 1.3.2021 do 2.3.2024 v byte bytového domu s popisným číslom XXXX/X na ulici F. v meste Stará Ľubovňa, kde v tom čase býval v spoločnej domácnosti so svojou družkou poškodenou G. D., trvale bytom F. XXXX/ X, D. E., pod vplyvom alkoholu sa opakovane v rôznych intervaloch k svojej družke poškodenej G. D. správal agresívne a urážlivo, vulgárne jej nadával, kričal na ňu, kričal jej, že „jej ruky nohy poláme, že jej odtrhne hlavu“, kde toto jeho konanie sa postupne stupňovalo a zintenzívňovalo, pričom počas tejto doby najmenej v štyroch prípadoch, v nezistených časoch poškodenú G. D. fyzicky napadol tým spôsobom, že ju udieral do tváre, chrbta, brucha päsťami a dlaňami, ťahal ju za vlasy, počas čoho sa poškodená bránila, kde v dôsledku uvedeného konania došlo u poškodenej k oslabeniu jej telesného a duševného zdravia, strate vnútornej stability a sebaúcty“. Spolu s obžalobou spoji la prokurátorka návrh, aby bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby, učinil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný. Následne bolo na hlavnom pojednávaní, v jeho jednotlivých termínoch, vykonané dokazovanie: - výsluchom obžalovaného; - výsluchom svedkyne – poškodenej G. D., podľa § 270 ods. 2 Tr. por., za použitia § 263 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Tr. por. prehraním na technickom zariadení obrazovo-zvukových záznamov o výpovediach svedkov mal. F. D. zo dňa 4.3.2024 a zo dňa 9.10.2024 a E. D. zo dňa 11.11.2024; - § 268 ods. 2 Tr. por. čítaním písomne podaných znaleckých posudkov, kde takto čítané boli znalecké posudky C. H. I. č. 3/2024 z č.l. 203 až 224 spisu, C. H. I. č. 2/2024 z č.l. 227 až 251 spisu, C. H. I. č. 9/2024 z č.l. 255 až 278 spisu, H. J. K. č. 215/2024 z č.l. 282 až 311 spisu, H. J. K. č. 236/2024 z č.l. 316 až 349 spisu; podľa § 269 Tr. por. čítaním listinných dôkazov: zápisnice o vydaní veci z č.l. 350 spisu, zápisnice o vydaní veci z č.l. 351 spisu, fotodokumentácie z č.l. 353 až 356 spisu, fotodokumentácie z č.l. 357 až 361 spisu, príkazu na uchovanie, vydanie a odňatie počítačových údajov z č.l. 363 spisu a súvisiacej zápisnice z č.l. 364 až 365 spisu, analýzy z č.l. 366 spisu a súvisiacich záznamov komunikácie z č.l. 368 až 373 spisu, výsledkov lustrácie telefónneho čísla z č.l. 374 spisu, zápisov o dychových skúškach z č.l. 378 až 380 spisu, lekárskej správy z č.l. 381 spisu, úradného záznamu z č.l. 383 spisu, správy FNsP J. A. Reimana Prešov z č.l. 385 spisu, správy UN L. Pasteura Košice z č.l. 387 spisu, rozsudku OS Stará Ľubovňa č. k. 1T/9/2021-274 z č.l. 390 až 391 spisu, správy probačného a mediačného úradníka z č.l. 396 spisu, správy OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 418 spisu, správy OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 420 spisu a súvisiacich zápisov o dychových skúškach z č.l. 421 až 423 spisu, správy OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 434 spisu a súvisiaceho zápisu o dychovej skúške z č.l. 435 spisu, úradného záznamu OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 438 spisu a súvisiaceho zápisu o dychovej skúške z č.l. 439 spisu, správy OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 443 spisu a súvisiaceho zápisu o dychovej skúške z č.l. 444 spisu, záznamov o uložení blokovej pokuty z č.l. 457 a 458 spisu, záznamu OO PZ
Stará Ľubovňa z č.l. 459 spisu, záznamu OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 463 spisu, záznamu zo služby – OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 464 spisu, záznamu zo služby – OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 465 spisu, záznamu zo služby – OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 466 spisu, záznamu zo služby – OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 467 až 468 spisu, správy OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 470 spisu, úradného záznamu OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 471 spisu a súvisiaceho zápisu o dychovej skúške z č.l. 472 spisu, záznamu zo služby – OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 486 spisu a súvisiaceho záznamu o vybavení priestupku z č.l. 487 a bloku na pokutu z č.l. 488 spisu; - podľa § 269 Tr. por. čítaním listinných dôkazov, kde čítané boli: úradný záznam z č.l. 491 spisu vrátane kópie bloku na pokutu na jeho rubovej strane, záznam zo služby z č.l. 492 spisu a súvisiaci úradný záznam k prevereniu oznámenia z č.l. 493 spisu, správa ÚVV a ÚVTOS Prešov z č.l. 500 spisu, správa mesta Stará Ľubovňa z č.l. 503 spisu, uznesenie OS Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/9/2021 z č.l. 615 až 618 spisu, zápisnica o neverejnom zasadnutí KS v Prešove zo dňa 26.2.2025 z č.l. 657 spisu a nariadenie výkonu trestu z č.l. 658 spisu, odpoveď na lustráciu v databáze súdov z č.l. 721 až 724 spisu, odpoveď na lustráciu v GP z č.l. 725 až 732 spisu, odpoveď centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 733 až 754 spisu, odpis registra trestov z č.l. 755 až 756 spisu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie trestného činu kladeného mu za vinu popieral, poukazujúc na to, že s poškodenou žil asi šesť a pol roka, chodil do práce, pracoval v Holandsku. Uvádzal, že nepamätá kde, kedy a ako dlho presne robil – následne pri postupe podľa § 258 ods. 4 Tr. por. vo vzťahu k jeho výpovedi zo dňa 10.2.2025 z č.l. 619 až 627 spisu potvrdil, že to bolo v časoch ako skôr uvádzal, teda že od marca 2021 asi týždeň po prepustení z väzby nastúpil do práce do Holandska, odkiaľ sa po troch až štyroch týždňoch vracal na týždeň domov, celkom to trvalo tri mesiace; od júna 2021 robil u J. D. asi pol roka – nebol evidovaný ako poistenec v sociálnej, ani zdravotnej poisťovni; v januári 2022 išiel do Holandska, turnusy boli na tri až štyri týždne, po turnuse bol doma týždeň až dva, čo trvalo tri – štyri mesiace; v máji 2022 bol doma, privyrábal si fuškami až do konca roka; v roku 2023 bol v Košiciach, mal byť na liečení v CLDZ, malo to byť tri mesiace, ale bol len dva týždne kvôli Švajčiarsku, nepamätá si presne, v ktorom mesiaci tam išiel, robil kuchára štyri mesiace vkuse, potom sa vrátil na Slovensko a zase do konca roka bol doma, pričom v roku 2024 bol v Ľubovni asi do mája až júna. Uvádzal, že zo začiatku žili normálne, obaja pracovali, po čase vznikli hádky kvôli peniazom, jednak ho upodozrievala, že niekoho má, tiež kvôli deťom, kvôli alkoholu. Pri hádkach si niekedy dali aj po facke, ale vedeli sa hneď zmieriť, pričom k fackám nedochádzalo často, bolo to raz za tri-štyri mesiace, dávala mu ich aj poškodená, tak jej dával aj on, bolo to vzájomné, stále sa vedeli zmieriť a žiť ďalej spolu. Nevie, či ho obvinila z pomsty skrz jej syna, že ho dal zavrieť, tak ho udala za týranie, lebo jej syn ho udrel fľašou po hlave, ale on si nepamätá, že volal policajtov, jej syn prišiel po piatich rokoch z Čiech, obžalovaný mu hľadal prácu, boli u poškodenej, kde on obžalovaného zrazu začal vyhadzovať z bytu, že on tam má trvalé bydlisko, nie obžalovaný, prišla hliadka, z bytu musel ísť preč, pred vchodom sa otvorili dvere a jej syn mu dal fľašou po hlave. Po celý čas, čo s ňou žil, ju neudieral, snažil sa pomôcť, prerobil jej byt, starali sa jeden o druhého, bolo všetko v poriadku až kým neprišiel jej syn a nedal trestné oznámenie za týranie, ona vravela, že to bolo zo strachu, len aby jej syna nezavreli. Tvrdil, že málokedy sa hádali, možno raz za tri mesiace, hádky končili buď hádkou a odchodom z bytu alebo sadli po dvoch hodinách, vyrozprávali sa a bolo dobre, aj utekal od nej na tri dni na Hraničné alebo ku mame; on sa s ňou hádal kvôli jej bývalému, lebo písali si spolu, chodila za ním ohľadom ich syna, lebo ona pracuje v mäsiarni a jej syna by nemal kto dávať a vyberať zo školy, tak aby tam ostal jej syn, on si ju pozýval na kávu, chodil k nim na kávu a už boli žiarlivostné scény; počas hádok nadávali si do „chu..“ a do „pi..“, aj si vykrikovali, že ho vyhodí, on, že odíde, ale aby sa pobili, to nie; boli tam facky a tým to haslo, dali si kávu, pohár vína a bolo dobre. Čo sa týka faciek dala maximálne ona jemu jednu a on jej jednu, tak raz za tri-štyri mesiace, maximálne mu dala ona trikrát a on jej trikrát, pričom ju udrel ako keď sa dá malému dieťaťu po zadku, to nie je ani facka, nemala z toho ani monokel, ani bolesť, nič; nekopal ju ani neudrel päsťami, a to aj preto, lebo má cievu v hlave a kedykoľvek by jej mohla prasknúť, má tam implantát, keby ju udieral päsťami, tak nevie, poškodená tiež nevidí na oko, nepočuje. Možno jej spôsobil modriny keď ju chytil za ruky a dvíhal ju zo zeme na posteľ, inak nič. Nevyhrážal sa jej; jej mal. syn od neho dostal raz po zadku keď na mobile kvôli hrám spravil 300,- eur faktúru a mal. F. bol svedkom ich hádok, vedľa v izbe to počul, koľkokrát to bolo nevie, chodil aj keď bol u poškodenj, tak chodil na noc k otcovi, mal. syn poškodenej však podľa obžalovaného nebol svedkom toho, že jej on dal facku. Obžalovaný uvádzal, že sa nedopustil v minulosti protiprávneho konania voči poškodenej, za ktoré bol potrestaný alebo priestupkovo postihnutý. K požívaniu alkoholu uvádzal, že to bolo väčšinou, keď bolo voľno v sobotu, nedeľu alebo ak boli nejaké oslavy, tak si dali tokajské víno, niekedy dve, niekedy štyri fľaše, niekedy sa bavili pri tom, išli spať,
nebolo to tak, že by sa vždy v alkohole bili. Keď sa hádali, bol niekedy pod vplyvom, niekedy aj triezvy; väčšinou opustil byt na tri dni keď bol pod vplyvom alkoholu; alkohol doniesla poškodená. Podľa jeho vyjadrenia, na synov poškodenej nenadával, E. D. tam nebol päť rokov, nemal som prečo nadávať. Kamaráti obžalovaného mu boli pomáhať prerábať, skoro celý byt, stále tam museli byť dvaja, aby sa vynieslo pred kontajner, prerábalo sa po častiach, asi dva roky po tom ako sa s poškodenou zoznámil, izba po izbe, asi štyri roky. Poškodená počas hádok raz rozbila televízor, keď po ňom hodila popolník a odrazil sa od gauča. Kedy naposledy pri hádke udrel poškodenú nepamätá; pred vzatím do väzby v tejto veci alkoholické nápoje požíval s poškodenou len Tokaj, väčšinou v Podsadku vodku, bolo to možno raz alebo dvakrát mesačne, každý víkend, aj dve fľaše. V mieste ich bydliska policajné hliadky kvôli hádkam nezasahovali, raz zavolal jej syn F., keď si myslel, že sa s ňou háda, ale ona mu vysvetlila, že len telefonoval s niekým iným, pričom obžalovaný vtedy odišiel z bytu a zaplatil 30,- eur pokutu, lebo nič sa v byte nestalo, ale len nahlásené bolo, že je hádka a žiadna nebola, druhýkrát zavolal jej syn E. políciu, keď bol minulý rok pri nich, dva dni predtým ako začalo v tejto veci trestné stíhanie. V skoršej výpovedi v tomto konaní, dňa 5.3.2024 (č.l. 126 až 131 spisu) obžalovaný: -k tomu ako často malo dochádzať pri hádkach s poškodenou k fackám, ako aj k tomu kto ich mal druhému z nich dať prvý a kto ich mal opätovať uvádzal, že hádky boli vzájomné a je aj pravdou, že od neho dostala poškodená facky, ale tieto mu ona opätovala – ktoré rozpory s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní vysvetľoval tak, že mohli to byť dve facky, ale väčšinou ona začala ich dávať jemu, aj rany do hrude, on tam väčšinou keď bol opitý, ani nechodil a za celú dobu boli možno dve-tri hádky, kde si dali facky. -k tomu kedy naposledy udrel poškodenú a či bol priestupkovo postihnutý za svoje konanie voči poškodenej uvádzal, že pamätá, že poškodená naposledy od neho dostala facku niekedy možno rok dozadu a mohlo to byť v čase kedy bol za to riešený priestupok na okresnom úrade – rozpory týchto skorších tvrdení s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní vysvetľoval tak, že boli na priestupkovom s poškodenou, kde tento priestupok zmazali, lebo to bola obyčajná hádka medzi nimi, možno sa vtedy zle vyjadril, riešení boli, čo ich udal jej syn, že sa hádali, a tam facka žiadna nebola. -k tomu ako často dochádzalo k hádkam s poškodenou uvádzal k slovným hádkam rok dozadu, že niekedy raz za týždeň, niekedy raz za dva – tieto rozpory s výpoveďou na hlavnom pojednávaní vysvetľoval tak, že aké hádky sa myslia, či s bitkami alebo slovné, niekedy na seba len zvýšili hlas, nevie, či je to hádka, bral to tak. V skoršej výpovedi v tomto konaní, dňa 7.3.2024 (č.l. 59 až 78 spisu), obžalovaný uvádzal: -k tomu ako často ho mala napadnúť fackovaním poškodená, že pokiaľ si spomína, asi raz - tieto rozpory s výpoveďou na hlavnom pojednávaní vysvetľoval tak, že pri každej hádke mu dala facku, buď to bolo z jej strany alebo z jeho, že mu vrátila, pritom za celú dobu to bolo asi trikrát. -k tomu za akých okolností došlo a s kým k rozporom počas návštevy syna poškodenej v domácnosti, v ktorej s ňou žil obžalovaný, že niečo sa vypilo, poškodená vtedy začala kričať, že ju obžalovaný týra, čo kričí stále, aj jeho mame to vravela do telefónu, potom niektorý z nich zavolal políciu, že oni tam majú trvalé bydlisko a on nie – pričom rozpory týchto tvrdení s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní vysvetľoval tak, že mali všetci vypité už cez tri promile, nevie, či tam hovorila niečo o týraní, ale vravela, že sa často hádajú. V skoršej výpovedi v tomto konaní, dňa 10.2.2025 (č.l. 619 až 627 spisu) – okrem už vyššie uvedeného, týkajúceho sa turnusov v zahraničí, obžalovaný uvádzal: -k tomu ako často dochádzalo k hádkam, ako tieto prebiehali a koľkokrát došlo medzi obžalovaným a poškodenou pri nich k fackovaniu, že sa raz za pol roka, možno raz za tri mesiace pohádali, na čo potom odišiel z domu a keď sa pohádali, tak si potom spolu vypili, potom sa znovu pohádali, na to ho vyhodila z bytu, išiel na tri, štyri dni k mame alebo na Hraničné, potom sa udobrili a pri hádkach bol strašný krik, hluk, sem-tam pohár vyletel, raz po ňom hodila pohár a raz popolník, dali si vtedy po facke, chytili sa za ruky, ukľudnili sa, to sa stalo raz, že si dali po jednej facke, inak ju nikdy neudrel, nikdy neudrel ani do tváre, lebo mala operáciu hlavy – tieto rozpory s výpoveďou na hlavnom pojednávaní vysvetľoval tak, že sa niekedy hádali aj kvôli horúcej vode, zvýšili na seba hlas, nevie, či je to hádka, či sa to dá brať ako facka, to boli také ako keď sa dá dieťaťu po riti. -k tomu ako sa obžalovaný správa pod vplyvom alkoholu, že niekedy si to ani nepamätá, že snaží sa spať alebo ísť preč, že vie, že to v ňom vyvoláva agresivitu, tak radšej ide preč - čo vzhľadom na rozpor s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní vysvetľoval tak, že väčšinou sa háda s niekým, radšej potom idem preč alebo si ide ľahnúť.
Výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní súd nemohol, a to nielen vzhľadom na vyššie uvedené rozpory oproti skorším jeho výpovediam v uvádzaní periodicity hádok, popisu ich priebehu, okolností „fackovania“ a ako často k nemu dochádzalo a pod., čo svedčí o tom, že obžalovaný sa stále snažil niečo prezentovať tak aby sa javil v lepšom svetle, ale najmä v kontexte výsledkov ďalšieho vykonaného dokazovania, vyhodnotiť inak, ako len účelovú, v záujme toho, aby svoje správanie k poškodenej bagatelizoval a tak sa vyhol zodpovednosti zaň a trestu v prípade uznania jeho viny, čo podporujú aj závery znaleckého posudku podaného k jeho osobe pod č. 9/2024 znalkyňou z odboru psychológie, C. H. I., v ktorom okrem iného konštatovala vo vzťahu k obžalovanému, že jeho špecifická vierohodnosť je znížená jeho skresľovaním, nekritickými postojmi a snahou o pozitívnu sebareprezentáciu, má tendencie prezentovať sa v sociálne pozitívnom svetle a interpretovať udalosti účelovo a skreslene v snahe vyhnúť sa následkom svojho konania. Obžalovaného zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu primárne usvedčuje poškodená G. D.. Táto síce na hlavnom pojednávaní taktiež sa podľa názoru súdu snažila jeho konanie popísať v miernejšom uhle pohľadu, nepochybne vzhľadom na ich vzťah (keďže aj počas ich spolužitia ho po konfliktoch opakovane prijala späť) v snahe nejako mu napomôcť, keď na hlavnom pojednávaní vypovedala, že žili spolu šesť a pol roka; v čase, ako je uvedený v obžalobe, bolo spolužitie dosť hektické, hádali sa, bili sa navzájom, kvôli peniazom, výchove detí, práci, v tom čase nebolo dosť peňazí, veľa nezarobila a obžalovaný tiež nie, išlo o to kedy ona dostane výplatu, kedy pôjde on do práce; čo sa týka detí, on má svojho syna a s nimi býval jej najmladší syn F., jeho syn len občas chodil, obžalovanému sa nepáčilo, že ona svojmu synovi veľa dovoľuje mobil, PC, chodiť von, že mohol ísť spať až o 22:00 hod., jej zase ako on svojho syna obmedzuje, žabomyšie vojny; hádali takto raz za mesiac, kričali po sebe všetko možné, vulgárne nadávky, pobili sa, ona mu dala facku, on jej vrátil, potom po ňom hodila pohár, takže prakticky obidvaja začali hádku; k bitkám došlo raz za pol roka, ale obidvaja začali, nepamätá prečo to začínalo, prečo sa hádali; s fackami pri hádkach začínal obžalovaný, niekedy to vrátila, potom sa ukľudnil, keď mu nevrátila, tak kričal a nadával, potom ho to prešlo asi po pol hodine, dali si kávu, udobrili sa. Pohár do neho hodila raz; nadávala mu kokot, chuj vyjebaný, on jej, že je piča, kurva. Za obdobie uvedené v obžalobe došlo k hádkam s fackami celkom možno trikrát, naposledy asi v auguste 2023; vyhrážky pri tom neboli žiadne; k iným fyzickým útokom nedochádzalo, len tie facky; žiadne päste, kopance alebo údery. Po hádkach mala modriny na rukách, na pleciach a na ramenách, a modriny na tvári – monokel dvakrát. Koľko faciek jej dal pri hádkach ja nepočítala, smeroval ich na ruky, na tvár, vždy udieral otvorenou dlaňou, inde neudieral, monokle mala dvakrát a modriny na rukách asi trikrát. Keď sa hádali, mali vypité, nie stále, možno dvakrát pri hádkach boli obaja pod vplyvom alkoholu, inak ona bola triezva a obžalovaný ako kedy, mal obdobia, že nepil, potom začal piť, potom prestal, asi tri mesiace nepil, potom stretol nejakých kamarátov, s ktorými pil možno týždeň a potom zase nepil dva až štyri mesiace a keď pil, tak to bolo niekedy týždeň, niekedy len tri až štyri dni; ak nepil, tak sa možno pohádali raz za dva mesiace, keď pil a vykričala mu, že je opitý, tak to bolo denno-denne. Pri hádkach bol jej najmladší syn, pretože k tomu dochádzalo večer a vo svojej izbe to počul, potom radšej chodil cez týždeň k svojmu otcovi, lebo sa potreboval vyspať; takto odišiel prvýkrát k otcovi po druhej hádke, ktorá bola asi v apríli 2021, k nim chodieval potom iba na víkendy, prichádzal v piatok alebo v sobotu, tak to bolo počas celého obdobia, niekedy došlo k hádkam aj keď bol syn cez víkend doma, vždy pribehol, povedal, aby sa nehádali, raz videl aj facky medzi nimi, zavolal policajtov, ktorí prišli, obžalovaného vyprevadili z bytu a viac sa nič nedialo, ona obžalovaného zase pustila nazad o dva dni. Zranenia, čo mala po rukách, nikto nevidel, nebude ukazovať, aby to bolo vidno; monokle ľudia videli, pýtali sa, čo sa deje, tak povedala, že jej praskla cieva, tak povedala aj v práci, nebola u lekára, že načo, veď modriny sa zahoja, monokel zmizne. Pred inými ľuďmi bol obžalovaný v pohode, zlatý, nehádal sa s ňou, návštevy často nemali, keď prišli jej sestry, urobil im kávu, pohostil ich, keď boli jeho známi tak sa posedelo, dali si kávu, vypili alkohol, pofajčili, nedochádzalo k hádkam, správal sa normálne, posedel, porozprávalo sa. Obžalovaný nemal konflikty s jej rodinou, len so stredným synom E., ktorý keď sa vrátil z Čiech po piatich rokoch, prišiel na návštevu, sedeli, vypilo sa niečo a začali sa hádať, netuší kvôli čomu. E. zavolal policajtov na obžalovaného, kričal, že nemá čo v tom byte robiť, že on tam má trvalý pobyt, ona vravela, aby nikoho nevolal. Policajti prišli a zobrali obžalovaného. Keď sa vracal z policajnej stanice, tak ho syn napadol fľašou zozadu po hlave, prišla sanitka, obžalovaného naložili, lebo bol v bezvedomí a E. zobrali do väzby, bol tam štyri mesiace, potom ho pustili, vzal dohodu o vine a treste, chodí ku psychológovi, má probačný dohľad a nejakú podmienku. Uviedla, že v tom čase bol obžalovaný v Holandsku asi na šesť týždňov, asi v marci 2021 sa vrátil z Holandska, doma bol tri týždne, potom išiel do Holandska znova na šesť týždňov. Keď sa vrátil, už tam nešiel, robil chvíľu u D. v Novej Ľubovni až do roku 2023, kedy išiel dvakrát do Švajčiarska, a to prvýkrát
asi v júni 2023, kde bol mesiac a pol. Vrátil sa asi na mesiac, potom išiel znova do Švajčiarska a bol tam asi tiež mesiac a pol. Keď sa vrátil bol chvíľu doma a potom išiel znovu robiť ku D.. Pri hádkach sa doma rozbilo okno, zrkadlo; v tých nervoch asi hodila niečo do okna, nevie, či to nebolo vtedy, keď po ňom hodila pohár. Inak nikto nič nepoškodil, byt zveľaďovali, obžalovaný kúpil obývačkovú stenu, v kuchyni a obývačke nalepil tapety, dal nové podlahy na chodbe aj v obývačke, vešiakovú stenu dal na chodbu, vymaľoval byt, malému do detskej urobil posteľ, skrine, kúpil mu televízor, všetko robil sám, len s obývačkovou stenou mu bol niekto pomôcť. Ešte asi v roku 2019 bolo proti nemu raz priestupkové konanie, lebo sa hádali, vtedy on dostal pokutu. Keď sa hádali, keď nadával a fackoval ju, nebolo to príjemné, cítila sa vtedy strašne, keď niekto stále nadáva a fackuje, potom sa aj bránila, tiež mu nadávala, sem-tam dostal od nej facky. Má ho stále rada, keby sa vrátil, tak ho zoberie naspäť, nevie to vysvetliť, vždy aj keď odišiel po hádkach, sám alebo ho vyhodila, ho zase vzala späť, majú taký zvláštny vzťah. K tomu, že obžalovaný je stíhaný došlo tak, že keď ho napadol jej syn, tak ho zobrali policajti a jej syn aj jeho brat vypovedal, že ju obžalovaný týra; ona potom tiež bola vypovedať; tam už bolo, že mala modriny, monokle, tak takto to vzniklo, inak keď by neprišiel jej syn, tak tu nie sme. Raz synovi poslala správu na Messenger, ešte na začiatku, presne kedy to bolo už nevie, keď mala monokel. Inak synovi o vzťahu s obžalovaným nič nehovorila, so synom vtedy ani nekomunikovala, len občas si napísali, že ako sa majú, ale nepísala o vzťahu s obžalovaným. Obžalovaný furt kričal, žiarlil na F. otca, netuší kvôli čomu, vždy keď F. prišiel domov, tak hovoril, čo mu oco kúpil, žiarlil na neho; ona na obžalovaného nežiarlila, mu verila; asi raz obžalovanému vykričala, že nech sa nestretáva s matkou svojho dieťaťa, to bolo asi z nervov. Odkedy je obžalovaný vo väzbe nie sú v kontakte, zo začiatku jej volal, ale potom mu to zakázali; volal či vie, že je vo väzbe, asi trikrát, rozprávali ako sa majú, čo ho čaká. Uvádzala, že pod vplyvom alkoholu obžalovaný sa hádal, potom väčšinou zaspal; kamaráti obžalovaného k nim za celý čas, čo boli spolu, prišli asi trikrát, a to riešili obžalovaného prácu. Keď prišla z práce a bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, väčšinou spal, zobudila ho, že zase pil a nič nerobil, tak sa začali hádať. K fyzickým útokom voči nej za celé obdobie od marca 2021 do marca 2024 došlo asi tri alebo štyrikrát. Z danej výpovede menovanej svedkyne poškodenej na hlavnom pojednávaní nemožno mať iný záver, ako ten, že sa ňou obžalovanému snažila napomôcť. V takomto podaní je jej výpoveď ohľadom konania a správania sa obžalovaného voči nej totiž v zásadných častiach v príkrom rozpore s tým, ako vypovedala v predchádzajúcom priebehu konania, pričom dotknuté rozpory so skoršími výpoveďami na hlavnom pojednávaní nijako relevantne, rozumne a logicky nevysvetlila, resp. ak už sa vyjadrila nejako konkrétne, tak v zásade potvrdila svoje vyjadrenia v skorších výpovediach, ktoré však potvrdzovali, že sa obžalovaný dopúšťal voči nej toho, čo sa mu kládlo za vinu, kde konkrétne súd musí poukázať na nasledovné: V skoršej výpovedi, zo dňa 4.3.2024 (č.l. 147 až 159 spisu) uvádzala poškodená: -k tomu, kedy začalo dochádzať medzi ňou a obžalovaným k hádkam a z akých dôvodov a k tomu aké nadávky mal používať obžalovaný voči nej, že sa začali hádať obžalovaného zavreli lebo napadol inú osobu (F.) , po 4 mesiacoch sa vrátil, myslela, že bude v pohode ale nič nebolo v pohode, chvíľu bol normálny ale potom začal viac popíjať, nechodil do roboty, bol aj agresívnejší, ponižoval ju, sem tam dostala facku, ponižoval ju nadávkami štetka, kurva, špina – na hlavnom pojednávaní uviedla, že tieto rozpory nevie vysvetliť, dodala, že bola v strese v ten deň, keď vypovedala, obžalovaný bol v bezvedomí, jej syn zavretý, tri mesiace predtým bola na potrate, ktorý bol plánovaný, bolo to moje rozhodnutie. Ohľadom nadávok však uviedla, že používal aj tie. -k tomu ako často, z koho podnetu a kvôli čomu malo dochádzať medzi ňou a obžalovaným k hádkam, ako sa pri nich navzájom správali, či, k akým a z koho strany útokom pri nich dochádzalo a v čom tieto spočívali, osobitne či dochádzalo aj k vyhrážkam (t.j. k celej skoršej čítanej výpovedi ako je na č.l. 150 až po odpoveď svedkyne na v poradí deviatu otázku na č.l. 152 spisu), keďže v skoršej výpovedi uvádzala, že mal podmienku, bol chvíľu pokoj, potom to zase začalo, hádky, ponižovanie, nadávky, zase chvíľu pokoj tri mesiace – nebol doma, bol v robote v Holandsku, potom zase keď sa vrátil týždeň bolo ok, potom to znova začalo, že keď príde domov a hneď vo dverách niekto začne nadávať ty špina, štetka, hlavu ti odtrhnem; že spúšťač bol hocijaký, niekto niečo povedal, jeho to naštvalo, vypil si s kamarátmi, spúšťač jeho je, že veľa pije, keď si vypije je to katastrofa, začne vrieskať, rozbíjať nábytok, ponižovať ju, lebo má nervy, stenu rozbil, dva televízory, zrkadlo na chodbe, okienko na dverách do záchodu, taniere, chytí a hodí o zem, zrkadlo päsťou, do televízora hodil popolník, do druhého gauč, nevie už prečo, aj ona rýpala do neho, v hádke boli asi rovnocenní, udrel ju kvôli hocičomu, že kopal do nej, ťahal ju za vlasy, monokle jej narobil rukou; že ju za čas čo boli spolu udrel asi šesťkrát, naposledy asi pred pol
rokom pred uvedeným výsluchom, dával jej päsťami do hlavy, kopal do brucha, do chrbtice, jedna bitka bola asi 10 až 15 minút, chránila si hlavu, vravel jej zmija, štetka a také, ona vravela nech ju už nechá na pokoji, snažila sa uniknúť tak, že ho aj udrela, nepodarilo sa jej to, dala mu facku, on sa postavil a pokračoval ďalej, po 10 minútach ho to prešlo, ale už bola zmodretá kričala pomoc, zabije ma, nikto neprišiel, susedia to nebudú riešiť – ohľadom týchto skorších tvrdení išlo na hlavnom pojednávaní v jej výpovedi o viac než závažné rozpory, kde uviedla, že vôbec to nevie vysvetliť, údajne to už ani nepamätá. -kvôli čomu nevyhľadávala lekársku pomoc v skoršej výpovedi uvádzala, že nechcela a hanbila sa – tu však k vysvetleniu rozporov uviedla, že hanbila sa a aj obžalovaný vravel, že monokle prejdú. -kto a koľkokrát videl fyzické napadnutia v skoršej výpovedi uvádzala, že syn F. asi dvakrát, čo aj na výzvu na vysvetlenie rozporov na hlavnom pojednávaní potvrdila. -k ďalším spôsobom fyzického napadnutia, keďže v dotknutej skoršej výpovedi uvádzala, že raz jej dal obžalovaný päsťou do nosa – na vysvetlenie rozporov uviedla, že asi to tak bolo. -k tomu, kedy naposledy malo dôjsť k bitiu a k nadávkam, kde v skoršej výpovedi uvádzala, že bitie bolo v júni 2023, nadávky každý deň – uvedené na hlavnom pojednávaní na výzvu na vysvetlenie rozporov potvrdila. -k napadnutiam obžalovaného zo strany poškodenej, kde v skoršej výpovedi uvádzala, že ona ho sama od seba nenapadla a že vravela, že dala mu facku a pohár po ňom hodila, okrem toho nič – uviedla k vysvetleniu rozporov oproti tomu, že bolo viackrát, že mu dala facku, vtedy to tak povedala, lebo bola v strese. -k požívaniu alkoholických nápojov obžalovaným, keďže v skoršej výpovedi uvádzala, že obžalovaný ich požíval nadmieru, v poslednom čase bol dennodenne ožratý, pozháňal si sám, alebo ona aby bol kľud – uviedla po výzve na vysvetlenie rozporov, že nevie, keď nemal prácu, tak sa utápal v alkohole. -k dôvodom hádky medzi obžalovaným a synom svedkyne, keďže v skoršej výpovedi uvádzala, že syn E. sa dozvedel, že občas od obžalovaného dostáva facky, lebo dačo sa bavili a ona povedala, že kvôli nemu chodí s monoklami do roboty – vysvetľovala, že oni sa nešli pobiť, E. zavolal policajtov, že možno to povedala, nevie, mali všetci vtedy vypité. -k tomu ako sa správal obžalovaný pred svojimi kamarátmi k poškodenej, keďže v skoršej výpovedi uvádzala, že strach od decembra vzbudzovalo, že volal si kamarátov bezdomovcov, hral frajera, dokázal ponižovať aj pred kamarátmi, neraz jej pred nimi nadával aká je pi a tak – vysvetľovala na hlavnom pojednávaní, že možno to bolo také obdobie, nevie, dvakrát tam mal tých kamarátov bezdomovcov, keď prišla z práce. -ako často chodievali kamaráti obžalovaného do bytu, keďže v dotknutej skoršej výpovedi uvádzala, že to bolo raz za mesiac – vysvetľovala, že asi to tak povedala, ale – zároveň uviedla, že nebolo to tak často, bola vtedy v strese. Už z vyššie uvedených vyjadrení k rozporom jej výpovede učinenej na hlavnom pojednávaní a skoršej zo dňa 4.3.2024 vyplýva, že aj tu boli jej vysvetlenia rozporné – kde mohla, snažila sa korigovať skoršiu výpoveď, v mnohom ju však – v neprospech obžalovaného – ako je uvedené vyššie potvrdila, resp. len konštatovala, že bola v strese, s čím sa však súd nemohol stotožniť, osobitne aj vzhľadom na prítomnosť psychologičky pri jej skoršom výsluchu, ktorá nijaké skutočnosti, pre ktoré by dotknutá výpoveď poškodenej nemala byť relevantné nepochybne nepostrehla, keďže nie sú obsahom zápisnice. Obdobne tomu bolo zo strany poškodenej aj vo vzťahu k rozporom jej výpovede učinenej na hlavnom pojednávaní s jej ďalšou v tomto konaní skoršou výpoveďou, a to zo dňa 5.3.2024 (č.l. 167 až 172 spisu), kde: -k dôvodom, povahe a počtu útokov na ňu, vypovedala, že to prišlo samo od seba, obžalovaný si vypil, sa pohádali tak zaútočil, slovne i fyzicky, dvakrát sa bránila – raz mu dala facku a raz po ňom hodila pohár, napadol ju za celé obdobie fyzicky asi šesťkrát – v tomto na hlavnom pojednávaní nevedela vysvetliť rozpory kde argumentovala, podľa súdu absolútne scestne, tým, že nepamätá si veľmi čo vtedy vypovedala, veď to je rok dozadu, nemôže vysvetliť tie rozpory. -k stavu v akom sa mal nachádzať obžalovaný v čase, keď mal útočiť na poškodenú, kde v skoršej výpovedi uvádzala, že opitý – toto naproti tomu potvrdila. -k tomu koľkokrát mala mať poškodená po útokoch obžalovaného monokle, keďže v dotknutej skoršej výpovedi uviedla, že asi štyrikrát – na výzvu na vysvetlenie rozporov tu viedla, že môže byť štyrikrát. -k povahe nadávok a k tomu, či dochádzalo k nejakým vyhrážkam, keďže v dotknutej skoršej výpovedi uvádzala, že nadával špina, štetka, odtrhnem ti hlavu – uviedla vzhľadom na rozpory, že tak jej vravel, že jej odtrhne hlavu.
-k povahe a opakovaniu útokov, kde v skoršej výpovedi uvádzala, že posledný fyzický útok bol asi júl. August v predošlom roku a slovne, že ju napádala stále, že skoro každý deň jej nadáva a posledné dva mesiace vkuse – nakoniec uviedla, že slovne ju napádal v tom čase denno-denne. Vo vzťahu k rozporom jej výpovede učinenej na hlavnom pojednávaní s jej ďalšou v tomto konaní skoršou výpoveďou, a to zo dňa 10.10.2024 (č.l. 188 až 193 spisu), kde pôvodne vypovedala: -k miere požívania alkoholu obžalovaným, že opitý bol jedným časom každý deň, konkrétne oproti času danej výpovede v predošlom roku pred Vianocami ťahal mesiac a zastavil to až jej syn keď ho napadol – na vysvetlenie rozporov sa vôbec nevyjadrila. -k tomu, či pri hádkach boli voči nej zo strany obžalovaného vyhrážky, kde v skoršej výpovedi uviedla, že jej kričal, že je kurva, že nechodí do roboty, že jej ruky nohy poláme a také – sa na vysvetlenie rozporov sa vôbec nevyjadrila. -k dobe, po ktorú mal obžalovaný pravidelne požívať alkohol, kde v skoršej výpovedi uvádzala, že keď obžalovaný začne piť trvá to týždeň, dva, potom s tým sekne a nadlho nepije – vysvetľovala, že povedala aj týždeň, možno, nevie. Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil samotnú výpoveď poškodenej ako účelovú v snahe vyvolať dojem miernejšieho správania sa obžalovaného voči nej, nepochybne v snahe napomôcť mu, o čom svedčí aj jej vyjadrenie, že ho má rada a ak by sa vrátil, vzala by ho späť. Nemohol však danú výpoveď učinenú na hlavnom pojednávaní vziať za relevantnú v tomto, už s ohľadom na vnútorné diskrepancie v nej samej, ale osobitne vzhľadom na skoršie v tomto konaní poškodenou učinené výpovede, z ktorých pri vysvetľovaní rozporov v mnohom opäť potvrdila na hlavnom pojednávaní to, čo uvádzala pôvodne v skorších výpovediach, a to práve v neprospech obžalovaného, pričom nebolo zistené nič, čo by preukazovalo, že by v prípadoch skorších výpovedí nebola v spôsobilom stave vypovedať, resp. niečím objektívne ovplyvnená. Žiadne prekážky alebo diskvalifikačné momenty v tomto neboli zistené ani znaleckým dokazovaním vykonaným vo vzťahu k jej osobe znalkyňou z odboru psychológie C. H. I., ktorá v znaleckom posudku č. 2/2024 k osobe poškodenej, okrem iného uviedla v rozhodnom čase skorších výpovedí, že poškodená je schopná správne vnímať a vyhodnocovať prežívané udalosti, zapamätať si ich a adekvátne reprodukovať; neboli u nej zistené sklony ku konfabulácii, vymýšľaniu, zveličovaniu; vierohodnosť po stránke všeobecnej i špecifickej je zachovaná; nebola zistená motivácia priťažiť alebo poškodiť obvinenému ani ovplyvnenie jej výpovede inými osobami. Preto súd po výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, prihliadal práve na jej tvrdenia v skorších výpovediach a nie na zrejme v prospech obžalovaného na hlavnom pojednávaní už poškodenou inak prezentované skutočnosti. Ďalej čo sa týka preukázania viny obžalovaného, treba uviesť, že tohto usvedčujú i výpovede: - svedka mal. F. D. zo dňa 4.3.2024 a 9.10.2024, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bil poškodenú, čo svedok aj videl; poukazoval na to, že k svojej mame - poškodenej často nechodí, pretože pri nej býva obžalovaný, ktorý ju bije; uvádzal, že keď obžalovaný je opitý, hádali sa, začal poškodenú biť rukami, nadávajú si, poškodená nekričí, iba obžalovaný, ktorý podľa neho furt pije, raz kričal, že jej odtrhne hlavu, svedok videl facky, občas päste; že obžalovaný poškodenú bil, ona sa bránila. Výpovede menovaného mal. svedka korešpondujú práve vyššie uvedeným skorším výpovediam poškodenej pre jej samotnou výpoveďou na hlavnom pojednávaní a navyše znaleckým dokazovaním k osobe tohto svedka znalkyňa C. H. I. zistila, ako je vyjadrené v znaleckom posudku č. 3/2024, že jeho osobnosť je vo vývine, mnestické schopnosti nevykazujú známky oslabenia, je sociálne vnímavý a adekvátne reflektujúci skutočnosť a prežívané udalosti; má mentálne predpoklady správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežívané skutočnosti; nezistila u neho sklony ku konfabulácii, zveličovaniu, preháňaniu či ovplyvňovaniu jeho výpovede; všeobecná i špecifická vierohodnosť svedka je zachovaná, jeho vnímanie nie je narušené, pamäťové schopnosti nevykazujú známky oslabenia ani sklon k subjektívnemu skresľovaniu skutočnosti a neboli zistené sklony k účelovej prezentácii vyšetrovaných udalostí. - svedka E. D. zo dňa11.11.2024, kde vypovedal, že pod vplyvom alkoholu je obžalovaný agresívny – čo nakoniec uviedol i sám obžalovaný vo výpovedi pred samosudcom po podaní obžaloby pred rozhodovaním o ďalšom trvaní väzby; že svedkovi kamaráti videli, že poškodená mávala modriny a monokle, poškodená mu písala dvakrát za mesiac, že je konflikt, bola bez života a ustarostená, že párkrát vyletela facka do tváre, pričom menovaný svedok navyše 2.3.2024 priamo videl ako obžalovaný poškodenú napadol.
Podporne je obžalovaný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu usvedčovaný podľa súdu jednoznačne aj výsledkami dokazovania znalkyňou z odboru psychológie C. H. I., ktorá v znaleckom posudku č. 9/2024 podanom k jeho osobe poukázala tiež na to, že osobnosť obžalovaného je vnútorne integrovaná, emočne nevyrovnaná, zvýšene dráždivá s oslabenou emočnou sebareguláciou a poruchou správania, sklonom k impulzivite a skratovému konaniu v stave opitosti a emočnej záťaže, je sebapresadzujúci, zameraný na seba, svoje potreby, zaujíma nekritické postoje k svojej osobe, konaniu a správaniu, nadužíva alkohol a bagatelizuje pitie, je neschopný trvalej abstinencie; jeho schopnosť adekvátneho náhľadu vyhodnotila ako významne oslabenú v dôsledku nadmerného a dlhodobého konzumu alkoholu; má tendencie prezentovať sa v sociálne pozitívnom svetle a interpretovať udalosti účelovo a skreslene v snahe vyhnúť sa následkom svojho konania, pričom charakter skutku zodpovedá jeho vyššie popísanej osobnostnej výbave; navyše riziko recidívy je podľa znalkyne pravdepodobné. Opomenúť tiež nemožno ani závery znaleckého dokazovania znalkyne z odboru psychológia k osobe poškodenej v znaleckom posudku č. 2/2024 podanom C. H. I., z ktorých vyplýva, že osobnosť poškodenej je skôr prispôsobivá, kooperatívna, dôverčivá, podlieha vplyvom okolia; jej vnímanie a vyhodnocovanie skutočnosti nie je narušené, nemá sklony k zveličovaniu, ani subjektívnej interpretácii udalostí či pozitívnej sebareprezentácii; je sebakritická, má sklony k sebaobviňovaniu, sebaznehodnocovaniu; a hlavne, zistenia, že vystavená bola zlému zaobchádzaniu, nadmernému stresu, čo oslabilo jej telesné a duševné zdravie, viedlo k strate sebaúcty a vnútornej stability. Okrem vyššie uvedeného treba poukázať i na výsledky znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, H. J. K., ktorá v posudku č. 215/2024 podanom k osobe poškodenej síce uviedla, že u nej nezistila duševnú poruchu v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným trestným činom ani psychické poruchy, či prejavy posttraumatickej stresovej poruchy, zároveň však poukázala na zistenie, že poškodená je vnútorne vybavená dostatkom adaptačných zdrojov pre vyrovnávanie sa so záťažou v zmysle prípadného negatívneho správania voči nej a v znaleckom posudku č. 236/2024 podanom k osobe obžalovaného menovaná znalkyňa u neho diagnostikovala chronický alkoholizmus so závislosťou na úrovni III. vývinovej fázy podľa Jelinekovej klasifikácie a s poruchami správania v zmysle agresivity v opitosti; poukázala na potrebu ambulantného ochranného protialkoholického liečenia na strane obžalovaného, ako aj na to, že alkohol má inhibičný vplyv na zábranné osobnostné mechanizmy a nivelizáciu vyšších citov, pričom v čase spáchania činu mal obvinený požívať alkohol vo vysokých množstvách. Vyhodnotiac výsledky vyššie uvedeného vykonaného dokazovania, a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že skutok, ktorý bol obžalovanému obžalobou kladený za vinu, bol spáchaný, a to tak, ako je to súdom na základe vykonaného dokazovania, pri rešpektovaní zachovania jednoty a totožnosti skutku, ustálené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom tam uvedeným, a to úmyselným, konaním obžalovaný, ako spôsobilý subjekt dotknutého trestného činu, jednoznačne naplnil všetky pojmové znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pričom za jeho spáchanie je trestne zodpovedný a trestnosť činu nezanikla. Preto ho súd týmto rozsudkom uznal z jeho spáchania vinným, ako je podrobne uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd pritom trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona v jeho znení účinnom od 6.8.2024, ktorého použitie je v danom prípade pre obžalovaného priaznivejšie (§ 2 ods. 1 Tr. zák.), nakoľko na strane obžalovaného pri rozhodovaní o treste nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, avšak bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., čo by znamenalo, že pri použití Tr. zák. v znení účinnom do 5.8.2024 by sa automaticky dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby v § 208 ods. 1 Tr. zák. zvyšovala o jednu tretinu (t.j. o 20 mesiacov – viď § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák. v znení účinnom do 5.8.2024). Naproti tomu Tr. zák. v jeho znení účinnom od 6.8.2024 i keď v § 38 ods. 2 ukladá povinnosť prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, už takéto automatické zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby v takom prípade neprikazuje, čo je pre obžalovaného nepochybne priaznivejšie. Pritom súd pri rozhodovaní o druhu a výške trestu na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, postupujúc podľa zásad pre ukladanie trestov ako sú upravené v § 34 Tr. zák., osobitne s prihliadnutím na dobu páchania činu, okolnosti a spôsob jeho spáchania, následok, osobu obžalovaného – osobitne jeho doterajšiu kriminálnu minulosť ako vyplýva z odpisu registra trestov, ale aj preukázané viacnásobné a dlhodobé porušovanie právnych predpisov protiprávnymi konaniami v podobe priestupkov – viď výsledky lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (podporené aj listinnými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní – č.l. 396 až 493 spisu), dospel k záveru, že v danom prípade je pre dosiahnutie účelu trestu, resp. vytvorenie čo najprimeranejších podmienok pre jeho dosiahnutie (tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie) ako je uvedený v § 34 ods. 1 Tr. zák., potrebné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody, a to spojený s jeho priamym výkonom (osobitne s ohľadom aj na tú skutočnosť, že tu stíhaný zločin obžalovaný spáchal v dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený vo veci tunajšieho súdu 1T/9/2021), pričom v danom prípade súd za zákonný a primeraný vyhodnotil uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na 42 mesiacov, pričom obžalovaného na jeho výkon zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože pred spáchaním tu stíhaného zločinu bol obžalovaný v predchádzajúcich desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, a to konkrétne vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 1T/74/2007, ktoré odsúdenie nie je zahladené a nemožno ani v rámci posúdenia danej otázky ako predbežnej prijať záver, že by boli splnené podmienky pre jeho zahladenie. Čo sa týka rozhodnutia návrhu na uloženie obžalovanému ochranného protialkoholického liečenia, ktorý bol podaný v rámci samotnej obžaloby, súd sa na základe výsledkov vykonaného dokazovania stotožnil s jeho dôvodnosťou a potrebou takéto ochranné liečenie obžalovanému uložiť. V tomto smere súd poukazuje na dokazovaním zistené skutočnosti o nadmernom požívaní alkoholických nápojov obžalovaným – ako toto v zásade vyplýva už aj zo samotnej výpovede obžalovaného, kde poukazoval na jeho požívanie v Podsadku raz alebo dvakrát mesačne, každý víkend, aj dve fľaše vodky, taktiež z vyššie podrobne popísaných vyjadrení v tomto smere vo výpovediach poškodenej, osobitne s poukazom na to, že sama uviedla, v jednej z nich, že keď začal piť tak to nevedel hneď prestať, ako aj, že napádal ju najmä v stave opitosti. Opätovne v tomto smere súd poukazuje na zistenia znalkyne H. K. uvedené v písomne podanom znaleckom posudku č. 236/2024 podanom k osobe obžalovaného, kde znalkyňa u neho diagnostikovala chronický alkoholizmus so závislosťou na úrovni III. vývinovej fázy podľa Jellinekovej klasifikácie a s poruchami správania v zmysle agresivity v opitosti s tým, že alkohol má inhibičný vplyv na zábranné osobnostné mechanizmy a nivelizáciu vyšších citov, pričom v čase spáchania činu mal obvinený požívať alkohol vo vysokých množstvách a poukázala na potrebu ambulantného ochranného protialkoholického liečenia na strane obžalovaného. Tieto závery znalkyne neboli v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní nijako spochybnené. Naopak, podporne vo vzťahu k týmto zisteniam závislosť obžalovaného na alkohole, jeho nadmerné požívanie a najmä právne závadné správanie sa obžalovaného pod jeho vplyvom vyplývajú aj z obsahu listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní (ako sú na č.l. 396 až 493 spisu) a osobitne z uznesenia tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 1T/9/2021 zo dňa 2.12.2024 (ako je na č.l. 615-618 spisu), ktorým vyslovil, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe ustanovenej mu rozsudkom tunajšieho súdu 1T/9/2021 z 1.3.2021, právoplatným 1.3.2021 neosvedčil a nariadil mu uvedeným rozsudkom uložený trest odňatia slobody na 30 mesiacov vykonať ako nepodmienečný (tento trest aktuálne obžalovaný aj vykonáva), pričom v uvedenom uznesení je podrobne popísané ako obžalovaný počas dotknutým rozsudkom ustanovenej mu skúšobnej doby a uloženého probačného dohľadu nedodržiaval ako súčasť probačného dohľadu uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, a to aj v čase, kedy bol už trestne stíhaný v tu prejdnávanej veci pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, pričom sa pod vplyvom alkoholu dopúšťal aj protiprávnych konaní v podobe priestupkov násilnej povahy. Konkrétne z uvedeného uznesenia je preukázané, že takto obžalovaný bol v dobe, kedy sa dopúšťal tu stíhaného zločinu a aj po jeho dokonaní, taktiež postihnutý rozhodnutím č. OU-SLOVVS-2023/006163-002 z 31.7.2023, právoplatným 11.9.2023 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tým, že 19.5.2023 v čase okolo 11:00 hod. v byte na adrese F. XX L. D. E. po predchádzajúcej slovnej hádke ohľadom alkoholu udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre F. M., ktorá následne spadla na zem a rozhodnutím č. OU-SL-OVVS-2023/003363-002 z 27.4.2023, právoplatným 2.6.2023 tiež za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tým, že 21.2.2023 z mesta Stará Ľubovňa v čase o 15:49 hod. telefonicky kontaktoval B. C. zo D. E., pričom sa mu vyhrážal, že ho zbije a nadával mu, že je „degeš pojebaný“; taktiež dňa 16.4.2023 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., kedy vulgárne vynadal svojej expartnerke - poškodenej (dokonca pred hliadkou PZ), za čo mu bola uložená v blokovom konaní pokuta 30,- eur; dňa 2.3.2024 opäť za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. bol postihnutý v blokovom konaní pokutou 30,- eur; dňa 23.5.2024 sa dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb., a to úmyselným uvedením nesprávneho alebo neúplného pred štátnym orgánom za účelom získania neoprávnenej výhody, za mu bola uložená bloková pokuta 20,- eur; 4.9.2024 dopustil sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. tak, že fyzicky napadol B. K., za čo v blokovom konaní mu bola uložená pokuta 30,- eur a ďalšieho priestupku totožného druhu sa dopustil 5.9.2024 napadnutím otvorenou dlaňou do oblasti tváre H. H., nakoľko sa pohádali ohľadom fľaše alkoholu, za mu bola uložená v blokovom konaní pokuta 10,- eur; 16.10.2024 schválnosťami narušil občianske spolunažívanie – uložená mu bola v blokovom konaní pokuta 30,- eur; 18.10.2024 narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a uložená mu bola v blokovom konaní pokuta 30,- eur. Čo sa týka samotnej neschopnosti obžalovaného zdržať sa požívania alkoholických nápojov, z dotknutého uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 1T/9/2021 z 2.12.2024 vyplýva, že mal permanentne porušovať uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov v skúšobnej dobe, kde prvýkrát bolo porušenie tohto obmedzenia zaznamenané dňa 16.12.2021, kedy dychovou skúškou bola u neho zistená prítomnosť alkoholu v množstve 1,41 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, teda v prepočte 2,94 promile alkoholu v krvi, následne dňa 16.4.2023 – kedy sa dopustil aj vyššie uvedeného priestupku, bola v jeho organizme dychovou skúškou zistená prítomnosť alkoholu v množstve 1,66 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu; 19.5.2023 v čase o 12:01 hod. bol podrobený dychovej skúške s výsledkom 1,46 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu a v ten istý deň v čase 22:31 hod. pri preverení oznámenia v nemocnici v Starej Ľubovni bol podrobený ďalšej dychovej skúške s výsledkom 1,50 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu – následne bol hospitalizovaný od 20.5.2023 do 22.5.2023 - v ebriete si podrezal žily – na psychiatrickom oddelení v Prešove; 20.10.2023 dychovou skúškou bola u neho zistená prítomnosť alkoholu v množstve 1,45 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu; 25.11.2023 išlo o 1,24 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, dňa 2.3.2024 to bolo v čase 18:06 hod. v množstve 1,45 mg a v čase 19:07 hod. až 1,51 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, dňa 1.4.2024 – kedy už v tu prejednávanej veci bola nahradená jeho väzba - sa odmietol dychovej skúške podrobiť v čase o 02:40 hod. a v daný deň v čase o 15:49 hod. skúška preukázala 0,42 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu; dňa 23.4.2024 bolo u neho alkohol zistený v množstve 1,24 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu; dňa 26.8.2024 o 09:58 hod. dychovou skúškou bolo zistené množstvo alkoholu v jeho organizme 1,13 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu a rovnaké množstvo alkoholu v jeho organizme preukázala i dychová skúška 4.9.2024 v čase 18:50 hod.; 4.10.2024 v čase 22:41 hod. bolo zistenie v množstve 1,54 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, 17.10.2024 v čase o 11:16 hod. v množstve 1,34 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu a dňa 18.10.2024 v čase o 14:26 hod. v množstve 1,68 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu; dňa 1.12.2024 v čase o 10:17 hod. to bolo 1,35 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a osobitne zo samotných výsledkov dokazovania vedúcich k uznaniu viny obžalovaného v tejto veci, kde je preukázané, že trestný čin spáchal práve v dôsledku závislosti na alkoholických nápojoch (§ 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.), mal súd preukázanú dôvodnosť podaného návrhu na uloženie ochranného protialkoholického liečenia obžalovanému a potrebu jeho uloženia a naplnenie podmienok pre jeho uloženie podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., pričom aj keď znalkyňa H. K. vo vyššie uvedenom znaleckom posudku v smere ochranného liečenia poukázala na potrebu ambulantného protialkoholického liečenia, tak súd postupoval podľa § 2 ods. 3 Tr. zák., teda podľa Trestného zákona účinného v čase rozhodovania o danom ochrannom opatrení, a keďže obžalovanému bol uložený týmto rozsudkom nepodmienečný trest odňatia slobody, tak súd obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie s poukazom na § 74 ods. 1 Tr. zák. (posledná veta) uložil ústavnou formou. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok
oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.