Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 1Nt/9/2025 8525010211 20. 10. 2025 JUDr. Erik Uhlár ECLI:SK:OSSL:2025:8525010211.3
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na verejnom zasadnutí dňa 20. októbra 2025 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obvinenému A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XX, E. F. G., o návrhu na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou, takto rozhodol: Súd podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona ukladá obvinenému A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XX, E. F. G., v súčasnosti umiestnenému v zdravotníckom zariadení – psychiatrické oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa doručil súdu dňa 21.8.2025 návrh na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou obvinenému A. B. podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona. Voči menovanému bolo vedené trestné stíhanie, kde: 1. uznesením vyšetrovateľa PZ, služobne zaradeného u OR PZ v Starej Ľubovni, odboru kriminálnej polície v Starej Ľubovni, vydaným dňa 26.5.2025 pod ČVS: ORP-71/1-VYS-SL-2025 bolo menovanému vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. písm. f) Trestného zákona, ktorého činu sa mal dopustiť tak, že dňa 14.1.2025 v ranných hodinách v čase okolo 09:00 hod. v Domove sociálnych služieb v D. H. XX, E. F. G., v priestoroch kúpeľne nachádzajúcej sa oproti izbe č. 11 v ubytovacej časti, fyzicky napadol I. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XX, E. F. G., klienta Domova sociálnych služieb v D., a to tak, že pristúpil k I. J., ktorý bol v tom čase otočený chrbtom k nemu pri umývadle stojac vedľa svojho invalidného vozíka a začal ho udierať' nezistenou intenzitou a počtom úderov drevenou častou metly smerujúcich do oblasti hlavy, ktorú si I. J. oboma rukami chránil, následkom čoho ho obvinený udieral do oboch rúk, pričom od konania upustil až na volanie I. J. „pomóc”, čím týmto konaním I. J. spôsobil zlomeninu tela 5. záprstnej kosti pravej ruky, zlomeninu základného článku 5. prsta pravej ruky, zlomeninu dolného konca lakťovej kosti vpravo, zlomeninu tela lakťovej kosti vľavo, tržnú ranu pravého predlaktia s kožnou odreninou, odreninu ľavého predlaktia, dôsledkom čoho bol I. J. závažne ovplyvňovaný na obvyklom spôsobe života po dobu 8 týždňov, pričom obvinený mal vedomosť' o tom, že sa jedná o chorú osobu, nakoľko I. J. je klientom Domova sociálnych služieb v D. a pohybuje sa pomocou invalidného vozíka, v dôsledku čoho bol očakávaný od I. J. menej intenzívny odpor pri útoku na jeho osobu; 2. uznesením povereného príslušníka PZ, služobne zaradeného u OR PZ v Starej Ľubovni, OO PZ Ľubotín, vydaným dňa 26.5.2025 pod ČVS: ORP-29/LU-SL-2025 bolo menovanému vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého činu sa mal dopustiť tak, že dňa 11.5.2024 v čase približne o 19:00 hod. pri vstupných dverách na úzkej chodbe nachádzajúcej sa na prízemí samostatne stojacej budovy v priestoroch slúžiacich na administratívne úkony v Domove sociálnych služieb v D. H. XX, E. F. G., po tom ako v ňom nečakane prepukla zúrivosť, počas ktorej kričal, že tam všetko porozbíja a utečie, fyzicky napadol zamestnankyňu Domova sociálnych
služieb v D., opatrovateľku K. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, E. F. G., ktorá v tom čase uzamykala vstupné dvere do budovy, a to tak, že ju párkrát udrel do oblasti hlavy prázdnym kovovým hrnčekom o objeme 350 ml, ktorý v tom čase držal v ruke, pričom si poškodená počas trvania útoku oboma svojimi dlaňami hlavu zakývala, následne sa jej podarilo prikrčením podliezť jeho ruky a z miesta utiecť, pričom A. B. v útoku ďalej nepokračoval, z priestorov úzkej chodby sa presunul von do priestoru medzi budovami, kde ostal sedieť na lavičke, čím týmto svojim konaním spôsobil poškodenej zlomeninu základného článku 2. prsta ľavej ruky a drobnú povrchovú ranu chrbta ukazováka ľavej ruky s dobou liečenia a práceneschopnosťou v priemere 6 týždňov a obmedzením v obvyklom spôsobe života po dobu 4 týždňov; pričom vyšetrovateľ PZ uznesením zo dňa 26.5.2025 postupom podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 18 ods. 1 Trestného poriadku spojil uvedené trestné veci na spoločné konanie, ktoré bolo vedené na OR PZ, OKP v Starej Ľubovni pod ORP-71/1-VYS-SL-2025. Sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2Tp/17/2025 zo dňa 30.5.2025 podľa § 299a ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku vydala predbežný príkaz na umiestnenie menovaného A. B. do zdravotníckeho zariadenia, a to Psychiatrického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana Prešov (uvedený príkaz bol predĺžený uznesením tunajšieho súdu č.k. 1Nt/9/2025-14 zo dňa 22.8.2025, a to do 28.10.2025); uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa Pv 82/25/7710-24 z 21.8.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.9.2025, bolo podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku rozhodnuté o zastavení trestného stíhania obv. A. B. vedené pre vyššie uvedené trestné činy, pretože obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Podľa § 299 ods. 1 Trestného poriadku, ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade, zhabaní veci vyhradil podľa § 289 ods. 2, môže tieto ochranné opatrenia uložiť na verejnom zasadnutí len vtedy, ak to navrhne prokurátor. Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona, ambulantnú formu ochranného liečenia súd uloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia. Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou. Súd nariadil vo veci verejné zasadnutie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom obvineného, čítaním zápisníc o výpovediach svedkov, čítaním listinných dôkazov, výsluchom znalkyne K. L. M. a čítaním ňou písomne podaného znaleckého posudku č. 124/2025, ako je to podrobne uvedené v zápisnici o verejnom zasadnutí z 20.10.2025, pričom po vykonaní dokazovania, vyhodnotením jeho výsledkov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne, dospel súd k záveru, že podaný návrh prokurátora je dôvodný. Obvinený na verejnom zasadnutí v rámci výpovede uviedol iba, že už nebude robiť zle. Zo spáchania skutkov, pre ktoré bolo voči A. B. vedené trestné stíhanie, je menovaný usvedčovaný najmä výpoveďami v prípravnom konaní vypočutých svedkov, a to jednak poškodených I. J. a K. C., ktorí podrobne vo svojich výpovediach opísali okolnosti, miesto a spôsob konania menovaného voči ním, ale osobitne aj K. N., ktorá bola priamo svedkom jeho konania voči poškodenej K. C. a zhodne s ňou opísala konanie menovaného voči nej a N. F., ktorá popísala správanie obvineného voči poškodenej C. s tým, že počas odchodu z budovy DSS počula krik, tupé údery, načo sa vrátila dnu, videla poškodenú kryť si hlavu a ako ju chcel obvinený znovu udrieť a cúvol po zakričaní svedkyne; K. D., ktorá na krik dobehla do kúpeľne kde našla doráňaného a celého od krvi poškodeného I. J., ktorý jej uviedol, že ho napadol A. B. tak, že ho udieral metlou. Následky týchto konaní na zdraví toho ktorého z poškodených, vrátane potrebného liečenia a obmedzení jednotlivých poškodených v obvyklom spôsobe života, teda skutočnosti preukazujúce naplnenie všetkých dotknutých pojmových znakov trestných činov, pre ktoré
bolo voči menovanému vedené trestné stíhanie, teda skutočnosti zakladajúce dôvodnosť vedenia trestného stíhania pre jednotlivé skutky a ich právnu kvalifikáciu ako prečinov ublíženia na zdraví v zmysle vyššie uvedených uznesení o vznesení obvinenia, sú preukázané najmä na verejnom zasadnutí čítaným obsahom listín týkajúcich sa poškodenej C. (lekárskych správ na č.l. 395 až 402 vyš. spisu, záznamu o priebehu rehabilitačnej starostlivosti s rozpisom rehabilitačných úkonov z č.l. 403 a 404 spisu, lekárskeho posudku z č.l. 405 spisu a fotografiami z č.l. 406 spisu) a poškodeného J. (lekárskych správ na č.l. 408 až 411 vyš. spisu). Z čítaných výpovedí svedkýň O. a P. je preukázané taktiež, že poškodeným bola poskytovaná v súvislosti s konaním, ktorého sa voči tomu ktorému z nich mal dopustiť obvinený, zdravotná starostlivosť, náklady na ktorú boli uhrádzané z verejného zdravotného poistenia poškodených. Vypočutá znalkyňa K. M. poukázala na to, že napriek času ku ktorému podala posudok č. 124/2025 a času rozhodovania o podanom návrhu na uloženie ochranného psychiatrického liečenia menovanému, nie je treba opätovne skúmať jeho duševný stav, nakoľko znaleckým dokazovaním zistený stav obvineného je nemenný, pričom v celom rozsahu sa odvolala na uvedený písomne podaný znalecký posudok, ktorý bol následne na verejnom zasadnutí čítaný a z ktorého vyplynulo, že A. B. v čase spáchania skutkov netrpel a netrpí na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu v zmysle psychózy avšak ide u neho o stredne ťažkú mentálnu retardáciu (trvalé zníženie rozumových schopností, podľa staršej nomenklatúry nazývanú imbecilita), so závažnými poruchami správania v zmysle agresivity, pričom vzhľadom na výrazné postihnutie rozumových schopností, ktoré sú u menovaného v pásme stredne ťažkej duševnej zaostalosti (imbecility), schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť jeho konania bola v čase skutkov vymiznutá a jeho osobnosť je simplexná, primitívna, prítomné sú prejavy impulzivity, emočnej instability, irritability a agresivity, ktorá má stupňujúci charakter, v jeho konaní prevládajú pudové pohnútky nad racionálnymi zábranami, má nedostatočne vyvinuté vyššie city sociálne, morálne aj etické, vzhľadom na to jeho schopnosť ovládať svoje konanie bola u menovaného úplne vymiznutá, ako aj, že nie je schopný chápať zmysel trestného konania v súvislosti s posudzovanými trestnými činmi (nechápe v čom spočíva trestnosť jeho konania); že pobyt menovaného na slobode z hľadiska psychiatrického je pre spoločnosť nebezpečný, pričom mentálna retardácia (duševná zaostalosť) je síce stav vrodený, trvalý, psychiatrickou liečbou neovplyvniteľný, avšak pre závažné poruchy správania v zmysle verbálnej a brachiálnej agresivity namierenej voči živým ako aj neživým objektom, ktoré majú stupňujúci charakter, napriek podávanej psychiatrickej liečbe v podmienkach DSS, vhodným sa javí súdom nariadené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, následne je potrebné zvážiť jeho umiestnenie v detenčnom ústave, pretože je vysoko pravdepodobné, že aj napriek vyše 60-tim hospitalizáciám v rôznych psychiatrických zariadeniach sa bude v DSS opäť dopúšťať obdobnej trestnej činnosti a zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že odmieta užívať lieky a že sa dopúšťal obdobnej násilnej činnosti v rôznych DSS, jeho agresivita bola namierená voči personálu, klientom DSS, neživým veciam. Vyššie uvedené dokazovaním zistené skutočnosti preukazujú spáchanie skutkov A. B., dôvodnosť trestného stíhania, ktoré voči nemu bolo vedené, ako aj to, že toto bolo vedené pre skutky, ktoré by inak boli trestnými činmi, avšak v danom prípade menovaný nie je pre nepríčetnosť za dané skutky trestne zodpovedný a na základe toho muselo byť trestné stíhanie voči nemu zastavené, avšak jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Nebezpečnosť osoby A. B. navyše podporne preukazujú aj ďalšie výsledky dokazovania. Svedkyne N., F., D., rovnako ako aj svedkovia K. I. Q. a R. K. L. (ktorí o konkrétnych dvoch skutkoch mali informácie sprostredkované od pracovníčok zariadenia), zhodne menovaného, nezávisle na sebe, hodnotili ako osobu agresívnu, v amoku nezastaviteľnú, nebezpečnú; poukazovali na to, že jeho útoky neboli nikdy vyprovokované, že útočí aj verbálne, z ničoho nič, že sa ho boja klienti DSS v D. ako aj zamestnanci, ktorí pred ním sú stále v strehu a navyše mal sa následne v dobe po napadnutí poškodeného J. dopustiť aj ďalších útokov, a to voči opatrovateľke, pomocníčke v kuchyni, upratovačke. Uvedené skutočnosti podporne preukazuje i obsah podania DSS Giraltovce z č.l. 336 až 337 spisu, uznesenia OP Bardejov z č.l. 348 až 351 spisu a zápisnice o prejednávaní priestupku z č.l. 354 spisu, ako aj správy o výsledku objasňovania priestupku z č.l. 418 spisu, záznamu o podaní oznámenia o priestupku z č.l. 420 spisu a záznamu o podaní oznámenia o priestupku z č.l. 422 spisu. Navyše podľa jednotlivých svedkov v DSS mal obvinený odmietať užívanie liekov, tieto vyhadzovať, skrývať a pod.. Zároveň podľa správy FNsP J. A. Reimana Prešov z 28.5.2025 ako je na č.l. 456 vyš. spisu, obsahu ktorej zodpovedanú aj správy menovanej nemocnice podané súdu (zo 17.9.2025 a 17.10.2025) vyplýva, že A. B. bol od roku 1999 opakovane, viac ako 60-krát, hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Prešove, aktuálna hospitalizácia trvá od 13.5.2025, kedy bol prijatý z dôvodu agresívneho správania voči personálu
DSS a že je osobou s nedostatočne vyvinutým intelektom, ktorého úroveň sa nachádza v strednom pásme duševnej zaostalosti, pričom uvedený deficit intelektových schopností sa u neho prejavuje hlavne neschopnosťou ovládať svoje správanie, ktoré je impulzívne, skratkové, bez uvedomovania si následkov takéhoto konania; jeho vyššie city, prevažne morálne, nie sú rozvinuté, nepociťuje ľútosť ani súcit a preto nie je schopný svoje správanie vedome a cielene korigovať; ide o stav trvalý, bez možnosti výrazného medikamentózneho ovplyvnenia a že ide o osobu potencionálne nebezpečnú pre spoločnosť; spoločenská nebezpečnosť vyplýva de facto z psychickej poruchy, ktorá nie je liečiteľná a preto je osobou nevhodnou pre kolektívne zariadenia sociálnej starostlivosti; priebeh hospitalizácie je komplikovaný opakovaným agresívnym správaním menovaného s odmietaním podávaných medikamentov, slovnými útokmi na personál a fyzickým atakovaním pacientov, jeho liečba je ťažko zvládnuteľná v podmienkach zdravotníckeho zariadenia ale naďalej nevyhnutná a bez možnosti návratu do kolektívneho zariadenia sociálnej starostlivosti; ochranu spoločnosti je možné v medziach zákona zabezpečiť perspektívne len cestou jeho umiestnenia v detenčnom ústave po splnení zákonných kritérií vrátane uloženia ochranného psychiatrického liečenia. Z hore uvedených skutočností je tak plne preukázaná danosť a naplnenie všetkých zákonných podmienok na vyhovenie podanému návrhu prokurátora a uloženie menovanému A. B. ochranného psychiatrického liečenia, a to jedine ústavnou formou, pretože preukázateľne už vzhľadom na osobu menovaného nemožno nijako dôvodne očakávať, že by požadovaný účel splnila liečba ambulantná. Len pre úplnosť musí súd k podnetu v podaní FNsP J. A. Reimana Prešov zo 17.10.2025, doručenému súdu bezprostredne pred začatím verejného zasadnutia 20.10.2025, aby prokurátor navrhol priamo umiestnenie menovaného do detenčného ústavu, uviesť, že takýto podnet vzhľadom na všetky okolnosti prípadu má nespochybniteľne riadne rozumné opodstatnenie. Súd však mohol rozhodovať (§ 299 ods. 4 Trestného poriadku) len o podanom návrhu na uloženie ochranného liečenia; navyše prokurátor iný návrh v súvislosti so zastavením trestného stíhania menovaného ani nemohol podať (§ 215 ods. 8 Trestného poriadku) a za súčasného stavu nie sú naplnené všetky zákonné podmienky na umiestnenie menovaného do detenčného ústavu tak, ako ich výslovne upravuje ustanovenie § 81 ods. 3 Trestného zákona. Preto súd, na základe všetkých hore uvedených skutočností, v celom rozsahu vyhovel podanému návrhu prokurátora a A. B. uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať Okresnému súdu Stará Ľubovňa do troch pracovných dní od oznámenia tohto uznesenia. Oznámením uznesenia bolo jeho vyhlásenie. Sťažnosť má odkladný účinok. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovia alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne. Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie, teda osoby uvedené v § 308 ods. 2 Trestného poriadku.