Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5C/3/2025 8525200039 19. 08. 2025 JUDr. Emília Mišenková ECLI:SK:OSSL:2025:8525200039.3
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobkyňa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. A. právne zast.: JUDr. Slavomír Firment, advokát, so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 076 986, proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. A., 2. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. A., v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. Súd konanie zastavuje. II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobkyni trovy konania spoločne a nerozdielne vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. III. Súd v r a c i a žalobkyni časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 80,- eur a u k l a d á Slovenskej pošte, a.s., prevádzkovateľovi systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby tento poplatok vrátila žalobkyni: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. A., v lehote do 30 dní od doručenia právoplatného odpisu tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vypratania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. D. A., obec D. A., G. D. A. a to parcely registra „C“ č. 1625/2 o výmere 24 m2, druh pozemku orná pôda, parcely registra „C“ č. 1943/72 o výmere 250 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ č. 1943/73 o výmere 107 m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a zároveň požadovala nahradiť trovy konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že žalovaní, ktorí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacich pozemkov, začali v minulosti, bez právneho dôvodu, užívať aj vyššie uvedené susediace pozemky žalobkyne, postavili si oplotenie, rôzne dočasné stavby, naviezli na ne kamenivo, urobili terénne úpravy, a to bez akéhokoľvek súhlasu pôvodných vlastníkov. Uviedla, že opakovane sa pokúšala o mimosúdne vyriešenie sporu. Pred podaním žaloby stanovila žalovaným termín na vypratanie časti pozemku do 31.8.2024 a časti pozemku do 15.11.2024 a oznámila im, že inak bude spor riešiť súdnou cestou. Žalovaní v stanovenom termíne nehnuteľnosť nevypratali a neuviedli do pôvodného stavu. 2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.03.2025, okrem iného, uviedli, že časť nehnuteľnosti, kde bol kurín, v termíne do 31.8.2024 vypratali. S vyprataním druhej časti pozemkov nemohli pokračovať kvôli zdravotným problémom, ktoré začali v septembri 2024. Ďalej uviedli, že odstránenie záhradného domčeka sa mohlo realizovať až na jar 2025, kedy na nich už bola podaná žaloba. Konštatovali, že majú záujem na vyprataní nehnuteľnosti, avšak ide o stavby a tie nie je možné odstrániť v krátkej dobe. Nesúhlasia s tým, aby znášali náhradu trov konania a žiadajú, aby boli zohľadnené dôvody hodné osobitného zreteľa, a to vek a zdravotný stav, pre ktorý neboli objektívne spôsobilí vypratať predmetné nehnuteľnosti. Poukázali na to, že sú dôchodcovia vo veku okolo 80 rokov a dôchodky im slúžia len na živobytie, pričom žalovaná v 2. rade je invalidná a vyžaduje celodennú opateru žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 1. rade celý život pracoval manuálne, čo sa rokmi odrazilo na jeho zdraví. V septembri 2024 vážne ochorel, nie je schopný starať sa o žalovanú v 2. rade, a preto im pomáhajú syn a dcéra, ktorá je opatrovateľkou žalovanej v 2. rade. 3. Žalobkyňa v reakcii na podanie žalovaných uviedla, že žalovaní vypratali a odstránili všetko, čo v žalobe požadovala, preto berie žalobu v celom rozsahu späť. Zároveň požiadala o vrátenie alikvotnej časti zaplateného súdneho poplatku a priznanie nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovaným v 1. a 2. rade, nakoľko plnením (vyprataním pozemkov) v zmysle žalobného návrhu, žalovaní procesne zavinili zastavenie konania. Uviedla, že ju mrzí nepriaznivý zdravotný stav žalovanej v 2. rade, avšak nepovažuje to za dôvod, ktorý by žalovaným reálne bránil vypratať pozemky žalobkyne. Uviedla, že žalovaní vypratanie nehnuteľnosti realizovali až pod hrozbou vysokej pokuty od Ministerstva dopravy SR, pričom nič z toho, čo uviedli, prečo tak nemohli urobiť do podania žaloby (vek žalovaných, nepriaznivý zdravotný stav žalovaných) sa nezmenilo. Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že žalovaným poskytla dostatok času na dobrovoľné vypratanie nehnuteľnosti a pokiaľ by nedošlo k hrozbe sankcie od Ministerstva dopravy SR k ich vyprataniu by nedošlo a argumenty prečo k tomu nemôže dôjsť by ostali rovnané. Preto žalobkyňa s argumentami žalovaných vo vzťahu k nepriznaniu trov konania nesúhlasí. 4. Súd zaslal podanie žalovaným spolu s prípisom, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia prípisu oznámili súdu, či súhlasia so späťvzatím žaloby, pričom ich zároveň upovedomil o tom, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadria, súd bude mať za to, že nemajú námietky k späťvzatiu žaloby a konanie zastaví. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 30.5.2025 uviedli, že so späťvzatím žaloby súhlasia, avšak nesúhlasia s tým, aby znášali náhradu trov konania žalobkyne. Poukázali na nie dobré vzájomné susedské vzťahy a nepriaznivý zdravotný stav žalovaného v 1. rade. Žiadali, aby pri rozhodovaní o trovách konania súd zvážil dôvody hodné osobitného zreteľa ako vek a nepriaznivý zdravotný stav žalovaných. Majú za to, že žalobkyni vyhoveli a sú to práve oni, ktorí sú jej konaním poškodení. 5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 8. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu a žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil. 9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného sporového konania je súd povinný v zásade aplikovať § 256 ods. 1 CSP. Jedine v prípade, keď by uplatnenie zásady zodpovednosti za zavinenie viedlo k neprimeranej nespravodlivosti so zreteľom na povahu sporu, okolnosti prípadu alebo pomery sporových strán, môže súd rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov konania. Vzhľadom na zákonom definovanú výnimočnosť uplatnenia vyžaduje prípadná pozitívna aplikácia § 257 CSP jej dôkladné odôvodnenie. 13. V predmetnej veci sa žalovaní domáhali aplikácie ustanovenia § 257 CSP pričom existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa má spočívať v ich vysokom veku a nepriaznivom zdravotnom stave. Žalobkyňa k tvrdeniam žalovaných ohľadom dôvodov hodných osobitného zreteľa a aplikácie ustanovenia § 257 CSP uviedla, že s argumentami žalovaných nesúhlasí, práve oni svojím správaním
spôsobili zastavenie konania, a preto by jej mal súd priznať voči žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu. 14. Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd teda nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010 či sp. zn. 3MCdo/46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (I. ÚS 118/2017, I. ÚS 269/2018). 15. Strana, ktorá sa domáha aplikovania výnimky zo všeobecných pravidiel pri rozhodovaní o trovách konania, v zásade musí nielen tvrdiť, ale aj preukazovať, že na jej strane nastali okolnosti hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), ktoré sa týkajú sociálnych pomerov strany dovolávajúcej sa aplikácie výnimky zo všeobecných pravidiel pri rozhodovaní o trovách konania, sú mnohokrát pre druhú stranu mimo možnosti jej poznania a okamžitej reakcie, preto v tomto prípade informačný deficit žalobkyne týkajúci sa majetkových pomerov žalovaných je povinná preklenúť tvrdením a zároveň preukázaním takých okolností strana domáhajúca sa aplikácie výnimky. (K tomuto porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 411/2024 zo dňa 27.8.2024, zverejnené v Zbierke rozhodnutí Ústavného súdu SR pod č. 27/2024). 16. Žalovaní za dôvod hodný osobitného zreteľa považujú svoj vysoký vek. V tejto súvislosti súd konštatuje, že samotný vek strany sporu však nemôže byť automaticky považovaný za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval nepriznanie nároku na náhradu trov konania, keďže ide o objektívnu okolnosť na strane žalovaných. Zároveň súd poukazuje na to, že ak by vo všetkých konaniach postupoval podľa argumentov žalovaných (vysoký vek sporovej strany), znamenalo by to neuloženie povinnosti nahradiť trovy konania vždy, ak je stranou konania osoba vyššieho veku, čo súd považuje za neakceptovateľné. Je pravdou, že pri úvahe o aplikácii ustanovenia § 257 CSP zvažuje súd osobné, sociálne ako aj majetkové pomery strán sporu, avšak len samotný argument, že žalovaní poberajú starobný dôchodok, nemožno sám o sebe považovať za preukázanie ich nepriaznivých majetkových pomerov bez toho, aby svoje majetkové pomery akýmkoľvek spôsobom preukázali. Zo spisu nijak nevyplýva, že by finančné a majetkové pomery žalovaných boli tak kritické, že by objektívne neboli schopní uhradiť trovy konania protistrany, resp. že by sa v dôsledku toho mali dostať do neprijateľne nepriaznivej sociálnej situácie (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/57/2025 zo dňa 20.5.2025, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/31/2019 zo dňa 17.7.2019). 17. V prejednávanej veci tvrdenia žalovaných o ich nepriaznivých osobných, sociálnych a majetkových pomeroch ostali len v rovine tvrdení, bez ich podloženia relevantnými dôkazmi (napr. rozhodnutie o výške starobného dôchodku, špecifikácia výdavkov a nákladov na domácnosť, na lieky, na zdravotnícke pomôcky a pod.) V súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom, na ktorí obaja žalovaní poukazovali súd konštatuje, že z obsahu spisu (lekárske potvrdenia) síce vyplýva, že žalovaná v 2. rade trpí vážnym ochorením, čo je nepochybne veľmi závažná skutočnosť, avšak táto sama o sebe nie je okolnosťou, ktorú by v zmysle ust. § 257 CSP bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre (čiastočné, resp. úplné) nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni (pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 245/2020 zo dňa 9.6.2020).
18. Vo vzťahu k vyjadreniam žalovaných k vzájomným susedským vzťahom a popisu celkovej genézy týchto vzťahov súd konštatuje, že tieto skutočnosti sú pre rozhodnutie o náhrade trov konania irelevantné. 19. Vzhľadom na uvedené preto súd vyhodnotil, že v danej veci žalovaní nepreukázali, že na ich strane sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Súd preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. K späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania sa žalovaných po podaní žaloby, ktorí v celom rozsahu postupovali v zmysle žalobnej požiadavky, teda splnili to, čoho sa domáhala žalobkyňa. Zastavenie konania teda preukázateľne procesne zavinili žalovaní, a preto nárok na náhradu trov konania v konaní patrí žalobkyni. 20. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 21. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 22. Podľa § 11 ods. 6 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis 3C/35/2023 3 právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia. 23. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb. v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený. 24. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo konanie zastavené pred prvým pojednávaním, súd v súlade s citovanými zákonným ustanoveniami rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 80,- eur (zaplatený súdny poplatok 90,- eur - 10,- eur /krátenie súdneho poplatku podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov/). 25. Žalobkyni bude krátený súdny poplatok vo výške 80,- eur vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému v zmysle citovaného § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Poučenie: P o u č e n i e : Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/, m/ CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Proti III. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).