Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/26/2025 8525200213 29. 05. 2025 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2025:8525200213.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., t.č. E. XXX, XXX XX E., proti manželke: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. XX, t.č. F. G. XX, H. C., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. XX, XXX XX E., t.č. E. G. XXX, 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. XX, XXX XX E., t.č. E. G. XXX, maloleté detí zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov A. B. a F. B., rod. I. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Jarabine, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Jarabina, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a. II. Mal. detí A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bude mal. detí zastupovať a spravovať ich majetok. III. Matka mal. detí F. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 120,- eur mesačne, a na výživu mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 110,- eur mesačne, ktoré výživné je povinná uhrádzať vždy do 10 – teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám otca mal. detí. IV. Styk matky s mal. deťmi sa n e u p r a v u j e. V. Žiaden z účastníkov n e m á
n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 13.02.2025 žiadal, aby súd jeho manželstvo rozviedol, maloleté detí zveril do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazal platením výživného v sume 100 eur mesačne pre každé detí, úpravu styku matky s mal. deťmi nežiadal. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzatvorili XX.XX.XXXX, pochádzajú z neho tri detí. Manželstvo bolo harmonické do roku 2023, kedy v októbri došlo k vážnemu narušeniu keď manželka nadviazala dôvernú známosť s pánom J. C., od tejto doby sa voči nemu správala agresívne, míňala peniaze, menej sa venovala domácnosti a deťom. V decembri 2023 odišla z domu za novou známosťou, od vtedy neprišla domov, nekontaktuje ho. Na výchovu detí nijakou formou neprispela. K návrhu navrhovateľ pripojil sobášny list, rodné listy detí, a doklady preukazujúce jeho príjem. 2. Súd uznesením sp. zn. 2P/26/2025 zo dňa 14.03.2025 ustanovil maloletým deťom opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.
kolízneho
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manželku navrhovateľa vyzval aby sa k návrhu vyjadrila a pozval ich na informatívne stretnutie rodičov v rámci modulu cochem. Informatívneho stretnutia sa nezúčastnila manželka navrhovateľa. 4. V priebehu konania syn manželov K. B. dňa XX.XX.XXXX nadobudol plnoletosť, preto súd uznesením č.k. 2P/26/2025-34 zo dňa 10.04.2025 konanie vo vzťahu k nemu zastavil. 5. Manželka navrhovateľa sa k návrhu písomne nevyjadrila, nezdokladovala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery napriek tomu, že je výzvy súdu boli doručené dňa 20.03.2025 a následne dňa 22.04.2025. 6. Pojednávania vytýčeného na deň 27.05.2025 sa manželka navrhovateľa nezúčastnila napriek tomu, že predvolanie jej bolo riadne a včas doručené, svoju neúčasť osobne neospravedlnila, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomností. 7. Navrhovateľ na pojednávaní na podanom návrhu trval, opísal genézu manželstva uviedol, že vstúpil do manželstva z dôvodu tehotenstva manželky. Manželstvo označil za harmonické do októbra 2023 kedy manželka nadviazala známosť s p. J. C., následne opustila spoločnú domácnosť, od tejto doby nežijú spolu, starostlivosť o chod domácnosti a o mal. detí je výlučne na jeho pleciach. Manželka žije s priateľom v Rimavskej Sobote. Ako príčinu rozpadu manželstva označil neveru manželky. Navrhovateľ vylúčil možnosť obnovenia manželského, uviedol, že k manželke nemá žiaden citový vzťah. 8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodnými listami mal. detí, správou o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania, na základe čoho ustálil tento skutkový stav: 9. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Jarabine dňa XX.XX.XXXX v Jarabine, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Jarabina vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva sa im narodili tri detí z ktorých sú dve maloleté a to A. nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX. 10. Manželstvo účastníci uzatvorili zhruba po ročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti, jeho uzatvorenie bolo ovplyvnené aj tehotenstvom manželky. Manželstvo bolo harmonické do októbra 2023 kedy manželka nadviazala mimomanželskú známosť, následne sa za priateľom odsťahovala, pričom detí ostali v starostlivosti navrhovateľa. Od októbra 2023 manželia spolu nežijú, nekomunikujú, nehospodária, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, detí sú vo výlučnej starostlivosti otca, matka sa na výchove detí vôbec nepodieľa. V súčasnosti ani jeden z manželov nechce zotrvať v manželskom zväzku, navrhovateľ túto skutočnosť deklaroval pred súdom, manželka sa síce k návrhu nevyjadrila, avšak vzhľadom na skutočnosť, že dlhodobo udržiava mimomanželskú známosť s iným mužom s ktorým žije je nepochybné, že ani ona nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva. 11. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 12. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 13. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 14. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí. 16. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19. 17. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci od októbra 2023 nežijú v spoločnej domácností, minimálne od tejto doby spolu nehospodária, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletých detí, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže obaja túto možnosť kategoricky odmietajú, nechcú zotrvať v manželskom zväzku, naviac manželka dlhodobo udržiava mimomanželskú známosť. 18. Príčinou rozvratu manželstva je mimomanželský vzťah manželky navrhovateľa s iným mužom. 19. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace spoločenský účel, preto ho súd ako nefunkčné rozviedol. Rozvod manželstva nie je ani na ujmu ich maloletých detí, keďže na ich pomeroch sa rozvodom manželstva ich rodičov veľa nemení, nakoľko rodičia od októbra 2023 nevedú spoločnú domácnosť, detí sú v starostlivosti otca. 20. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. 21. Podľa § 24 ods. 1 ZoR V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 22. Podľa § 24 ods. 3 ZoR Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 23. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 24. Podľa § 24 ods. 5 ZoR Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 25. Podľa § 24 ods. 6 ZoR Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
26. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 27. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 28. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 29. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 30. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 31. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 32. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 33. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 34. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 35. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 36. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 37. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. 38. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 39. Podľa § 40 C.m.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. 40. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 41. Navrhovateľ – otec mal. detí v návrhu žiadal aby boli detí zverené do jeho osobnej starostlivosti, matka aby bola zaviazaná platením výživného v sume 100,- eur mesačne pre každé z detí, úpravu styku nežiadal. Počas konania na tomto návrhu zotrval.
42. Manželka navrhovateľa – matka mal. detí sa k návrhu nevyjadrila, neoznámila súdu svoje výhrady k zvereniu mal. detí do osobnej starostlivosti otca, nevyjadrila sa k navrhovanej výške výživného ani nežiadala úpravu styku s maloletými deťmi. 43. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 28.03.2025 (čl. 27-28spisu) vyplýva, že mal. A. navštevuje 8. ročník L. E.. Otec neuvádza žiadne výchovné problémy. Mal. dieťa je zdravé, prekonáva bežné detské ochorenia. Pri osobnom pohovore na úrade sa mal. A. okrem iného vyjadril, že sa má dobre, bývam v dome, v Jarabine, s ocom, sestrou a bratom. Stará sa o neho oco – varí, má rád halušky s makom, perie, upratuje, pomáha mu s rezaním dreva. Má rád oca, majú dobrý vzťah. Mamu má rád na 50 percent, niekedy mu volá, asi tak raz za týždeň. Mama mu nič neposiela, ani žiadne darčeky, nebola ich navštíviť. Celkové náklady na mal. A., podľa uvedenia otca, boli vyčíslené v sume cca 292,- eur mesačne. Náklady zahŕňajú ošatenie 20,- eur mesačne, strava doma 100,- eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 30,- eur mesačne, vreckové 20,- eur mesačne, bývanie 100,- eur mesačne, lieky pri bežných ochoreniach 20,- eur mesačne, školské výlety s vreckovým 20,- eur ročne. Maloletá F., podľa vyjadrenia otca, navštevuje 4. ročník L. E.. Otec neuvádza žiadne výchovné problémy. Mal. dieťa je zdravé, prekonáva bežné detské ochorenia. Pri osobnom pohovore na úrade okrem iného uviedla, že má sa dobré, chodí do štvrtej triedy do E.. Býva v Jarabine, s ockom a bratmi. S bratmi mám dobrý vzťah, stará sa o ňu ocko – varí, má rada segedínsky, perie, upratuje, pomáha mu najviacej s varením, aj s upratovaním, aj s praním Má rada ocka, má s ním dobrý vzťah. Mamku nemám rada, nie je s nimi, ona je v Rimavskej Sobote volala jej iba raz, nevolá jej, ani sa nestretávajú. Mamka jej trochu chýba a je jej z toho trochu smutno a nevie či by som sa chcela s ňou stretávať. Celkové náklady na mal. F., podľa uvedenia otca, boli vyčíslené v sume cca 302,- eur mesačne. Náklady zahŕňajú ošatenie 20,- eur mesačne, strava doma 100,- eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 30,- eur mesačne, vreckové 20,- eur mesačne, bývanie 100,- eur mesačne, lieky pri bežných ochoreniach 20,- eur mesačne, telefón 10,- eur mesačne, školské výlety s vreckovým 20,- eur ročne. Zo správy mal súd preukázané, že otec spolu s mal. deťmi žije v byte, v budove, ktorá je v areáli Družstva Jarabina. Pracuje ako ošetrovateľ dobytka, Družstvo Jarabina. Jeho príjem je cca v sume 800,- € mesačne v čistom, otec poberá prídavky na dve mal. deti v sume 120,- € mesačne – Obecný úrad Jarabina z týchto prídavkov hradí mal. deťom obedy v škole, školské potreby a ZRPŠ. Celková suma výdajov na domácnosť, podľa uvedenia otca je v sume cca 939,- eur mesačne - za bývanie - nájom 150,- eur mesačne, elektrina 200,- eur mesačne, voda 50,- eur mesačne, plynová bomba 22,- eur polročne, strava doma 300,- eur mesačne, internet 75,- eur mesačne, telefón 10,- eur mesačne, pôžička 150,- eur mesačne. Matka mal. detí F. B., sa toho času zdržiava v okrese Rimavská Sobota, avšak pomery na jej strane sa nepodarilo zistiť ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota. 44. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu otca mal. detí mal súd preukázané, že otec detí pracuje ako ošetrovateľ dobytka v POĽANA – podielnické družstvo Jarabina s čistým mesačným príjmom cca 1006,- eur mesačne, poberá rodinné prídavky na dve detí v sume 120,- eur mesačne, iný príjem nemá. Býva v byte na družstve, jeho mesačne výdaje na chod domácnosti predstavujú sumu cca 939,eur. Je zdravý, inú vyživovaciu povinnosť nemá. 45. Matka mal. detí výzvy súdu na zdokladovanie svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov odignorovala, nedoložila žiaden listinný dôkaz o tom aký príjem dosahuje, aké má náklady na chod domácností a podobne. Súd zistil, že matka detí bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.10.2023 do 11.02.2024, z evidencie bola vyradená dňom 12.02.2024 z dôvodu, že sa nedostavila na úrad za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania. Z lustrácii v Sociálnej poisťovne vyplýva, že nepoberá dávky dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. 46. Mal. A. navštevuje 8. ročník základnej školy, je zdravý. Náklady na jeho starostlivosť podľa vyčíslenia otca sú v sume cca 292,- eur mesačne ( ošatenie 20,- eur mesačne, strava doma 100,- eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 30,- eur mesačne, vreckové 20,- eur mesačne, bývanie 100,- eur mesačne, lieky pri bežných ochoreniach 20,- eur mesačne, školské výlety s vreckovým 20,- eur ročne). 47. Mal. F. navštevuje 4. ročník základnej školy, je zdravá. Náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia otca sú v sume cca 302,- eur mesačne ( ošatenie 20,- eur mesačne, strava doma 100,- eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 30,- eur mesačne, vreckové 20,- eur mesačne, bývanie 100,- eur
mesačne, lieky pri bežných ochoreniach 20,- eur mesačne, telefón 10,- eur mesačne, školské výlety s vreckovým 20,- eur ročne). 48. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti o maloleté detí, pričom poukázal na skutočnosť, že otec sám zabezpečuje výchovu a výživu detí, matka dlhodobo na výživu detí neprispieva, nezaujíma sa o ne, preto navrhol detí zveriť otcovi a matku zaviazať platením výživného po 150,- eur na každé z detí. Právne posúdenie veci: 49. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcej z ich manželstva na čas po rozvode bol najlepší záujem mal. detí. 50. Pri určovaní a posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa treba vziať do úvahy existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa usiluje o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej – ktorej osoby, schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne či iné potreby, úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa a bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami či inými blízkymi osobami a tiež názor dieťaťa a jeho možné vystaveniu konfliktu lojality a následnému pocitu viny. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov manželov (rodičov) na čas po rozvode k ich mal. deťom A. a F.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, a na jeho citové väzby k tomu – ktorému rodičovi. Zverenie mal. detí 51. Súd na základe vykonaného dokazovania, pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného vývinu mal. detí stabilitu jej výchovného prostredia dospel k záveru, že najpriaznivejším a najviac rešpektujúcim záujmy mal. detí je ich zverenie do osobnej starostlivosti otca. 52. Mal. detí sú od októbra 2023 (kedy matka opustila spoločnú domácnosť) v osobnej starostlivosti otca, v starostlivosti otca o detí neboli zistené vážne nedostatky, ani matka k starostlivosti otca o detí nemala žiadne výhrady, naviac o osobnú starostlivosť o detí neprejavila záujem. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme detí aby žili s rodičom a v prostredí, kde ich budú mať radí, dokážu a chcú mu poskytnúť lásku, pocit istoty, bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť. Súd má za to, že takáto starostlivosť bude mal. A. a F. poskytnutá zo strany ich otca. 53. Z dôvodov, ktoré boli vyššie rozvedené súd zveril mal. detí do osobnej starostlivosti otca. Keďže detí boli zverené do osobnej starostlivosti otca, otec je oprávnený deťom zmeniť trvalé bydlisko podľa svojho pobytu. Zastupovanie mal. detí 54. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k deťom na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov detí zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd. Výživné
55. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti rodiča ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti - matky k mal. A. a F.. 56. Rodičia sa na rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. deťom nedohodli. Otec požadoval výživné v sume 100,- eur pre každé z detí, matka sa k výške výživného nevyjadrila, kolízny opatrovník navrhol sumu 150,- eur pre každé z detí. 57. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. 58. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018). 59. Matka detí výzvy súdu na zdokladovanie svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov odignorovala. Z výpovede otca mal súd preukázané, že matka dosiahla základné vzdelanie, je zdravá, v minulosti pracovala spolu s ním ako ošetrovateľka dobytka, alebo v lese. Minimálna čistá mzda za rok 2025 predstavuje sumu 665,30 eur mesačne. 60. Na základe uvedeného pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z toho, že matka detí je v produktívnom veku, má ukončené len základné vzdelanie, je zdravá, keďže neuviedla, žiadne závažné zdravotné problémy, ktoré by ju obmedzovali pri výbere zamestnania. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach matky, aby si našla prácu, v ktorej by dosahovala aspoň minimálnu mzdu, ktorá za rok 2025 činí sumu 665,30 eur v čistom a z takéhoto príjmu vychádzal pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky. 61. Vychádzajúc z vyššie citovaných zásad pre určenie rozsahu vyživovacej povinností teda z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, schopností a možností povinného, po zohľadnení skutočnosti, že matka nemá ďalšie vyživovacie povinnosti súd zaviazal matku platením výživného pre mal. A. v rozsahu 120,- eur mesačne (čo zodpovedá cca 18 % čistého príjmu matky) a pre mal. F. v rozsahu 110,- eur mesačne (cca 16 % čistého príjmu matky). 62. Súd má za to, že matka mal. detí je objektívne schopná dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti v stanovenom rozsahu 230,- eur mesačne pre obe detí, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohla adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady ( splátky dlhov, a pod.) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. 63. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. detí a je nepochybné, že otec na strane ktorého musí súd prihliadnuť na jeho osobnú starostlivosť o detí, dopĺňa zdroje výživy
deťom na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre ich všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča – ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda matky, aby hľadala všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojím deťom poskytla stanovený rozsah vyživovacej povinnosti 230,- eur, ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí, keď minimálne náklady na ich starostlivosť vyčíslila otca sú cca 300,- eur mesačne pre každé z detí, ktoré sumy vzhľadom na vek detí, ich zdravotný stav súd považuje za primerané. 64. Súd musí poukázať na „nezodpovedný prístup “ matky detí, ktorá sa od októbra 2023 o detí nezaujíma, nenavštevuje ich, neprispieva na ich výživu. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť. Úprava styku 65. Rodičia úpravu styku nežiadali, preto súd IV. výrokom rozhodol, že styk matky s deťmi neupravuje. Tu je nutné zdôrazniť, že rodičovi, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti sú zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom aby využíval možnosti na to aby mal na výchovu dieťaťa vplyv. Na druhej strane pri úprave styku je povinnosťou súdu prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia ako aj na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom a zachovaniu súrodeneckých väzieb. Kritériami podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje, okrem iného sú vek, zdravotný stav, citový vzťah k rodičom, predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Trovy konania 66. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 67. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 68. Podľa § 58 ods. 1 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Navrhovateľ a kolízny opatrovník sa odvolania vzdali. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.