Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/53/2025 8525200416 11. 09. 2025 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2025:8525200416.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., proti manželovi: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., t.č. D. F. G. X, XXX XX H., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom: X/XXXXXX B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov A. B., rod. C. a B. B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Spišskej Belej, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Spišská Belá, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a. II. Mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. III. Otec B. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 210,- eur mesačne a na výživu mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 160,eur mesačne, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15 – tého dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí. IV. Styk otca s mal. deťmi sa n e u p r a v u j e. V. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a. VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 02.04.2025 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, maloleté detí zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného pre mal. F. v sume 230,- eur mesačne a pre mal. B. v sume 180,- eur mesačne. Návrh na rozvod odôvodnila tým, že v minulosti podala už dva návrhy na rozvod, pretože manžel ju podvádzal z inými ženami. Napriek tomu, že keď stiahla pôvodný návrh manžel sľúbil, že sa k nej vráti a navštívia psychologickú poradňu po 15-tich dňoch opäť opustil spoločnú domácnosť a od tejto doby doma vôbec nebol, nedáva jej žiadne peniaze, nekontaktuje ju. 2. Súd uznesením č.k. 2P/53/2025-24 zo dňa 15.05.2025 ustanovil maloletým deťom opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
kolízneho
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľky vyzval aby sa k návrhu vyjadril. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril, nezdokladoval svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery.
4. Manžel navrhovateľky sa pojednávania vytýčeného na deň 11.09.2025 nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, napriek tomu, že predvolanie mu bolo doručené dňa 19.08.2025. 5. Navrhovateľka na pojednávaní na podanom návrhu trvala, opísala genézu manželstva uviedla, že pred uzavretím manželstva sa poznali asi pol roka, manželstvo označila za dobre s tým, že manžel videl alkohol a iné ženy. Manžel ju podvádza asi 12 rokov s viacerými ženami. V spoločnej domácnosti nežijú už asi 3 roky, vtedy podala prvýkrát podala návrh na rozvod, od vtedy hospodária každý sám. Potom čo zobrala posledný návrh na rozvod späť, manžel bol doma asi 2 týždne, potom odišiel za priateľkou. Podotkla, že manžela miluje, ale vzhľadom na to, že ju neustále podvádza nechce zotrvať v manželskom zväzku. Za príčinu rozpadu manželstva označila manželovu neveru. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodným listom maloletých detí, správami o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav: 7. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Spišskej Belej dňa XX.XX.XXXX, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Spišská Belá vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva sa im narodili dve deti, dňa XX.XX.XXXX dcéra F. a dňa XX.XX.XXXX dcéra B.. 8. Manželstvo účastníci uzatvorili zhruba po polročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti. Manželstvo podľa tvrdenia navrhovateľky bolo dobre s výnimkou požívania alkoholu manželom a jeho početných nevier. Zhruba tri roky manželia nevedú spoločnú domácnosť, aj keď sa behom tejto doby manžel zhruba 3-4 krát vrátil domov stále po cca týždni odišiel za inou ženou. Naposledy manžel odišiel v novembri 2024, navrhovateľka kategorický vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia, za príčinu rozpadu manželstva označila manželovu neveru. 9. Manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril. Tunajším súdom už boli vedené dve konania o rozvod účastníkov konania a to pod sp. zn. 2P/3/2025 a 2P/101/2023 obe konania boli pre späťvzatia návrhu navrhovateľkou zastavené. Ako dôvod späťvzatia návrhu navrhovateľka označila možnosť obnovenia manželského spolužitia. 10. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 11. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 12. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 13. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 14. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí. 15. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19. 16. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci minimálne tri roky vedú spoločnú domácnosť prerušovane,
manžel z domácnosti odchádza na neurčité časové obdobie, celá starostlivosť o domácnosť a detí je na pleciach navrhovateľky. Dá sa povedať, že minimálne od tejto doby spolu nehospodária, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletých detí, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže navrhovateľka túto možnosť kategorický odmieta, nechce zotrvať v manželskom zväzku, chce sa rozviesť, manžel udržiava mimomanželské známosti. 17. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí v správaní sa manžela v jeho nevere, čo viedlo k strate dôvery a vzájomnému citovému odcudzeniu. 18. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace spoločenský účel, preto ho súd ako nefunkčné rozviedol. Rozvod manželstva nie je ani na ujmu ich maloletých detí, keďže na ich pomeroch sa rozvodom manželstva ich rodičov veľa nemení, nakoľko rodičia cca tri roky nevedú spoločnú domácnosť, resp. otec z tejto domácnosti nepravidelne odchádzal na neurčité obdobie, pričom detí ostávajú v starostlivosti matky. Úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom 19. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. 20. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 21. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 22. Podľa § 24 ods. 6 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 23. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 24. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 25. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 26. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
27. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 28. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 29. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 30. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 31. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 32. Podľa § 63 ods. 1 ZoR Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 33. Podľa § 63 ods. 2 ZoR u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 34. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 35. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 36. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 37. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 38. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. 39. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 40. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 41. Navrhovateľka – matka maloletých detí v návrhu žiadala aby mal. detí boli zverené do jej osobnej starostlivosti, otec aby bol zaviazaný platením výživného pre mal. F. v sume 230,- eur mesačne, pre mal. B. v sume 180,- eur mesačne. Počas konania na tomto návrhu zotrvala s tým, že úpravu styku otca s mal. deťmi nežiadala.
42. Manžel navrhovateľky – otec mal. detí sa k návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode nevyjadril. 43. Naposledy o výkone rodičovských práv a povinnosti rodičov k mal. deťom bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P/129/2023-90 zo dňa 05.03.2025 ktorým I. výrokom boli obe mal. detí zverené do osobnej starostlivosti matky, II. výrokom bol otec zaviazaný platením výživného pre mal. F. v sume 130,- eur mesačne a pre mal. B. v sume 90,- eur mesačne, III. výrokom súd vyčíslil dlžné výživné, IV. výrokom styk otca s mal. dcérami sa neupravoval, V. výrokom bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a VI. výrokom súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2024. 44. V tom čase matka mal. detí poberala rodinné prídavky v sume 120,- eur, od novembra 2023 dávku v hmotnej núdzi v sume 185,- eur. Rozhodnutím zo dňa 07.11.2023 bola zaviazaná vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi poskytovaný za obdobie od 01.08.2023 do 30.09.2023 v sume 322,- eur. 45. Otec detí v čase poslednej úpravy výživného súdu svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázal. Vychádzajúc z potencionality príjmu súd ustálil čistý mesačný príjem otca v sume 620,- eur. 46. Mal. F. navštevovala prvý ročník Spojenej školy Jarmočná, Stará Ľubovňa, bola zdravá. Náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky boli v sume cca 425,- eur mesačne (ošatenie 150,- eur, strava doma 100,- eur, hygienické potreby a kozmetika 80,- eur, bývanie 60,- eur, lieky 15,- eur a telefón 20,- eur). 47. Mal. B. nenavštevovala žiadne zariadenie, bola zdravá Náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky boli v sume cca 300,- eur mesačne ( ošatenie 80,- eur strava doma 100,- eur, hygienické potreby a kozmetika 80,- eur, bývanie 60,- eur, lieky 10,- eur). 48. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27.05.2025 (čl.43-44spisu) vyplýva, že rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti. 49. V súčasnosti je matka mal. detí nezamestnaná, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je na predĺženej rodičovskej dovolenke do 6 rokov veku dieťaťa. V období január až marec 2024 jej bola vyplácaná dávka v hmotnej núdzi v sume od 185,- do 85,- eur mesačne. V období od 14.01.2025. do 13.03.2025 bola zamestnaná ako pomocná sila v kuchyni v spoločnosti Medusa Services, a.s. s čistým mesačným príjmom cca 550,- eur. Aktuálne ukončila pracovný pomer, do júla 2025 bola práceneschopná, poberala nemocenskú dávku v sume 393,- eur mesačne. Poberá rodinné prídavky a náhradné výživné. Býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve dcéry F.. Celkové mesačne náklady na domácnosť podľa jej vyčíslenia pozostávajú z výdajov na bývanie 60,- eur, elektrina 262,- eur, strava 250,- eur, plynová bomba 25,- eur, hygienické potreby a kozmetika 90,- eur, internet 20,- eur, telefón 23,- eur, drevo na kúrenie 100,- eur, splátka bankrotu 14,- eur. 50. Otec detí výzvy súdu na zdokladovanie svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov odignoroval. Súd zistil, že nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný od 09.01.2023 do 11.05.2023, žiadne štátne dávky mu nie sú vyplácané, je len uvedený ako povinná osoba na náhradnom výživnom. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni jeho posledným odvádzateľom odvodov z riadneho pracovného pomeru bola Univerzitná nemocnica Bratislava (v období od 15.01.2025 do 31.03.2025) z vymeriavacieho základu 1 444,31 eur mesačne. 51. Mal. F. navštevuje 2. ročník Spojenej školy Jarmočnej v Starej Ľubovni, odbor cukrár. Podľa vyjadrenia matky na pojednávaní v štúdiu nechce pokračovať. Jej zdravá. Celkové náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky pred kolíznym opatrovníkom sú v sume cca 353,- eur mesačne. 52. Mal. B. od septembra navštevuje predškolskú triedu materskej škôlky, je zdravá. Náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú cca 289,- eur mesačne. 53. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol vyhovieť návrhu matky, teda mal. deti zveriť matke, otca zaviazať platením výživného najmenej v sume 150,- eur na každé z detí, styk neupravovať.
Právne posúdenie úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode: 54. Od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom F. a B. jeden rok a štyri mesiace.
uplynulo cca
55. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu bol najlepší záujem maloletých detí. Pri určovaní a posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa treba vziať do úvahy existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa usiluje o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej – ktorej osoby, schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne či iné potreby, úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa a bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami či inými blízkymi osobami a tiež názor dieťaťa a jeho možné vystaveniu konfliktu lojality a následnému pocitu viny. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov manželov (rodičov) na čas po rozvode k ich deťom F. a B.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj detí a na ich citové väzby k tomu – ktorému rodičovi. 56. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o zverení dieťaťa rozhodnúť ináč je zmena pomerov. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia dieťaťa. Tak je tomu obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky pre zdarný vývoj dieťaťa. 57. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby došlo k zásadnej a podstatnej zmene pomerov či už na strane rodičov alebo na strane maloletých detí od času poslednej úpravy výkonu rodičovských práva a povinností (apríl 2024), ktorá by odôvodňovala zmenu výchovného prostredia od posledného rozhodnutia, práve naopak. Maloletým deťom výlučne matka zabezpečuje osobnú starostlivosť, vychováva ich, zostať bývať s matkou je aj želaním maloletých detí, ktoré deklarovali pred kolíznym opatrovníkom. V starostlivosti matky o mal. detí neboli zistené žiadne nedostatky. Otec detí o osobnú starostlivosť o detí neprejavil záujem. 58. Z uvedeného dôvodu súd na čas po rozvode zveril mal. F. a B. do osobnej starostlivosti matky, s tým že matka je oprávnená maloleté detí zastupovať a spravovať ich majetok. 59. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté detí a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upravil ich práva a povinnosti k deťom na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine v bežných veciach. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd. 60. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté detí právoplatne rozhodnuté v apríli 2024 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 2P/129/2023, v ktorom súd vychádzal z čistého mesačného príjmu otca v sume 620,- eur. 61. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. 62. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená,
že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Uvedenou otázkou sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal tak Ústavný súd ČR (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07) ako aj Najvyšší súd SR (rozsudok zo dňa 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018) so závermi ktoré plne korešpondujú so závermi posudzovanej veci. 63. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. 64. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. 65. Otec detí svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery súdu nezdokladoval, výzvu súdu odignoroval. Súd lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že otec detí v období od 15.01.2025 do 31.03.2025 bol zamestnancom Univerzitnej nemocnice Bratislava kde dosiahol vymeriavací základ v sume 1 444,31 eur za mesiac marec 2025. Z uvedeného vyplýva, že je v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa dosiahnuť čistý mesačný príjem v sume 1 200,- eur a z tohto príjmu súd vychádzal pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti. Teda oproti predchádzajúcej úprave výživného súd dospel k záveru, že došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu otca dieťaťa, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného oproti predchádzajúcej úprave (z čistého mesačného príjmu 620,- eur na sumu 1 200,- eur). 66. Vychádzajúc z čistého mesačného príjmu otca v sume 1 200,- eur mesačne, po zohľadnení skutočností, že otec detí nemá inú vyživovaciu povinnosť, súd určil výživné pre mal. F. v sume 210,eur mesačne, o predstavuje cca 18 % príjmu a pre mal. B. v sume 160-, eur mesačne, čo predstavuje cca 14 % príjmu. 67. Súd má za to, že otec detí je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči svojej dcéram v sume 370,- eur (210 a 160), a súčasne táto suma zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí. 68. Úpravu styku otca s mal. deťmi rodičia nežiadali, preto súd IV. výrokom vyslovil, že ho neupravuje. 69. Piatym výrokom súd návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti (v časti určenia výživného nad sumu 210,- eur pre mal. F. a nad sumu 160,- eur pre mal. B.) z dôvodov vyššie rozvedených zamietol ako nedôvodný. 70. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa odvolania vzdali.