Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/54/2025 8525200427 20. 11. 2025 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2025:8525200427.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté detí: X/XXXXX A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXXX/XX, XXX XX D. E., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXXX/XX, XXX XX D. E., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, detí rodičov, matka: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXXX/XX, XXX XX D. E., zastúpená: JUDr. Gábor Száraz, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, otec: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E., t.č. G. XX, XXX XX H., I. J. v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, takto rozhodol: I. Súd m e n í rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/194/2020 zo dňa 22.06.2021 v I. výroku, v časti výživného a to tak, že výživné zo strany otca F. B., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e pre mal. F. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50,-eur mesačne na sumu 65,- eur mesačne, pre mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 55,- eur mesačne, ktoré výživné je otec mal. detí povinný uhrádzať vždy do 15 - tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky D. B., počnúc dňom 04.04.2025. II. Dlžné výživné za obdobie od 04.04.2025 do 20.11.2025 v celkovej sume 237,- eur sa otcovi mal. detí povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. III. V prevyšujúcej časti sa návrh matky z a m i e t a. IV. Návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a. V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka mal. detí (ďalej len navrhovateľka) sa návrhom doručeným súdu dňa 04.04.2025 domáhala zmeny rozsudku KS Prešov zo dňa 22.06.2021 č.k. 21CoP/194/2020-189 a to zvýšenia výživného pre mal. F. A. na sumu 300,- eur mesačne a pre mal. A. na sumu 250,- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného ubehli 4 roky, pričom v čase poslednej úpravy výživného mala mal F. A. 9 rokov, navštevovala 1. ročník ZŠ, v súčasnosti je žiačkou 7 ročníka ZŠ. Mal. A. mala 7 rokov navštevovala 1. ročník ZŠ, teraz je žiačkou 6. ročníka ZŠ. U oboch detí podstatne vzrástli náklady na ich výživu, výchovu, starostlivosť, ako aj vzdelanie. Ďalej opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery a špecifikovala mesačné výdaje na domácnosť a starostlivosť o každé z detí. K návrhu pripojila rozsudok KS Prešov, výplatné pásky, potvrdenie o výplate dôchodkových dávok, fotografie, potvrdenia o zrealizovaní bankových transakcii A., pokladničné doklady. 2. Súd uznesením č.k. 2P/54/2025-62 zo dňa 08.04.2025 ustanovil maloletým deťom opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
kolízneho
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, účastníkov konania pozval na informatívne stretnutie. Informatívne stretnutie sa uskutočnilo dňa 03.06.2025, k dohode rodičov nedošlo. 4. Otec detí v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 05.06.2025 navrhol znížiť výživné na minimálnu sumu, ktorý odôvodnil tým, že býva už 8 rokov s priateľkou a dvoma dvojčatami, ktoré majú 7 rokov a navštevujú 1. ročník ZŠ, chodia na umeleckú školu. Má schválenú plnú invaliditu 3. stupňa, nepracuje už 8 rokov, priateľka je tiež nezamestnaná na dlhodobej PN. Podotkol, že jeho situácia je neúnosná, preto žiada o minimálne výživné. Na preukázanie svojich osobných majetkových a zárobkových pomerov predložil výpisy z účtu jeho priateľky, posudok o invalidite, prehľad vyplatených dôchodkov, potvrdenie o výške nájmu nájomnú zmluvu, rodné listy detí K. a H., oznámenie o výplate dôchodku po ukončení vykonávania zrážok SP, fotografiu. K fotografiám z dovolenky, ktoré doložila navrhovateľka poznamenal vo vyjadrení zo dňa 09.06.2025, že detičky sú často choré preto dovolenku im odporučila lekárka, dovolenku platila matka jeho priateľky. 5. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní navrhol návrhu vyhovieť, uviedol, že od poslednej úpravy výživného ubehli 4 roky, deti vyrástli, majú zvýšene potreby nielen na stravu, ale aj krúžky, tiež sa zvýšila inflácia. S návrhom otca na zníženie výživného kategorický nesúhlasil, poukázal na skutočnosť, že otec chodí na zahraničné dovolenky. Taktiež vyslovil domnienku matky, že otec má aj iné, bočné príjmy, ktoré však nevedia preukázať. 6. Splnomocnená zástupkyňa otca detí na pojednávaní uviedla, že tvrdenie navrhovateľky o tom, že otec detí robí v automobilke v Plzni je klamstvo. Otec detí býva v mestskom byte, kde musí kúriť vlastnoručne napriek tomu, že má zdravotné problémy. To čo uvádza navrhovateľka je cigánstvo. 7. Navrhovateľka na pojednávaní bola prístupná dohode aby sa výživné zvýšilo najmenej na sumu 100,eur na každé z detí. Vo svojej výpovedí opísala zmenu pomerov oproti času poslednej úpravy výživného, ktorá v jej prípade spočíva v zmene bydliska a vo zvýšení invalidného dôchodku. Ďalej uviedla, že naďalej je čiastočnou invalidnou dôchodkyňou s dôchodkom v sume 340,90 eur, popritom pracuje na dohodu na Salaši u Franka, chodí tam podľa potreby, kde keď pracuje dosiahne príjem cca 470,- eur mesačne, poberá daňový bonus a rodinné prídavky. Od poslednej úpravy výživného došlo u nej k zvýšeniu ID, ale stále poberá čiastočný invalidný dôchodok. Býva spolu s mal. deťmi a svojou matkou v 3-izbovom mestskom nájomnom byte. Celkové náklady na chod domácnosti a starostlivosť o deti vyčíslila sumou 1 750,- eur s tým, že na úhradu týchto nákladov si požičiava od maminých sestier. K svojmu zdravotnému stavu uviedla, že trpí astmou, má psoriázu a problémy s kĺbami. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. K mal. F. A. uviedla, že navštevuje 8. ročník ZŠ, je alergička, navštevujeme alergólogickú ambulanciu v Poprade, nosí okuliare. Náklady na jej starostlivosť vyčíslila sumou 365,- eur mesačne. K mal. A. uviedla, že navštevuje 7. ročník ZŠ, navštevuje kožnú ambulanciu v Prešove a Starej Ľubovni, taktiež je alergička a nosí okuliare. Podotkla, že náklady na jej starostlivosť sú porovnateľné s nákladmi na F. A.. Taktiež uviedla, že dcéry sa s otcom nestretávajú, otec výživné pravidelne platí, nemá žiaden dlh. Aktuálne nad rámec výživného ničím neprispieva. 8. Otec detí na pojednávaní so zvýšením výživného kategoricky nesúhlasil, práve naopak trval na znížení výživného na minimálnu sumu, poukazujúc na skutočnosť, že len na lieky pre seba potrebuje 40,- eur mesačne. K zmene pomerov od času poslednej úpravy výživného uviedol, že je naďalej invalidným dôchodcom, má priznaný plný invalidný dôchodok z ČR poberá sumu 8 004 Kč, čo je cca 327,- eur, a zo Slovenska poberá invalidný dôchodok vo výške 182,40 eur. Poprel tvrdenie matky, aby mal aj iný príjem, 9 rokov už nepracuje. Býva tam kde v čase poslednej úpravy výživného, v nájomnom byte spolu s priateľkou a dvomi mal. detí, dvojčatami vo veku 7 rokov. Mal. detí navštevujú 2.ročník ZŠ a ZUŠ hudobnú. Priateľka, ktorá s nim žije v spoločnej domácnosti je v hmotnej núdzi, poberá dávku a taktiež má zdravotné problémy. Platí nájom cca 200,- eur a elektrinu a kúrenie 200,- eur. Invalidným dôchodcom je v dôsledku psychických problémov, trpí nespavosťou, depresiami, taktiež má problémy s rukami ktoré mu brnia, preto nemôže pracovať. Ako zdôraznil nie je schopný vôbec pracovať. Doposiaľ stanovené výživné nie je schopný platiť, platí mu ho priateľkina mama, ktorá im zaplatila aj dovolenku. Zdôraznil, že s deťmi sa nestretáva pretože mu v tom bráni ich matka, taktiež sa s nimi nekontaktuje cez sociálne siete. Výživné pravidelne platí, na Vianoce poslal deťom po 20,- eur.
9. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o detí. Navrhol zvýšiť výžine na sumu 100,- eur na každé z deti, poukazujúc na obdobie od poslednej úpravy výživného, vek mal. detí, ich zdravotný stav a skutočnosť, že matka sama zabezpečuje starostlivosť o detí, otec sa na nej nepodieľa, matka sa snaží pokryť potreby detí tým, že si požičiava a snaží sa zamestnať, otec nad rámec súdom stanoveného výživného na ich výživu ničím neprispieva. 10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom pripojených spisov sp. zn. tunajšieho súdu sp. zn. 4P/101/2019, týkajúceho sa starostlivosti súdu o maloleté detí, na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav : 11. Rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/194/2020-189 zo dňa 22.06.2021 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2P/30/2017-157 zo dňa 06.03.2018 vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný platiť výživné pre mal. F. A. vo výške 50,- eur mesačne a pre mal. A. vo výške 40,eur mesačne počnúc dňom 01.01.2020, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, druhým výrokom bol v prevyšujúcej časti návrh zamietnutý a tretím výrokom bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2024. 12. V čase poslednej úpravy výživného matka detí mala čistý mesačný príjem zo závislej činnosti cca 340,- eur mesačne a poberala čiastočný invalidný dôchodok v sume 138,- eur, prídavok na detí 49,90 eur, kompenzácie súvisiace s jej zlým zdravotným stavom – peňažný príspevok na hygienu a ošatenie 19,50 eur, výživné na manželku 60,- eur a detí 150,- eur. Spolu s deťmi bývala v podnájme v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platila 300,- eur, ďalšie jej náklady tvorili výdaje na internet a TV 26,- eur, komunálny odpad 65,- eur ročne. Spolu s nimi bývala stará matka detí, ktorá na chod domácností prispieva sumou 140,- eur (na nájom a stravu). 13. V súčasnosti matka detí je naďalej poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku v sume 340,50 eur mesačne. Pracuje u Norbert Frank – EUROINF TATRY – Salaš u Franka, keď odpracuje celý mesiac dosiahne čistý mesačný príjem 480,- eur, prácu vykonáva v závislosti od svojho zdravotného stavu a potrieb zamestnávateľa. Poberá rodinné prídavky na dve detí 120,- eur mesačne. Býva v 3izbovom nájomnom mestskom byte spolu s mal. deťmi a svojou matkou. Náklady na bývanie a chod domácnosti špecifikovala sumou 1 020,- eur mesačne (elektrina 20,- eur, plyn 15,- eur, strava 600,- eur, hygienické potreby a kozmetika 150,- eur, internet + TV + telefón 100,- eur, pôžička 100,- eur, voda 20,- eur, TKO 180,- eur ročne). 14. Otec detí v čase poslednej úpravy výživného žil v Českej republike, od 16.05.2019 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 4 040 Kč, ktorý od 01/2020 poberá v sume 4 452 Kč (z tohto príjmu vychádzal Krajský súd Prešov pri poslednej úprave výživného). Spolu s priateľkou a ich dvomi maloletými deťmi býval v podnájme za ktorý mesačne platia 2 100 Kč. Priateľka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 11 400 Kč, bol im vyplácaný príspevok na bývanie v sume 2 675 Kč a rodinné prídavky na dve detí. Mal zdravotné problémy. 15. V súčasností otcovi detí bol priznaný plný invalidný dôchodok ktorý poberá z ČR v sume 8 004 Kč, čo v prepočte predstavuje 327,- eur mesačne a od SR v sume 182,40 eur mesačne, spolu invalidný dôchodok činí sumu 509,40 eur mesačne. Iný príjem nemá. Vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je schopný vykonávať inú prácu. Naďalej žije v Českej republike. Spolu s priateľkou a ich dvomi mal. deťmi býva v podnájme za ktorý mesačne platí 5100 Kč (cca 200,- eur) a elektrinu s nákladmi na kúrenie cca 200,- eur. Priateľka nepracuje, poberá dávku v hmotnej núdzi, má zdravotné problémy. 16. Mal. F. A. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala 3. ročník ZŠ, bola zdravá. Náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky boli v sume 459,50 eur mesačne. 17. V súčasnosti mal. F. A. navštevuje 8. ročník ZŠ, je alergička, navštevuje alergologickú ambulanciu v Poprade a očnú ambulanciu, nosí okuliare. Mesačné náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú cca 365,- eur mesačne (strava v škole 60,- eur, vreckové 40,- eur, oblečenie a hygienické potreby 75,- eur, školské potreby 40,- eur, výlety a mimoškolské aktivity 150,- eur ročne). Okrem toho má matka
náklady na maloletú na stravu doma, telefón, bývanie ktoré náklady zarátala do nákladov na domácnosť, medzi náklady nezarátala výdaje na zdravotnú starostlivosť. 18. Mal. A. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala 2. ročník ZŠ, navštevovala kožnú ambulanciu mala diagnostikovanú psoriázu s čím mala zvýšené výdaje na mastičky. Náklady na jej starostlivosť matka vyčíslila sumou 489,50 eur mesačne. 19. V súčasnosti mal. A. navštevuje 7. ročník ZŠ, navštevuje kožnú ambulanciu v Prešove a Starej Ľubovni, taktiež navštevuje alergologickú a očnú ambulanciu, má alergie a nosí okuliare. Náklady na jej starostlivosť sú podľa vyčíslenia matky v sume 365,- eur mesačne (strava v škole 60,- eur, vreckové 40,eur, oblečenie a hygienické potreby 75,- eur, školské potreby 40,- eur, výlety a mimoškolské aktivity 150,eur ročne). Okrem toho má matka náklady na maloletú na stravu doma, telefón, bývanie ktoré náklady zarátala do nákladov na domácnosť, medzi náklady nezarátala výdaje na zdravotnú starostlivosť 20. Otec výživné pre mal. detí podľa súdneho rozhodnutia platí, dlh na výživnom nemá. Nad rámec výživného im naposledy prispel na Vianoce sumou po 20,- eur. Otec sa s deťmi vôbec nestretáva. Zo správy kolízneho opatrovníka z 13.05.2025 vyplýva, že mal. F. A. pri osobnom pohovore uviedla, že s ocom sa nestretáva, volá mu skôr ona, lebo on nemá veľmi záujem. Mal. A. uviedla, že si myslí, že otec má radšej A., ona s ním nemá žiaden vzťah, vola niekedy A., jej nevolá vôbec. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára: 21. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. 22. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 23. Podľa čl. 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len Zákon o rodine) Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 24. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 25. Podľa § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 26. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 27. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
28. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 29. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 30. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 31. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 32. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 33. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 34. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. 35. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 36. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 38. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova. 39. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Právne posúdenie vecí: 40. Predmetom konania je návrhy matky na zvýšenie výživného pre mal. F. A. zo sumy 50,- eur na sumu 300,- eur mesačne a pre mal. A. zo sumy 40,- eur na sumu 250,- eur mesačne a návrh otca na zníženie výživného pre obe detí na sumu minimálneho výživného. 41. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté detí právoplatne rozhodnuté v júli 2021 teda pred viac ako štyrmi rokmi. 42. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. 43. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Uvedenou otázkou sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal tak Ústavný súd ČR (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07) ako aj Najvyšší súd SR (rozsudok zo dňa 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018) so závermi ktoré plne korešpondujú so závermi posudzovanej veci. 44. Súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 ZoR, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využívať zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkazom že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). Nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého dieťaťa má k nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá v sebe subsumuje celú škálu povinností od osobnej starostlivosti až po vecné zabezpečenie odôvodnených potrieb nevynímajúc výchovu a vzdelávanie, preto je povinnosťou každého rodiča konať tak, aby jeho subjektívne rozhodnutia negatívnym spôsobom neovplyvňovali jeho schopnosť plniť si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť. 45. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. 46. Každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť predovšetkým dobrovoľné, motivované skutočnosťou, že jej plnenie umožňuje zabezpečiť odkázanej osobe jej relevantné odôvodnené potreby. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že Zákon o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť jeho výživu. 47. Podľa názoru súdu je povinnosťou obidvoch rodičov (aj rodiča, ktorému detí nie sú zverené) konať v najlepšom záujme dieťaťa a riadne si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. 48. Matka mal. detí odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného uplynutím času, zvýšením nákladov na starostlivosť o maloleté detí. Otec návrh na zníženie výživného odôvodňuje svojím nízkym príjmom.
49. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného, t.j. júla 2021, došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletých detí, obe detí vyrástli, nastúpili na druhý stupeň základnej školy. Úmerne veku vzrástli náklady na uspokojovanie ich potrieb (strava, ošatenie, obuv, hygiena a kozmetika, školské a mimoškolské aktivity, záujmy a pod.). Obom mal. deťom pribudli zdravotné problémy, obe detí nosia okuliare, sú alergičky, mal. A., tak ako v čase poslednej úpravy výživného trpí kožnými problémami, mal. F. A. má stomatologické problémy. Náklady na ich starostlivosť vyčíslené matkou v sume cca 370,- eur mesačne na každé dieťa súd považuje za primerané (aj keď nie sú presne špecifikované). Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že obaja rodičia majú zdravotné problémy, matka má priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ktorý poberá v sume 340,90 eur mesačne, okrem toho si privyrába. Otec detí má priznaný plný invalidný dôchodok, ktorý aktuálne poberá v celkovej sume cca 509,- eur (tak z ČR ako zo SR), pre zlý zdravotný stav sa nemôže zamestnať, pričom v čase poslednej úpravy výživného mal priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 4 452 Kč (182,08 eur), iný príjem nemal, má ešte dve vyživovacie povinností. Teda od času poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu príjmu otca z 182,08 eur na cca 509,- eur mesačne. 50. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb mal. deti, ktorým od času poslednej úpravy výživného sa zvýšili náklady na ich starostlivosť ako aj zo schopností a možností povinného rodiča – otca u ktorého došlo k zvýšeniu invalidného dôchodku, súd dospel k záveru, že je tu dôvod pre zvýšenie výživného, avšak schopnosti a možnosti otca detí nedovoľujú zvýšiť výživné podľa návrhu matky. 51. Pre účely kvantifikácie výživného súd použil materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024 tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorú by inak musel vykonať súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvalifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípad maximálne 4 vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na daný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. 52. V prípade určenia výživného pre cca 15 a 13 ročné dieťa, pri zohľadnení skutočností, že otec má spolu štyri vyživovacie povinnosť by sa výška výživného pre 15 ročne dieťa mala pohybovať okolo 13 % a u 13 ročného dieťaťa okolo 11 % z čistého príjmu. Súd ustálil čistý príjem otca v sume 509,- eur, tento príjem vzhľadom na zdravotný stav, zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam. 53. Vychádzajúc z uvedených kritérií, zistených majetkových a príjmových pomerov na strane oboch rodičov, miery súd zvýšil výživné pre mal. F. A. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 65,- eur mesačne (o 15,- eur) a pre mal. A. zo sumy 40,-eur na sumu 55,- eur mesačne (o 15,- eur). Súd má za to, že takýto rozsah výživného odráža schopnosti a možností povinného rodiča (otca) aj keď je pravdou, že nie odôvodnené potreby oprávnených. Tu musí súd poznamenať, že obaja rodičia sú zdravotne znevýhodnení, sociálna situácia oboch rodičov je nepriaznivá. 54. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd, t.j. pred dňom 04.04.2025. 55. Súd zároveň zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 04.04.2025 do 20.11.2025 vo výške 237,- eur pre obe detí pre mal. F. A. v sume 118,50 eur a pre mal. A. v sume 118,50 eur), ktoré povolil otcovi detí splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
56. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného mesačného výživného v období od 04.04.2025 do 20.11.2025 o 30,- eur pre obe detí ( 4/25-27 dní – 27,- eur, 5-11/25 – 7 x 30 – 210,eur čo je spolu 237,- eur). 57. Štvrtým výrokom súd v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného a piatym výrokom návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol z dôvodov vyššie rozvedených. Trovy konania 58. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.