Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/67/2025 8525200568 30. 09. 2025 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2025:8525200568.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, matka: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., zastúpená: JUDr. Gábor Száraz, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, otec: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. I. XXX, XXX XX I., zastúpený: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky F. G.. II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í mal. A. B. zastupovať a spravovať jej majetok. III. Otec, H. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 350,- mesačne, ktoré výživne je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 19.05.2025. IV. Dlžné výživne za obdobie od 19.05. 2025 do 30.09.2025 v celkovej sume 662,90 eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v dvoch mesačných splátkach spolu s bežným výživným v sume 331, 45 eur pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. V. Styk otca s mal. dieťaťom sa n e u p r a v u j e. VI. Konanie v časti určenia výživného k rukám matky nad sumu 350,- eur sa VII. V prevyšujúcej časti sa návrh VIII.
Žiaden z účastníkov n e m á
z a s t a v u j e.
z a m i e t a. n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Matka mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) podala na tunajší súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. A., ktorým žiadala, aby súd zveril maloletú do jej starostlivosti, s tým, že bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazal platením výživného v sume 450,eur mesačne k jej rukám a sumou 150,- eur k tvorbe úspor, styk otca s dieťaťom navrhla neupravovať. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nevedie spoločnú domácnosť od 11.03.2025. Takmer celá starostlivosť o mal. A. je na nej s poukazom na vek dieťaťa, ktoré navrhovateľka stále dojčí, ako aj z dôvodu, že otec dieťaťa pracuje v zahraničí. Poukázala, že dieťa trpí intoleranciou na histamín a lepok z toho dôvodu má matka zvýšené výdaje. Ďalej navrhovateľka opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, náklady na chod domácnosti a starostlivosť o mal. dieťa ako aj príjmové pomery otca
dieťaťa. Uviedla, že otec na výživu dieťaťa prispieva od mája sumou 200,- eur mesačne. K návrhu pripojila pokladničné doklady, rodný list dieťaťa, rozhodnutie sociálnej poisťovne, potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, peňažného príspevku na kompenzácie, čestné prehlásenie. 2. Súd uznesením č.k. 2P/67/2025-35 zo dňa 23.05.2025 ustanovil mal. dieťaťu opatrovníka, a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
kolízneho
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, rodičov a kolízneho opatrovníka pozval na informatívne stretnutie v rámci projektu cochem. Informatívne stretnutia sa uskutočnilo dňa 12.06.2025 na ktorom však k dohode rodičov nedošlo. 4. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení zo dňa 04.06.2025 vyjadril záujem mimosúdneho riešenia záležitosti. K návrhu matky uviedol, že otec nesúhlasí aby len matka mala oprávnenie dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Poprel aby príjem otca predstavoval približne sumu 5 000,- eur mesačne pričom poukázal na daňové priznanie za rok 2024 podľa ktorého jeho zisk predstavoval 5 647,- eur. S navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, mal za to, že suma ktorou teraz prispieva na výživu maloletej A. zodpovedá jej odôvodneným bežným potrebám. K tvorbe úspor uviedol, že otec sám uzatvorí sporiaci účet a tento bude spravovať sám bez dispozičného práva pre matku. K úprave styku opísal problémy v jeho styku s maloletou, ktoré medzi rodičmi nastali po tom, čo matka dieťaťa opustila spoločnú domácnosť. 5. Na pojednávaniach právny zástupca navrhovateľky trval na podanom návrhu s tým, že nad sumu 350,- eur určenie výživného k rukám matky zobral návrh späť. Uviedol, že rodičia sa vedia dohodnúť ohľadom zverenie mal. dcéry do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, zároveň zhoda medzi rodičmi je aj v rámci styku otca s mal. dcérou tak aby tento nebol upravovaný a to s poukazom na výkon práce otca dieťaťa v zahraničí. Vo vzťahu k výške výživného mal za to že suma 350,- eur a 150,- eur na tvorbu úspor je vzhľadom na možnosti a schopnosti otca adekvátna. Poukázal najmä na zárobkové pomery otca, ktorý vykonáva prácu v zahraničí a zároveň ako aj na majetkové pomery otca, ktorý vlastní 5 motorových vozidiel, pričom posledné motorové vozidlo nadobudol v roku 2024 Kia Sportage v hodnote 26 000,- eur. Navyše otec dieťaťa disponuje úsporami na bankovom účte vo výške 5 000,- až 6 000,- eur. K zdravotnému stavu otca uviedol, že síce otec uviedol, že trpí zdravotnými problémami dlhší čas, avšak napriek tomu vykonáva prácu v zahraničí, kde pracuje 12 hodín denne. K zdravotnému stavu mal. dcéry poukázal na doporučenie J. C. absolvovať ďalšie testy na zisťovanie histamínovej intolerancie, preto má za to, že spochybňovanie zdravotného stavu mal. dcéry nie je dôvodné. 6. Právny zástupca otca dieťaťa na pojednávaniach sa stotožnil s tým, že je súhlas oboch rodičov v časti zverenia dieťaťa do starostlivosti matky a zastupovanie oboch rodičov, rovnako aj v tom aby styk otca s dcérou sa neupravoval. Sporná medzi rodičmi je výška výživného a otec zastáva názor, že matkou navrhované výživne a úspory sú neprimerané. Zdôraznil, že výška výživného závisí nielen od možnosti povinného, ale aj od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa. Tvrdenia matky o tom, že dieťa trpí histamínovou intoleranciou a alergiou na lepok sa ukázali ako nepravdivé a neopodstatnené. K majetkovým pomerom otca uviedol, že otec pracuje ako živnostník a jeho príjem nie je každý mesiac istý a v určitej výške, je pohyblivý. Závisí od dopytu a ponuky práce na trhu. Otec dieťaťa nevlastní žiadne nehnuteľnosti, akurát osobné motorové vozidlá z ktorých Fiat Ducato je ročník 2002 nie 2022, ďalšie auto je nepojazdné a jediné auto, ktoré má je z roku 2024 Kia Sportage je kúpená z časti z prostriedkov, ktoré si požičal od rodičov, ktoré potrebuje na prepravu do miesta výkonu práce – zahraničia. Podotkol, že otec dieťaťa prispieva a snaží sa prispievať aj mimo výživného, nákupom potrieb pre maloletú, čo matka dieťaťa nespochybnila. Za primerané výživne považuje výživne v rozpätí od 200 – 250,- eur a bez toho aby sa určila čiastka na sporenie. Súhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu v časti výživného. 7. Matka na pojednávaniach na podanom návrhu trvala s tým, že bola ochotná dohodnúť sa na výške výživného k jej rukám v sume 350,- eur mesačne. K svojím osobným majetkovým a zárobkovým pomerom uviedla, že jej príjem je cca 700,- eur mesačne, pozostáva z invalidného dôchodku 318,eur, rodičovského príspevku 351,80 eur, rodinného prídavky 60,- eur a kompenzácií z dôvodu zdravotného znevýhodnenia 25,- eur. V mesiaci júl mala príjem z dohody vo výške 154,eur ako upratovačka. Spolu s dcérou býva v 4 -izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, kde
býva ešte jej matka, brat a sestra. Jej mesačné výdaje vrátane nákladov na maloletú sú cca 1 123,50 eur. Je diabetička má inzulínovú pumpu, ktorá jej ide nonstop, z tohto dôvodu má priznaný čiastočný invalidný dôchodok a má obmedzenia v zamestnaní a strave. Ďalej uviedla, že mal. A. je zdravá, od januára keďže mala potvrdenú histamínovú intoleranciu mala zvýšene náklady na lieky a diétu. Maloletá nenavštevuje žiadne zariadenie, s otcom má dobrý vzťah, pravidelne sa stretávajú. Otec na výživu dieťaťa pravidelne prispieva, od podania návrhu sumou 200,- eur mesačne, okrem toho prispieva aj inou formou ( napr. jej zakúpi ošatenie, plienky). 8. Otec dieťaťa na pojednávaniach súhlasil so zverením dcéry do osobnej starostlivosti matky, tiež s tým aby obaja dieťa zastupovali a sparovali jeho majetok a úpravu styku nežiadal. Trval na svojom návrhu aby výživne bolo určené v sume 250,- eur mesačne. Uviedol, že je držiteľom živnostenského oprávnenia, podniká v oblasti elektroinštalačných a stavebných prác, práce vykonáva prevažne v zahraničí v tomto roku pracuje v Nemecku. Za rok 2024 a 2025 som dosiahol čistý mesačný príjem v rozpätí od 1 500,do 2 000,- eur mesačne. Iný príjem nemá. K doloženej účtovnej evidencii uviedol, že pod položkou ubytovanie má zaúčtované náklady na ubytovanie v Nemecku, t.j. v mieste výkonu práce a tiež sa k tomu vzťahujú diéty a cestovné. Diéty predstavujú stravu v zahraničí, diéty používa pre vlastnú potrebu. Ďalej uviedol, že býva pri rodičoch v ich rodinnom dome, ktorým na chod domácnosti prispieva sumou 100,- eur ďalšie výdaje špecifikoval v písomnom podaní k pôžičke uviedol, že ide o pôžičku ktorú spláca rodičom, požičali mu na kúpu auta. K majetkovým pomerom uviedol, že vlastní obytné motorové vozidlo Fiat ducato, ktoré zakúpil v roku 2023 za 16 800 eur, plánuje ho predať, ďalej motorové vozidla Subaru ročník 2012, kúpil ho asi v roku 2021 za 4 000,- eur a KIU Sportage , ročník 2024 zakúpil v roku 2024 za cca 26 000,- eur. Na účte má 5 000-6 000,- eur. K zdravotným problémom uviedol, že mu bol diagnostikovaný diabetes, má zvýšený tlak a má problémy s pravým kolenom, v súvislosti so zdravotnými problémami užíva lieky na ktoré mesačne minie cca 30,- eur. Dcéru navštevuje, majú veľmi dobrý vzťah, v súčasnosti mu matka v stretávaní s dcérou nerobí problémy ako v minulosti. Na výživu dcéry pravidelne prispieva, tak ako uviedla matka od podania návrhu sumou 200,- eur mesačne a tiež jej kupujem veci. 9. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa. Navrhol mal. dieťa zveriť do starostlivosti matky, určiť výživne v sume 350,- eur mesačne k rukám matky bez tvorby úspor a styk neupravovať. 10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov dieťaťa, rodinné pomery rodičov a maloletého dieťaťa na základe čoho ustálil tento skutkový stav: 11. Mal. dieťa pochádza z družského vzťahu matky – F. G. a otca - H. B.. Rodičia spoločnú domácnosť nevedú od marca 2025, dieťa je od tejto doby v osobnej starostlivosti matky. 12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 03.06.2025 (čl. 44) mal súd preukázané, že mal. A. podľa vyjadrenia matky je sledovaná v neurologickej a imunoalergologickej ambulancii. Má obmedzenia týkajúce sa stravy z dôvodu histamínovej intolerancie, neceliakálnej glukémovenj senzitivity. Celkové náklady na mal. A. podľa vyčíslenia matky sú v sume cca 533,- eur mesačne a zahŕňajú ošatenie 100,- eur, strava 150,- eur, hygienické potreby a kozmetika 70,- eur, bývanie 50,- eur, voľno časové aktivity 30,- eur, lieky pri bežných ochoreniach 100,- eur za tri mesiace, lieky predpísané odborným lekárom 60,- eur mesačne, hračky 40,- eur mesačne. Matka uviedla, že poberá invalidný dôchodok v sume 318,- eur mesačne, má cukrovku I. typu. Úrad jej vypláca rodičovský príspevok 351,80 eur mesačne, prídavok na dieťa 60,- eur mesačne a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov – diéta 25,43 eur. Otec jej na výživu dieťaťa prispieva od mája 2025 sumou 200,- eur mesačne. Sociálnych šetrením bolo zistené, že mal. dieťa má zabezpečené svoje potreby, priestor na oddych a voľno časové aktivity. Celková suma mesačných nákladov na domácnosť podľa vyjadrenia matky je 700,- eur a zahŕňa bývanie 100,- eur, strava 500,- eur, hygienické potreby a kozmetika 70,- eur, internet 15,- eur, telefón 10,- eur, TKO 101,98 eur ročne. Otec dieťaťa uviedol, že pracuje ako SZČO v zahraniční, turnusovo v Nemecku s príjmom cca 2 000,- eur mesačne. Navrhol určiť výživné v sume 200,- eur a 150,- na tvorbu úspor 13. Z výpovedi rodičov predložených a zabezpečených listinných dôkazov a správ mal súd preukázané, že navrhovateľka, matka mal. dieťaťa, je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 318,20 eur,
v mesiaci jún a júl mala realizované odvody do SP od odvádzateľa Juniper s..r.o. v mesiaci 6/2025 z vymeriavacieho základu 257,95 eur, v mesiaci 7/2025 z vymeriavacieho základu 84,42 eur. Ďalej je jej vyplácaný rodičovský príspevok v sume 351,80 eur, prídavok na jedno dieťa 60,- eur a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v sume 25,43 eur. Spolu s maloletou dcérou býva v byte svojich rodičov spolu s matkou a jej súrodencami. Na bývanie prispieva sumou 100,- eur. Celkové náklady, vrátane starostlivosti o maloletú, naposledy vyčíslila podaním zo dňa 19.09.2025 (čl. 142 spisu) sumou 1 123,50 eur (bývanie 100,- eur, ošatenie 100,- eur, drogéria 100,- eur, TKO 8,50 eur, mobil 10,- eur, strava 550,- eur, obuv pre A. 15,- eur, drogéria pre A. 70,- eur, oblečenie pre A. 50,- eur, lieky a vitamíny 100,- eur, hračky pre A. 20,- eur, voľno časové aktivity 30,- eur. 14. Otec dieťaťa je od 27.07.2011 držiteľom živnostenského oprávnenia aktuálne vykonáva elektroinštalačné a stavebné práce v Nemecku, kde pracuje turnusovo. Podľa daňového priznania za rok 2024 dosiahol celkový príjem 47 474,32 eur a výdaje 41 827,01 eur. Podľa predloženého peňažného denníka medzi výdajmi má zaúčtované diéty v celkovej sume 8 235,- eur, cestovné v sume 10 590,eur a ubytovanie v sume 3 957,50 eur. Podľa jeho tvrdenia jeho priemerný mesačný príjem je v rozpätí od 1 500,- do 2 000,- eur. Iný príjem nemá. Býva s rodičmi v rodičovskom dome, svoje výdaje naposledy vyčíslil podaním zo dňa 11.08.2025 (čl. 125 spisu) sumou 1 660,- eur (ubytovanie 500,eur, stravné 600,- eur, hygienické potreby 50,- eur, obuv, odev 80,- eur, mobil 60,- eur, lieky a výživové doplnky 30,- eur, voľno časové aktivity 40,- eur, splácanie pôžičky 100,- eur, príspevok na bývanie 100,- eur, náklady PHM - návšteva dcéry 100,- eur). Je sledovaný v diabetologickej, kardiologickej a ortopedickej ambulancii. V súvislosti so zdravotným stavom má náklady na lieky v sume 30,- až 50,eur mesačne (čl. 157 spisu). Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vlastní, resp. je držiteľom nákladného prívesu Zaslaw, osobného vozidla Subaru Forester, špeciálneho vozidla Fiat Ducato, osobné vozidlo KIA sportage (čl. 138 spisu). Podľa svojho tvrdenia má úspory v sume 5 000,- až 6 000,- eur. 15. Mal. A. má 2 roky, je v osobnej starostlivosti matky, ktorá jej zabezpečuje celodennú starostlivosť, nenavštevuje žiadne zariadenie. Navštevuje neurologickú a imunologicko alergologickú ambulanciu. Náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú v sume cca 533,- eur mesačne a zahŕňajú ošatenie 100,- eur, strava 150,- eur, hygienické potreby a kozmetika 70,- eur, bývanie 50,- eur, voľno časové aktivity 30,- eur, lieky pri bežných ochoreniach 100,- eur za tri mesiace, lieky predpísané odborným lekárom 60,- eur mesačne, hračky 40,- eur mesačne. Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára: 16. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. 17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 18. Podľa čl. 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len Zákon o rodine) Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 20. Podľa § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 21. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujúc pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 22. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 23. Podľa § 24 ods. 4 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 24. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 25. Podľa § 24 ods. 6 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 26. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 27. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 28. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 29. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 30. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
31. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 32. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 33. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 34. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 35. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 36. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 37. Podľa § 63 ods. 3 ZoR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. 38. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 39. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 40. Podľa § 76 ods. 2 ZoR pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. 41. Podľa § 76 ods. 3 ZoR v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. 42. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 43. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 44. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 45. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 46. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
47. Podľa § 29 ods. 1 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 48. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. 49. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. Právne posúdenie vecí: 50. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k ich mal. dcére A., teda jej zverenie niektorému z rodičov, určenie výživného zo strany druhého rodiča, úprava styku. 51. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu bol najlepší záujem maloletej A.. 52. Pri určovaní a posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa treba vziať do úvahy existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa usiluje o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej – ktorej osoby, schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne či iné potreby, úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa a bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami či inými blízkymi osobami a tiež názor dieťaťa a jeho možné vystaveniu konfliktu lojality a následnému pocitu viny. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o zverení mal. A.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, a na jeho citové väzby k tomu – ktorému rodičovi. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti rodiča 53. Mal. A. osobnú starostlivosť od marca 2025 zabezpečuje matka. Mal. A. je vo veľmi nízkom veku, 2 roky, je ešte dojčená, odkázaná na celodennú starostlivosť predovšetkým matky. Otec k starostlivosti matky nemal výhrady, súhlasil so zverením dieťaťa matke, rovnako aj kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o mal. A. a súhlasil s jej zverením matke. 54. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme dieťaťa aby žilo s rodičom a v prostredí, kde ho budú mať radi, dokážu a chcú mu poskytnúť lásku, pocit istoty, bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť. Súd má za to, že takáto starostlivosť bude mal. A. poskytnutá zo strany jej matky. Z uvedených dôvodov súd I. výrokom mal. A. zveril do osobnej starostlivosti matky. Zastupovanie mal. dieťaťa 55. Súd súčasne II. výrokom priznal oprávnenie a povinnosť obom rodičom dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti v zmysle § 36 Zákona o rodine. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rodičia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd. Výživné
56. Rodičia sa na rozsahu vyživovacej povinnosti nezhodli. Navrhovateľka podaným návrhom žiadala určiť výživné v sume 450,- eur k rukám matky a na tvorbou úspor 150,- eur mesačne. Na pojednávaní dňa 30.09.2025 žiadala zaviazať otca platiť výživné k jej rukám v sume 350,- eur na rozsahu tvorby úspor zotrvala. Otec dieťaťa navrhol výživné v rozpätí od 200,- do 250,- eur bez tvorby úspor. Kolízny opatrovník navrhol sumu 350,- eur mesačne, bez tvorby úspor. 57. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. 58. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Uvedenou otázkou sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal tak Ústavný súd ČR (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07) ako aj Najvyšší súd SR (rozsudok zo dňa 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018) so závermi ktoré plne korešpondujú so závermi posudzovanej veci. 59. Súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 ZoR, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využívať zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkazom že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§62 ods. 1). Nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého dieťaťa má k nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá v sebe subsumuje celú škálu povinností od osobnej starostlivosti až po vecné zabezpečenie odôvodnených potrieb nevynímajúc výchovu a vzdelávanie, preto je povinnosťou každého rodiča konať tak, aby jeho subjektívne rozhodnutia negatívnym spôsobom neovplyvňovali jeho schopnosť plniť si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť. 60. Do mesačných nákladov dieťaťa sa v danom prípade zahŕňajú náklady na bývanie, stravovanie, na ošatenie, obuv, hygiena a kozmetika, doprava, voľno časové aktivity, zdravotná starostlivosť, lekárske ošetrenia, lieky a pod. a to podľa miery životnej úrovne rodiča. Súd pri posúdení veci vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa so zreteľom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Tieto podrobil súd hodnoteniu z hľadiska toho, či ide o odôvodnené potreby maloletého podľa § 62 ods. 1 ZoR. Relevantné pre súd primárne bolo či výdavky vznikajú, či sa výdavky deklarované matkou nijako nevymykali očakávanej výške výdavkov daného typu. 61. Náklady vyčíslené matkou na starostlivosť o mal. dieťa súd nepovažuje za premrštené, sú primerané veku a zdravotnému stavu dieťaťa. K otcom namietanej výške niektorých položiek ako náklady na
stravu, ošatenie či lieky súd dodáva, že podľa názoru súdu nie sú tieto náklady premrštené, keďže ide o dvojročné dieťa ktoré rastie a z mesiaca na mesiac potrebuje ošatenie či obuv väčšej veľkostí, taktiež potrebuje hygienické potreby ako plienky, čistiace obrúsky, čistiace peny, a pod. Pokiaľ ide o položku lieky takéto detí pravidelne užívajú vitamíny, naviac aj keď otec dieťaťa tvrdil, že dieťa nemá zatiaľ diagnostikovanú histamínovú intoleranciu a neceliakálnu gluteálnu senzitivitu (lekárska správa čl. 164) podľa správy ošetrujúcej pediatričky (čl.152 spisu) takáto diagnóza dieťaťu bola stanovená a teda matka mala dôvod dodržiavať u dieťaťa nízkohistamínovú stravu a obmedzenia lepku. Takže náklady na starostlivosť o dieťa v rozpätí do 500,- eur mesačne možno považovať za primerané. 62. Čistý mesačný príjem otca dieťaťa súd ustálil sumou 2 000,- eur mesačne, sám otec pred súdom a kolíznym opatrovníkom svoj mesačný príjem špecifikoval sumou do 2000,- eur mesačne v hrubom. 63. Z doložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že podľa daňového priznania v roku 2024 dosiahol celkový príjem 47 474,32 eur a výdaje 41 827,01 eur, pričom medzi výdaje má zahrnuté aj výdaj špecifikovaný ako diéty v celkovej sume 8 235,- eur, cestovné v sume 10 590,- eur a ubytovanie v sume 3 957,50 eur. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec dieťaťa vykonáva práce prevažne v zahraničí aj keď má sídlo na území SR. Podľa názoru súdu účtovanie diét je len spôsob ako si otec dieťaťa znižuje základ dane, pričom takto účtovaný výdaj ostáva pre jeho vlastnú potrebu. Podľa názoru súdu odporovalo by dobrým mravom, ak by súd na položky výdavok za cestovné a diéty neprihliadol. Ako už súd konštatoval je všeobecne rozšírené, že v snahe vyhnúť sa vyšším odvodovým povinnostiam a plateniu vyššej dane z príjmu, takýmto spôsobom si podnikatelia znížia základ dane. Na základe uvedeného súd uzavrel, že čistý mesačný príjem otca dieťaťa je v sume 2 000,- eur mesačne a z tohto príjmu súd vychádzal aj pri určení výživného zo strany otca maloletého dieťaťa. Pričom prihliadol i na skutočnosť, že otec dieťaťa je vlastníkom viacerých motorových vozidiel, nákladného prívesu a disponuje úsporami. 64. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. 65. Pokiaľ ide o výšku výdajov otca tie nemôžu slúžiť ako dôkaz, že rodič nemá finančné prostriedky na to aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť svojmu dieťaťu. Súdu nedá poukázať na skutočnosť, že otec namieta neprimeranú výšku nákladov na stravu matky a dieťaťa v sume 550,- eur, ale sám vyčíslil svoje náklady na stravu v sume 600,- eur mesačne, taktiež namietal voľno časové aktivity matky a dieťaťa v sume 30,- eur, ale on za takýmto účelom vynakladá 40,-. eur mesačne. 66. Na základe uvedeného súd III. výrokom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 350,- eur mesačne k rukám matky, čo predstavuje cca 2/3 nákladov na starostlivosť o dieťa a cca 17,5 % z čistého príjmu otca. Pri takto určenom výživnom súd zohľadnil výlučnú osobnú starostlivosť matky ako aj zdravotné problémy oboch rodičov (obaja trpia diabetes pričom matka z uvedeného dôvodu bola uznaná invalidnou) a predpokladaný operačný zákrok kolena u otca dieťaťa. 67. Súd má za to, že otec dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči svojmu dieťaťu v sume 350,- eur mesačne a súčasne táto suma zodpovedá odôvodneným potrebám mal. A.. 68. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa 19.05.2025, t.j. dňom doručenia návrhu na súd v zmysle § 77 ods. 1 ZoR, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd. 69. Súd zároveň IV. výrokom zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 19.05. 2025 do 30.09.2025 v sume 662,90 eur, ktoré povolil otcovi dieťaťa splatiť dvomi mesačnými splátkami po 331,45 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
70. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného 350,- eur, čo za uvedené obdobie činí sumu 1546,80 eur, (5/25 13 dní (350:31x13) čo 146,80 eur, 6-9/25 t.j. 4x 350 čo je spolu 1400 eur). Zo zhodných výpovedí oboch rodičov vyplynulo, že za uvedené obdobie otec na výživu dieťaťa prispieval sumou 200,- eur mesačne čo za uvedené obdobie činí 883,90 eur (5/25 13 dní (200:31x13) čo 83,900 eur, 6-9/25 t.j. 4x 200 čo je spolu 883,90 eur), potom dlh predstavuje sumu 662,90 eur. 71. Podľa názoru súdu je povinnosťou obidvoch rodičov konať v najlepšom záujme dieťaťa a riadne si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Úprava styku 72. Rodičia úpravu styku nežiadali. Je nutné zdôrazniť, že rodičovi ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti sú zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom aby využíval možnosti na to, aby mal na výchovu dieťaťa vplyv. Na druhej strane pri úprave styku je povinnosťou súdu prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia ako aj na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a zachovaniu súrodeneckých väzieb. Kritériami podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje, okrem iného sú vek, zdravotný stav, citový vzťah k rodičom, predovšetkým k rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. 73. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v minulosti došlo medzi rodičmi k nedorozumeniam ohľadne stretávania sa otca s dcérou, ale v súčasnosti sa na úprave styku vedia dohodnúť. Naviac úprava styku súdnym rozhodnutím, vzhľadom na skutočnosť, že otec dieťaťa pracuje turnusovo v zahraničí, pričom dĺžku a čas turnusov nepozná, by bola nerealizovateľná. Súd rešpektujúc v prvom rade najlepší záujem mal. dieťaťa V. výrokom styk otca s mal. dcérou neupravil. 74. Navrhovateľka zobrala návrh späť v časti určenia výživného k jej rukám nad sumu 350,- eur s čím ostatní účastníci konania súhlasili. Keďže súd nezistil dôvod pre ktorý by mal o tejto časti pokračovať v konaní v súlade s citovanými ustanoveniami § 29 C.m.p. konania VI. výrokom zastavil. 75. V prevyšujúcej časti súd návrh matky ( v časti tvorby úspor ) VII. výrokom zamietol ako nedôvodný, keďže aktuálne možnosti a schopnosti otca pri čistom mesačnom príjme 2 000,- eur nedovoľujú aby ho súd zaviazal prispievať na tvorbu úspor maloletej. 76. Súdne rozhodnutie nemôže pokryť všetky možné udalosti, situácie, ktoré prinesie život mal. A. a jej rodičom. Súd apeluje na rodičov, aby sa snažili o korektnú komunikáciu a eliminovali vzájomné konflikty v záujme ich spoločného maloletého dieťaťa, ktoré je ešte len vo veku 2 rokov, ale čoskoro ich bude vnímať veľmi citlivo, a pokiaľ ich vzťahy nebudú korektné bude to pre neho predstavovať výraznú záťažovú situáciu. Pre dieťa nie je najdôležitejšie, či sú rodičia formálne spolu v nejakom zväzku, ale to, akú má kvalitu tento ich vzťah. To, čo dieťaťu najviac ubližuje, je vzájomné nepriateľstvo, hostilita rodiča. Trovy konania 77. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 78. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 79. Podľa § 58 ods. 1 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
80. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.