Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2P/132/2025 8525201063 09. 10. 2025 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2025:8525201063.2
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom A. B. XXX/X, XXX XX C., t.č. bytom D. XX/X, XXX XX C., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, matka: E. F. B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/X, XXX XX C., občan SR, právne zastúpená: JUDr. Rastislav Stašák, advokát so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., A. XX, XXXX A., občan Nórskeho kráľovstva, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu a nariadenie neodkladného opatrenia takto rozhodol: I. Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. II. Súd konanie o nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e . III. Súd konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu
z a s t a v u j e.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) podala na tunajší súd návrh, aby súd zveril mal. A. A. B. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a zaviazal otca mal. dieťaťa prispievať na výživu mesačne sumou 400,- eur a na tvorbu úspor mesačne sumou 200,eur, a to vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Ďalej žiadala upraviť styk otca s mal. dieťaťom, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý posledný víkend v mesiaci počnúc sobotou od 8.00 hod. do nedele 18.00 hod. v prítomnosti matky. Spolu s návrhom sa domáhala vydania neodkladného opatrenia tak, aby súd dočasne do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca prispievať na výživu mal. dieťaťa mesačne sumou 300,- eur, vždy to 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Styk otca s mal. dieťaťom na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci žiadala neupraviť. Návrh odôvodnila tým, že spolu s odporcom sú manželmi a rodičmi mal. A. A. B.. V súčasnosti má A. len šestnásť mesiacov. Hoci sa narodil v Nórsku, už dlhšiu dobu žije spolu s ním na Slovensku. S otcom A. istý čas žili v osamelom dome v lese, ďaleko od civilizácie. Otec kvôli svojej práci trávil doma len veľmi málo času. Celé dni tak navrhovateľka ostávala so A. sama. To sa prejavilo aj na ich vzťahu, v dôsledku čoho sa navzájom odcudzili. Keď sa to už nedalo zvládať, navrhovateľka sa rozhodla, že spolu so A. odíde na Slovensko, kde má rodinu. Odišli počas Vianoc minulého roka, t.j. 26.12.2024. Odvtedy žijú so A. na Slovensku u rodičov navrhovateľky. Otec mal. dieťaťa ich, alebo skôr A. chodí navštevovať približne raz za mesiac. Od uvedeného dátumu boli v Nórsku len raz kvôli očkovaniu. A. je u rodičov navrhovateľky spokojný, svojich starých rodičov má rád, trávia spolu veľa času. Má tu aj tety, uja, bratrancov, ktorých si obľúbil a aj oni jeho. Veľmi rýchlo si na bývanie v Podolínci zvykol. V rodine navrhovateľky sa začal socializovať, na rozdiel od Nórska tu trávia veľa času s inými ľuďmi, nežijú na
samote, ale v spoločnosti svojich blízkych. Hoci otec spočiatku tento stav akceptoval, v poslednom čase sa jeho správanie zmenilo. Opakovane sa vyhráža, že A. navrhovateľke vezme, inokedy ju pre zmenu obviňuje z únosu dieťaťa. Hoci spočiatku prispieval na A. výživu a starostlivosť, dnes už tak nerobí. Naposledy jej prispel na starostlivosť o A. sumou 3.000 nórskych korún, čo v prepočte znamená cca 270,- eur ešte niekedy v auguste. Odvtedy jej už na starostlivosť o syna ničím neprispel. Nakoľko A. potrebuje ešte celodennú starostlivosť a rodičia navrhovateľky kvôli vyššiemu veku sa nedokážu o neho postarať počas celého dňa, nemôže aktuálne nastúpiť do práce. Preto je navrhovateľka prakticky bez príjmu. Poberá len prídavky na dieťa vo výške cca 168,- eur mesačne (1968 NOK). Z dôvodu absencie príjmu má problém uhrádzať náklady rodičom, ak sa to podarí, raz za čas uhradím aspoň 150,- eur na energie a vodu. Viac si dovoliť nemôže. Plienky pre A. ju stoja asi 70,- eur mesačne. Na stravu vynakladám približne 350,- eur mesačne. Zhruba 70,- eur mesačne vynakladám na oblečenie, aj keď väčšinu vecí pre A. získava použitú od svojich známych. Hygiena vyjde asi na 50,- eur mesačne. Ak by navrhovateľke nepomáhali s nákladmi súrodenci a rodičia, sama by to všetko nezvládla. Ako už uviedla vyššie, v poslednom čase sa správanie otca zmenilo. Prestal prispievať na výživu A., začal sa vyhrážať že ho vezme do Nórska, vymýšľa si že navrhovateľka A. uniesla, hoci pred viac ako polrokom s ich odsťahovaním súhlasil. Aktuálne sa teda nedokážu dohodnúť na podstatných otázkach starostlivosti o dieťa, otec nesúhlasí s tým, aby bol A. zverený do starostlivosti navrhovateľke, hoci podstatnú časť jeho života so A. trávila len navrhovateľka - matka, prakticky odrezaná od sveta. Otec pracuje v Nórsku v oblasti záhradníctva, resp. stavebníctva. Jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu cca 3.500,eur. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je názoru, že vzhľadom na aktuálnu právnu neistotu v otázke starostlivosti o mal. A., ako aj z dôvodu absencie príjmu a neprispievania otca na starostlivosť o dieťa je nevyhnutné, aby bolo rozhodnuté aj o starostlivosti na čas do vydania rozhodnutia vo veci samej. K návrhu pripojila rodný list dieťaťa. 2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 2P/132/2025-15 zo dňa 06.10.2025 súd ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa. 3. Podaním zo dňa 07.10.2025 súd vyzval právneho zástupcu matky, aby doložil písomný súhlas otca dieťaťa s presťahovaním mal. dieťaťa na Slovensko. Do času rozhodnutia súdu právny zástupca na výzvu súdu nereagoval. 4. Zo správy o prešetrení pomerov mal. dieťaťa, ktorú na výzvu súdu predložil kolízny opatrovník dňa 08.10.2025, mal súd okrem iného preukázané, že mal. dieťa má svojho detského lekára v Nórsku, naposledy tam dostal vakcínu, matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce v Nórsku, jej príjem tvorí prídavok na mal. dieťa v sume cca 168,- eur mesačne z Nórska. Kolíznemu opatrovníkovi matka uviedla, že s otcom mal. dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti v Nórsku od decembra 2024, otec žije v Nórsku, ona aj so synom u rodičov v Podolínci. Vyjadrila sa, že na Slovensko, ku svojej rodine prišla z dôvodu, že v Nórsku bola osamotená, manžel bol stále v práci, nemala podporu zo strany manželovej rodiny. Matka mala časom dôvodné obavy, že jej manžel, prípadne jeho rodina, vezme jej mal. syna. Matka sa vyjadrila, že návrh na neodkladné opatrenie podala z dôvodu, že sa bojí únosu svojho mal. syna a tiež preto, že manžel sa jej vyhrážal, že ju udá ako únoscu. 5. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 367 ods.1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 7. Podľa § 367 ods. 3 C.m.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. 8. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 9. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 9 ods. 1 C.s.p. ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 11. Nórske kráľovstvo nie je členským štátom Európskej únie a teda nie je viazané nariadeniami Rady Európskej únie a súčasne nie je medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom uzavretá dvojstranná zmluva a rovnako neexistuje ani mnohostranná medzištátna zmluva, týkajúca sa súdnej právomoci a uznávania rozsudkov vo veciach rodičovských práv a povinností. Preto pri určovaní právomoci súd aplikoval zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag, 1966) ďalej len „Dohovor“, ktorého zmluvnou stranou je Nórske kráľovstvo od 01.07.2016 a Slovenská republika od 01.01.2002 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z.z.). 12. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru cieľom dohovoru je a) určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, b) určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci, c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností, d) upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých zmluvných štátoch, e) vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu tohto dohovoru. 13. Podľa čl. 1 ods. 2 Dohovoru na účely dohovoru výraz „rodičovské práva a povinnosti" zahŕňa rodičovskú moc alebo iný podobný vzťah, ktorý určuje práva, oprávnenia a povinnosti rodičov, opatrovníkov alebo iných zákonných zástupcov k osobe alebo majetku dieťaťa. 14. Podľa čl. 3 písm. a) Dohovoru opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä nadobúdania, výkonu, odňatia alebo obmedzenia rodičovských práv a povinností, ako aj ich prenesenia. 15. Podľa čl. 4 písm. e) Dohovoru dohovor sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť. 16. Podľa čl. 5 ods. 1 a 2 Dohovoru právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú, s výnimkou ustanovenia čl. 7, právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa. 17. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť. 18. Právomoc je jednou z podmienok konania (§ 161 C.s.p.), ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania (§ 9 a § 10 C.s.p.). 19. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 9 a 161 ods. 2 C.s.p. Nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho rozhodnutia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine (R 26/1987). 20. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné, aby súd prvej inštancie ex offo preskúmal, či má v predmetnej veci právomoc konať o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 21. V konkrétnom prípade, ako už bolo vyššie citované, pri určovaní právomoci súd aplikoval zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, ktorého zmluvnou stranou je Slovenská republika od 1. januára 2002 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z.z.). Podľa čl.5 Dohovoru za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdu na prijatie ochranných opatrení podľa čl. 3 písm. a) v spojení s čl. 1 ods. 1 považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Podobná úprava právomoci orgánov zmluvných štátov dohovoru je
obsiahnutá aj v ustanoveniach nariadenia Brusel IIa, ktoré sa aplikuje vo vzťahu k členským štátom EÚ (čl. 8 až 15 nariadenia Brusel IIa). 22. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú medzinárodné zmluvy, ani zákony Slovenskej republiky. Otázka obvyklého pobytu je v danom prípade kľúčová. Pre určenie právomoci nepostačuje určenie obvyklého pobytu, ale v prípade presťahovania sa musí zároveň posudzovať dôvod tohto presťahovania. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 22. decembra 2010 vo veci J. E. K., z ktorého vyplýva, že samotné presťahovanie sa do iného členského štátu nezakladá samo o sebe automaticky obvyklý pobyt maloletého, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. dohody rodičov. 23. Z návrhu, z vyjadrenia matky pred kolíznym opatrovníkom, ako aj z doloženého rodného listu dieťaťa vyplýva, že mal. dieťa sa narodilo v Nórskom kráľovstve, kde žilo v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Podľa tvrdenia matky, tá sa s dieťaťom v decembri 2024 presťahovala na územie Slovenskej republiky, otec ostal v Nórsku, raz mesačne dieťa navštevuje. Zo samotného návrhu, ale aj z vyjadrenia matky pred kolíznym opatrovníkom vyplýva, že dieťa má pediatra v Nórsku, kde bolo dieťa naposledy očkované, teda mal. dieťa je od narodenia zaradené do zdravotného a sociálneho systému Nórskeho kráľovstva. Matka z Nórska poberá rodinný prídavok. Matka dieťaťa je nezamestnaná, evidovaná úradom práce taktiež v Nórskom kráľovstve. Navrhovateľka k návrhu, ani dodatočne na výzvu súdu do času vydania rozhodnutia, písomný súhlas otca na presťahovanie mal. dieťaťa nedoložila, teda nepreukázala, že k premiestneniu mal. dieťaťa z Nórskeho kráľovstva na územie Slovenskej republiky došlo za súhlasu druhého rodiča. Súd vo veci rozhodol dodržujúc procesnú lehotu v zmysle § 367 ods. 3 C.m.p. Z lustrácie v Registri obyvateľov mal súd preukázané, že na území Slovenskej republiky mal. dieťa nemá trvalý pobyt, obaja, tak matka, ako aj mal. dieťa, sú prihlásení k prechodnému pobytu na území Slovenskej republiky od 13.08.2025. 24. Súd za obvyklý pobyt mal. dieťaťa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného prostredia. Na tento účel berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území štátu a presťahovanie sa rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Z judikatúry väčšiny štátov vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa vzniká v krajine po 6 mesiacoch pobytu na jednom mieste. Napríklad Najvyšší súd Rakúska (8Ob 123/03g, Obtesgriftshof 30/10/2003, Hc/E/AT/548) rozhodol, že za obvyklý pobyt sa bude považovať doba pobytu dlhšia ako 6 mesiacov v inom štáte, a to i v prípade, že sa koná proti vôli osoby, ktorá má právo starostlivosti o dieťa, pričom sa vychádza zo skutkových zistení, že pre dieťa je takáto krajina centrom jeho života. Jediným objektívnym dôkazom, ktorý ukazuje, že dieťa sa preukázateľne na území Slovenskej republiky zdržuje, je prihlásenie k prechodnému pobytu dňom 13.08.2025, a teda 6 mesačná lehota ešte neuplynula. 25. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenských súdov, keďže dieťa nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd nemá inú možnosť ako vyhlásiť, že nemá právomoc a konanie zastaviť. Súd zároveň poznamenáva, že v tejto veci sú podľa zisteného skutkového stavu na konanie právomocné justičné orgány štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt, a to justičné orgány Nórskeho kráľovstva. 26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 C.m.p.). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 C.m.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.